Cestovná horúčka

Bolesť brucha, ktorá prišla absolútne bez príčiny, žalúdok roztrasený, zovretý oceľovými rukami, v podstate bezdôvodný stres, úzkosť-ktorá sa prejavuje predovšetkým tŕpnutím rúk a hlavne prstov a podobné veci..... Do toho mierne nervové výkyvy v podobe depiek(napriek tomu že som stále spokojná na obláčiku) a následného plaču....

Toto sú veci ktoré sa mi dejú celý dnešný deň a najprv ma vôbec nenapadlo čo to je až pokým na to nepoukázala moja maminka, ktorá to už veľmi dobre pozná...... Navštívila ma stará dobrá známa - Cestovná horúčka.

Prejavy cestovnej horúčky sú podľa maminky u mňa chronické a sprevádzajú ma úplne odmalička. Prichádzali tiež s ozajstnými fyzickými teplotami a ževraj teraz sa už viem aspoň ako tak ovládať, ale v detstve som podľa jej slov bola Diabol sám. Aj teraz to so mnou býva ťažké a keďže ma maminka asi sama vezie v Nedeľu do Brna, tak to vidím tak, že budem musieť navštíviť lekáreň a nacpať sa liekmi.

Totižto na to sú naozaj špeciálne lieky a aj keď cestujem pomerne často a vždy s tými istými príznakmi, tak ma nikdy nenapadlo si túto zvláštnu chorobu vygoogliť...až dnes. A tak som na jednom zdravotníckom fóre objavila ľudí ktorí majú úplne presne rovnaké príznaky. Poväčšinou také ako som opisovala vyššie, samozrejme nechýbajú ani časté dôverné pokecy so záchodovou misou alebo kýchanie, kašlanie, smrkanie - no normálna chrípka.

Ono je to všeobecne veľmi podobné ako keď má niekto trému - a môže sa to objaviť aj týždeň pred cestou! Ja som dokonca taký psychopat, že keď už je nejaká cesta - aj keď len na jazero v rámci bratislavských hraníc- naplánovaná dopredu, tak sa u mňa tieto veci nenápadne objavujú aj keď samozrejme nie do takej miery ako keď je konkrétny výlet veľkosti toho nedeľného.

No ok, tak dnes som sa teda dozvedela o tých liekoch, ale inak? Prečo mám takéto stavy? A čo s nimi okrem liekov môžem robiť? Jasné, sú rôzne upokojujúce metódy ale ako tomu predísť úplne, vôbec nič nepostrehnúť? Rozhodne funguje spontánnosť - len tak z ničoho nič sa dvihnúť a niekam odcestovať. Vtedy som úplne v pohode, ale takto to nemôže fungovať vždý a keď už to tak je, tak šaliem! Možno by som fakt mala vyhľadať nejakú "psychohelp". :D Určite to so svojím imaginárnym terapeutom budem musieť prebrať, keď doriešime moju megalomániu.....

Tak jo, od zajtra balím, mám rozlúčku so zopár kámošmi a asi si fakt vybavím tie lieky - lebo keď budem vyšilovať mame ktorá bude za volantom, tak to bude dosť nepríjemné. Dám vedieť či to funguje:D. Zatím Zduř!