Čo sa deje s mojím životom

Tak sa znovu ozývam so zážitkami zo svojho každodenného života.

V tej pracovnej oblasti stále žiadna zmena, s prachmi som na tom stále horšie a horšie a desivejšie a desivejšie, ale stále verím, že sa to čoskoro zmení a robím všetko preto aby sa to stalo(aj keď to už robím dosť dlho, že?) ale teda to nemá zmysel rozoberať kým sa naozaj niečo zásadné nestane....

O niečo lepšie to vyzerá v tej druhej pracovnej oblasti ktorá ma v mojom živote zaujíma viac a to je hudba. Koncom decembra prebehnú dva mnou zorganizované koncerty, prvýkrát v inom meste ako v Bratislave a dokonca v dvoch rozličných mestách po sebe. Konkrétne sa jedná o Brno a Prahu a ten pražský bude svojím dátumom hodne symbolický. 21.12.12 - uvidíme čo sa stane:). Mňa osobne zaujíma hlavne to, že všetko bude ako som hovorila - bude to rock n´roll! :D Týmto koncertom sa bližšie budem venovať v niektorom z ďalších článkov, podstatné je, že mi na týchto mojich "zahraničných" debutoch hodne záleží a verím, že dopadnú dobre.

Inak ma snáď čaká vcelku zaujímavá predvianočná a vianočná atmosféra keďže okrem týchto dvoch mojich koncertov 20. a 21. 12. ma čakajú v Prahe ešte Wanastowky 22.12. no a v neposlednom rade polnočná omša 24.12. v Bratislave v Randali ktorú odslúži Slobodná europa:). Toto sú veci ktoré ma stále držia pri živote.

Teda ešte aj pre mňa stále mierne neistý zajtrajší brnenský koncert Kurtizán z 25. avenue, na ktorý ak pojdem tak sa obávam, že budem sama, ale to aj keď mi to trošku pokazí zábavu, neznamená, že by som sa o to dokázala pripraviť len pre večnú osamelosť.

Jo, tým som chcela naznačiť, že mám v poslednej dobe málo rock n´rollu v živote. Na koncerte som bola naposledy na avizovanom krste Mudhole-u, ktorý bol síce úžasný, ale oslava mojich narodenín, ktorá na ňom prebiehala bola tak neuveriteľne mizerná, že mi to pokazilo celú eufóriu ktorú som počas koncertu mala. A odvtedy nič. Vrátila som sa do Brna a zas sucho a prázdno, ešte väčšie ako predtým, lebo sa stalo pár nepríjemných vecí, ktoré tu moc rozoberať nechcem, straty na životoch a tak.... Nič moc, takže som sa pár dní nepohla z domu a zatvárala sa do vlastných depresií ale už som sa zas prebrala a bojujem ďalej, aj keď o nič menej frustrovaná.

Najviac ma serú tie prachy a osamelosť, ktoré vcelku idú ruka v ruke vlastne ale neviem či minimálne druhý spomínaný problém niekedy prejde. To už mám asi zakódované vo vlastnej hlave hlavne. S tým sa len tak ľahko nepohne.

Aby sme od tých nepríjemných vecí prešli niekam "inam"- V pondelok nám kocúr vyskočil z okna. Je dosť dochrámaný ale inak našťastie v poriadku.(O tom čo a jak sa presne stalo, si keď tak prečítajte TU.) To je zlá správa, ale som strašne rada, že včera nám vlastne po dvoch dňoch konečne pomaličky začal jesť a piť. Fakt som dlho nezažila taký strach a potom tú úlavu, keď už začal trošku "zlobit" a ja som vedela, že čoskoro príde aj na naplnenie jeho bruška. Ešte stále je na tom zle, ale aj malé krůčky treba oslavovať. :).

Inak dosť zanedbávam školu, takže s tým niečo idem robiť a niekedy Vám skúsim napísať niečo zo života muzikológa, nech si tu furt len nevylievam srdce. :D

Zatím zduř!