On the road

Viete ako sa ja sťažujem, že sa stále nudím doma a som z toho celá frustrovaná..... No tak za posledný týždeň sa rozhodne nemôžem na nič také ako nuda sťažovať. Začnime pekne (najlepšie) od začiatku.

Minulý týždeň som s maminkou vyrazila do Prahy. Maminka Prahu totižto videla len raz a to z auta po ceste na koncert Metallici v 2008. A tak sa zo mňa mal stať jej sprievodca po tomto nádhernom meste. V utorok 7.8. sme vyrazili s menšími komplikáciami z Bratislavy-keďže sme nestihli autobus tak sme museli ísť vláčikom na čo sme podľa mňa vyhodili úplne zbytočne kopu prachov a to sme si ešte inteligentne kúpili len jednosmerne lístky. Ale tak čo... cestu sme prežili, šťastne sme dorazili a o chvíľku na to sme sa rovnako šťastne ubytovali u Alenky a ešte šťastnejšie sme sa takto spolu v trojici(alebo ak rátame hafana Luckyho tak štvorici) opili. To znamenalo krásnu rannú kocovinu alebo teda hlavne neskutočné suchoty. No a čo je lepšie ako sa v takomto stave vybrať medzi davy a zástupy turistov v tom najcentrovatejšiom centre Prahy.

Samozrejme, som si ešte ulahčila cestu tým, že som si zabudla zobrať vodu, takže som čoskoro bola dehydrovaná a bolo mi zle- vďaka čomu som si nemohla ani zapáliť a tým pádom ma ovládali absťáky a nie príliš potlačovaná agresia z turistického ruchu. Ale inak to bolo fajn si myslím-hlavne keď som sa svoju dehydratáciu snažila riešiť pivom :-). No keď sme si teda pozreli tie najviac vychytené miesta, tak sme sa stretli s Ali na Florenci, kúpili si lístky na cestu do Bratislavy a išli sme sa najesť.

To sme kúsok od Florenca natrafili na reštauráciu s nádherným názvom - U mrtvého ptáka, kde na nás od všade číhali nápisy "Mrtvej pták tě vidí". Čo ma však najviac zaujalo bola špeciálna nabídka pre skupinky ľudí(buď pre štyroch alebo pre ôsmich) s názvom Orlosup. To bola jedna z takých vecí ktorá mi v hlave môže pochodovať a nedovoliť mi spať aj mesiac, ale maminka sa tomuto pokúsila zabrániť a tak sa pána čašníka spýtala, že čo to je. Ale to Vám teraz neprezradím, musíte si trošku zadumať. No každopádne potom sme si nakúpili zas nejaké alkoholy v Tescu, že sa doma opijeme, ale mne osobne sa to nepodarilo lebo som mala nejaký nerv v žalúdku a z toho mi nešlo piť:D. Ale aspoň som zas na druhý deň nemala kocovinu, že? Každopádne ten druhý deň-konkrétne štvrtok už sme odchádzali do Bratislavy ale až poobede, takže sme si batožinu schovali na Florenci a zobrala som maminku na Vyšehrad.

Vyšehrad je mimochodom miesto ktoré mám fakt vcelku rada. Okrem toho, že tam je fakt krásne, prekrásny výhlad, božský pokoj, pekný park, tak tam není až tak turisticky rušno, takže sa človek môže aj zastaviť a nadýchnuť. Navštívili sme aj vnútro chrámu a poprechádzali sa po cintoríne- tam nás strašne pobavilo priezvisko jedného odpočívajúceho -Doseděl... keď si to tak vezmete, tak v tomto momente je to priezvisko už neskutočne trefné.

No každopádne nás čakala dlhá cesta do Bratislavy ale tešili sme sa že ideme Turancarom a tam sú v sedadlách zabudované televízory s filmami. Blbé bolo, že my sme akurát schytali dve miesta bez telky a len jedno s telkou, tak som ho obsadila a polku cesty som pozerala Leona, takže až potom som sa začala nudiť....

Anyway doma som sa príliš dlho neohriala. Vyspala som sa a už som musela baliť ruksak lebo sa vyrážalo na festival! Môj tohtoročný prvý! Terchovský budzogáň.... Takže som absolvovala ďalšie štyri hodiny cesty do Terchovej, kde sa mi hneď podarilo zohnať lístok na prvý deň za 10€ takže bola šanca že keď podobným spôsobom zoženiem aj na druhý, tak aj ušetrím. Nakoniec som si ale ten druhý musela kúpiť oficiálne za dvacku ale aj tak ma to dohromady vyšlo presne rovnako ako by ma stála permanentka. Bol krásny deň, boli sme obkolesení fakt nádhernou prírodou-fakt návštevu Terchovej odporúčam a dúfam, že sa tam niekedy vrátim aj mimofestivalovo, lebo ozaj to je krásne miesto. No ale k podstatnému - Budzogáň sme si vybrali hádajte prečo? No pre Wanastowky! Tak sme si rozložili stan (čo trvalo asi hodinu) a išli do areálu... Musím podotknúť, že stanové mestečko bolo položené na pomerne strmom kopci a za to sme zaplatili 5€ ale k tomu sa ešte dostanem. Idem kritizovať... Keď sme prišli pod pódium, akurát hrala kapela s názvom Dorian Gray - o ktorej som už síce počula ale nikdy som sa nedostala k tvorbe - ale názov ma zaujal tak som od toho čakala niečo dobré. Nanešťastie to dobré nebolo ani náhodou... O ničom, nudné a prvplánové-v skratke. No veď posúďte: Horší bol ten šedivý dedo ktorý následoval hneď potom. Aneb Mariana Grexu som fakt nikdy nemala rada a na tomto koncerte som si len potvrdila, že prečo to tak je. Netalentovaný amatér, ktorý si o sebe myslí, že je veľký rocker s názvom kapely Grexabat, čím dáva najavo, že by rád siahal Black Sabbathu aspoň po najmenšiu špinu na pätách ale nedarí sa mu to. V textoch sa snaží byť in a reprodukovať tradičné rockové témy ale jednoducho na to nemá, takže je to tiež extrémne prvoplánové a neviem aký typ človeka mu toto dokáže zožrať. Výhodou bolo, že mal aspoň pomerne slušne vyzerajúcich gitaristov, ale tiež by som sa z nich neposrala... Opäť môžte kúsok jeho tvorby posúdiť: Ďalšou jeho výhodou bolo, že pre nezáujem publika sme sa lahučko prebojovali do prvej rady kde už sme si nadšene počkali na konečne kvalitnú hudbu. Nasledoval podľa môjho názoru výkvet slovenskej hudobnej scény - Slobodná európa.

Keďže Slobodku fakt strašne milujem, tak by som pre kritiku asi v tomto monológu nedokázala nájsť priestor ale pravdupovediac, naozaj neni čo kritizovať. Predviedli kvalitnú rock n´rollovú šou, ktorou ma absolútne nakopli a aj keď okrem dvoch pesničiek zahrali každú jednu moju srdcovku - a že ich není málo, tak ten koncert bol neskutočne krátky. Kľudne by som zniesla viac ale zas až tak dlho ma to netrápilo lebo po dokonalej Slobodke prišiel môj vrchol festivalu a to Wanastowi vjecy....

Ak sa mi zdal koncert vyššie spomínanej kapely krátky tak Wanastowky ako keby ani nehrali. Ani som sa nespamätala z nadšenia a už bolo po koncerte. Keďže mali na svoju performance len blbú hodinu, tak setlist orezali na maximum, ale aj tak to neskutočne stálo za to. Pri poslednej pesničke - mojej najmilovanejšej Dotknu se ohně som sa nevedno prečo úplne rozplakala, ale to bolo asi tým, že tieto dva koncerty po sebe do mňa vlialy toľko energie a emócií, že sa to proste muselo prevaliť.

Ďalej ten večer sprevádzalo už len pitie a vtipné rozhovory so susedmi pri stanoch. A išlo sa spať. A tu prichádza náš kopec....Spali ste už niekedy v stane z kopca? Ak áno, viete o čom hovorím - celú noc sme sa šmýkali, vypadávali a podobne, ale bola to sranda- aspoň s takým tým vykaleným mozgom.

Druhý deň sme sa ale zobudili do nechutného daždivého počasia, bola zima jak začiatkom novembra a ja som mala len jeden sveter, stan sa nám v mokrej pôde trošku zosúval a bolo to celé celkom vtipné. Tak nám neostávalo nič iné len piť pivo a podobné veci. Poobede sme sa dokonca odhodlali zísť trošku nižšie do reštaurácie-lebo predsa nemôžme byť v Terchovej a nedať si halušky. Po ceste sa mi podarilo šmyknúť a spadnúť do blata, ale halušky za to stáli- aj keď ja spravím stokrát lepšie, stále boli božské. Po návrate odtiaľ sme sa ešte zastavili na čajík a už bol zase čas navštíviť areál festivalu. Prichádzala Zóna A!

Pred ňou hrala rockovo ľudová skupina Arzén, čo bolo na podiv vcelku zaujímavé na počúvanie ale tá Zóna bola predsa len o inom. Konečne som sa aj po celom dni aspoň trošičku zahriala. Nasledovalo Iné kafé- čo je skupina ktorú som ja nikdy moc nežrala ale aj keď som sa osobne celý koncert nudila jak pes, tak musím uznať, že pre svojich fanúšikov - a bolo ich tam viac než dosť, vytvorili parádnu atmosféru. Potom už sme aj my zliezli dolu pod pódium keďže sme sa chceli dostať čo najviac dopredu na Kabát a to sme mali v pláne spraviť počas koncertu Arakainu s Lucií Bílou. Arakain ja síce moc nemusím, ale na Lucku som sa vcelku tešila, bohužial však neprišla. A tak som sa fakt neskutočne nudila. Predpokladám totiž, že keď Arakain začínal, tak tu bol naozaj niečím novým a špeciálnym, keďže k tým zahraničným metalovým kapelám sa ľuďom dostávalo ťažšie a muselo byť fajn mať niekoho vlastného na koho koncert sa môžu ísť zabaviť. Ale dnes už podľa mňa naozaj nemajú čo povedať. Hudba aj texty sú opäť prvoplánové, vytvorené podľa akejsi metalovej schémy - nemôže samozrejme chýbať pravidelná zmienka o diablovi, v neoriginálnom prevedení... Proste naozaj nič čo by ma tak povediac postavilo zo stoličky.

No a nakoniec prišiel Kabát - klasická, kvalitná šou, s klasickými skvelými pesničkami. Kabát v podstate nemá čo pokaziť...Není to kapela ktorou by som bola posadnutá ako niektorými inými ale je to kvalitná kapela so skvelou hudbou takže neni o čom. No a k tomu jeden malý bonus v podaní nádherného vikingského basáka a textára Milana....Fakt je na čo kukať:D. A tak sa vlastne festival pomaličky chýlil ku koncu a nás skoro ráno pred siedmou čakal budíček a pádili sme naspäť domov-opäť štyri hodiny - ktoré sme ale krásne prespali, lebo v tých stanoch to fakt nešlo.

Tú chvílku čo som musela stráviť v Bratislave, mi prišiel svojou návštevou spríjemniť kamarát z Brna, s ktorým sme pre zmenu prešli celú BA pešo. Resp. z Nív až na konečnú v Dúbravke. Parádna prechádzka. Stretli sme okrem iného Stalinovú sochu ktorá kedysi stála na námestí SNP a toto stretnutie bolo teda fakt jak z najhoršej nočnej mory. Našťastie je to len súčasť výstavy o umení v socializme - takže sa nemusíme báť. Budeme sa naďalej tváriť, že komunizmus tu už nemáme.

A včera nastal veľký deň D. V Prahe hrali Foo fighters. Dave Grohl - môj najväčší rock n´rollový hrdina! A ja som náhodou mala lístok. A tak sme sa aj s Mamutom-teda s tou mojou brnenskou návštevou vybrali stopom do Brna a odtiaľ som ja mala pokračovať do Prahy ale už som išla autobusom.

Na poslednú chvílu som všetko krásne stihla a akurát dohrávala predkapela keď sa mi podarilo nájsť ako tak schopného fleka.

Okolo deviatej vybehli FF na pódium a nepreháňam-naozaj som sa skoro posrala! Aj by som sa rozplakala keby som už v tej dobe nebola znovu úplne oslabená dehydratáciou a nestrávila polku koncertu tým, že som len rozmýšlala čo by sa stalo keby som odpadla. Počas jednej z mojich najobľúbenejších pesničiek z nového albumu som to už nevydržala a musela som odísť zo sály zohnať vodu. Pri bare ale nebrali eurá a mne už neostali žiadne české koruny tak som sa rozhodla tento problém zastaviť vodou zo záchoda. Tá ale bola úplne teplá a ja v tom stave na pokraji smrti, som sa rozhodla, že nemám na výber a musím sa napiť z toho. Tak som sa vrátila na koncert, že už to snaď takto prežijem do konca, ale stalo sa čo sa nechcelo a teplá voda zo záchoda si vybrala svoju daň. Počas druhého prídavku ma naplo a musela som opäť urýchlene navštíviť záchod, tentokrát tvárou v tvár. A tak som o posledný prídavok - EVERLONG vizuálne prišla, audio som našťastie ale počula. V konečnom dôsledku to bol ale obrovský zážitok. Je pravdepodobné, že som sa k Daveovi dostala najbližšie za celý svoj život a to už niečo znamená, aj keď som si to neužila tak ako som chcela. Hrali úžasne, hrali všetky moje najobľúbenejšie pecky, z ktorých niektoré som ani nečakala, že budú hrať. No proste úžas...

A tak sa nejak stalo, že to všetko skončilo a ja teraz sedím u Ali, píšem toto všetko a stále nedokážem uveriť, že sa to naozaj stalo, že som tam naozaj bola a tak. Teraz uvidíme, čo sa bude diať po tomto všetkom. Ostávam tu zhruba do piatku-možno soboty. Asi budem domov stopovať tak asi ešte nejaké to dobrodrúžstvo zažijem, aj keď pevne dúfam, že v tom nebudem sama a potom ma čaká asi veľmi ťažký koniec leta, lebo si konečne musím zariadiť veci ohľadom Brna a podobne. Ale určite už to bude len dobré. :)