....jako skála

Včera v noci ma zas dokopala múza a vliala mi do hlavy túto vec, ale prvý krát sa stalo, že to na mňa prišlo v češtine...a keďže múze sa neodporuje, tak som to nechcela prekladať do slovenčiny, šak by to aj tak nebolo ono.... inak dúfam, že som moc nezprznila českú gramatiku ale celkom sa mi to páči a reálne zvažujem, že toto bude treba zhudobniť:D



V noci se vzbudím
už mě trápí hlad
Jen s tvojí krví
můžu umlčet ten chlad

V ulicích řvou žíly
rozpadám se zas
Takhle jsme už předtím žili
kam se ztratil čas?

Jen ty víš jak to bolí,
spát nohama vzhůru celej den
A nikdo kromě tebe neví
jak to pálí, žít svůj sen


Noc se zase začala svlíkat
A my nechcem ještě spát
V mojí hlavě už nikdy nebude svítat
Takhle to máš rád......

....von Magrathea

Dnes sú Vianoce, každý to rieši, každý kto môže je schovaný v kruhu svojich blízkych a teší sa na jedlo a darčeky....

Samozrejme aj ja už som medzi svojimi najbližšími a celý deň chodím do kuchyne robiť hlavného ochutnávača a tak. Ale to je tak môj jediný kontakt s realitou momentálne.

Tú realitu si proste len niekde na povrchu uvedomujem, že tu niekde asi je, ale v skutočnosti ju vôbec nejsom schopná vnímať.

Stratila som sa na svojej úžasnej rock n'rollovej planéte, kde je všetko dokonalé a podľa mojich predstáv a skutočný svet je len hustá hmla okolo.

Samozrejme na tejto svojej planéte som stratená vždy, ale niekedy je môj kontakt s realitou silnejší, inokedy slabší.... Tento krát vôbec nechytám signál.

Ale zážitok, ktorý ma do tohto stavu uvrhol je absolútne reálny, fakt sa to všetko stalo a ja som tak neskutočne šťastná, že mi všetko príde ako úplná banalita a nemá zmysel to riešiť.

Nebudem rozpisovať všetko čo sa stalo. Aj tak to nikoho nezaujíma, a je to príliš na dlho a všeobecne slová nestačia na to aby sa to všetko dalo popísať dostatočne. Ale napísať to proste musím, lebo som fakt nadšená!

Takže stručne: Boli sme s Alenkou na koncerte Wanastowiek, ktorý bol sám o sebe absolútne božský a už tam sa niektoré momenty zdali ťažko uveriteľné.
A potom sa splnilo niečo, o čom sme snívali a predstavovali si to už celé roky(možno aj storočia).
Po koncerte sme ešte išli čo to popiť do hospody ktorá patrila ku klubu v ktorom sa koncert odohral a už vtedy sme sa ocitli v spoločnosti bubeníka Kurtizán z 25. avenue Vikinga, takže sa kalba rozjížděla hodne dobre.
O chvíľu na to tam ale dorazili celé Wanastowky a začal sa im kolotoč fotenia s fanúšikmi a podobne. Bolo mi ich trochu lúto, že ich nenechajú kaliť s kamošmi a bola som na nás strašne hrdá, že sme najlepšie fanynky a nemusíme ich obťažovať za každú cenu. Veď fotky s nimi už máme aj sme pokecali, tak prečo by sme to robili, že?:D

A možno práve preto sa práve nám dostalo takejto cti, že keď sme neprišli my za nimi, tak prišli oni za nami! Teda hlavne môj najmilovanejší gitarista na svete Tomáš Vartecký prišiel a kalil s nami a bol neskutočne úžasný ale potom prišiel aj Robert Kodym, ktorý asi teda skôr prišiel za Tomášom, ale myslím, že keby si nemyslel, že sme slušné a vďačné fanynky tak by do toho nešiel:D. Fakt neviem ako opísať jak sa cítim, ale želala by som to každému... Taketo zážitky proste nenahradí ani najeuforickejšia droga na svete. To je proste dokonalý rock n'rollový život. Za ktorý som fakt vďačná:D

Tak prajem každému aby sa mohol cítiť tak úžasne ako ja, aby sa každému plnili sny a tak ďalej a užite si sviatky:) z Magrathei zdraví Sheena Staley :D

Len taký rýchly zápich

O dve a pol hodiny musím frčat na autobus smer Praha, kde opäť pokračuje moje decembrové tour, tentokrát s kapelami Mudhole a Underdose.... Máme za sebou prvý koncert v Brne , ktorý bol síce celkom slušné fiasko ale na druhej strane som nebola jedina kto sa bavil....
Tak verím, že Praha nás privíta vrúcnejšie a že všetko dobre dopadne. :D
Naivita ma neopustí. Toš čaká ma ešte žrádlo a umývanie nádobí a frčím..... wish me luck:)

Btw aby som bola in a vyjadrila sa k dnesnemu dnu, mam apokalypsu v hlave...ozajstnú... Zatím zdar!

Pozvanka na koncerty!

Tak je to tu!
Už o dva dni sa odohrá prvý z dlho avizovaných koncertov, ktoré som zorganizovala, po prvý krát inde ako v Bratislave a aby mi nebolo lúto, tak sú hneď v dvoch rozličných mestách, v inej krajine a len deň po sebe:).

Prvé z týchto miest je Brno. Koncert s názvom Grungeové brnění si našiel svoje miesto v klube Vegalite hneď vedľa známeho brnenského "meeting pointu" Moulin rouge.
A čo Vás čaká?

Hrať do tanca bude brnenská kapela Animal farm a dve kapely, na ktorých je momentálne upriamená pozornosť slovenského undergroundu a ja pevne dúfam, že sa podarí upriamiť na nich aj pozornosť českého undergroundu - ide o mnou už viac krát spomínaných Mudhole z mojej rodnej Bratislavy a Underdose z Nitry, ktorí minulý mesiac pokrstili svoje splitko Dose of Mud a teraz ho chcú šíriť do sveta.

Tvorbu všetkých troch kapiel nájdete napríklad na ich bandzone profiloch(odkazy na ne nájdete vo fejsbúkovej UDALOSTI, kde sa dozviete aj všetky ostatné potrebné informácie! Takže brňáci neváhajte a rozhodne sa príďte pozreť na to, že GRUNGE ani náhodou nezomrel s Kurtom Cobainom!!!!

____________________________________________________________________________

Rovnaká výzva ale patrí aj pražákom!
V pražskej Modrej Vopici, sa hneď na druhý deň koná podobná akcia, vzhľadom na dátum nesie príznačný názov Grunge Apocalypse a rozdiel bude hlavne v domácej kapele, ktorá si hovorí Undergaters.
Budem veriť, že apokalypsa to bude len pre naše uši a vnútornosti pri rannej kocovine 22eho ráno.
Všetky detaily opäť nájdete v UDALOSTI na facebooku!

Vlez na obe akcie je 60 Kč a začíname o 20:00!!!

_______________________________________________________________________________

A posledná výzva!
Viem, že to asi znie pateticky, ale inak to nejde. Ľudia, podporujte dobrú a kvalitnú hudbu!
Len cez hudbu je možné meniť svet k lepšiemu a nájsť v dnešnej dobe poriadne kapely, ktoré stoja za to, je stále ťažšie a ťažšie, v záplave toho, že dnes už hrá naozaj skoro každý aj napriek tomu že je to na nič. Tu sa vám ponúkajú tí, ktorí tvrdo makali aby mohli vobec nahrať cédečko a k ďalšej tvorbe im pomože jedine poriadna spätna väzba, aby nestratili chuť!
Asi to takto znie trošku prehnane, ale tak nejak to dnes vyzerá, takže mám potrebu k tomu niečo povedať:). Dúfam, že sa teda vidíme vo veľkých počtoch. A zdielajte to prosím, ešte je čas:) Zatím zduř a amen!

Pondelkový ranný hisák!

Dnešné ráno v Brne je biele a studené, zobudila som sa s odmietaním reality, lebo mi príde neuveriteľné, že musím do tohto počasia naozaj vyliezť..... Realitu som asi odmietla velice úspešne, lebo keď som si spravila kafe a zapla komp, vyskočila na mňa ta najmenej reálna informácia akú človek o tomto čase v pondelok ráno ak není na drogách može na internete nájsť, ešte ma nikto neštipol ani nič, takže naozaj neviem rozlíšiť či mám len velmi krásny sen z ktorého sa zobudím alebo či sa to fakt deje.... každopádne.... či už je to pravda alebo sa mi to sníva tak musím len oznámiť:

LUCIE JE SPÄŤ!!!!! 

Informoval o tom tento článok na idnes.cz...

V tomto momente nedokážem dodať nič viac................

EDIT:



Ono je to fakt pravda!!!

Narodeniny a úmrtiny...

Dnešný deň je pre každého rockového fanúšika pomerne zaujímavou spomienkou, pretože tu máme narodeniny a úmrtiny hneď troch zásadných hudobníkov dvadsiateho storočia. Takže, dnes sa na ich počesť rituálne opijem a poďme si ich teda trošku pripomenúť.

Začneme narodeninami  najvyššieho boha na mojom hudobnom olympe.
Dnes by nádherných 69 rokov oslávil jediný, najúžasnejší a najdokonalejší Lizard king A.K.A. Mr. Mojo Risin A.K.A. Jim Morrison.
Stále pevne verím, že ich naozaj oslavuje, aj keď je pravdepodobnejšie, že ich oslavuje len s tými ostatnými padlými a povýšenými na bohov....
Viac o Jimovi si môžte prečítať v skratke aj u mňa na blogu ...:)




Ďalšie výročie je o niečo smutnejšie.... 8.12.1980-New york city.... už asi všetci viete o čo ide.... Mark Chapman piatimi výstrelmi do chrbta,  z ktorých 4 ho trafili zabil  legendu, šíriteľa mieru a jedného z ľudí, ktorí sa hudbou naozaj zaslúžili o zmeny na tejto planéte, či už si to niekto uvedomuje viac alebo menej.  John Lennon je mŕtvy už 32 rokov.....
Zhruba rovnako dlhú dobu už Chapman sedí za mrežami a raz za čas je počuť, že sa odtiaľ snaží dostať. Ja mu želám aby mu to vyšlo.... A potom sa rada budem pozerať na to, čo s ním ľudia spravia hneď ako vyjde na čerstvý vzduch.
Článok o Johnovi Lennonovi na svojom blogu zatiaľ nemám, ale do budúcnosti sa pripravuje :).

Pri úmrtinách na nešťastie musíme ostať. 8.12. pred ôsmimi rokmi (všimnime si symboliku s dvoma osmičkami a dvoma dvanástkami [8 rokov po, v roku 2012] :D - chcem započať konšpiračné teórie:P) zomrel, rovnako ako Lennon, rukami fanúšika Dimebag Darell(známy hlavne zo skupiny Pantera), zásadný gitarista svetovej metalovej scény. Tento incident sa stal priamo na koncerte jeho skupiny Damageplan v Ohiu, kedy sa fanúšik Nathan Gale dostal na pódium a niekoľko krát ho postrelil ho hlavy. Dôvodom bolo, že podľa neho členovia Pantery kradnú pesničky ktoré napísal on. Na ňom sa už fanúšikovia vyzúriť nemôžu, pretože ešte v ten večer, potom čo spôsobil niekoľko ďalších úmrtí, zomrel aj on, rukou policajta.
Dnes večer sa na Dimebagovu počesť koná koncert v bratislavskom Randal clube, takže ak si to dnes bude čítať nejaký bratislavský fanúšik Pantery, ktorý o tejto akcii ešte nevie, rozhodne si to nenechajte újsť. A bude Jack za 1,99€. No nekúp to:D.


Poďme  ešte raz k tej veselšej udalosti. Síce to nesúvisí s hudbou, ale dnes oslavuje narodeniny aj jeden z mojich obrovských prototypov a oficiálny sexsymbol posledných štyroch rokov Ian Somerhalder - známy hlavne ako Damon zo seriálu Vampire diaries. Takže aj jemu týmto želám všetko najlepšie :).

Dvere(So I have another cigarette And I just try to forget)

Upozornenie: Nasledujúce riadky budú patetické, emo zlátaniny, pravdepodobne príliš metaforické  na to aby im niekto pochopil a aj keby tak sa zo mňa pravdepodobne dogrcá, prípadne niektorí pamätníci by si možno povedali niečo v zmysle: "OMG už zase?" Ale musí to tak byť, inak to zo seba nedostanem. Koniec upozornenia......

Tento víkend, som sa pokúsila zavrieť jedny dvere. Náznakom toho bola už básnička ktorú som na prelome piatka a soboty publikovala (čo som zistila až ráno:D) a chvíľku predtým na koncerte napísala. Myslela som si, že ich zatváram už vtedy a v tom jedinom momente som na to fakt mala kuráž, ale nedostala som na to priestor a potrebovala som to dokončiť. Ale ten priestor som nedostala ani na druhý deň, ani včera a tak som sa vysrala na priestor a zúrivo som ich zabuchla, ale kľúč som si nechala bezpečne vysieť na krku, pretože som nebola presvedčená o tom, či je tento krok správny alebo či som sa proste len zbláznila. No a keď som sa na ten "kľúč" pozrela dnes, tak som si povedala, že predsa len skúsim do dverí ešte nazrieť a možno sa mi to všetko objasní. A objasnilo. Svojím sposobom. Nič som síce nevyriešila, aj keď priestoru zrazu prekvapivo bolo habadej, ale mne sa ho nechcelo využiť a tak som len tápala po tme. Ale áno, teraz viem, že tie dvere sa zatvoriť musia, lebo nemám silu ich držať otvorené,  ten prievan mi nerobí dobre...

No napriek tomu, sa o ne opieram a zúfalo ich nechcem pustiť a kľúč stískam v ruke, lebo viem, že keď sa postavím a dovolím im sa zavrieť, tak ich musím zamknúť a zahodiť tu prekliatu vec čo najďalej od seba, najlepšie spláchnuť v záchode a už nikdy ich neotvoriť..... Ale aj keď toto viem a vlastne nemám na výber, tak to nedokážem urobiť. Najbližšie dni(možno mesiace) budú absolútne peklo, lebo viem, že sa nedokážem         

ovládať a momentálne som príliš zraniteľná na to aby som dokázala odolávať nástrahám svojho srdca a toho čo má byť zavreté za dverami.... Ale čím viac to budem naťahovať, tým dlhšie bude trvať kým to prejde....

Všeobecne nechápem ako a kedy sa mi toto stalo. Zaprisahala som sa, že to už nikdy nedopustím, nenechám si brzdiť život a tak ďalej...ale zrazu som podlahla a nejak to nedokážem stráviť.
Viem, že sa to podarí, už sa to podarilo kedysi, podarí sa to znovu, ale okrem otázky, že "kedy?" sa musím pýtať hlavne "za akú cenu?"
Tak si zatiaľ budem sedieť sama v garzónke(pravidelní čtenáři si určite povšimnú to jak sa história so slovným spojením "sama v garzonke" u mňa krásne opakuje, ale pozor teraz už k tomu mám aj kocúra, takže možem započať život starej panny plnohodnotne) a budem sa zožierať. Možno medzitým skúsim niečo spraviť so zvyškom svojho života, ale aj o tom dosť pochybujem, keďže o hodinu a štvrť mám odovzdať esej a nemám ani polku čiarky napísanú a začínam mať neblahý pocit, že vyletím zo školy, ale to nebudem prebiehať udalosti..... Idem sa skúsiť nasrať a znovu buchnúť dverami.....

Na rozlúčku pridávam už len pesničku od Hole, z ktorej ma v tomto momente ide roztrhnúť..... Nashledanou

Ešte malý dodatok ku Kurtizánam:D

Toto som nemohla napísať do predchádzajúceho článku, lebo je tak trošku oficiálny aj do školy, ale Kurtizány boli absolútny masaker, mám neskutočne nádherné fotky a plus, som prekonala svoju počiatočnú hanblivosť(hlavne som ich nechcela zbytočne otravovať, ale potom som neodolala) a podarilo sa mi ísť sa s nimi odfotiť a mám aj krásne autogramy. A boli absolútne strašne úžasní a milí všetci a som z toho strašne tešivá. Raz im musím spraviť koncert v BA:D alebo tak:D

Toľko výkrik šialenej fanynky, teším sa na ďalší koncert! :D

Btw fotka je strasne rozmazaná, ale aj tak sa z nej teším:D

Kurtizány z 25. avenue-29.11.2012 Metro music bar, Brno

Kurtizány z 25. avenue sú kultová pražská klubová kapela, ktorá bola založená už v roku 1989. Zakladajúci členovia boli gitarista Tomáš Vartecký, spevák Simon a bubeník Viking. V tejto zostave, spolu s basgitaristom Isthwanom fungovali až do roku 2006, kedy sa Simon rozhodol zo skupiny odísť, vďaka čomu sa ich činnosť pozastavila. Návrat kapely inicioval Tomáš Vartecký až v roku 2009, ostali ale hrať už len v trojici a Tomáš si ku gitare pridal aj spev. Ešte v tom istom roku sa však rozhodol odísť aj Isthwan a tak prichádzajú noví členovia - basgitarista Jan Ruppich a Tomášov synovec Kany Bartakovič s druhou gitarou. Spolu vydali album "Teorie morfické rezonance" a zatiaľ dva nové single(Gagarin a Mozkonaut), ktoré predpovedajú pripravovaný nový album(2013).

 Práve pri príležitosti propagácie druhého spomenutého singlu Mozkonaut(vyšiel 6.11.2012), kapela vyrazila na turné po ČR a jedna z ich zástavok bola v brnenskom Metro music bare, takže som tam rozhodne nemohla chýbať. Návšteva koncertu Kurtizán, aj tohto klubu bola pre mňa premiérou, takže ma po príchode trošku zarazila malá kapacita ale nakoniec sa to na kvalite koncertu nijak neprejavilo.

Sála bola naplnená, pravdepodobne skalnými fanúšikmi kapely, keďže s kapelou a ich textami spolupracovali na profesionálnej fanúšikovskej úrovni. Ozvučenie (o ktoré som sa obávala najviac) bolo tiež takmer bez chyby a takisto ma veľmi potešilo pomerne kvalitné osvetlenie, ktoré mi umožnilo koncert nafotiť.

Koncert započal chvíľku po 21. hodine starším z  dvojice nových singlov Gagarin, pokračoval "životopisom Nikolu Tesly" respektíve pesničkou Tesla z posledného albumu, ďalej nasledovala staršia vec Maso, pri ktorej fanúšikovia(ktorí podľa fotiek navštívili už viac koncertov z tohto turné) rozprestreli obrovskú plachtu s hlavnou myšlienkou tejto pesničky...
Ďalším číslom Futurum si Kurtizány trošku zaspomínali na svoju domovinu - rovnomenný pražšký klub a následne sa znovu vrátili do starších čias->Studená.
Konečne prišiel čas na brnenskú premiéru chytľavej novinky Mozkonaut a opäť sme sa vrátili do minulosti s Pračkou.
Ďalšie dve pesničky sú moje najväčšie srdcovky od tohto ansámblu, takže som si ich aj náležite užila(Strážna věž a Vampíra), do histórie nás tentokrát vrátili  Vyhoďme ho z kola ven a Moucha, ktoré vystriedala moja ďalšia obľúbená vec z posledného albumu - Duna a zdanlivo nakoniec prišiel ďalší starší ale veľký hit Omylem. 
Vtedy sa Kurtizány naoko rozlúčili aby nám dali priestor na vypískanie si prídavku a po návrate na pódium predviedli vo svojom momentálnom koncertnom repertoári asi najstaršiu pesničku, nádhernú Evelyn, o ktorej si myslím, že aj keď je neskutočne úžasná už v podaní Simona, tak Tomášov spev jej dodal akýsi lepší, krajší šmrnc.... Nakoniec prišla už skutočne posledná vec, ktorou bol úvodný singel k Teorii morfické rezonance - Ubiquity V, pri ktorom sa na pódiu zjavil aj ďalší gitarista, inak technik skupiny a ďalší Tomášov synovec a musím povedať, že na rozlúčku odpálili poriadny masaker, ktorý mi v ušiach pišťal ešte do nasledujúceho rána.
Prvý zážitok s Kurtizánami to bol absolútne bezchybný, páči sa mi, že aj kapela si to na pódiu aj po niekoľkých dňoch neustáleho koncertovania stále užíva a ak tam bola nejaká únava, tak ju rozhodne nedali najavo a navnadili ma na to, aby som túžila po ďalších a ďalších koncertoch. Takže sa pravdepodobne znovu vidíme 13.12. v Prahe a verím, že to bude rovnako legendárne, ak nie ešte viac, ako v Brne.

Všetky fotky z koncertu nájdete TU

Lietadlo od Chantal :)

Tak som bola otagovaná v tejto "hre", a hovorím si, že prečo nie:D (Síce neúmyselne ale vtipný rým, ne?:D) Nebudem chodiť zbytočne okolo horkej kaše, takže hey ho, let´s go!

Úloha číslo 1: Prezraď na seba 11 pikantností

Neviem, či mám nejaké špeciálne pikantnosti ale tak skúsim na seba pohladať nejakú špinu:D

1. Za mlada som po troch pivách(v tej dobe už som síce chlastala prvú ligu, ale tie piva mi proste nesadli:D) ogrcala stol v jednom nemenovanom bratislavskom klube- je to už tak 6 rokov ale odvážila som sa tam odvtedy ísť len raz:D Za túto epizódku som si vyslúžila prezývku "Grcajúca princezná" od čašníčky ktorá mi priniesla kýblik na umytie:D Je to jeden z najväčších trapasov aké som prežila

2. Toto by mohlo byť šokujúce: V štrnástich som bola chvílu zamilovaná do hip hopera a následne do mladého nácka(obaja zo školy)

3. keď som si prvý krát zapálila cigaretu, divne ma to vzdrušilo:D trpím za to dodnes

4. vzrušuje ma krv a od svojich troch rokov som posadnutá vampyrizmom :D

5. v posteli mám rada kúsanie a škrabanie a rada sa hrám na submisívnu :D

6. asi týždeň svojho života som počúvala Lunetic- lebo som ich videla naživo na dni otvorených dverí v markíze a tak som si myslela, že ich mám rada.... našťastie som skoro prišla na to, že nemám:D

7. Mám rada Nataliu Oreiro a Tatu a nehanbím sa za to:D

8. Vďaka vyššie spomínanému ruskému "lesbickému" duu som v dvanástich strašne túžila byť lesbičkou.... nevydalo... musím sa trápiť s chlapmi

9. mám zvláštnú, priam magickú slabosť na gitaristov a okrem iného, na ich ruky:D

10. Za určitých okolností dokážem byť najodpornejší a najprotivenjší človek na tejto planéte, plus som arogantná a paličatá:D

11. To, že milujem češtinu vie asi každý, ale keď práve nejsom v ČR ale na Slovensku a stretnem Čecha tak ma vzrušuje aj keď je nehorázne hnusný:D Ale fakt nehorázne:D

Úloha číslo 2: Odpovedaj na otázky:

1. Kto bola vaša najlepšia kamarátka, keď ste mali desať rokov? Fuha, asi Kika z bytu oproti :D

2. Ktorú pesničku ste naposledy s vervou počúvali sto krát dokola a dokola a ešte raz? Tak takýto stav mám viackrát za týždeň, ale vzhľadom na vo štvrtok absolvovaný koncert Kurtizán, tak to asi bude ich Vampíra

3. V akej polohe spíte? Schúlená na boku, väčšinou tvárou k stene alebo podobnej opore:D

4. Zverujete niekomu svoje tajomstvá? Komu a prečo? Tajomstvá o mne vedia síce viacerí ľudia ale úplne všetko vie asi len Alenka. A prečo, to by asi aj ona rada vedela:D

5. Za čo sa najviac hanbíte? Nejsom si istá, či je niečo konkrétne, začo sa hanbím...možno chýbajúci zub:D

6. Na čo ste najviac pyšní? Za svoju orientáciu v hudbe, hudobné úspechy a v neposlednej rade som fakt vcelku pyšná na svoje fotky, na ktoré mám slušné recenzie:)

7. S kým, kedy, aký, kde bol váš prvý bozk v živote? Taký ten poriadny, v štrnástich s mojím prvým frajerom Thomasom, na ihrisku pred jeho domom a asi to bolo celkom fajn:D

8. Akú najnebezpečnejšiu vec ste v živote urobili? Fuu tak to fakt neviem, ja furt robím pičoviny..... ale asi, že som sa zamilovala-po druhé(patetické ale je to celkom trefné:D)

9. Bojíte sa niečoho? Čo to je? Hmyzu, rýb a mimozemšťanov:D

10. Boli ste niekedy u veštice? Čo vám povedala? Nebola, odmietam si nechať veštiť budúcnosť- to je zradná záležitosť...

11. Máte nejakú pesničku / film / knižku, ktorá vás vystihuje? Akú a prečo? Toho je strašne veľa:) Tak asi hlavne pesničky: Stupid girl od Garbage(dokonalo výstižné, vypočujte si text,ten hovorí sam o sebe) ďalej Sheena is a punk rocker od Ramones - ne preto, že by som bola punkáč, ale preto, že "and she just couldn´t stay, she had to breakaway" a tak našla by som ich stokrát viac, ale takto v tomto momente ma nič nenapadá:D

12. zákerná bonusová otázka: Napísali ste niekedy báseň? Napísala som ich zopár, tak sem publikujem napríklad tú najnovšiu a zvyšok v rubrike "poems" keď tak:D Ťuk:)

Úloha číslo 3: Nominuj ďalších súťažiacich a vymysli pre nich 11 otázok.

1.Aký je Váš najobľúbenejší spisovateľ a dielo od neho?

2.Aký najkrajší kompliment ste dostali a od koho?

3.Čo by ste zmenili vo svojom živote, keby ste sa mohli vrátiť späť v čase?

4.Máte nejakú špeciálnu úchylku?

5.Keď sa može mačka zježiť, može sa ježko zmačkať?

6.Stretli ste sa niekedy s nejakým svojím obrovským idolom? Kto to bol, aké to bolo a čo Vám to dalo?

7.Spomeniete si ešte na najväčší trapas vo svojom živote?

8.A čo tak najväčší úspech?

9.Dur alebo mol? :)

10.Keby ste mali teleport a v tomto momente by ste mohli byť na akomkoľvek mieste na planéte, kde by ste boli?

11.Aká by podľa Vás mohla byť otázka na odpoveď 42?

Toš, mám to za sebou, bola to dosť makačka, takže sem nebudem nikoho tagovať a možných "súťažiacich" oslovím sama a následne ich teda žiadam aby mi, ak sa do toho pustia, linky na svoje diela poslali do komentu sem tiež. :) A ak sa chce pripojiť niekto koho neoslovím sama, tak žiadne strachy, len do toho:D Teším sa:)

Pre Voldemorta

Tak už vieme, že je koniec

je to trochu smutné

Dnes už som len neúspešný lovec,

Oči z toho možno chvíľku ostanú vlhké

V opojení rock n´rollu,

spadla som do tvojho náručia

A vždy keď sme boli spolu,

dúfala som, že to bude trvať storočia

Ale už viem, že večnosť je tu len pre mňa

a nedokážem ju stráviť s tebou

Rozprávka to bola síce pekná,

no uzavrime ju radšej hrubou stenou

Tak, dnes je to naposledy,

možno chytím aspoň jednu tvoju strunu

Už v tom nechcem žiadne slzy,

Hej človeče, fakt díky za múzu!!!

Čo sa deje s mojím životom

Tak sa znovu ozývam so zážitkami zo svojho každodenného života.

V tej pracovnej oblasti stále žiadna zmena, s prachmi som na tom stále horšie a horšie a desivejšie a desivejšie, ale stále verím, že sa to čoskoro zmení a robím všetko preto aby sa to stalo(aj keď to už robím dosť dlho, že?) ale teda to nemá zmysel rozoberať kým sa naozaj niečo zásadné nestane....

O niečo lepšie to vyzerá v tej druhej pracovnej oblasti ktorá ma v mojom živote zaujíma viac a to je hudba. Koncom decembra prebehnú dva mnou zorganizované koncerty, prvýkrát v inom meste ako v Bratislave a dokonca v dvoch rozličných mestách po sebe. Konkrétne sa jedná o Brno a Prahu a ten pražský bude svojím dátumom hodne symbolický. 21.12.12 - uvidíme čo sa stane:). Mňa osobne zaujíma hlavne to, že všetko bude ako som hovorila - bude to rock n´roll! :D Týmto koncertom sa bližšie budem venovať v niektorom z ďalších článkov, podstatné je, že mi na týchto mojich "zahraničných" debutoch hodne záleží a verím, že dopadnú dobre.

Inak ma snáď čaká vcelku zaujímavá predvianočná a vianočná atmosféra keďže okrem týchto dvoch mojich koncertov 20. a 21. 12. ma čakajú v Prahe ešte Wanastowky 22.12. no a v neposlednom rade polnočná omša 24.12. v Bratislave v Randali ktorú odslúži Slobodná europa:). Toto sú veci ktoré ma stále držia pri živote.

Teda ešte aj pre mňa stále mierne neistý zajtrajší brnenský koncert Kurtizán z 25. avenue, na ktorý ak pojdem tak sa obávam, že budem sama, ale to aj keď mi to trošku pokazí zábavu, neznamená, že by som sa o to dokázala pripraviť len pre večnú osamelosť.

Jo, tým som chcela naznačiť, že mám v poslednej dobe málo rock n´rollu v živote. Na koncerte som bola naposledy na avizovanom krste Mudhole-u, ktorý bol síce úžasný, ale oslava mojich narodenín, ktorá na ňom prebiehala bola tak neuveriteľne mizerná, že mi to pokazilo celú eufóriu ktorú som počas koncertu mala. A odvtedy nič. Vrátila som sa do Brna a zas sucho a prázdno, ešte väčšie ako predtým, lebo sa stalo pár nepríjemných vecí, ktoré tu moc rozoberať nechcem, straty na životoch a tak.... Nič moc, takže som sa pár dní nepohla z domu a zatvárala sa do vlastných depresií ale už som sa zas prebrala a bojujem ďalej, aj keď o nič menej frustrovaná.

Najviac ma serú tie prachy a osamelosť, ktoré vcelku idú ruka v ruke vlastne ale neviem či minimálne druhý spomínaný problém niekedy prejde. To už mám asi zakódované vo vlastnej hlave hlavne. S tým sa len tak ľahko nepohne.

Aby sme od tých nepríjemných vecí prešli niekam "inam"- V pondelok nám kocúr vyskočil z okna. Je dosť dochrámaný ale inak našťastie v poriadku.(O tom čo a jak sa presne stalo, si keď tak prečítajte TU.) To je zlá správa, ale som strašne rada, že včera nám vlastne po dvoch dňoch konečne pomaličky začal jesť a piť. Fakt som dlho nezažila taký strach a potom tú úlavu, keď už začal trošku "zlobit" a ja som vedela, že čoskoro príde aj na naplnenie jeho bruška. Ešte stále je na tom zle, ale aj malé krůčky treba oslavovať. :).

Inak dosť zanedbávam školu, takže s tým niečo idem robiť a niekedy Vám skúsim napísať niečo zo života muzikológa, nech si tu furt len nevylievam srdce. :D

Zatím zduř!

November has come

Keďže sa téma príspevkov ktoré by som teraz rada pridávala mení úmerne s hladinou alkoholu v mojej krvi, tak radšej zaryto mlčím, ale nechcem aby mi môj blogísek len nudne, zaprášene čakal a tak som sa rozhodla, že tu predstavím zopár mojich obľúbených pesničiek ktoré v sebe spomínajú mesiac ktorý práve prišiel a ktorý je pre môj život špeciálne dôležitý-keďže som sa v ňom narodila :D. Musím povedať, že okrem toho, že sa v Novembri rodia tí najúžasnejší ľudia, tak je na ňom niečo také špeciálne, tajomné a proste divné. Už napríklad len to, že je to taký nejaký divný mesiac bez ročného obdobia - lebo ešte to není ani zima ale už to ani moc není jeseň. Každopádne November asi nepríde zaujímavý len mne, keďže umelcov a špeciálne hudobníkov priťahuje podobne ako mňa..... Takže tu je zopár príkladov tejto príťažlivosti...... Enjoy:)

Názov prvej pesničky sa nachádza už v nadpise, takže si užívajte sexuálneho 2-Dho s Gorillazom:)

Something is starting today Where did he go why you want it to be? Well you know, November has come When it's gone away

Ďalšia je depková inštrumentálka od jednej z mojich meganajobľúbenejších kapiel Mad season:) Čo by to bol za pesničkový blog u mňa keby v ňom nefiguroval Kodym, že? Toš - Wanastowi vjecy!

Ja chci ti dát, co v sobě mám Nechci se ptát, kdy umíram A teď to mám, chci s tebou spát Protože voníš a je Listopad

No a tá najkrajšia, najúžasnejšia, najznámejšia novembrová pesnička: Guns n'roses - November rain:) btw tento klip si pamätám úplne od malička a nikdy ma neprestane fascinovať ako je Slash sexi, aké má Stephanie Seymour krásne šaty a Axlov prsteň! Novembrových pesničiek je inak omnoho viac, ale toto je môj top výber:) Ale poďme sa trošku venovať aj zajtrajšiemu dňu..... Oslávim 22 rokov na mojom najobľúbenejšom mieste na svete počas krstu cdčka jednej z mojich najobľúbenejších kapiel..... Mudhole v Randali! Teším sa na to jak malé decko na mamin cecok, napriek tomu, že tam budú chýbať ľudia ktorí by tam proste mali byť, lebo sú až príliš dôležitou súčasťou MŇA..... verím ale, že mi to patrične vynahradia neskôr:). Žúrka to bude aj tak megabrutálna, už len kvôli tomu miestu a koncertu a všetkými ostatnými milovanými a úžasnými ľuďomi ktorí tam so mnou budú! Minule sa mi inak snívalo, že bol normálne čas ako je, rok 2012, pár dní pred mojimi narodeninami, ale nemala som mať 22 ale 43-resp. potom som si v tom sne uvedomila, že ešte len 42. A nechápala som kedy sa to stalo, veď len teraz som mala 20..... A odvtedy nad tým stále uvažujem..... ono to tak totižto za tých 20 rokov naozaj tak bude vyzerať, zobudím sa a nebudem vedieť kedy sa stalo, že mám po štyridsiatke.....z toho mám najnovšie depky-jak keby som ich mala málo :D. Ale nebudem furt len o sebe. Tento deň so mnou totižto oslavuje aj jeden z mojich najväčších hudobných idolov, geniálny Steven Wilson z Porcupine tree, Dylan Moran viac známy ako Bernard Black z Black Books, Roseanne Barr, taký týpek zo seriálu o morských pannách H2O-stačí pridať vodu a tak ďalej.... medzi mojimi spoluoslavovateľmi sa nachádzajú sami umelci, hudobníci, televízne hviezdy, športovci-poväčšinou baseball a hokej a dokonca tam mám aj pornoherečku..... Je to vcelku vtipné na niektorých sledovať naše spoločné vlastnosti a podobne:). Takže všetkým týmto výnimočným a úžasným, ale zároveň prekliatym osobnostiam želám všetko najsamlepšie! :) Zatím zduř a ak to niekto bude čítať tak dojdzite ludia zajtra do Randálu na MADHÓL! :-D

Breaking point.....

Milujem svoju školu, ako som už spomínala v predošlých článkoch, fakt som ňou trafila do čierneho, absolútne tam patrím, napĺňa ma to aj napriek mojej pretvrvávajúcej neschopnosti učiť sa a tak.....

Toto je jeden pevný bod ktorého sa zubami aj nechtami snažím držať a nepustiť. V skutočnosti je to aj jediná vec ktorá mi tak nejak ostala.

Fakt neviem, či ma niekto preklial alebo čo si už o tomto všetkom myslieť ale začalo sa diať presne všetko čo sa diať v Brne nemalo, všetko to čo sa dialo v Prahe a všetko to čo sa dialo v Bratislave.

Tá najzákladnejšia vec je práca... Za posledný skoro rok a pol som rozoslala bez preháňania tisícky životopisov- len na Gmaili mám správy s predmetom životopis na 103 stranách, približne rovnaké množstvo som poslala priamo zo stránok Profesia(aj .sk aj .cz) a Jobs(tiež .sk aj .cz) + z nejakých ďalších stránok + som dobrú stovku rozniesla osobne. Z celých týchto množstiev som bola dohromady možno na troch pohovoroch keď prižmúrim oči možno na piatich.....

A ja už nevládzem. Naozaj. Som z toho všetkého frustrovaná do takej miery, že sa mi to prenáša nielen do mojich psychických stavov ale aj do podvedomia kde mi to blokuje veci, ktoré s tým absolútne nijak nesúvisia - napriek tomu, že si v tom momente napríklad myslím, že som absolútne v pohode, spokojná a vyrovnaná.

Ani by som sa nečudovala keby som nevedela zohnať žiadnu brigádu, preto lebo som neschopná a blbá. Ale to ja za prvé nejsom - som šikovná, inteligentná, rýchlo sa učím a za druhé mám za sebou pomerne zaujímavú prax.... Ale ja som absolútne nedostala možnosť niekde ukázať čo je vo mne. Proste ma ignorujú absolútne všade, kam to CVčko pošlem....

A to nehovorím o tom, že večne nemám prachy. Ľuďom som za posledný rok, len za to, že ma raz za čas na niečo pozvali a podobne + Alenke za to, že sa o mňa v podstate 3 mesiace starala, dlžná nehorázne prachy, čo je samo o sebe nahovno. Plus teraz je obsah mojej peňaženky 50 kč s tým, že vo štvrtok by som mala ísť do BA a netuším ako sa tam dostanem a čo dovtedy budem jesť a fajčiť. A hlavne nemám ani najmenšie tušenie ako takto zaplatím nájomné do 1.11. ....

To je asi najhoršia z tých vecí ktoré sa dejú. Teda nie asi. Je to rozhodne najhoršie zo všetkého. Ale stále to nie je všetko. Ďalšia vec ktorá sa rovná mojmu neúspešnému žitiu v BA a v Prahe je to, že som neuveriteľne osamelá. Poznám milión ľudí ale poväčšinou som proste sama a keď sama nejsom tak riešim problémy tých s ktorými som - či už chcem alebo nechcem, zatiaľ čo ja tie svoje v podstate poväčšinou možem ventilovať len sem. Nie je to také strašné ako predchádzajúci problém ale keď sa tieto veci spájajú dohromady, tak mi z toho začína celkom slušne hrabať. Potom to v rámci PMS alebo čo to vlastne mám-keďže mi krámy meškajú už asi 5 dní, vyzerá na výbuchy hnevu a nervov a dnes prišiel ten Breaking point kedy mi začalo byť v škole do plaču, tak som odtiaľ zdrhla a tuto doma som sa mierne nervovo zrútila-ale aj tak som sa ukludnila do minúty. Takže predpokladám, že toto nebude posledné zrútenie.

Momentálne netúžim po ničom inom, len ísť domov. Aj keď mi to hovno pomože, keďže aj naši majú problémy sami so sebou, takže asi mi tie moje nikto nevyrieši, ale proste chcem byť doma, v bezpečí.....lebo túto neutíchajúcu neistotu už nedokážem prežívať. Aj keď viem, že keď dojdem domov a odvážim sa im zavesiť na nos svoje problémy, tak do mňa začnú nehorázne rýpať a budem mať nervy ešte aj z toho a asi explodujem tam, ale kam inam mám ísť?

A keď sa na toto všetko pozerám zo svojho uhla pohľadu-iný k dispozícii nemám, tak veď ja vobec nejsom náročná.... Jediné čo chcem je žiť si svoj život, mať prácu a z nej prameniace peniaze aby som mala istotu že budem mať čo jesť, fajčiť a budem mať strechu nad hlavou, byť proste konečne nezávislá od všetkých naokolo a raz za čas mať pri sebe ľudí ktorí ma majú radi, ktorým nevadí, že som hlučná a ukecaná, zakaliť, riešiť tú úžasnú vec ktorú študujem-teda hudbu a mať v piči všetky negatívne sračky. Nehľadám ani bohatého manžela, ktorý by sa o mňa postaral a ja by som nemusela pohnúť prstom, ani nechcem vyhrať v lotérii, ani sa nechcem nijak vyhnúť ničomu. Proste si len chcem konečne dlhodobo zarábať vlastné peniaze, ktoré budem míňať bez pocitu, že na druhý deň mi bude skučať žalúdok...... a konečne sa uvolniť. Fakt, chcem tak veľa?

Moje srdce je rozbité na márne kúsky...

Zamilovala som sa.... už je to raz tak.... Dnes som s maminkou išla nakupovať do tesca(taký bežný nákup+pár veci pre mňa do Brna) a samozrejme sa to nezaobišlo bez návštevy Gateu a potom aj topánočkovania v Deichmanne. No a tam sa to stalo. Najprv len taký jemný flirt s krásnymi červenými čižmičkami, ktoré ale našťastie nemali v mojej veľkosti, takže ma až tak nebolelo odísť od nich. Ale v ďalšej uličke to začalo byť vážne..... Nádherné, čierne, s červenými šnúrkami, na takom nižšom opätku a čo je najhoršie v mojej veľkosti! Tak som si povedala, že si ich musím vyskúšať, ako na mne budú vyzerať. Len taká malá nevinná jednorázovka...... Vytiahla som najprv pravú, vybrala z nej zbytočné papiere, obula som si ju, zaviazala šnúrky a bolo to úžasné, ale predsa len sa mi trošku zle stálo, keďže som druhú nohu mala asi o 5 cm nižšie. Tak som vytiahla aj ľavú. Ten istý proces. Postavila som sa a bolo to dokonalé. Bol to absolútny raj. Vyzerala som božsky.... Ale nanešťastie nemám prachy a museli sme sa odlúčiť a mne teraz krváca srdce a je mi neskutočne smutno.... :( Prečo láska musí tak bolieť?

Ale nie fakt! Pán Murphy strčte sa do prdele. Je absolútne neuveriteľné, že keby som tam dnes prišla s tým, že mám so sebou neobmedzené množstvo peňazí a chcem aspoň jedny jediné boty, tak je v tom poondiatom obchode 5000 topánok a ani jedny ktoré by sa mi páčili. Prípadne by som našla jedny-jediné ktoré by podľa skúseností boli absolútne dokonalé, ale nemali by moje číslo. Kľudne by mali o číslo menšie, o číslo väčšie ale nie to ktoré potrebujem....... Prečo to všetko musí byť takto sakramentsky naopak? Takže teraz mám aby ste vedeli depku! A do toho ešte PMS. Takže som sa rozhodla žrať! Zajedám svoje nešťastie neskutočným spôsobom. Už som zožrala 4 chleby a jednu koblihu! A nenávidím sa a nenávidím každú vec ktorú sme dnes kúpili, lebo každá z tých vecí stála niečo zo sumy ktorú potrebujem na svoje topánky! A je to teda ich vina(tých vecí), že nemôžem mať tie krásne topánočky!!! Howgh

Aj tak je všetko najvác.... !

Práve som si uvedomila, že svoj blogísek tak trochu zanedbávam a v tomto momente mám zázračnú malú chvílku času na to aby som to napravila....aspoň trošku. Tak nezdržujme a poďme na to...

Posledné zhruba dva týždne boli pomerne divoké, miestami možno aj na moje pomery. Všetko začalo krátkou návštevou Bratislavy s Barbar punkom. V Britishi sme odpálili vcelku slušnú kalbu, okrem toho som sa rozhodla raz v živote prekusnúť svoje ego a spraviť mierny ústupok a znovu som sa skamošila s milovanou Lifkou-lebo nič na svete nestojí za to aby sme sa my dve ignorovali alebo čo...(Jo treba trošku pátosu). V ten večer inak hrala moja ďalšia najobľúbenejšia kapela v tom istom čase ako Barbar punk v milovanom Randali. Boli to moji úžasní Mudhole a fakt ma neskutočne mrzelo a trpela som za to, že si ich nevypočujem keď už tam som, ale zase o to viac si užijem krst ich cdčka ktorý vychádza presne na deň mojich narodenín a takisto koncerty v Brne a v Prahe ktoré idem organizovať na november.

Ďalej som si znovu uvedomila aký vzácny je domov, lebo aj keď som momentálne tam kde patrím a tak, tak mi bolo strašne ľúto, že od maminky musím odísť tak skoro. Možno práve preto mi hneď na ďalší utorok preplo a využila som výlet kamarátov Mamuta a Horseta, ktorí išli stopom do Turecka cez BA a stopla som si to tam s nimi a pripravila rodinke mini prekvapko, napriek tomu, že na druhý deň mi o osmej ráno začínala prednáška v škole. Opäť to ale bolo príiš na krátko a už sa neviem dočkať ďalšej návštevy.

Stále si tu neviem zvyknúť na neprítomnosť mojho najmilovanejšieho Edinka, ktorý pred tými dvoma týždňami musel prekonať malú operáciu(toľko strachu a stresu som asi v živote nezažila) a neuveriteľne mi tu chýba, aj keď mi ten čas bez neho z veľkej časti spríjemňuje iný zrzek - náš prepnutý nádherný kocourek Matyáš. A ide mu to parádne, to treba uznať - aj keď život s kocúrom je o hodne komplikovanejší ako so psom:).

A inač, čo dodať k Brnu? Nie všetko je tu práve najdokonalejšie, ale aj tak je to úplne úžasné. Naozaj je to presne miesto kde mám práve byť. Začiatky asi nejsú ľahké nikdy, takže trošku bojujem ale verím, že čoskoro sa všetko ukludní a bude to už len úžasné.

Čo je v tomto momente asi najpodstatnejšie je škola a tá je presne taká ako som čakala. Všetko je zatiaľ presne také ako som chcela aby bolo a myslím, že v sebe nájdem veľa sily aby som sa prebojovala čo najďalej. Je to miestami hodne náročné ale nemienim sa ničoho zlaknúť:). Tento týždeň sme dokonca mali sústredenie Ústavu hudební vědy v Křižanově- čo je pravidelná akcia pre prvákov. Takže vlastne mám dosť geniálny zážitok o ktorom sa musím rozhovoriť.

Nekonečno piva zadarmo, kalení s vyučujúcimi, zoznamovanie s novými spolužiakmi, grilovanie prasaťa, filmy, prednášky, hry..... Ktorá iná škola takéto niečo robí?:D Hneď prvý deň som síce bola trošku znechutená- jedlo v jedálni bolo na moju fajnovú pusu trošku naprd, ale hlad je veľký čarodej, takže samozrejme spapáte po miernom odstránení menších problémov čokolvek a ešte si pritom aj kvalitne zapičujete:D.

Ale čo sa týka socializácie tak to bolo fakt neuveriteľne nadštandartné a z takých vecí sa ja teším. Hlavne keď sa na jednej akcii stretne cez sto ľudí na veľmi podobnej intelektuálnej úrovni a konečne máte pocit, že sa s niekým rozprávate o niečom.... Večer pre mňa definitívne zaklincovalo premietanie jedného koncertu The Doors, čo som fakt nečakala a tak moja rockn´rollová dušička svietila jak jadrová elektráreň. Potom nasledovalo kecanie a popíjanie s jedným z vyučujúcich ale o štvrtej ráno som už pocítila následky vyčerpávajúceho dňa a tak som sa vybrala do chatky spať.

Zobudila som sa sama od seba presne v čase raňajok, ktoré už našťastie boli vo forme švédskych stolov, takže som sa konečne najedla a potom sme len príjemne lebedili na slniečku v tráve a podobne... Teda len do obeda, na ktorý sme išli na poslednú chvílu a hneď po ňom sme vyrazili na 8 kilometrovú túru do mestečka Velké meziříčí. To síce bolo samo o sebe tiež vyčerpávajúce ale inak vcelku pohodička, zase sme sa socializovali, hrali hry a tak a nakoniec nič vás s novým kolektívom a vyučujúcimi nezblíži viac ako keď vás ide vyše 120 nacpaných v jednom autobuse(tak sme sa totiž vracali naspäť do Křižanova). Na večeru už sme boli zas na mieste a po nej sa premietali filmy ale tak nejak sme sa niektorí rozhodli, že sa nám nechce jak trotlom sedeť na riti a čumeť na film a tak sme hrali hry a podobné záležitosti. Ďalší a v podstate posledný deň sa začal príjemne - sprcha(ten pocit čistoty je na nezaplatenie:D), ležanie v tráve aj s vankúšmi, papanie, pivo a tak nejak sme začali trend s tými hrami, už hrali skoro všetci, tak som sa len kde tu pridala k nejakej skupinke a hrala sa kým sa nespravilo

selátko a nevytvorila sa rada a už nikto nemyslel na nič iné len na jedlo..... Ja som sa v rámci utužovania vzťahov nechala pozvať na brčko a potom sme sa s kamarátkou Mrkvou rozhodli založiť oheň k čomu sa nadšene pridali ďalší dvaja slováci, takže sme mali oficiálne Slovenský oheň, aj keď nám v momente ako začal horieť začalo pršať- čo samozrejme na radosti nikomu neubralo:-). Potom to už s utužovaním vzťahov pomocou brčka začalo byť troška moc a tak sa stalo, že som skončila úplne prehúlená, zožrala som všetko čo mi prišlo do rúk a o desátej večer som zalomila. No a na druhý deň sme sa už len pomaličky napapali, pobalili a vyrazili do Brna. Vo vlaku sme si ešte uhli zopár glgov hruškovice aj s jedným z vyučujúcich a na hlavnom nádraží sa celé sústredenie oficiálne skončilo, tak teraz som fakt zvedavá, či si budeme jeden druhého pamätať:D.

No a začalo posledné "dobrodrúžstvo" lebo ma sem prišla navštíviť spomínaná Lifka a tak sme išli kaliť. Najprv do takého podivného podniku kde sme pravdepodobne ochutnali pančovaného Morgana(zatím vidím, zapila som to niekoľkými litrami piva-pohoda:D), potom na Skle(verím, že túto poprdeli hospodu som spomínala už v predošlom príspevku) a nakoniec v Melodke, čo je taká asi najpodobnejšia odnož Randalu v akej som doteraz bola aj keď sa to samozrejme ani náhodou nevyrovná, ale aspoň sme sa tam vytancovali na takých klasických rockových peckách aj s mladými zlogothikmi:D. No a potom vypli hudbu a tak sme išli domov kde sme tiež skoro okamžite zalomili za zvukov Kurtizán z 25. avenue. No a dnes sa to ukludnilo(konečne ale na nešťastie), mali sme ísť ešte kaliť ale Lifka musela ísť "nečakane" do BA ale stihli sme ešte dve piva, ktoré nám akurát tak len doplnili hladinku a boli sme zase pripité:D. Ja som pomaličky vytriezvela zožrala si špagety s pestom a strávila som večer s kamošmi pri jednej takej hre ale samozrejme sa to nezaobišlo bez poháru vína:). Každopádne, už idem spinkať o chvílku a zajtra regenerujem mozog a upratujem a podobné vjecy....Tak sa majte krásne krásafci a pokúsim sa v blízkej dobe stvoriť aj niečo intelektuálne obohacujúcejšie:)....

P.S. Ospravedlňujem sa ak ste náhodou museli čítať nejaké gramatické bludy, okrem toho, že mi totiž prestáva fungovať mozog od únavy a chlastu, tak mi začína hrabať z českej gramatiky a niekedy to vyzerá jak keby som bola úplne negramotná, každopádne som sa snažila opraviť všetko čo sa dalo, ale moje vnímanie není stopercentné:D.... Toš dovi dopo !

Nuda v Brne a Panč´s not dead

Milí moji, verní aj neverní, nenechajte sa zmiasť nadpisom. Nuda tu rozhodne není! Práve naopak. Mám za sebou prvý týždeň a musím uznať, že už potrebujem trochu oddychu a triezvoty :D. Okrem nejakých vybavovačiek ohľadom Isicu, šalinkarty(električenka) a podobne som sa v podstate do dnes nezastavila v tom čo mi ide najlepšie - kalení.

Pomaly ale isto sa začínam zorientovávať v novom meste. Doteraz som sem síce chodila dosť často na to aby som zhruba vedela kde sa čo nachádza, ale aj tak som sa nevyhla blúdeniu - hlavne hneď v pondelok som si spravila menšiu prechádzku o piatej ráno, ožralá na šalát, lebo som nevedela trafiť domov- asi hodinu. Ale už je to v poriadku a domov by som trafiť mala bez väčších problémov.

Každopádne okrem takého hospodského a podobného kalenia, sme náhodou prežili aj pomerne na triezvo a vyplnili si to napríklad úžasnou burger party..... Za to musím do nebies vyzdvihnúť svoju spolubývajúcu Lúmennku, lebo spravila tak božské burgre, že sa mi o nich sníva každú noc.

Tento víkend som pre zmenu ale strávila mimo Brna, v dedinke nazývanej Dzbel, kde sa konal najlepší (na nešťastie neletný) festival na svete Barbar fest. Navštívila som ho už druhý krát a musím povedať, že tento rok sa mi páčil ešte viac ako ten minulý. Konal sa na krásnom mieste pri lese, vládla úžasná atmosféra, skvelí ľudia a hromady a hromady zábavy a samozrejme tiekli hektolitre alkoholu, ktorý bol okrem iného potrebný na boj so zimou, ktorá bola teda fakt neskutočná. Ale náladu nikomu nepokazila ani ona ani prohibícia.....

Samozrejme sa musím teda vyjadriť aj k tomuto problému. Ako z médií určite viete, na Morave aj v Čechách sa rozšírila otrava zapríčinená pančovaným alkoholom, v ktorom sa miesto ethanolu nachádzal methanol.... Vďaka tomuto už zomrelo niekoľko ľudí a zvrchu prišla nočná mora zvaná zákaz alkoholu. Teda aspoň toho ktorý má viac ako 20 percent. Najprv to platilo len pre jednorázové akcie a predajné stánky, vďaka čomu to schytal aj spomínaný Barbar fest. Po návrate z neho ale čakal trošku väčší šok. Prohibícia začala platiť celoplošne a teda sa musíme zmieriť s pohľadmi na prázdne alebo zabezpečné regále na ktorých má byť alkoholíček. Zoženiete tu len likéry, pivo, víno, medovinu a podobné veci. Dokonca aj whisky mi zobrali! Báj d véj chcem ešte dodať, že otravu methanolom vraj veľmi ľahko porazíte vypitím tak 4 pív alebo proste iným alkoholom. Takže treba piť tzv. "Na Sheenu"-miesať o sto šesť a všetko bude v pohode:). A ževraj už to schytalo aj pár Slovákov, tak pozor na to lidi! Budúci víkend sa chystám na chvíľku domov, lebo v British rockstars hrá Barbar punk, tak dúfam, že dovtedy neprejde prohibícia hranice a budem sa tam mocť ožrať podľa potreby čímkoľvek:D. Takže asi toľko o Brne a podobných veciach, odkazujem len, že mi je tu úžasne, som strašne spokojná a dúfam, že to tak aj ostane. Majte sa krásne a užívajte! :)

Cestovná horúčka

Bolesť brucha, ktorá prišla absolútne bez príčiny, žalúdok roztrasený, zovretý oceľovými rukami, v podstate bezdôvodný stres, úzkosť-ktorá sa prejavuje predovšetkým tŕpnutím rúk a hlavne prstov a podobné veci..... Do toho mierne nervové výkyvy v podobe depiek(napriek tomu že som stále spokojná na obláčiku) a následného plaču....

Toto sú veci ktoré sa mi dejú celý dnešný deň a najprv ma vôbec nenapadlo čo to je až pokým na to nepoukázala moja maminka, ktorá to už veľmi dobre pozná...... Navštívila ma stará dobrá známa - Cestovná horúčka.

Prejavy cestovnej horúčky sú podľa maminky u mňa chronické a sprevádzajú ma úplne odmalička. Prichádzali tiež s ozajstnými fyzickými teplotami a ževraj teraz sa už viem aspoň ako tak ovládať, ale v detstve som podľa jej slov bola Diabol sám. Aj teraz to so mnou býva ťažké a keďže ma maminka asi sama vezie v Nedeľu do Brna, tak to vidím tak, že budem musieť navštíviť lekáreň a nacpať sa liekmi.

Totižto na to sú naozaj špeciálne lieky a aj keď cestujem pomerne často a vždy s tými istými príznakmi, tak ma nikdy nenapadlo si túto zvláštnu chorobu vygoogliť...až dnes. A tak som na jednom zdravotníckom fóre objavila ľudí ktorí majú úplne presne rovnaké príznaky. Poväčšinou také ako som opisovala vyššie, samozrejme nechýbajú ani časté dôverné pokecy so záchodovou misou alebo kýchanie, kašlanie, smrkanie - no normálna chrípka.

Ono je to všeobecne veľmi podobné ako keď má niekto trému - a môže sa to objaviť aj týždeň pred cestou! Ja som dokonca taký psychopat, že keď už je nejaká cesta - aj keď len na jazero v rámci bratislavských hraníc- naplánovaná dopredu, tak sa u mňa tieto veci nenápadne objavujú aj keď samozrejme nie do takej miery ako keď je konkrétny výlet veľkosti toho nedeľného.

No ok, tak dnes som sa teda dozvedela o tých liekoch, ale inak? Prečo mám takéto stavy? A čo s nimi okrem liekov môžem robiť? Jasné, sú rôzne upokojujúce metódy ale ako tomu predísť úplne, vôbec nič nepostrehnúť? Rozhodne funguje spontánnosť - len tak z ničoho nič sa dvihnúť a niekam odcestovať. Vtedy som úplne v pohode, ale takto to nemôže fungovať vždý a keď už to tak je, tak šaliem! Možno by som fakt mala vyhľadať nejakú "psychohelp". :D Určite to so svojím imaginárnym terapeutom budem musieť prebrať, keď doriešime moju megalomániu.....

Tak jo, od zajtra balím, mám rozlúčku so zopár kámošmi a asi si fakt vybavím tie lieky - lebo keď budem vyšilovať mame ktorá bude za volantom, tak to bude dosť nepríjemné. Dám vedieť či to funguje:D. Zatím Zduř!

Ohňová guľa a tak ďalej :)

Pomaly ale isto prichádza ten dlho očakávaný čas môjho odchodu. Ostáva mi týždeň a už som si prešla fázou nostalgie, momentálne ma chytá fáza "všetko mám u prdele" a hlavne je stále prítomná fáza tešenia sa. Už sa fakt neviem dočkať. Verím tomu, že už konečne bude všetko jak má byť. Zoženiem si brigádu, budem chodiť do vysnívanej školy a budem v najúžasnejšiom meste na svete. Keďže som tu už stotisíc krát básnila o Brne a o tom ako úžasne mi tam vždy bolo, tak to už ani nebudem ďalej rozoberať a budem len veriť, že čaro ktoré je medzi mnou a týmto mestom vydrží a už sa mi konečne začne dariť. Ale určite to tak bude, lebo to viem už celé roky, že presne tam patrím a musím tam byť.... Minimálne teraz a na dlhšiu dobu....:)

Ach jo... zas ma chytá patetickosť a spomienky a tak..... ale je to super. Momentálne som všeobecne celá, v takom nejakom zvláštnom opojení. Som neskutočne spokojná, príjemne vyčerpaná a tak. Dosť veľkú úlohu v tom zohráva tento víkend, ktorý som strávila v Studienke na chate, s kamarátmi a opäť to bolo len o neuveriteľnom obžerstve, zábave(dokonca aj tenis som hrala a trafila som loptičku viac ako raz!), a proste úžasná pohoda, bez riešenia okolitého sveta a všetkých sračiek ktoré to obnáša.

Teda jediná vec ktorá ma teraz serie, súvisí akurát so studienkou a s tým, že mi v rámci hry Activity nebol uznaný výraz "ohňová guľa" keď som mala hádať výraz "ohnivá guľa"! No uznajte, keď sa na to pozrieme cez slovensku gramatiku, slovo "ohňová", je absolútny bullshit a je jasné, že som bola príliš pod vplyvom na to aby som vedela čo len trošku po slovensky.... :D Doteraz mi to nikto nechce uznať! A ja za to mienim bojovať!

Takže tak, s hlavou v oblakoch sa zatiaľ ľúčim! :)

Sex, drogy a alkohol....

Pred pár dňami som sa nudila doma a zapla som si televízor, kde práve jediná aspoň ako tak schopná zábava bol seriál V siedmom nebi. Ten som kedysi ako malá pozerávala, ale našťastie som vždy bola dostatočne inteligentná aby mi to nevymylo mozek. Pravdupovediac, ono je to vcelku fajn oddychovka, keď sa odosobníte od typicky amerického nezmyselného patriotizmu, umelých ponaučení a takých podobných sračiek a vôbec pri tom neprekáža to, že hlavní protagonisti sú obrovská rodina pastora. Každopádne ma veci, ktoré nielen v konkrétnom dieli ale v podstate aj všetkých ostatných, riešili donútili k zamýšlaniu o veciach o ktorých som sa ale nezamýšlala prvýkrát..... Tak v prvom rade sex.

Nejde len o tento seriál, vo väčšine takýchto vecí, ale aj v škole a podobne(aspoň my sme mali také prednášky aj na strednej od našej triednej) sa nám snažia vtĺcť do hlavy, že by sme mali so sexom počkať na niekoho, koho skutočne milujeme a najlepšie až do svatby. To iste všetci poznáte. Ale, prosím vás, čo sú toto za bullshity? Ako môže mladý človek, s ktorým zmietajú hormóny, objavuje vlastné telo a sexualitu, čakať do svadby alebo snaď rozlíšiť koho skutočne miluje, kto za to naozaj stojí? Veď predsa v tom veku je skutočná láska každá jedna, a nikto vás nepresvedčí o tom, že to nie je skutočné až kým to neprejde samo. A všetci dobre vieme, že sa to nedá vydržať. A hlavne sex nie je o láske a láska nie je o sexe! To je proste fakt ktorý by si mal každý uvedomiť, napriek tomu, že rozhodne je krásne keď sa tieto dve veci dokážu v dvoch ľuďoch skombinovať....

Myslím si, že robiť z panenstva niečo špeciálne a posvätné čo by sme si mali šetriť na špeciálnu príležitosť je absolútna hlúposť. Sex je prirodzená (nielen) ľudská záležitosť a miesto toho aby deťom vnucovali takéto myšlienky, by sa s nimi rodičia a iné "autority" ktoré toto chcú riešiť, mali otvorene porozprávať, povedať im aké hrozia nebezpečenstvá, naučiť ich chrániť sa pred neželaným tehotenstvom a hlavne pohlavnými chorobami. Jasné, že nikto nechce mať z dieťaťa promiskuitné hovado, ale není nič zlé na vystriedaní viacerých partnerov a skúšať čo komu vyhovuje, pokiaľ je to bezpečné.

Veď sa len pozrime na generácie ľudí, ktorí boli v duchu ochrany panenstva až do svatby vychovaní. Brali sa predčasne a žili nešťastne do konca života lebo mali zakázané sa rozviesť. Alebo boli nešťastní preto, lebo si vzájomne fyzicky nevyhovovali a jednoducho áno, človeka to frustruje. Samozrejme nehovorím za všetkých, ale sú to extrémne časté prípady. Najviac ma, keď som už spomínala našu triednu, prekvapuje, že práve ona nás učila predmety ako pedagogika, psychológia a aj etika, vďaka čomu by sme mali predpokladať, že takýmto veciam sama dobre rozumie a miesto toho aby nám to povedala nejak takto, tak nám hovoríla tú prvú, "zlú" verziu. Aj keď to boli slová zúfalej matky vychovávajúcej teenagerov a aj na základe našich priznaní a skúseností sa snažila prísť na to, čo asi môže vyvádzať jej dcéra o rok mladšia od nás. A tak trošku ju to asi desilo. Ale prečo mala strach to s ňou prebrať a napríklad jej poradiť?

Ďalšou vecou, ktorá sa v spomínanom dieli V siedmom nebi riešila bola tráva, z ktorej tam urobili strašiaka veľkosti Goliáša. Keď rodičia našli jointa a padlo podozrenie, že jedno z ich detí húli trávu, sa matka priznala manželovi pastorovi, že zamlada si trošku zahulila. To vám bola pohroma.... Tváril sa, akoby sa mu priznala, že sa živila pouličnou prostitúciou alebo čo. Každopádne, to tiež vieme, že marihuana nie je ako iné drogy, tým ju ale nechcem obraňovať. Sama som pravdupovediac takmer prvotriedny hulič, ale uvedomujem si, čo to v prehnanom množstve robí s ľudským mozgom, aj napriek tomu, že je v mnohých prípadoch prospešná. Takisto je skutočné riziko, aj keď málo pravdepodobné, že máte nejakú mentálnu poruchu ktorú húlenie trávy môže(ale nemusí) spustiť, a bez nej sa to nemusí(ale môže) prejaviť po celý život. To sú riziká s ktorými si moc nepomôžeme. Nechcem ale hovoriť práve o tráve v súvislosti s drogami. Keby som mala deti, asi si s nimi prvý krát zahúlim sama, nemienim sa tváriť, že som nevinná.

Podstatné sú tu tvrdé drogy. Je ťažké odhadnúť správny spôsob ako pred tým mládež ochrániť. Samozvaní odborníci(tiež sme na strednej s takými mali tú česť sa porozprávať) deťom povedia len minimum, v štýle: "Neberte drogy, sú zlé." Ale to nie je ani náhodou správny spôsob. Čo si z toho človek môže zobrať? Autority mu povedia, že je to zlé, ale človek ktorého obdivuje(spevák, herec, alebo iný rolemodel) drogy berie a teda to musí byť správne, veď ten človek je tak cool, nie? Tak sa rozhodne to sám vyskúšať a zistí, že má z toho príjemné stavy, je šťastný, páči sa mu to, prečo mu niekto tvrdil, že je to zlé? A keď nakoniec zistí, čo je na tom zlé, už je väčšinou neskoro.

Tu by som asi zvolila "liečbu" šokom. Ukázať úplne necenzúrované následky drôg, prednášky by nemali robiť psychológovia, ktorí to nikdy neskúsili, ale liečiací sa alebo abstinujúci feťáci, ktorí o všetkom môžu rozprávať z vlastných skúseností. U mňa osobne v skutočnosti protidrogovo pôsobili paradoxne aj moje najmilovanejšie rockové hviezdy. To, že mi väčšina z nich umrela, to že ten ktorý by dnes oslávil 45. narodeniny, nestihol osláviť ani 35 a jeho obrovitánsky široko-ďaleko nevídaný talent mu nepomohol, v tom aby nebol sám a dva týždňe nehnil vo svojom byte, kým našli jeho telo a vážil ledva 40 kíl a nebolo z neho nič, nič viac len úboha bytosť zničená drogami. To na mňa fakt nepôsobí cool, pôsobí to na mňa deštruktívne a sama by som si takéto niečo nikdy nespôsobila.... Takto by to mali ukazovať mladým a kľudne aj starším ľuďom ktorí nevedia čo a jak.

A samozrejme je krásna preventívka, ktorú môžu spraviť rodičia. Venovať sa svojej ratolesti, dávať im všetku lásku na svete, ukázať jej, že im môže veriť a tiež jej veriť a pomôcť jej v každom prúseri. A potom sa nemusia báť, že čo berie ich dieťa...(aspoň väčšinou, keď je raz niekto debil, už mu nič nepomôže)

No a k alkoholu vlastne žiadnu múdrosť nemám. Alebo ak by som aj niečo v hlave našla, neodvažovala by som sa s tým vyjsť verejne, pretože by to bolo klasické: "Vodu káže,víno pije." Pred alkoholom som sa ochrániť tiež nezvládla. Je to sračka, ale mám tú sračku rada a rada sa ňou opájam. A vo veľkých množstvách. Chutí mi to ale je fakt, že na tejto planéte nedokážem vydržať triezva, lebo by som to tu musela vyvraždiť. (:D) Ale gratulujem každému kto to triezvy zvláda.

Na svoju obranu musím povedať, že svoje alkoholické stavy poväčšinou sama zvládam, nedokážem sa sundať až tak aby som o sebe vôbec netušila, nikomu ani sebe neubližujem a tak ďalej, ale myslím si, že tí, ktorí na tom čo sa alkoholizmu týka nejsú takto bezpečne by si mali nechať pomôcť a nepiť. Lebo poznám takých veľa a niekedy to není pekné-hlavne pokiaľ ide o pomerne inteligentných ľudí.

Neviem, či existuje nejaký spôsob jak pred týmto človeka ochrániť. Je to voľne dostupné a keď to niekto chce tak si to kúpi, keď to nechce, tak si to nekúpi. A zvyšok je už len na ňom. Tu by som sa keď tak hlavne zamerala na zodpovednosť dotyčného. Ako ochrániť seba aj ostatných. Nesadnúť si pod vplyvom za volant a podobné veci. To je podľa mňa podstatné. A tu by som tiež volila "liečbu" šokom, o čo sa napríklad, ako som počula, snaží aj Daniel Landa a jeho videá so "škaredými" obrázkami sa púšťajú v autoškolách adeptom na vodičák. To je podľa mňa dobré, väčšina ľudí si proste všetko pár krát rozmyslí keď to vidí na vlastné oči. A hry na hrdinov, v tomto prípade, fakt nejsú najlepšia vec.

Tákže tak. Týmto som zo seba nechcela robiť mudrlanta s patentom na všetko, len som mala potrebu si zafilozofovať o veciach ktoré nám tlačia do hlavy. Nech si z toho zoberie každý čo chce. A nebojte sa vytvoriť diskusiu, fakt ma zaujímajú názory na tieto témy:). Niekedy nabudúce si pokecáme o sexe/nahote a násilí v médiách:). Zduř!

Tipy a triky na prácu s marcipánom

Milí návštevníci,

Nie, že by som bola nejaký Samochvál, ale je fakt, že torty made by me už sú takou malou súkromnou legendou. Pre kamarátov som ich už porobila celé desiatky a aj tak stále od všade počúvam veci typu "Mne si ešte neurobila tortu." Tento rok som sa posunula o level vyššie a začala som torty robiť s marcipánom. Doteraz som urobila tri a na základe svojich nováčikovských skúseností som sa rozhodla podeliť o cenné info pre každého kto chce svojich blízkych alebo seba potešiť s výnimočnými dielami:).

Zo začiatku som z marcipánu mala strašný strach - že ho budem mať málo, že sa mi nepodarí ho upraviť ako potrebujem a podobne. Všetky tieto starosti ale boli úplne zbytočné - mala som k dispozícii 50 gramov žltého, 50 gramov čierneho a približne rovnaké množstvo bieleho.

Takže začnem s tým bielym: Ten je asi najpraktickejší a predáva sa navážený v rôznych množstvách. Teda pokiaľ nepotrebujete čierny - inak vám stačí kúpiť za pár centov akékoľvek potravinové farbivo(tam kde som ja kupovala marcipán ho mali aj v tekutom stave ale inak ho v pohode zoženiete v tescu v sypanej podobe a je to lacnejšie). Potom len zoberiete kus marcipánu, farbivo si niekam vysypete, vyválate to v tom a mačkáte o stošesť až kým to nie je poriadne zafarbené zvonku aj zvnútra. upozorňujem, že z toho budete zafarbení a zalepení po celom tele, ale v pohode sa to umyje v teplej vode a mydlom. Vaľkanie Ja som marcipán potrebovala hlavne na potiahnutie torty. V obchode mi tvrdili že na to budem potrebovať minimálne 5 takých tých 25 gramových balení - ale nejsom milionár, tak som si povedala že to skúsim s dvoma a dobre som spravila. Na začiatok som použila jeden a pol balíčka(že v prípade potreby tam tu dalsiu polku pridám, ale to nebolo potrebné, lebo keď už som to mala natiahnuté na korpuse tak som musela odrezať ešte také množstvo, že som v podstate použila len ten jeden balíček). Aj tak je ale dobré použiť väčšie množstvo a potom to podľa potreby obrezať. Pri vaľkaní som prišla na to, že sa mi to neskutočne lepí, takže som ho podsypala múkou-ale tohto sa prosím vyvarujte - lepí to ešte viac. Na internete som našla taký nápad, že to treba podsypať solamylom, takže pri prvej pokusnej torte som použila ten a fungovalo to! Krásne sa to podarilo vyvaľkať na tenko a obaliť tým tortu. Pri prenášaní na tortu vám odporúčam použiť asistenta aby sa vám to nepotrhalo ale inak to nerobí väčšie problémy. Ale ešte k tomu solamylu: Pri ochutnávaní som zistila, že tým že bol ten solamyl v marcipáne zamiešaný, tak mu trošku upravil chuť a nebolo to moc dobre- takže pri druhej torte som ho zmiešala s práškovým cukrom a toto je moji milí veľmi užitočná rada, vďaka ktorej určite nič nepokazíte! Čierny marcipán ostane trošku špinavý ale pomocou malého množstva vody- s tým naozaj opatrne, to v pohode umyjete.

Ako zariadiť, aby sa marcipán z korpusu nešmýkal? Toto bola vec s ktorou som vôbec nepočítala a tak ma to dosť mrzelo keď som pri nakrájaní torty zistila, že sa z nej trošku zošmykuje. Takže odporúčam už hotovú a naplnenú tortu potreť ešte niečím lepkavým- najlepšie kyslý džem. Spraví zaujímavú chuť, marcipán dokonalo prilepí a hlavne na ňom nespraví hrudky. Ale samozrejme to musíte posúdiť aj podľa príchute torty aby sa to nejak zle nekrížilo-ja som robila čokoládovú a vanilkovú a tomu to nevadilo:).

Vyrezávanie obrázkov, písmen a pod. Niektoré písmenká a podobne môžte kludne normálne jednoducho vytvarovať tak ako som to urobila ja na prvej torte:

Ale napríklad s druhou tortou som mala trošku väčší problém keďže išlo o tortu s logom Ramones a to vyzeralo desivo a komplikovane a ani v obchode s cukrárenskými pomôckami mi nevedeli poradiť čo s tým a radili mi dať vytlačiť obrázok na jedlý papier. Nikomu neverte! :D Obrázky takéhoto typu, v pohode spravíte napríklad tak, že si vezmete potravinársku fóliu, nájdete si obrázok na internete, fóliu nacapíte na monitor a nejakou fixkou to obkreslite. Potom to nacapíte na marcipán(samozrejme nepopísanou stranou) a nejakým špicatým predmetom(skúste napr. ceruzku) to obkreslíte na marcipán tak aby sa to tam dobre otlačilo. A potom príde tá najvtipnejšia vec. Skúšali sme to vyrezávať ale trvalo to sto rokov, takže môj úžasný tip(či typ?:D)- zoberte si manikúrové nožničky a surovo to vystrihnite. Dokonalé a jednoduché.

Nakoniec keď to budete už prikladať na tortu, tak aby ste sa vyhli prípadnemu šmýkaniu a odpadávainu ozdôb, zoberte si tak poldeci teplej vody, cukor(najlepšie práškový-lepšie sa roztopí) a každú ozdobu zo spodu potrite takou tou srandou, ktorá sa napríklad používa na potieranie vajíčok na štrúdlach a pod. Takisto môžte na niektoré veci použiť také tie formičky s ktorými sa vyrezávajú vianočné koláčky- ak sa vám to k tomu, čo chcete spraviť hodí tak to určite veľmi pomôže. Ďalšia sranda ktorú sme vymysleli súvisela s tými prťavými malými hviezdičkami, ktoré na torte môžte vidieť a je ich tam fakt vcelku dosť. Vôbec sme nevedeli ako také niečo vyrobiť a nakoniec sme použili jednu násadku, na také to zdobiace vrecko, a to nám spravilo krásne hviezdičky presne ako sme potrebovali. Možností sú milióny, vymyslieť sa dá všeličo, len treba zapojiť fantáziu.

Čo sa týka postavičiek- ako napríklad včielka ktorú vidíte na prvej torte, to funguje zhruba podobne ako plastelína a už je to len o šikovnosti a talente, že čo sa vám z toho podarí vytvoriť. Pozor ale pri veškerej robote s marcipánom - nemajte ho zbytočne na vzduchu keď ho hnepoužívate- schne a drví sa...

Torta číslo dva:

Mimochodom bratislavčania marcipán zoženú najlepšie na dlháčoch na ulici Hany Meličkovej- v takom modro-ružovom dome, kde je aj cukráreň. Takisto som videla rôzne marcipánove srandy v Metre, upravené aj vo farebných balíčkoch jak plastelína a tak. Ale viac sa to oplatí asi v tom špecializovanom obchode a nezabudnite na to, čo som vám hovorila o bielom marcipáne. :) Dúfam, že som niekomu pomohla, prípadne ponúkla nejaké podnety, v prípade nejakých otázok alebo nezrovnalostí, sa nebojte pýtať... :)

Torta číslo tri:

On the road

Viete ako sa ja sťažujem, že sa stále nudím doma a som z toho celá frustrovaná..... No tak za posledný týždeň sa rozhodne nemôžem na nič také ako nuda sťažovať. Začnime pekne (najlepšie) od začiatku.

Minulý týždeň som s maminkou vyrazila do Prahy. Maminka Prahu totižto videla len raz a to z auta po ceste na koncert Metallici v 2008. A tak sa zo mňa mal stať jej sprievodca po tomto nádhernom meste. V utorok 7.8. sme vyrazili s menšími komplikáciami z Bratislavy-keďže sme nestihli autobus tak sme museli ísť vláčikom na čo sme podľa mňa vyhodili úplne zbytočne kopu prachov a to sme si ešte inteligentne kúpili len jednosmerne lístky. Ale tak čo... cestu sme prežili, šťastne sme dorazili a o chvíľku na to sme sa rovnako šťastne ubytovali u Alenky a ešte šťastnejšie sme sa takto spolu v trojici(alebo ak rátame hafana Luckyho tak štvorici) opili. To znamenalo krásnu rannú kocovinu alebo teda hlavne neskutočné suchoty. No a čo je lepšie ako sa v takomto stave vybrať medzi davy a zástupy turistov v tom najcentrovatejšiom centre Prahy.

Samozrejme, som si ešte ulahčila cestu tým, že som si zabudla zobrať vodu, takže som čoskoro bola dehydrovaná a bolo mi zle- vďaka čomu som si nemohla ani zapáliť a tým pádom ma ovládali absťáky a nie príliš potlačovaná agresia z turistického ruchu. Ale inak to bolo fajn si myslím-hlavne keď som sa svoju dehydratáciu snažila riešiť pivom :-). No keď sme si teda pozreli tie najviac vychytené miesta, tak sme sa stretli s Ali na Florenci, kúpili si lístky na cestu do Bratislavy a išli sme sa najesť.

To sme kúsok od Florenca natrafili na reštauráciu s nádherným názvom - U mrtvého ptáka, kde na nás od všade číhali nápisy "Mrtvej pták tě vidí". Čo ma však najviac zaujalo bola špeciálna nabídka pre skupinky ľudí(buď pre štyroch alebo pre ôsmich) s názvom Orlosup. To bola jedna z takých vecí ktorá mi v hlave môže pochodovať a nedovoliť mi spať aj mesiac, ale maminka sa tomuto pokúsila zabrániť a tak sa pána čašníka spýtala, že čo to je. Ale to Vám teraz neprezradím, musíte si trošku zadumať. No každopádne potom sme si nakúpili zas nejaké alkoholy v Tescu, že sa doma opijeme, ale mne osobne sa to nepodarilo lebo som mala nejaký nerv v žalúdku a z toho mi nešlo piť:D. Ale aspoň som zas na druhý deň nemala kocovinu, že? Každopádne ten druhý deň-konkrétne štvrtok už sme odchádzali do Bratislavy ale až poobede, takže sme si batožinu schovali na Florenci a zobrala som maminku na Vyšehrad.

Vyšehrad je mimochodom miesto ktoré mám fakt vcelku rada. Okrem toho, že tam je fakt krásne, prekrásny výhlad, božský pokoj, pekný park, tak tam není až tak turisticky rušno, takže sa človek môže aj zastaviť a nadýchnuť. Navštívili sme aj vnútro chrámu a poprechádzali sa po cintoríne- tam nás strašne pobavilo priezvisko jedného odpočívajúceho -Doseděl... keď si to tak vezmete, tak v tomto momente je to priezvisko už neskutočne trefné.

No každopádne nás čakala dlhá cesta do Bratislavy ale tešili sme sa že ideme Turancarom a tam sú v sedadlách zabudované televízory s filmami. Blbé bolo, že my sme akurát schytali dve miesta bez telky a len jedno s telkou, tak som ho obsadila a polku cesty som pozerala Leona, takže až potom som sa začala nudiť....

Anyway doma som sa príliš dlho neohriala. Vyspala som sa a už som musela baliť ruksak lebo sa vyrážalo na festival! Môj tohtoročný prvý! Terchovský budzogáň.... Takže som absolvovala ďalšie štyri hodiny cesty do Terchovej, kde sa mi hneď podarilo zohnať lístok na prvý deň za 10€ takže bola šanca že keď podobným spôsobom zoženiem aj na druhý, tak aj ušetrím. Nakoniec som si ale ten druhý musela kúpiť oficiálne za dvacku ale aj tak ma to dohromady vyšlo presne rovnako ako by ma stála permanentka. Bol krásny deň, boli sme obkolesení fakt nádhernou prírodou-fakt návštevu Terchovej odporúčam a dúfam, že sa tam niekedy vrátim aj mimofestivalovo, lebo ozaj to je krásne miesto. No ale k podstatnému - Budzogáň sme si vybrali hádajte prečo? No pre Wanastowky! Tak sme si rozložili stan (čo trvalo asi hodinu) a išli do areálu... Musím podotknúť, že stanové mestečko bolo položené na pomerne strmom kopci a za to sme zaplatili 5€ ale k tomu sa ešte dostanem. Idem kritizovať... Keď sme prišli pod pódium, akurát hrala kapela s názvom Dorian Gray - o ktorej som už síce počula ale nikdy som sa nedostala k tvorbe - ale názov ma zaujal tak som od toho čakala niečo dobré. Nanešťastie to dobré nebolo ani náhodou... O ničom, nudné a prvplánové-v skratke. No veď posúďte: Horší bol ten šedivý dedo ktorý následoval hneď potom. Aneb Mariana Grexu som fakt nikdy nemala rada a na tomto koncerte som si len potvrdila, že prečo to tak je. Netalentovaný amatér, ktorý si o sebe myslí, že je veľký rocker s názvom kapely Grexabat, čím dáva najavo, že by rád siahal Black Sabbathu aspoň po najmenšiu špinu na pätách ale nedarí sa mu to. V textoch sa snaží byť in a reprodukovať tradičné rockové témy ale jednoducho na to nemá, takže je to tiež extrémne prvoplánové a neviem aký typ človeka mu toto dokáže zožrať. Výhodou bolo, že mal aspoň pomerne slušne vyzerajúcich gitaristov, ale tiež by som sa z nich neposrala... Opäť môžte kúsok jeho tvorby posúdiť: Ďalšou jeho výhodou bolo, že pre nezáujem publika sme sa lahučko prebojovali do prvej rady kde už sme si nadšene počkali na konečne kvalitnú hudbu. Nasledoval podľa môjho názoru výkvet slovenskej hudobnej scény - Slobodná európa.

Keďže Slobodku fakt strašne milujem, tak by som pre kritiku asi v tomto monológu nedokázala nájsť priestor ale pravdupovediac, naozaj neni čo kritizovať. Predviedli kvalitnú rock n´rollovú šou, ktorou ma absolútne nakopli a aj keď okrem dvoch pesničiek zahrali každú jednu moju srdcovku - a že ich není málo, tak ten koncert bol neskutočne krátky. Kľudne by som zniesla viac ale zas až tak dlho ma to netrápilo lebo po dokonalej Slobodke prišiel môj vrchol festivalu a to Wanastowi vjecy....

Ak sa mi zdal koncert vyššie spomínanej kapely krátky tak Wanastowky ako keby ani nehrali. Ani som sa nespamätala z nadšenia a už bolo po koncerte. Keďže mali na svoju performance len blbú hodinu, tak setlist orezali na maximum, ale aj tak to neskutočne stálo za to. Pri poslednej pesničke - mojej najmilovanejšej Dotknu se ohně som sa nevedno prečo úplne rozplakala, ale to bolo asi tým, že tieto dva koncerty po sebe do mňa vlialy toľko energie a emócií, že sa to proste muselo prevaliť.

Ďalej ten večer sprevádzalo už len pitie a vtipné rozhovory so susedmi pri stanoch. A išlo sa spať. A tu prichádza náš kopec....Spali ste už niekedy v stane z kopca? Ak áno, viete o čom hovorím - celú noc sme sa šmýkali, vypadávali a podobne, ale bola to sranda- aspoň s takým tým vykaleným mozgom.

Druhý deň sme sa ale zobudili do nechutného daždivého počasia, bola zima jak začiatkom novembra a ja som mala len jeden sveter, stan sa nám v mokrej pôde trošku zosúval a bolo to celé celkom vtipné. Tak nám neostávalo nič iné len piť pivo a podobné veci. Poobede sme sa dokonca odhodlali zísť trošku nižšie do reštaurácie-lebo predsa nemôžme byť v Terchovej a nedať si halušky. Po ceste sa mi podarilo šmyknúť a spadnúť do blata, ale halušky za to stáli- aj keď ja spravím stokrát lepšie, stále boli božské. Po návrate odtiaľ sme sa ešte zastavili na čajík a už bol zase čas navštíviť areál festivalu. Prichádzala Zóna A!

Pred ňou hrala rockovo ľudová skupina Arzén, čo bolo na podiv vcelku zaujímavé na počúvanie ale tá Zóna bola predsa len o inom. Konečne som sa aj po celom dni aspoň trošičku zahriala. Nasledovalo Iné kafé- čo je skupina ktorú som ja nikdy moc nežrala ale aj keď som sa osobne celý koncert nudila jak pes, tak musím uznať, že pre svojich fanúšikov - a bolo ich tam viac než dosť, vytvorili parádnu atmosféru. Potom už sme aj my zliezli dolu pod pódium keďže sme sa chceli dostať čo najviac dopredu na Kabát a to sme mali v pláne spraviť počas koncertu Arakainu s Lucií Bílou. Arakain ja síce moc nemusím, ale na Lucku som sa vcelku tešila, bohužial však neprišla. A tak som sa fakt neskutočne nudila. Predpokladám totiž, že keď Arakain začínal, tak tu bol naozaj niečím novým a špeciálnym, keďže k tým zahraničným metalovým kapelám sa ľuďom dostávalo ťažšie a muselo byť fajn mať niekoho vlastného na koho koncert sa môžu ísť zabaviť. Ale dnes už podľa mňa naozaj nemajú čo povedať. Hudba aj texty sú opäť prvoplánové, vytvorené podľa akejsi metalovej schémy - nemôže samozrejme chýbať pravidelná zmienka o diablovi, v neoriginálnom prevedení... Proste naozaj nič čo by ma tak povediac postavilo zo stoličky.

No a nakoniec prišiel Kabát - klasická, kvalitná šou, s klasickými skvelými pesničkami. Kabát v podstate nemá čo pokaziť...Není to kapela ktorou by som bola posadnutá ako niektorými inými ale je to kvalitná kapela so skvelou hudbou takže neni o čom. No a k tomu jeden malý bonus v podaní nádherného vikingského basáka a textára Milana....Fakt je na čo kukať:D. A tak sa vlastne festival pomaličky chýlil ku koncu a nás skoro ráno pred siedmou čakal budíček a pádili sme naspäť domov-opäť štyri hodiny - ktoré sme ale krásne prespali, lebo v tých stanoch to fakt nešlo.

Tú chvílku čo som musela stráviť v Bratislave, mi prišiel svojou návštevou spríjemniť kamarát z Brna, s ktorým sme pre zmenu prešli celú BA pešo. Resp. z Nív až na konečnú v Dúbravke. Parádna prechádzka. Stretli sme okrem iného Stalinovú sochu ktorá kedysi stála na námestí SNP a toto stretnutie bolo teda fakt jak z najhoršej nočnej mory. Našťastie je to len súčasť výstavy o umení v socializme - takže sa nemusíme báť. Budeme sa naďalej tváriť, že komunizmus tu už nemáme.

A včera nastal veľký deň D. V Prahe hrali Foo fighters. Dave Grohl - môj najväčší rock n´rollový hrdina! A ja som náhodou mala lístok. A tak sme sa aj s Mamutom-teda s tou mojou brnenskou návštevou vybrali stopom do Brna a odtiaľ som ja mala pokračovať do Prahy ale už som išla autobusom.

Na poslednú chvílu som všetko krásne stihla a akurát dohrávala predkapela keď sa mi podarilo nájsť ako tak schopného fleka.

Okolo deviatej vybehli FF na pódium a nepreháňam-naozaj som sa skoro posrala! Aj by som sa rozplakala keby som už v tej dobe nebola znovu úplne oslabená dehydratáciou a nestrávila polku koncertu tým, že som len rozmýšlala čo by sa stalo keby som odpadla. Počas jednej z mojich najobľúbenejších pesničiek z nového albumu som to už nevydržala a musela som odísť zo sály zohnať vodu. Pri bare ale nebrali eurá a mne už neostali žiadne české koruny tak som sa rozhodla tento problém zastaviť vodou zo záchoda. Tá ale bola úplne teplá a ja v tom stave na pokraji smrti, som sa rozhodla, že nemám na výber a musím sa napiť z toho. Tak som sa vrátila na koncert, že už to snaď takto prežijem do konca, ale stalo sa čo sa nechcelo a teplá voda zo záchoda si vybrala svoju daň. Počas druhého prídavku ma naplo a musela som opäť urýchlene navštíviť záchod, tentokrát tvárou v tvár. A tak som o posledný prídavok - EVERLONG vizuálne prišla, audio som našťastie ale počula. V konečnom dôsledku to bol ale obrovský zážitok. Je pravdepodobné, že som sa k Daveovi dostala najbližšie za celý svoj život a to už niečo znamená, aj keď som si to neužila tak ako som chcela. Hrali úžasne, hrali všetky moje najobľúbenejšie pecky, z ktorých niektoré som ani nečakala, že budú hrať. No proste úžas...

A tak sa nejak stalo, že to všetko skončilo a ja teraz sedím u Ali, píšem toto všetko a stále nedokážem uveriť, že sa to naozaj stalo, že som tam naozaj bola a tak. Teraz uvidíme, čo sa bude diať po tomto všetkom. Ostávam tu zhruba do piatku-možno soboty. Asi budem domov stopovať tak asi ešte nejaké to dobrodrúžstvo zažijem, aj keď pevne dúfam, že v tom nebudem sama a potom ma čaká asi veľmi ťažký koniec leta, lebo si konečne musím zariadiť veci ohľadom Brna a podobne. Ale určite už to bude len dobré. :)

30 Day Song Challenge-Day 08 – A song that you know all the words to

Tak a je tu ďalšia časť tejto súťaže alebo ako to nazvať. Trvalo mi dosť dlho kým som prišla na to, že čo sem dám, lebo uznajte -pesnička ktorú viem naspamäť? Bitch please! Ja viem skoro všetky pesničky ktoré mám rada naspamäť. Tak podľa čoho to mám vybrať? Takže nakoniec som sa rozhodla pre pesničku, ktorú som vedela ako prvú v celom svojom živote. Od slova do slova. Mala som vtedy zhruba tri roky a na tomto som fičala najviac na svete. A doteraz mám tu pesničku aj jej autora veľmi rada. Takže nech sa páči here comes Daniel Landa a jeho Motýlek! A ešte, ako to už býva zvykom tak pridávam aj naživo verziu z DVD Vltava Tour- na gitare úžasný Tomáš Vartecký :)A nehovorte, že to s tou jeho gitarou není absolútne dokonalé! :D BTW FUN FACT: Ako hovorím túto songu poznám od útleho detstva a nie, že by som sa nad názvom niekedy viac zamýšlala ale slovo Motýlek som považovala tak nejak automaticky za zdrobnelinu od slova Motýl a nejak som neuvažovala nad tým, že to absolútne nemá s pesničkou nič dočinenia.... a pred pár týždňami sa nad tým zamyslela moja maminka a ozrejmila mi, že to asi bude od slova Motel, čo dáva hneď väčší zmysel.... takže tak, toľko zábavy na dnes. :)

"But she just couldn't stay, she had to break away"

Na začiatok musím upozorniť všetkých skeptikov a mudrlantov, že ja moc neriešim horoskopy, ale v najnovšom(t.j. augustovom) čísle jedného z mojich najobľúbenejších časopisov -Enigma som si o sebe prečítala horoskop, ktorý ma už týždeň vcelku slušne udivuje. Vzhľadom na to, že viem čo ma v blízkej dobe čaká a neminie, tak musím povedať, že týmto sa fakt trafili do čierneho!

Na štíry čeká tento měsíc nějaká změna. Nebude až tak jednoduchá, ale muže vám hodně přinést. Nebraňte se tedy novým věcem, snažte se za nimi jít a něco pro ně udělat. Na tom druhém břehu je mnoho příležitostí a od vás se chce jen opustit to, co už plodné není, a vydat se tam, kde je tráva ještě zelená....

"od vás se chce jen opustit to, co už plodné není, a vydat se tam, kde je tráva ještě zelená"

Táto veta ma vcelku slušne dorazila. Ako som tu už viac krát spomínala, čoskoro sa sťahujem do milovaného mesta - kvôli vysnívanej škole a aj keď mám trošku strach, tak už sa začínam strašne tešiť. Je tu ešte strašne veľa komplikácií, ktoré mi trošku brzdia rastúcu radosť, ale to sa všetko spraví, vyrieši a bude to dobré, bude to proste Brno:).

Ale teraz ide o to, čo nechávam za sebou. Nenávidím lúčenia a vždy mi je z takých situácií do plaču a aj keď nič na svete nechcem viac ako odísť z Bratislavy, z každodennej rutiny v sekte menom 64(to je hospoda), od ľudí, ktorých síce milujem ale v ich prítomnosti vädnem...proste vedela som, že aj tak budem strasne plakať a bude mi smutno, ale chcela som sa lúčiť až keď budem odchádzať, lenže zrazu som si uvedomila, že už je čas. Že toto všetko už není len neplodné ale dokonalo mŕtve.

Každý jeden deň s ľudmi ktorým som úplne lahostajná-prípadne niektorým len pre srandu alebo dokonca aj žiarlivosť, na tom istom mieste, tie isté kecy. Vôbec ma to neposúva ďalej, iba ubíja a likviduje. Žiadna ochota robiť aspoň malé kompromisy. Stratilo to zmysel. Všetko je preč a aj keď som si myslela, že to ešte ten mesiac zvládnem tak proste nezvládnem, nechcem. Nechcem stráviť už ani chvíľku svojho života s ľuďmi, ktorí nič iné nedokážu, nehovoriac o tom, že ma naozaj nebaví chodiť von a pozerať sa na jednu konkrétnu osobu, ktorá mi tak neskutočne ublížila a nemá ani jeden stavec chrbtovej kosti na to aby povedala aspoň hlúpe prepáč a ešte do toho znášať maličké nenápadné náznaky ostatných, že v skutočnosti som tu ja tá zlá a snaď by som sa jej aj mala vyhýbať.

No zkrátka toto sú veci ktoré mi momentálne kradnú životnú energiu a ja som sa rozhodla, že je čas sa odosobniť a čo najrýchlejšie utekať na tú zelenú lúku, kde je všetko ešte čerstvé, nepošlapané...

Nie, že by som teraz chcela páliť mosty, nič také, nie je to až také tragické, len proste už odmietam chodiť von do spomínanej sekty a kto chce a záleží mu na mne si ma vždy nájde. Kontaky zatiaľ neprerušujem. Takže utekám smerom ktorým to má zmysel a už iba s heslom Carpe diem (dúfam :-) )

Dracula - Love never dies

Transylvania - nádherné karpatské lesy, majestátny hrad a princezná s princom, ktorý musí za celú túto dokonalú idylku bojovať. Jeho protivníci, Turkovia ktorí v tej dobe(v 15 storočí) obliehali Európu jeho meno dobre poznajú a desia sa ho...Toto meno je Vlad Draculea zvaný Tepeš-narážač, podľa svojej ohromnej záľuby, narážať svoje obete zaživa na koly.

Jedného dňa keď sa Vlad vracia z ďalšieho vyhratého boja, ho doma miesto bujarých osláv, plných jedla a alkoholu čakajú veľmi zlé správy. Jeho princezná je mŕtva, skočila do rieky po tom, ako sa vďaka tureckej lsti, dopočula, že Vlad zomrel. Neskutočnú princovú bolesť okamžite nahradí obrovský hnev, keď mu jeden z kňazov oznámi, že Elizabetha nesmie byť pochovaná na posvätnej pôde, pretože spáchala samovraždu. V tomto pekelnom hneve sa Dracula zriekne Boha v ktorého mene doteraz bojoval a s prehlásením, že krv je život, zapredá svoju dušu a stane sa nesmrteľným krvilačným upírom.

Celé stáročia potom žije v nekonečnej a rovnako ako on nesmrteľnej bolesti, teda až pokým nás príbeh neprenesie na koniec 19. storočia, kedy sa rozhodne nakúpiť niekoľko pozemkov vo Veľkej Británii. S týmto mu má pomôcť Jonathan Harker, mladý právnik, ktorý pre podpis potvrdzujúci Draculovu kúpu cestuje z Londýna do Rumunska.... Problém ale nastáva keď Dracula objaví fotku Jonathanovej snúbenice Miny, ktorá je presnou kópiou jeho dávnej stratenej manželky Elizabethy...a každému kto vie aspoň niečo o upíroch a ich túžbach, musí byť teraz úplne jasné, že tento boj o lásku bude rozhodne tvrdý a možno dokonca srdcervúci......

Takto nejak vyzerá úvod filmu Bram Stoker's Dracula od slávneho a úžasného režiséra Francisa Forda Coppolu. Je to bezpodmienečne môj najobľúbenejší film a som si istá že mu prvenstvo v mojich favoritoch nikdy nič nepreberie... Nádherný príbeh o láske ktorá prekonala smrť a oceány času, o krutosti a bolesti, o boji o ľudské duše... prekrásna atmosféra, dotiahnutá bezchybnou hudbou no a Gary Oldman v hlavnej úlohe, to je niečo čo sa rozhodne oplatí pozerať, možno aj so zatajeným dychom..... Knižnej predlohe najslávnejšieho románu takéhoto žánru, dodal Coppola úplne nový rozmer a je na každom, či sa k tomu postaví s kladným alebo zápornym prístupom. Jednoducho neexistujú slová ktoré by to mohli vystihnúť správne, takže odporúčam všetkým aby si to zažili a ako malé navnadenie pridávam zopár filmových citátov a jedno úžasne spracované video....

Do you believe in destiny, that even the powers of time can be ordered to asingle purpose? The luckiest man who walks on this earth is the one who finds true love.(Dracula)

I shall rise from my own death... ...to avenge hers with all the powers of darkness. The blood is the life... ...and it shall be mine!(Dracula)

I am nothing, lifeless, soulless, hated and feared. I am the dead to all the world...hear me! I am the monster the breathing men would kill. I am Dracula.

There is much to be learned from beasts. (Dracula)

I'm no lunatic man. I'm a sane man fighting for his soul.(Renfield)

Take me away from all this death! (Mina)

For the dead travel fast....