štvrtok, septembra 29, 2011

Kodeín

Tak príď za mnou a pohraj sa
Zraň ma tam kde nemám nič
Ošukaj ma ako psa
A znič na mne ďalší bič

Strhni zo mňa šaty aj kožu
Možno to bude trochu páliť
Neboj sa, iní toto nemôžu
A bude ťa to strašne baviť

Lepia sa na mňa nočné mory
Plazíš sa mi do hlavy
Neviem kde som, kde si ty a iné tvory
Prosím príď chcem ďalšie rany!

A každý večer strielam si do hlavy
Aj keď život nikdy nebol takto skvelý
A každé ráno mám tie isté obavy
Pochopíš všetko v pôvodnom znení?

utorok, septembra 27, 2011

another weekend in paradise:)

Dopriala som si ďalší úžasný víkend plný pohody a oddychu. Oproti Barbar festu to bolo o niečo pokojnejšie(čisto ženská spoločnosť a aj to znamenalo len mňa, Natálku a dve Natálkine psie slečny Ňušu a Dášu). Vybrali sme sa do jedného z mojich najoblúbenejších rajov - smer záhorie-Studienka.
Dokonalo pokojné miesto, vždy skvelé jedlo(zvyčajne tam chodíme grilovať), skvelá hudba, lozenie po stromoch a obrovská záhrada plná ovocia.

Tentokrát sme negrilovali ale čo sa jedla týka tak sme mali dokonalý luxus, jednoduchý ale bezchybný, sprevádzali nas kapely ako Pearl jam, Oasis či Guns n´roses, večer jeden z našich spoločne oblúbených filmov Singles a inak len sladké ničnerobenie. Slová ten pocit nedokážu dostatočne podtrhnúť takže pridávam aj malú fotodokumentáciu:) .




sobotný obed: camembert, olivy, chren a brusnice a chlebík s cesnakovo-chilli olivovým olejom:D





Sobotná večera ku filmu:) opäť chlebík s olejom, arašidy, olivy, dva druhy syra, belgické pivo a MEDOVINA:)

A to najlepšie zo všetkého: Gnochi s cesnakom, paradajkou, syrom, na tom úžasnom oleji a na mojej porcii aj chilli paprička....najgenialnejsie jedlo na planete:D









Fotiek sme napózovali viac ale zatial sa ku mne nejak nedopravili:D nevadí

utorok, septembra 20, 2011

Obzretie za Barbar festom a o tom ako už je všetko zas v poriadku...:)

Po dlhšej pauze, kedy som sa venovala poctivému štúdiu na opravnú maturitu (s tou poctivosťou to netreba brať príliš vážne) a následnému oslavovaniu, musím oznámiť širokej verejnosti, že konečne je všetko v najlepšom, bezchybnom poriadku, konečne sa moje prekliatie alebo čo to bolo odstránilo a ja som momentálne tak spokojná ako len človek žijúci na planéte Zem v 21. storočí môže byť. Ale pekne poporiadku....

Prišla som späť do BA, aby som sa tu v klude učila, odmaturovala a išla späť domov do Prahy. Plán bol začať s učením presne prvého septembra, no ako inak, keďže som troska jak hrom, nevydalo a miesto učenia som pařila a pařila, no skoro vkuse. Nakoniec som tomu venovala asi jeden a pol dňa, s tým, že ten jeden deň som sa úplne omylom a náhodou opila, lebo som sa ocitla niekde na opekačke a už to išlo samo.

Každopádne, ono sa to za tak krátku dobu dá v pohodičke stihnúť, ale mala som strach jak nikdy v živote, lebo po tej sérii neúspechov ktoré som celé leto zažívala už som sa fakt bála spraviť čokolvek. No ale ako som na začiatku naznačila, dopadlo to skvele. Síce, vďaka gramatike na trojku, ale ja som spokojná. (Teraz mám krásnu postupku, že 1,2,3 :D)

Práve som si bola v škole vyzdvihnúť maturitné vysvedčenie a konečne po piatich rokoch, som sa tej školy zbavila a už nikdy tam ani nepáchnem. :D Nádherný to pocit.

No ale poďme ešte ku krajším veciam. V piatok som sa vybrala na menší výlet do CZ... konkrétne na Barbar fest.... pařbu organizovanú mnou už niekolko krát ospevovanou kapelou Barbar punk. Napriek tomu, že to bolo na mieste kde nebol bankomat a mne sa velice skoro minula hotovosť a bola som na soc, to bol fakt najlepší víkend aký som kedy zažila. Kopa skvelých ľudí, pití, hudba...no všetko čo ku svojmu krásnemu životu potrebujem. Bolo mi akurát lúto, že na takéto akcie, robené pre ludí a pre zábavu sa niekedy dovalia ludia, ktorí to majú potrebu ostatným znepríjemňovať. Tuto sa nejaký milý človek rozhodol rozbiť výlohu a tak.... Nachvílku to vyzeralo dosť desivo a asi viacerí sme mali strach, že sa to celé ukončí, keďže bolo nutné zavolať fízlov, ale nakoniec to všetko dobre dopadlo, nálada sa nestihla pokaziť a bavili sme sa ďalej.

Fakt super akcia, vyhovovalo aj to, že sme celý čas fičali až do rána a zistila som, že sa mi ozaj spí dobre na pódiu, asi vyhodím postel a spravím si doma vlastné pódium:D....fakt to bolo super, aj počasie vyšlo krásne, no čo viac si želať.

V nedelu nás zopár ostalo a dali sme kulturák(alebo sokolovnu) trošku do poriadku a vybrali sme sa späť do Brna, kde som sa konečne dostala k bankomatu a zaplatila som aspoň odvoz a ostávalo už len čakanie na autobus(ako inak sme čakali v hospode), cesta do Bratislavy, kde nás prekvapila apokalyptická zmena počasia a spánok osamote vo vlastnej posteli.....


Každopádne som fakt rada, že sa to zlé obdobie skončilo, zase som plná síl a idem sa so svojím životom konečne niekam pohnúť a snaď to bude riadny rock n´roll! :)


P.S. Chcem zas začať organizovať koncerty, momentálne sa snažím vyriešiť koncert pre Barbar punk v BA(pri troške šťastia a mojej šikovnosti, sa mi podarí to spojiť aj s oslavou mojich narodenín) a samozrejme s tým ešte budem otravovať všade možne, vrátane tohto blogu, takže dúfam, že bude na tom koncerte plno!

See you soon:)

sobota, septembra 10, 2011

Dal ľudom niečo o čom môžu snívať....

Music doesn't lie. If there is something to be changed in this world, then it can only happen through music.JH


Našla som niekoľko svojich archivovaných článkov, za ktorých napísanie som síce istú dobu bola platená, ale nikdy neuzreli svetlo sveta.... pri niektorých z nich je to podľa mňa škoda, takže ich sem postupne budem pridávať. Každopádne toto je jeden z nich a mám potrebu dodať, že napriek tomu, že mám tohto človeka veľmi rada, nepatrím k jeho najskalnejším fanúšikom. Obdivujem ho ale napríklad ma dosť často serie, že býva označovaný za najlepšieho gitaristu na svete. Aj keď je takáto téma vždy veľmi diskutabilná, tak od čias kedy tvoril a hral, prešla dlhá doba a vyvinuli sa nové veci a vyrástli gitaristi ktorí sú stokrát lepší ako on. Ak by sme ale hovorili o najvplyvnejšom gitaristovi na svete, prvé miesto mu patrí absolútne stopercentne....tí čo sú dnes lepší ako on, by totiž bez neho možno ani neboli...... anyway, užite si rozprávku deti....

Kde bolo tam bolo, za Veľkou mlákou a ešte o pár metrov ďalej, sa narodilo černošskému vojakovi a indiánskej matke bábätko. Táto udalosť sa mimochodom odohrala 27. 11. 1942 v meste, ktoré bolo o skoro 50 rokov neskôr dejiskom úplne inej rozprávky, Seattle.
Práve narodené bábätko je pre náš príbeh veľmi dôležité. Dostalo meno John Allan Hendrix. Aj keď by sa čakalo že tento človek a jeho neodmysliteľná dôležitosť nielen pre tento príbeh, ale aj pre svet samotný, by bola dostatočná záruka, že o neho bude postarané ako keby bol poskladaný z rubínov a diamantov, jeho detstvo bolo skôr pravým opakom.


Jeho matka, totiž ťažko zvládala odlúčenie od otca, ktorý bojoval v Európe, chudobu zvládala ešte horšie a keď tieto problémy začala riešiť alkoholom, tak vznikol problém ktorý by sa riešil asi najhoršie. Preto si to ulahčila a malý John putoval ku rodine do Californie.
Lenže vojna sa skončila a ocko prišiel domov. Zistil čo spáchala jeho manželka a okamžite sa s ňou rozviedol. Syna si zobral k sebe a aby ani jednému neostali zlé spomienky na túto udalosť, nechal mu zmeniť meno na James Marshall Hendrix.

Ich životy však nezažili výrazné zlepšenie. Hrôzy vojny si vieme všetci predstaviť aj bez toho aby sme ju zažili a na tých ktorí to skutočne zažijú zanecháva veľmi hlboké psychické následky.
Obeťou týchto následkov bol aj James senior, ktorý sa síce nedal na alkohol ako jeho exmanželka, no zato sa stal bigotne veriacim a k viere neúspešne nútil aj svojho syna. Tomu ako trinásť ročnému kúpil prvú gitaru aby mohol lepšie velebiť Krista. Našťastie sa tieto plány veľmi rýchlo zmenili na každodenné tvrdé cvičenie, aby zo seba vyrobil rock n´rollovú hviezdu.
Jedna z vecí ktorá je zaujímava na Hendrixovi, je jeho obojruká hra.
Bol ľavák, ale keďže to má byť podľa kresťanov znamenie diabla, otec ho nútil hrať napravo. James junior však napravo hral len pred otcom a keď zmizol, tak si jednoducho otočil gitaru.
V sedemnástich rokoch sa rozhodol vymaniť z pod jeho nadvlády, opustil školu a pridal sa do armády.
Odtiaľ ho však úspešne dostal zlomený členok. Armáda mu ale bola propsešná aj v jeho umeleckej činnosti. Založil tu totiž svoju prvú kapelu.




No aj tú opustil, keď zatúžil po sólovej kariére a vybral sa do New yorku, kde mu ktosi poradil aby sa spriatelil s ľudmi z vtedy prevládajúceho a rozrastajúceho sa hnutia hippies, medzi ktorými našiel vďačné publikum.
Zoznámil sa tu aj s manažérom Rolling stones, ktorý ho poslal do Londýna, kde sa odštartovala jeho šialená cesta na vrchol. Na manažérovo naliehanie tiež založil novú skupinu Jimi Hendrix Experience. Sláva prišla takmer okamžite a ani nemusím hovoriť o význame prvého singlu, Hey Joe, pre vtedajšiu hudbu a pre generácie ďalších a ďalších hudobníkov.

V lete 1967 sa vrátil na "domovskú planétu" USA. Prvé vystúpenie odohral na Pop festivale, kde účinkovalo množstvo vtedajších hviezd (vlastne každý kto niečo znamenal), ale nikto nezožal taký úspech ako Hendrix a jeho Experience. Súčasťou show bolo výbušné rozmlátenie svojej gitary na marné kúsky priamo na pódiu, počas Wild thing.


Rozprávková kariéra sa ešte len rozbehla. V roku 1969 sa odohral asi najznámejší festival aký kedy bol, Woodstock. Je jasné že Jimi tam nemohol chýbať a rovnako ako festival samotný aj jeho show sa navždy zapísala do rockovej histórie. Špeciálne ukončenie koncertu, hraním americkej hymny na gitare, je odvtedy často krát interpretované mnohými jeho hudobnými "potomkami".
Lenže v každom príbehu bojuje dobro so zlom. Tento nie je výnimkou.

Zlo s ktorým bojoval Jimi sa volalo Drogy. Osamelý muzikant bez blízkych priateľov si heroín a LSD na tanier servíroval pravidelne každý deň. Samozrejme bol zničený nielen telesne ale aj duševne. Psychické problémy boli tiež zdrojom jeho nespavosti. V jeden večer zobral zopár tabletiek na spanie svojej priateľke. Dostal silnú alergickú reakciu a aj napriek tomu že to vyzeralo že sa to zlepšilo, bol odvezený do nemocnice, kde už len skonštatovali smrť, zavinenú zadusením sa vlastnými zvratkami. 18. 9. 1970

Pridal sa tak do Klubu 27. Takto sa náš príbeh bohužial skončil. Zlo vyhralo nad dobrom, tak ako to chodí v reálnom svete, nie v rozprávkach.
Dielo a osobnosť našej hlavnej postavy našťastie prežilo dodnes, takže nemusíme až tak smútiť. Svet na neho tak skoro nezabudne a to je dobre...

štvrtok, septembra 08, 2011

The Lizard king



Toto je môj asi tri roky starý článok, ktorý som písala pre nemenovaný portál, teraz som ho našla a rozhodla som sa, že by som ho rada mala archivovaný tuto na blogu, pretože ho mám rada a nechcem aby sa stratil. Okrem toho sa patrí aby som tu článok o Jimovi mala a myslím že by som nedokázala napísať nový bez toho, aby som samu seba vykrádala. Takže asi toľko, ak to niekoho zaujíma, užite si to..... :)




Nemám rada keď niekto berie akúkoľvek viacčlennú kapelu ako "one man's project". The Doors si to už duplom nezaslúžia. Pri počúvaní ktoréhokoľvek songu Vám ani náhodou nedovolia zabudnúť že sú štyria. Napriek tomu, jeden z nich má stále navrch. Pustite si napríklad epos The End. Bicie Johna Densmorea budete cítiť až v žalúdku, gitara Robbieho Kriegera pohne Vašim srdcom, klávesy Raya Manzareka Vám spôsobia zimomriavky, až sa budete cítiť ako na Sibíri, ale duch Jima Morrisona bude všade. Naplní miestnosť v ktorej sa nachádzate, vryje sa pod kožu, ucítite ho z každého jedného predmetu v blízkosti, zažijete neskutočnú eufóriu....
Toto je teda iba o ňom.



8. 12. 1943 sa pre všetky jašterice na svete začal nový letopočet. Vo floridskom Melbourne sa totiž narodil ich kráľ James Douglas Morrison.
Jeho otec Steve bol počas Jimovho detstva v aktívnej vojenskej službe, čiže sa stále sťahovali. Spolu s bratom a sestrou boli na toto sťahovanie zvyknutí, rovnako ako na hlavne matkinu výchovu.
Jeden z cestovateľských zážitkov Morrison zvykol opisovať ako najdôležitejší okamih vo svojom živote.
Prechádzali okolo prevráteného kamióna pod ktorým ležali zranení indiáni. Jimmi začal strašne plakať a chcel im pomôcť. Rodičia sa ho pokúsili ukludniť a povedali mu že to bol iba zlý sen. Neskôr Jim prisahal, že jeden z indiánov zomrel a jeho duša sa vtelila do neho.


V škole bol odjakživa miláčikom učiteľov, ktorých zaujala jeho inteligencia, šarm a skvelé vychovanie, ale rovnako ohromoval aj starších spolužiakov a to hlavne šokujúcimi výrazmi ktoré používal. Vždy potreboval byť stredobodom pozornosti, aj keď jeho kúsky často zaváňali priam nepríjemnou krutosťou. Robil si srandu zo starých ľudí v autobuse, z postihnutých na vozíčku a v tých dobách asi najčastejšie z jeho priateľky Tandy. Tak či tak sa na neho ale nikto nedokázal dlho hnevať a nikdy nemal núdzu o spoločnosť. Na strednej škole dosahoval najlepšie výsledky, jeho IQ bolo 149 a niekoľko krát sa dokonca ocitol na "tabuli cti". Čítal nespočetne veľa kníh. No nečítal knihy ktorým sa venuje väčšina ľudí v takom veku. Jeden z jeho najväčších hrdinov bol Friedrich Nietzche, ale doslova hltal omnoho viac slávnych i menej slávnych filozofov.




V roku 1964 začal navštevovať UCLA - kalifornskú univerzitu. Študoval scenár a réžiu. V tých dobách tam chodilo množstvo známych osobností, napríklad mladý Francis Ford Coppola, legenda kinematografie:).
No pán Morrison tam nevydržal až dokonca. Pri premietaní študentských filmov sa Jimova snímka stretla s veľmi chaotickými reakciami. Študenti reagovali rozpačito, znechutene alebo pobavene, ale väčšina si pomyslela asi len toľko, že sa zbláznil. Aj pre profesora bol film sklamaním a klasifikoval ho lepšou štvorkou.
Jimmiho to zranilo. Neznášal kritiku a nakoniec oznámil okamžitý odchod zo školy.




História the Doors sa začala v auguste 1965 keď sa Jim na plaži stretol s Rayom Manzarekom a zaspieval mu kúsok z Moonlight drive. Ray bol uchvátený a okamžite sa dohodli že založia kapelu. Nazvali ju Dvere podľa citátu Williama Blakea:
"Sú veci známe a veci neznáme a medzi nimi sú dvere."
a podľa zápiskov Aldousa Huxleyho s názvom Dvere vnímania. Do kapely sa pridali ešte bubeník John Densmore a gitarista Robbie Krieger.
Prvé koncerty novozrodenej kapely sa konali v London Fog na Sunset strip. Odtiaľ putovali rovno do jedného z najznámejších klubov Whiskey and Go Go. Tam sa viac-menej preslávili. Najprv to síce bolo trochu na silu, aby tam mohli hrať častejšie posielali najaté fanynky aby sa na ne vypytovali, ale nakoniec sa stali hlavnými hviezdami. Keď však raz Jim zarecitoval do mikrofónu oidipovský koniec The End: "Father? Yes son? I want to kill you. Mother? I want to fuck you..." majiteľ očividne nepochopil zmysel a okamžite ich odtiaľ vykopol.
Kapela už išla len hore, uzavreli zmluvu s Elektrou a navzájom sa vyšvihli do absolútnych výšin.



V tých časoch už mal Jimbo vzťah s Pamelou Courson. Napriek tomu že obaja sa neustále podvádzali a hádali, nazýval ju svojou vesmírnou družkou. Tou najdôležitejšou. Aj keď sa nikdy nezobrali, Pam si privlastnila jeho priezvisko.
Jedným z jeho dôležitých vzťahov bol však aj ten s rockovou novinárkou a wiccanskou čarodejnicou Patriciou Kennealy. S tou sa Jim dokonca oženil. Pri magickom svadobnom obrade navzájom pili svoju krv. Jim sa z toho povracal a odpadol :)


Doors boli stále slávnejší a slávnejší a jašteričí kráľ pil stále viac a viac.
A začali sa mu rôzne súdne opletačky. Tá najdôležitejšia a najznámejšia sa odohrávala v Miami.
Bol obvinený z odhalovania genitálií počas koncertu. Nikdy mu nič nedokázali a ani nemohli, ale svedkovia tvrdili veľmi rôzne veci a podla môjho (a určite nie len môjho) názoru boli podplatení. Každopádne naťahujúce sa súdne procesy Jima ničili... Pil ak to bolo možné ešte viac ako dovtedy, až nakoniec bol tučný a zarastený. Z rock n'rollového sexsymbolu sa stala rock n'rollová troska. Doors boli bojkotovaní a ich kariéra začínala prudko klesať na dno spolu s ich spevákom.


Krátko pred dokončením posledného albumu - L. A. Woman sa Jim rozhodol že si pôjde oddýchnuť do Paríža.
Smeroval k tomu už dávno, ale tentokrát sa to proste stalo. Podľa oficiálnych informácií bol nájdený vo vani 7. júla. 1971 a spôsobil to infarkt. No nevidel ho nikto, iba lekár ktorý vyhotovil úmrtný list, ktorého mimochodom tiež nikto nestretol a jeho vesmírna družka Pamela, tá však zomrela o tri roky neskôr. Okolo kráľa je teda navždy vytvorená legenda. Legenda o tom či je naozaj mŕtvy. Každopádne ak je, zomrel ako básnik. Zomrel ako to čo bol. Leží medzi ďaľšími podobnými umeleckými velikánmi Oscarom Wildeom, Honoré de Balzacom alebo Edith Piaf na najznámejšom francúzskom cintoríne Pére Lachaise.


Ak by ste sa chceli dozvedieť viac odporúčam prečítať si biografiu Nikto to tu neprežije.

There goes my hero: DAVE GROHL .







David Eric Grohl človek ktorý je jedným z mojich najväčších rock n' rollových hrdinov...a to za celú históriu tohto extraordinary druhu hudby. Okrem toho, že je všeobecne skvelý hudobník, multiinštrumentalista, skladateľ, textár, atď. dokázal niečo, čo podľa mojich informácií nedokázal zatiaľ nikto, aspoň nie tak úspešne. A to založiť novú, absolútne úžasnú, kvalitnú a úspešnú kapelu, hneď potom ako sa po samovražde speváka, rozpadla Nirvana. Jedna z najväčších a najznámejších hudobných skupín v histórii. Väčšina kapiel skúša viac či menej úspešné iné projekty, alebo viac či menej úspešne pokračujú s novým spevákom(napr. Queen - sorry ale s Paulom Rodgersom to je fakt tragédia), ale Dave nie. Dave dal dokopy niečo minimálne rovnako výnimočné a hudobne sakramentsky dobré, ale zároveň úplne iné ako bola Nirvana. Preto má môj nekonečný obdiv.....



Dave sa narodil v Ohiu, po rozvode rodičov žil v Springfielde (ktovie ktorom, možno sa pozná s Homerom;) ) a jeho hudobná história, siaha do desiateho roku jeho života. Vtedy sa totiž začal po vzore Beatles alebo AC/DC učiť hrať na gitare . Hral v niekoľkých kapelách(medzičasom sa naučil hrať aj na bicie ) ale prvá, taká známejšia v ktorej fungoval sa volala Scream. U nich fungoval práve ako bubeník a počas 4 rokov s nimi okrem koncertov a koncertových albumov nahral aj dve štúdiovky. Na jednej z nich si dokonca aj zaspieval.




V roku kedy som sa narodila (1990) prešiel k Nirvane , čím ju konečne zachránil od neustáleho striedania bubeníkov. Nahral s nimi prelomový album Nevermind ale skladateľsky sa podielal až na nasledujúcom In utero (mimochodom In utero mám od Nirvany najradšej:D). Medzi týmito dvoma albumami ale tiež nesedel na zadku a pod pseudonymom Late! vydal samostatný album Pocketwatch . Z tohto albumu bola jeho pesnička Marigold použitá na B strane singlu Heart shaped box.




Po smrti Kurta Cobaina začal v podstate okamžite pracovať na materiáloch ktoré mal do tej doby odložené vo vlastnom šuplíčku a začal vznikať prvý album Foo fighters . Pôvodne v novej kapele počítal aj s kolegom z Nirvany Kristom Novoselicom, ale spoločne sa zhodli, že by to mohlo zopár trulom pripadať, že sa pokúšajú priživiť na sláve Nirvany. Takže si prvý album nahral úplne sám(gitary, basu, bicie aj spev) a až potom začal dávať dokopy kapelu. Pôvodný line-up kapely bol teda Dave(gitara+spev), Nate Mendel(basa), William Goldsmith(bicie) a niekďajší doprovodný gitarista na koncertoch Nirvany Pat Smear(druhá gitara). Williama nahradil počas nahrávania druhého albumu The color and the shape ďalší skvelý bubeník Taylor Hawkins. Potom skupinu opustil aj Pat Smear a po nahraní ďalšieho albumu There is nothing left to lose ho nahradil ako sólový gitarista Chris Shiflett. Každopádne do dnešného dňa nahrali FF ešte tieto albumy:

One by One , In your honor, Echoes, silence, patience and grace a tento rok Wasting light, kde hosťoval aj Krist Novoselic.
Aktuálne fungujú v zostave :
Dave Grohl, Taylor Hawkins, Pat Smear, Nate Mendel a Chris Shiflett




Čo ma neustále prekvapuje, tie albumy sú snaď stále lepšie a lepšie a aj keď viem, že to neni všetko len Grohlova robota, obdivujem koľko toho ten človek v sebe dokáže naškrabať.
Medzi jednotlivými albumami FF totiž vytvoril projekt Probot(album kde Dave za bicími a s rôznymi spevákmi nahral niekoľko známych pesničiek), spolupracoval o.i. S Queens of the stone age(napr. im nahral bicie na albume Songs for deaf), zaspieval si a zabubnoval na sólovke Tonyho Iommiho v pesničke Goodbye Lament alebo sa tiež vymlátil na poslednej Slashovej sólovke(Watch this). Samozrejme spolupracoval s celými desiatkami ďalších hudobníkov ale posledný a asi najzaujímavejši projekt bolo minuloročné Them crooked vultures spolu s legendárnym basákom John Paul Jonesom a spevákom z QOTSA Joshom Hommeom. Tiež často spolupracuje s Tenacious D a mohli sme ho vidieť v ich filme The Pick of destiny ako nesmierne sexi diabla.






V súkromnom živote je Dave dvojnásobný táta a je ženatý s producentkou Jordyn Blum.
Predpokladám, že toto všetko nie je možné stíhať ak má deň len 24 hodín, takže si myslím že musí mať nejaký obracač času jak mala Hermiona Grangerová ale nech už je to akokoľvek, pevne dúfam, že mu to takto pojde aj naďalej. :) Rock n'roll ho potrebuje! :)

sobota, septembra 03, 2011

Denník abstinenta

Možno by som mala začať tým, že mám fakt veľmi blízky vzťah k alkoholu. Niekedy bližší ako by sa patrilo na mladú slušne vychovanú, nevinnú a neskazenú dámu. Našťastie, ja nič také nejsom, takže si môžem slopať koľko mi hrdlo ráči.

No ale stala sa mi taká malá patália tento týždeň. Minulý štvrtok som sa na čas vrátila z Prahy do Bratislavy. To znamenalo absolútny alkoholový nonstop záťah na niekoľko dní. Až to vyústilo do prechladnutia, ktoré som si ešte v pondelok liečila borovičkou(mám fakt dokázané, že borovička na prechladnutie zaberá:D). A to asi takým spôsobom, že asi 7(slovom SEDEM) borovíčok na raňajky. A bolo mi fakt lepšie. Ale keď došlo pití, začalo sa to zhoršovať a keď som vytriezvela tak mi stúpla teplota minimálne o dva stupne a už som bola doma tak som to musela jedine trošku prespať.

Keď som sa zobudila, tak bolo ešte horšie ale už som nevládala spať, takže som len ležala a čumela do blba. A tak to pokračovalov podstate celú noc, len som sa metala od nervov z nespavosti a nudy a zrazu som zacítila jeden pre alkáča veľmi podstatný orgán. Pečeň. Tá sviňa pálila jak keby sa hrala na malé peklo a ja som fakt čakala, že každú minútku exploduje..... Trpela som jak hovado.... A tak som učinila v mojej kariére ťažké rozhodnutie. Musím prestať piť aspon na dva týždne.


1. deň som sa ešte doma liečila, takže všetko v porádku. Myslím, že som mala menší absťák(po tých niekoľkých dňoch naložených v liehu, nebol vôbec neočakávaný), ale inak všetko v porádku.


2. deń bol o čosi horší, pretože som vybehla do terénu. Konkrétne do Rock Ok, kde som prvýkrát zistila, aké obtiažne je byť v tejto dobe abstinent. Výber nealka bol totiž extrémne úbohý a ešte k tomu drahý( 2dcl džúsu za 1,40€ je, povedzme si na rovinu, vcelku dosť. Potom sme ešte zbehli na jednu rýchlovku do Randalu a musela som piť kofolu - tú ja všeobecne moc v láske nemám, ale tak hovorím, nealkosortiment je v naších končinách extrémne na dne. A tak som dopadla ešte aj s bolavým hrdlom a kašlom.

3. deň som teda opäť strávila v bezpečí doma a liečila si hrdlo. Všetko all right....

4. deň(včera) bol deň D a takisto najväčšia skúška mojej vôle. Koncert v Randali. Úprimne, aj napriek tomu, že ľudia ťažko chápu, že niekto mal prúser, vymklo sa mu slopanie z pod kontroly a chcel si dať pauzu(čo sa prejavovalo neustálym núkaním mi piva a iných dobrôt) tak som odolala a celý večer som si odsedela na kofole. Akúrat som s tým musela hodne bojovať, lebo z tej kofoly ma začal fakt boleť žalúdok a chcelo sa mi grcať a nemala som inú možnosť, keďže je najlacnejšia a ja furt potrebujem piť. Vydržala som ale nad ránom som už vypila trocha piva, od smädu, lebo bolo predomnou a ja som mala točáky už len pri pomyslení na ďalšiu kofolu. A to nehovorím o tom, že teraz zase nemožem zaspať aj keď som práve teraz po piatej ráno došla domov.Preto tu toto čmárem.

No a tak som sa vlastne vzdala..... nemá to cenu tuto abstinovať. Nemá....abstinent nemá právo na život. Skoro som sa išla ožrať už teraz ráno, na oslavu môjho vyjebania(sorry za expresívum.... mám ho rada) sa na vlastnú vôlu ale bolo zavreté, tak srať na to....cez víkend budem ešte sekať dobrotu a potom by som si aj tak musela dať flašu červeného, zas kvôli krámom, lebo idem ešte na jeden festival a chcem tam mať klud....chápeme sa, ne?:D

No každopádne, chcem dodať a snaď si to všetci budú pamätať, že keď v 27 prídem o pečeň a skapem jak chorá vrana, tak za to môže slabý nealko tovar v našich kluboch a iných podnikoch.....

Hakunama tata..