víkend hard...

Vzhľadom na to, že mi prišla delegácia mojich spolupražákov do Bratislavy tak sme sa tento víkend fakt nezastavili..... teda nezastavili v pití samozrejme.... Konečne.

Prepíjali sme sa z kocoviny do kocoviny a bolo nám fajne.... Toto sa pomaly končí, zas ma začínajú postupne opúšťať a ja sa znovu vrátim do stáleho kolobehu.

Dnešný deň trvá už prekliato dlho... ako by jedna hodina trvala dve.

Ležím v posteli, umieram, spomínam, smejem sa a nevím čo so sebou. Aj sa nudím ale co s tým možem urobiť už teraz?:D 

Niekto by mi mohol priniesť jedlo. To by bolo velice fajn. 

Ja nevládzem nič vóbec! Mozok odpálený, vypálený, odsťahoval sa odomňa a neviem či sa niekedy ešte vratí. :D 

Takže vás len oboznamujem, že ešte vím aj kaliť raz za čas. A neviem čo ďalšie by sa k tomu dalo dodať. 

Btw jedli ste niekedy pizzu quattro formagi s feferonkami? Neuveriteľný jedlový zážitok. Fakt! :D Už by som nechcela jesť nikdy nič iné :D 

Novinky a tak ďalej

Bolí ma bruško, mám divnú náladu, som smutná a chcem aby sa o mňa niekto staral.... Chcem aby mi niekto urobil čajík a palacinky a obed a bol so mnou a lutoval ma. :D 

Dnes som mimochodom mohla ísť do Prahy.... v podstate zadarmo. Rozhodla som sa túto možnosť nevyužiť pretože by som išla s majetkom 2 koruny české, čo by v podstate znamenalo, že by som sa nemohla pohnúť absolútne nikam..... tu aj keď je to zlé mám aspoň ako takú šancu sa niekam dostať raz za čas..... aj keď na druhej strane tam by som nebola až tak sama..... 

Každopádne som sa rozhodla zotrvať pri svojom aktuálnom pláne - našetriť aspoň 100€ na cestu, opencard a pár dní života a potom až odídem... a nechám sa znovu vtiahnuť do nekonečných kolotočov hladania práce a chodenia na pohovory..... Raz to proste výjsť musí..... 

prvá časť pokračovania mojho rukávu aj s celým návrhom

The only way to get rid of a temptation is to yield to it, aj s mojou neuveritelnou modrinou

druhá časť pokračovania mojho rukávu, ešte chýbajú paličky :) 

Teraz je aj tak lepšie aby som tu ostala, pretože mám rozrobenú kérku a čakám kým sa mi aktuálne vylieči a dorobíme tretiu a poslednú časť. Mimochodom za posledný necelý mesiac sme spravili z tejto kérky už dve časti a už teraz mám najsexi ruku na svete a medzičasom, kým sa liečila ešte časť prvá, som si stihla nechať vytetovať aj časť citátu ktorý už zopár rokov možte vidieť v hornej časti tohto blogu a ktorý je od mojich 14tich rokov, kedy som ho objavila akousi deklaráciou mojej existencie a vlastne vysvetlením prečo väčšinou robím to čo robím a prečo sa večne ocitám v neuveritelných životných situáciách(v dobrom aj v zlom slova zmysle).

Keď už sme pri neuveriteľných životných situáciách, do tých ma často dostáva aj moja vlastná nešikovnosť, neschopnosť a pokročilá demencia.
Niektorí z vás ste mali možnosť vidieť moj posledný fail pred pár dňami na facebooku, ale nebojte sa, o toto nemožem svet ukrátiť takže som sa rozhodla zverejniť to aj sem.
Minuli sa mi čierne ceruzky na oči a nemožem si kúpiť nové, ale bez ceruzky sa cítim ako keby som nemala oči tak som použila jednu hodne na nič hnedú ceruzku, aspoň pre dobrý pocit, ktorú som kedysi kúpila u nejakej polky na trhu pri obchodnom dome v blízkosti mojho bydliska.
Urobila som si krásny make-up, bola som so sebou nadmieru spokojná a zrazu ma začali príšerne štípať oči (horšie ako keby mi do nich niekto vystriekal celú flaštičku pepřáku) a vytekali z nich potoky a potoky sĺz.
Výsledok nájdete na fotke nižšie.... Škoda, že není halloween, ale Alice Cooper by mi možno aj závidiel, čo poviete? :D Ale aby toho nebolo málo, následne som zbadala že mi spoza kolien vychádza dym a po chvíli ma aj príšerne začala páliť noha. To bol následok toho, že počas incidentu s očami som prehodila svoju perinku cez zasvietenú lampičku pripevnenú k mojej posteli no a tak som sa popálila a ešte si aj časť perinky spálila..... 

To ale zo života mojich failov stále nie je všetko ..... napríklad taký piatok večer som si užila tiež, pretože som si zlomila postel, ktorú som dostala na Vianoce.... a čo je lepšie, nedá sa to reklamovať.... :) 

Okrem tohto sa snažím robiť aspoň nejaké pozitívne veci a tak cvičím(keď už nič iné nestíham, snažím sa robiť aspoň 30 brušákov denne a keď stíham tak mám celú cvičiacu zostavu). Nejem chleba a pečivo a nútim sa jesť aspoň tri krát denne. V posledných dvoch dňoch sa mi to bohužial ani nedarilo, jak keby úplne všetko išlo proti mne, ale snažím sa nedovoliť aby sa to pokazilo, pretože sa vďaka tomu cítim skvele, nemám nonstop nafúknuté bruško a nebýva mi z jedla zle..... Po krámoch si asi ešte dám očistný týždeň ak to bude možné, ak ne tak iba očistný deň, ale takto bych sa rada dopracovala k zhodeniu ešte cca 7-10 kg, tak mi držte palce.....

No a posledná novinka s ktorou sa možem podeliť je to, že moja absolútna nespokojnosť so samou sebou a mojím životom ma dohnala k obrovskej životnej zmene a to že som si brutálne skrátila vlasy(snaď im to pomože:D) a hlavne som si ostrihala ofinu! Ja som ofinu nemala vobec nikdy a aj ked som chcela, ľudia mi hovorili že mi nepristane, ale myslím, že to nakoniec vobec není tak strašne zlé a možno si to nechám dokonca dlhodobo.... Ešte som si na to nezvykla ale myslím, že sa mi to celkom páči..... Tak asi toľko na dnes.... Majte sa krásne :) 

Žijem....?

Milí moji verní aj neveriaci čitateĽia!

Dlho som sa neozývala, pretože vlastne ani neviem čo konkrétne napísať. Zasekla som sa v Bratislave(opäť), zasekla som sa v čase a v živote a neviem ako von.
Strácam vieru( v čokoľvek), strácam celú svoju živú dušu, celý ten rock n´roll ktorý, ako mi raz niekto povedal, sa do mňa prevtelil....(fascinujúce, že je to práve on kto mi ho "zobral")  Všetko to spí niekde hlboko a ja to nutne potrebujem dostať von, aby som konečne dvihla riť a bojovala o seba. Chcem veriť, že to nejak musí prísť. Ale je to ťažké bojovať o seba so samou sebou....Všetci v mojej hlave sme  neskonale tvrdohlaví a tak to celkom dosť nikam nevedie.
No aspoň si stále možem hovoriť, že nech to dopadne akokoľvek, vždy to budem ja kto vyhrá .... :D

Ale nebudem tu omielať stále dokola to isté, pretože ak si pozrem históriu svojho blogu, tak už dva a pol roka minimalne je to tu všetko na jedno kopyto.
V skratke sa má vec tak, že som reálne nešťastná..... momentálne nemám takmer nič, čo by tento pocit absolútneho zúfalstva zrušilo a preto som taká aká som... pretože aj keď problémy ostávajú rovnaké, pridávajú sa ďalšie a ďalšie a aby som sa takto necítila nepotrebujem moc. Potrebujem len život.... mať naozaj skutočný pocit, že žijem a nie len, že prežívam zo dňa na deň a strácam drahocenné minúty.
Bdiem celé noci a potom spím celý deň, ledva sa pohnem z postele a je mi do plaču vždy keď sa zobudím a narazí do mňa realita.... a neviem nájsť tú správnu cestu preč z celého tohto cyklu.
Ale stále sa snažím si slúbiť, že sa z toho dostanem. Snažím sa tomu nasilu veriť aj keď je to nemožné.....
Ale je to to jediné čo teraz mám.....


No a tak. Zase som sa moc rozkecala ale už tu nebudem rozmazávať svoje nešťastie, toto píšem pretože si chcem napísať nejaké plány a ciele ktoré chcem tento rok dosiahnuť. Chcela by som denníček aby som si do neho mohla písať takéto trapárny, ale nemám ho a aj tak bych sa do neho len podpisovala a kreslila malých Johnov Lennonov, takže hurá s holou kožou na verejný trh!
A možno ak si to všetko napíšem, mi to helfne sa systematicky tomu venovať a dosiahnuť to. Len to treba pomenovať.
Také niečo robím po prvý krát, takže neviem ani čo od seba čakať :D .



1. Už ,zdá sa, takmer celoživotný cieľ ale bohužial stále ten najpodstatnejší : Nájsť si poriadnu slušnú prácu, s výplatou takou aby som mohla žiť ako slobodný, slušný človek. Možno sa zdá, že pracujúci človek neni slobodný, ale ja mám proste momentálne pocit, že k mojej slobode chýba len toto. Pretože takto žiť už naozaj neviem.

2. Nájsť si pekné bývanie(či už sama alebo s kamarátmi), samozrejme v Prahe. K tomuto asi nejde ani nič dodať, akurát len to, že to je velice silno založené na tom, či si niekedy v živote nájdem robotu alebo čo.

3. Založiť poviedkový blog(áno asi predsa len chcem spravovať aj tretí) a na všetky blogy prispievať minimálne 2 krát mesačne, aj keď najradšej by som bola keby to šlo aspoň raz do týždňa. 

4. Zlepšovať sa vo fotení(hlavne čo sa technických vecí týka), odfotiť denne aspoň jednu(poriadnu) fotku. 

5.  Viac kultúry! Potrebujem rozhodne viac kultúry! Ne len koncerty. 

6. Prečítať aspoň 10 kníh. (Na to, že ma kedysi volali knihomolom, teraz čítam nechutne málo!)

7. Musím začať cvičiť alebo športovať! Vážne áno! Moja kondička neexistuje! Ale naozaj neviem ako, musím nájsť niečo čo by ma mrte bavilo, lebo inak není šanca) 

8.  Dostať sa k váhe 70-72. Taká blbosť ale chcem sa hecnúť. Za posledné cca 2 roky som schudla cca 20 kíl a teraz mám krásnych 77 (i keď po Vianociach som si tým neni úplne istá, ale nebudem sa presviedčať o opaku) a tak som zistila, že by sa mi páčilo to dať ešte trošku nižšie. S tým ale súvisí aj to cvičenie a hlavne sa musím naučiť jesť pravidelne ako normálny človek. A ne tak, že raz denne alebo vobec. :)


a teraz k tým zložitejším cieľom ( ktoré samozrejme všetky totálne neodpojiteľne súvisia s bodom číslom jedna) 

9. Urobiť niečo so svojim pekelným rozpadávajúcim sa chrupom. Aspoň pomaličky, postupne. Aj keď si myslím, že jediná nádej na záchranu aspoň toho mála čo je ešte v poriadku, je spraviť všetko naraz(najlepšie naozaj úplne naraz), ale aj postupne to bude veľký krok. Hlavne vyzerať ako človek, pretože som príliš charizmatická na to aby som bola takáto zrůda!

10.  Navštíviť zahraničie (mimo ČR samozrejme) !
Chcela by som vidieť celú Európu! Milujem Európu a to som z nej ešte nič poriadne nevidela.
A najviac zo všetkého chcem navštíviť VB pretože je úplne neprirodzene aby som plynule hovorila jazykom krajín v ktorých som nikdy v živote nebola! A Briti sú mimozemšťania btw....
Takže bolo by na čase niekde začať... "Prinajhoršom" v Budapešti.


Takže asi toľko.... už sa len postaviť z postele a začať na tom makať... že jo....
To je ten najťažší bod..... hneď po hladaní práce

Zatím zduř!.

P.S. Ešte Vám samozrejme dodatočne želám Všetko NOVÉ v Novom roku !

Hotovo...

Milí moji mnohí čitatelia....
Nenapísala som nič tak strašne dlho, že vlastne ani neviem, čím mám začať....
Tak skúsim to, čo by mohlo byť asi najpodstatnejšie - mám prácu...

Teda zatiaľ je to zase len brigáda aj keď najprv to vypadalo na TPP a neviem kde presne sa stala chyba a na ako dlho to tak bude, ale aspoň niečo..... A dokonca so zmluvou a za dvojnásobný plat na hodinu ako som mala naposledy.... Čo je celkom slušné, len by som si želala byť tam častejšie, nie pre nejaký vrcholný workoholizmus.... ale víte jak to ja mám s penázmi....

K veci.... robím servírku v kaviarni/reštaurácii jedného z najznámejších pražských klubov, ktorý síce nie je úplne moja šálka kávy čo sa hudby týka ale inak je velice super. Dokonca mám asi možno aj nejaký prirodzený talent(to som sa vole dostala ďaleko s takýmto talentom:D) ale aj keď som nikdy predtým ani len nedržala pláto v ruke, teraz s ním chodím jak najväčší boss! :D
Tak asi toľko  k práci.... zatiaľ som tam nebola moc krát tak určité veci nechcem hodnotiť a ak to bude s mojimi smenami takto tak si asi budem musiet nájsť niečo ďalšie, aj keď podla zmluvy od 1.11. pracujem aj v jednom hoteli ale okrem pohovoru som tam ešte nebola :D .

Inak čo sa týka zvyšku tak sa toho moc nedeje. Len som na seba nasraná, pretože som všetky svoje ťažko zarobené peniaze samozrejme v priebehu tohto týždňa absolútne utopila v chlaste, nehovoriac o tom, že si v jednej hospode ktorú pravidelne navštevujem omylom nechali z mojich posledných peněz devadesát korunový tringelt.
Okrem toho som v týždní navštívila jednu akciu na ktorej sa mal zúčastniť ten milý človek ktorého už takmer dva mesiace plánujem zabiť, za to že mi zobral moju najväčšiu životnú radosť alebo ako to mám nazvať aby to znelo dostatočne důležitě, ale nezúčastnil sa a tak to len všetko priviedlo moje ďalšie riešičky ohladom tejto záležitosti.

Inak už som na tom lepšie, v poslednej dobe som zase začala počúvať svoje milované kapely ktorých sa toto týka, čo mi na jednej strane robí dobre, lebo ten čas bez nich bol fakt príšerný, ale na druhej strane sto krát viac ma zabíja myšlienka na to, že ich koncerty tak skoro nenavštívim.

A tak nad tým stále rozmýšlam, snívajú sa mi o tom divoké sny, a nechápem ako sa všetko mohlo takto strašne dojebať a hlavne ako mi toto mohol niekto urobiť. A keby aspoň hocijaký niekto, ale niekto koho som mala naozaj strašne moc rada. V podstate by sa dalo povedať, že som ho aj "milovala" aj keď už dlhú dobu úplne inak ako je to bežne myslené.....
A nechcem znieť sebalútostivo, lebo ja sa v tomto momente fakt nelutujem, ale proste ja som posledný človek na zemi kto by si takéto niečo od kohokoľvek zaslúžil..... Tak to proste nechápem....


A inak v poslednej dobe riešim, že by som sa už fakt rada zoznámila s viacerými ľuďmi, pretože aj keď milujem tých ktorých tu mám, je to miestami už trošku ponorka a okrem toho potrebujem ľudí ktorí ma posunú ďalej, lebo mám pocit, že s nimi už len stojím na mieste a inde to už proste nepójde. Čerstvá krv by sa mi do života hodila no....

No a nakoniec vám musím povyprávať o svojom absolútnom šialenstve....
To, že som seriálový maniak, je o mne všeobecne známe, ale tento rok som sa prekonala. Nedeľa je v tomto momente jediný deň v týždni kedy mi nevychádza žiaden seriál. Ostatné dni mám všetky zabraté, niekedy aj dvoma-troma seriálmi a už to nezvládam:D. Už z toho naozaj šaliem, nové epizódy niektorých som už nevidela aj dva týždne, ale momentálne sa mi nechce, tak si ich nechávam na pauzové dni. Prípadne keď budem mať náladu. Okrem toho ak mám čas tak v stredu a v piatok prekladám titulky do slovenčiny k seriálom Vampire diaries a The Originals a tak.... Potom aby mi z teho nejebalo, že jo....

No a neviem čo bych vám ešte povyprávala, nič zaujímavé ma nenapadá, tak sa ozvem keď ma napadne.... A čo vy? :D

Patetický výlev nechápajúcej nepochopenej.....

Ako sa hovorí, keď sa sere, tak poriadne. :)
Po tom ako som vám vylíčila story z minulého týždňa tu mám vo svojom živote absolútnu novinku, ktorá mi v tomto momente absolútne ovláda mozog a nedovolí mi spať.

V piatok poobede som sa konečne vrátila do Prahy. Tam som si rýchlo zložila veci, pozrela nové Big bangy, pokúsila sa dokreslit si tvár a rovno sme to s Ali točili do Mělníku, kde hrali Wanastowky, ktoré sme nevideli už od legendárnych Vianoc....  Ale nie len vzhľadom na tento fakt sme sa na to nemohli vykašlať.... Po tom všetkom čím som si prešla za posledné dva týždne, som jednoducho potrebovala energiu ktorú mi asi v tomto prípade mohli dať už naozaj len oni....A podarilo sa, cítila som sa fakt skvele, vykričaný hlas, trocha toho vína, keďže sme boli na vinobraní(aj keď som nechcela piť, lebo už by som nemala kvoli vajíčkam) a nakoniec tam ešte hrala aj SPSka, ktorú som ešte na živo nikdy nemala šťastie vidieť a bolo to úplne geniálne, lebo mi ešte zahrali aj všetky najobľúbenejšie pjesničky.

Druhá vec ale bola, že počas zvučenia sa Wanastowiek moderátori zahlásili, že na inom stagei práve hrajú Barbar punk z Brna, čo mi už predtým hovorila Ali ale ja som počula, že Dan Bárta, takže mi to nejak žily netrhalo.... Ono mi vlastne žily netrhalo ani to, že tam hrali oni, skor ma sralo to, že sa mi proste nikto nebol schopný ozvať, že tam vobec budú.
Tak som sa ich potom aj snažila nájsť, ale následne ma zaujala nejaka grungeová kapela z Holandska na malom stagei, na ktorú aj napriek nepopierateľnej kvalite nikto nekalil, tak sme kalili aspoň my a vtedy si vyššie spomínaní blbečkovia konečne našli mňa.

Tak ma prekvapili, až som ani nemala čas ich zabíjať ako som sa celý večer vyhrážala, lebo som sa fakt tešila, že ich vidím a hlavne už boli na odchode takže som nič nestíhala.

Každopádne poďme ku katastrofe...... Zas sa stalo niečo absolútne absurdné, o čom mne nestihlo byť akosi zdelené, že čo, prečo, ako, začo a tento krát to bohužial bolo sposobené jednou z tých osob ktoré ma napriek všetkým tým sračkám čo sa mi dejú držali nad vodou.

Celé tie roky aj bez ohladu na udalosti z roku posledného, to bola jediná vec ktorá stála za to aj uprostred mojej vlastnej životnej apokalypsy a teraz tak strašne nechápem čo sa stalo a viem ,že nech je to čokolvek, že za to nemožem ale aj tak sa cítim jak absolútna piča a moje ego utrpelo taký šok, že neviem či ešte niekedy bude úplne v poriadku.... Už si totiž neviem predstaviť o čo sa mám oprieť a ako mám toto všetko prežiť. Kde sa mám nabiť? Nemám silu. Prehrávam si to stále dokola a hladám odpovede ktoré by aspoň niečo vyriešili. A jediné, na čo som dokázala prísť a jediné čo je naozaj pravdepodobné,  je že je za to zodpovedný ten jeden blbeček z Barbar punku. Nechcem to viac riešiť pokiaľ si to neoverím, ale nebolo by to po prvé čo mi niečo takéto spravil a v tomto momente by ma to až tak neprekvapovalo.....
Čo ma teda prekvapuje o dosť viac je teda reakcia druhej osoby v tejto kauze ale asi sa moc čudovať nemožem. Skor mi je lúto, že ak mám pravdu, tak asi len tak nedostanem šancu to nejak vysvetliť a obhájiť sa, pretože čokolvek ten blbec povedal, nie je to pravda.... Bohužial tento svet už nevie ako ma lepšie prefackať a prečo by niekoho zaujímalo, že trpím za niečo čo sa ma vlastne ani netýka....že jo?


Ak mám ale pravdu, asi sa zo mňa stane vrah, takže to už bude aj tak jedno...
Čo ale dovtedy? Keď skrz zlomené ego, momentálne nejsom schopná počúvať niekoľko zo svojich najmilovanejších kapiel(mimochodom, to je presne to čoho som sa bála  najviac vždy:) ) a počúvam samú patetickú hudbu a neviem zastaviť svoje myšlienky, ktoré ma absolútne zožierajú zaživa, každú chvílu sa opúšťam a snažím sa spamätať a tak strašne to nejde, keď tu naozaj nie je nič, čo by ma postavilo na nohy.

Chcela by som vrátiť čas a celý piatok zrušiť. Alebo by som sa chcela sfetovať až po kómu nech tie myšlienky prestanú.... čokolvek, čo by teraz pomohlo.... Lebo ja som sa tentokrát naozaj stratila.....

Najlepší klub na svete.... ;)

Ok, inokedy sa ledva prinutim k jednému článku za týždeň a teraz hneď dva za deň.... ja viem trochu akward, ale vole je piatok, ja som hladná, smädná, zničená a sama a tak som sa rozhodla, že proste niekam musím ventilovať myšlienky lebo ma porazí. A napriek tomu, že som celkom unavená tak sa mi spať absolútne nechce a ešte k tomu je desať hodín a to aj keby to bolo možné tak nebudem v piatok o desiatej večer chrápať proste.... to fakt ne. Takže ma ospravedlňte, v prípade, že to bude moc na dlho a v prípade, že budem odbočovať od témy a celé to tu bude hala bala.... proste len tok myšlienok.

Tento týždeň ma okrem iného, nonstop v rámci nudy mátajú myšlienky o mojom budúcom klube.
Na jednu stranu sú to sťažujúce sa myšlienky, ktoré nonstop rumazgajú nad tým, že kým si nedám dohromady svoj život, tak sa k tomu klubu nikdy nedopracujem a na druhú stranu teraz začali myšlienky, že by som mohla začať aspoň len tak na nečisto. Urobiť si nejaký provizórny "podnikateľský zámer"(odteraz len PZ), ujasniť si aspoň približne čo mi bude reálne treba, kolko peněz a tak a následne zhodnotiť, čo ďalej možem podniknúť aj keď s tým v skutočnosti zatiaľ nemám čo urobiť.

S tým PZ je to komplikovanejšie, lebo vlastne neviem ako to má vypadať a tak ale to asi nebude taký problém to dohladať. Horšie je, že nemám ani základnú predstavu o mieste kde by mohol byť(naozaj, v podstate neviem ani mesto aj keď momentálne je v úvahe prevažne Praha) a fakt to asi ani nezistím pokiaľ nenájdem nejakú podobne dokonalú lokalitu ako je Karpatská 2 v Bratislave.
Rozmýšlala som že by nebolo odveci nájsť nejakú starú (najlepšie opustenú) budovu niekde v centre ale to je v Prahe za ťažko nájsť niečo také. Na jednej strane by nebolo odveci zohnať aj nejakú budovu ktorá by sa dala odkúpiť za symbolickú korunu alebo také niečo a zrekonštruovať ju komplet, ale obávam sa, že to by mohlo byť o dosť náročnejšie čo sa týka prachov ako odkúpenie nie úplne zdevastovanej budovy.
Samozrejme to aj architetonicky musí odpovedať mojím zámerom.

Ďalšia vec ktorá ma máta je názov. Jeden som už mala. Vydržal mi ako dobrý nápad celé roky ale zistila som, že niečo podobné a dokonca aj tu v Prahe tuším už existuje. Bolo to "Red Room" podľa prezývky mojej červenej izby, v ktorej sa kedysi konali červené party (a nie nemá to nič s bordelom ani pornom ani ničim podobným:D aj keď bordel tam mám nonstop riadny )

Jedna z vecí čo ma napadla, že možem robiť okrem spísania PZ, kým nemožem spraviť nič iné, je to, že by som si mohla pokecať s majiteľmi nejakých klubov a tak, prijať nejaké rady do začiatku a podobne. Viacerích  aj poznám, ale - a toto je asi najstupídnejšia vec ktorá sa vo mne ohľadom tohto deje a uvedomujem si ako strašne to musím prekonať a ani nechápem kde sa to vo mne bere, lebo ja taká nejsom- no proste hanbím sa :D .

Ďalej by som mohla aktívne(teda to až keď budem mocť normálne cestovať, lebo tie jízdenky sú na hovno a aj tak nemám už ani na jednu) hladať nejakú budovu. Nemusí to byť cieľová budova práve ale aspoň niečo čo by vyhovovalo mojím požiadavkam aby som si vedela nejak dať dohromady, koľko to asi tak može stáť.

No a tak. Takisto by sa zišiel aj nejaký múdry, ekonomicky zmýšlajúci a schopný človek, ktorému by som bezmedzne verila a išiel by do toho so mnou, s tým, že sa bude starať práve o tieto praktické veci. Ja mám úžasné, originálne, priam geniálne nápady, ktoré som (aspoň si to myslím, čo je asi základ) svojou veľmi zložitou, ale predsa húževnatosťou schopná doviesť do konca aj cez mŕtvoly. Ale som tak zúfalo nepraktická, že by bola škoda, keby toto všetko stroskotalo práve na tomto.....

Inak akurát ma napadlo, že ja sa tu síce celkom pravidelne oháňam tým, že raz budem mať najlepší klub na svete ale ešte som Vám o tom nič poriadne nepovedala, tak komu už sa nechce čítať tak teraz kĺudne skončite a koho to zaujíma tak nech číta ďalej.
Neprezradím samozrejme nič zásadné, predsa len ide o moje roky cibrené know-how ale aspoň taký stručný základ načrtnem. To si možem dovoliť lebo aj keby sa chcel niekto inšpirovať, nikdy to neurobí tak ako ja :D.

Najzákladnejšia vec bude, že potrebujem priestor kde budú minimálne dve "sály". Jedna klasicky koncertová, ideálne s kapacitou okolo 400-500 ľudí a jedna podstatne menšia, útulnejšia, celá pohodlná a mäkkučká kde sa budú premietať filmy a pod. a bude to fungovať viac ako taká čajovňa. V prípade väčších akcií(lebo plánujem napríklad filmové festivaly a party) sa bude premietať vo veľkej sále na plátne ale pre bežný provoz pre menej ľudí(maximálne 50 ale aj to skor menej možno bude táto pohodlná miestnosť(ktorá samozrejme bude celá červená . Tá by napríklad mohla byť celkom výhodná pre provoz cez taký bežný deň. A snaď netreba dodávať že musí byť odhlučnená od koncertovej sály.

Samozrejme ďalšia miestnosť pre verejnosť je tiež nutnosť a to bude klasický bar o kapacite cca 100 ludí napríklad(zatiaľ všetko len teoreticky).

Potom sú jasné záchody no a kuchyňa, pretože tú tam rozhodne chcem a to bude ďalšia výnimočná vec na mojom klube(samozrejme to najpodstatnejšie budú akcie ktoré sa tam budú konať a už minimálne stovku mám do detailu naplánovanúm čo sa mi určite na začiatok zíde:D). Každopádne kuchyňu chcem vyslovene špeciálnu. S jedlami ktoré nejsú úplne bežné v každej jednej reštaurácii, lebo to je nuda a ešte budem robiť domáce torty, cheescake-y a muffiny a podobné dobroty ktoré nebudú v stálom meníčku ale proste len tak ako také niečo bonusové čo poteší telo, ducha i oko.

Takže milí moji, toto je moj najväčší životný cieľ. Samozrejme nie len to samotné otvorenie. To není ani špička ladovca. Najviac srandy príde práve po tom.... Ale myslím si, že keď sa cez toto všetko prepracujem a už budem mocť makať len na tom čo mi ide najlepšie, tak to naozaj nebude len mojou ambíciou ale naozaj to bude mať možnosť byť najlepším klubom na svete. Takže asi toľko, tým čo došli až sem, ďakujem za vypočutie. :)


P.S. ešte ma napadla jedna vec ktorú som zabudla napísať ktorú by som chcela absolvovať,ale neviem či to bude v blízkej dobe možné, aj keď toto nie je nemožné robiť postupne počas celého života, že? Každopádne strašne rada by som aj pre toto išla do sveta, do veľkých miest a navštívila tie najlegendárnejšie kluby o akých som kedy počula a priučila sa, inšpirovala a hlavne to zažila. Lebo táto túžba ma prenasleduje už od puberty a zároveň je to skoro 50% dovodov prečo som si práve toto zvolila za svoj životný cieľ a cestu.(ten väčšinový zvyšok, okrem zopár drobností, je to, že chcem robiť akcie podľa svojej chuti a nikomu sa v ničom neprisposobovať. Aby to bolo všetko podľa mňa.  :) Tak snaď niekedy to vyjde. Myslím, že teraz sa možem pomaličky už aj ukladať na spánok, popri nejakom filme. Tak dobrú noc. :) S

Výblitok unavenej duše....

Tak mám za sebou opäť raz krásny víkend.... Teda ono boli krásne aj tie predchádzajúce dni ale víkend všetko tak dokonale zapečatil, že už normálne strácam reč....
To najlepšie začalo už v piatok poobede. Mala som ísť fotiť, ale nakoniec sa celý tento plán zmenil na ožran párty v medickej.

To vypadalo asi tak, že som vypila trošku piva, presne glg KBčka, presne glg vodky a hotovo. Všetko malo pokračovať na nejakej žúrke v Čunove, kde mala okrem iného hrať Zóna A a nejaký nový bratislavský Ramones revival... Medzitým som ale ešte predsa len išla odfotiť pár fotiek vedľa na Ondrejský cintorín pre "kamošku" do knižnej súťaže, následne bolo nutné ísť vrátiť knihu s ktorou sme fotili, kamošovi do Klubu umelcov, kde sme si ešte dali jedno pivo a potom sme mali pokračovať do Čunova, aj keď mne už bolo jasné, že dotyčný Ramones revival nestíham. Nepriazeň osudu ale bola ako inak so mnou a tak sa pri cestovaní všetko skončilo tak, že sme v Čunove akosi neprestúpili tak jak bolo potrebné a skončili sme na konečnej odkial do ciela nebolo v normálnom čase možné dojsť. Takže sme to otočili, že sa tu jednu zástavku vrátime a budeme pokračovať.

Počas nasledujúcich 15 minút, čo sme čakali na ďalší bus sme ale vďaka internetu zistili, že najbližší bus na ktorý máme prestúpiť, ide až ráno a tak sme ako inak pokračovali naspäť do civilizácie a rovno domov.... No proste piatková žúrka, jakú len tak niekto  nezažije.
Zabudla som dodať, že počas celého dňa som so sebou v ruksaku vláčila 5 kníh, pretože aj ja som chcela fotku do súťaže. To sa nakoniec jaksik nestihlo... nevadí...

Prišla sobota, ktorá mala pokračovať konečným odfotením mojej fotky a ani nepopieram, že fakt by som jednoducho prijala nejakú ľudskú spoločnosť. Nedostalo sa mi jej. Pretože nikto nemá čas....


Dnešok najprv vypadal fajn.... mala som piecť, mala som ísť konečne odfotiť tu posranú fotku, mala som sa ísť kúpať, mala som ísť do Randalu a konečne sa aspoň trošku uvolniť. Randal prišiel až potom, čo nič z tohto nevyšlo a tak som sa tam teda vypravila. Keďže nechodí 34ka, tak som musela ísť 83kou na SAVko a odtiaľ potom nejak busom, ale žiaden nešiel, tak som v opätkoch išla pešo. Dorazila som tam(asi okolo 20:30) a "kamarátka" ktorá ma tam volala, mi oznámila, že ona ide na deviatu na brigádu..... Toš, ďakujem pekne, otočila som to a išla sa zas trepať pešo na Savko, kde som ďalšiu štvrť hodinu čakala na bus a následne strávila pol hodinu sa trepala späť do Dúbravky, obklopená bezdomovcami a celým východom ktorý práve dorazil zo stanice a niektoré tie reči by som vám teda fakt želala počuť.... (Zabudla som dodať, že sa mi dojebali slúchatká, takže cestujem bez MP3 a fakt si to užívam.)

A teraz zas ležím v posteli a je mi tak strašne do plaču, že sa rozplakať ani nedokážem a ľutujem sa lebo neviem čo iné už možem urobiť....
Riadim sa heslom, že človek čo nedokže zvládnuť prehru a pobyt na samom dne, nemá ani najmenšiu šancu prežiť na vrchole. A naozaj tomu verím. Len proste už som si toho dna užila fakt príšerne moc a zaslúžila by som si keď už nič iné aspoň sa trošku odreagovať a ono to nejde. Ne kvoli mne, ale kvoli tomu, že okolnosti a vlastne všetko je vyslovene namierené proti mne a ja už som z toho unavená. Fakt unavená...

Som stále sama, jebe mi z toho, doma to je tiež hodne na hovno furt a v podstate len ležím a čumím do kompu nonstop, vďaka čomu som zase parádne rozkysla a pribrala dobrých 5 kíl, ktoré neviem ako mám zhodiť.

Všetko je na kokot, všetko je na piču, milé dámy a pání.
Potrebujem sa zbaviť ľudí, čo ma nonstop ťahajú dole, potrebujem vypadnúť z tohto mesta ktoré ma proste naozaj nenávidí, potrebujem už konečne žiť svoj život. Život ktorý si naozaj úprimne zaslúžím. Už naozaj nechcem len prežívať.... Už ani deň...

O zvyšku zážitkov len z posledného týždňa sa radšej ani nevyjadrujem, lebo by mi fakt už asi praskla cievka v mozgu od nervov...

Takto to je

Pomaly opadáva víkendová radosť. 

Aj keď nie úplne. Úsmev sa stále nevie odlepiť z mojich pier(tých istých ktoré pobozkal Systém, keď sme sa lúčili) a vyzerám ako blázon, ktorý sa stratil na výlete z Pakárne, pretože ma to neopúšťa ani na verejnosti a v mhd. Stále si všetko prehrávam v hlave a v týchto chvílach som úplne šťastná a je mi jedno, že všetci tí nabručaní ľudia všade okolo mňa sa asi čudujú prečo sa stále chechcem popod fúz.

Len tá moja energia ma opúšťa skorej jak som čakala. Prebíja ju negativizmus, rýpanie a kyslé ksichty, hlavne u mňa doma a ja už tých ľudí nechcem okolo seba. Aj keď je to divné, že takto hovorím o rodine, ale čo už, keď sa nevedia správať jak živé bytosti akéhokoľvek druhu. 

Takisto vďaka nim som zase skysla tuto v Bratislave, s tým, že teraz je to horšie, pretože všetci moji najmilovanejší(a to nerátam Systéma) sú v Prahe, prípadne ďalší sú z Brna a tí ktorí mi tu ostali majú všetci svoje starosti, alebo školu alebo robotu. Tak som tu sama s kysláčmi a vysávajú zo mňa všetko pozitívne.

Dnes som aspoň bola na pohorore, tak mám aspoň malinkú nádej, že niekedy sa dostanem k nejakým prachom, tak sa toho snažím držať a zháňam ďalej a myslím na milovaného, ne len preto, že nedokážem rozmýšlať nad ničím iným, ale aj preto, že neni nad čím a ešte mi je z toho aj dobre. 

Všetko by proste bolo lepšie keby som nemala nonstop zviazané ruky a pristrihnuté krídla. Nehovoriac o tom, že vyhliadky na najbližší mesiac, sú čo sa týka mojej zábavy veĺmi temné. Nuž, uvidíme jak to bude, nebudem sa aj ja ponárať do Negatívna.....
Skúsim radšej niekoho zlákať na fotenie, keď sa mi podarí vytvoriť niečo pekné, tak sa hneď cítim lepšie(resp. cítim sa ako bohyňa ale pssst).

Idem radšej ďalej špehovať, stalkerovať a systémovať.

Naschle

Poznatky, zistenia a konštatovania..... atď.

Som psychopat, ale som tak úžasná, bezchybná a dokonalá, že ak sa to aj nestratí, tak je to super! A som slávna!
Už naozaj, ale naozaj nechcem piť slovenské pivo! Resp. pivo na Slovensku.... Naozaj nie! 
Je celkom slušne možné, že som imúnna voči jedom a podobným látkam. Nemám to moc ako dokázať( riskovať nebudem:D) ale mám paranoju, že mi cudzí ľudia hádžu jedy do pitia a mne je z toho prinajhoršom zle.... Druhá možnosť je, že mám fakt pekelné kocoviny, ale mne sa ta prvá páči viac. 
Neviem sa rozhodnúť či mi už načisto uletel dekel, alebo len žijem na planéte plnej retardov(v akomkoľvek zmysle slova), prípadne kreténov alebo hlupákov. 
Najúžasnejší pocit na svete je, keď máte Curaprox kefku na zuby, ale niekde si ju zabudnete, medzičasom si kúpite inú, neCuraprox a po dvoch týždňoch Vám prinesú Vašu Curaprox, potom si s ňou umyjete zuby a umrete na blaho. 
Je ťažké sa baviť s ľuďmi ktorí nerozumejú sarkazmu a cynizmu aj keby ste ku každej vete pripojili cedulku "toto je sarkazmus". Fakt, to není len fráza, je to neuveriteľne ťažké. 
Ľudia si naozaj želajú katastrofy..... 
Nemá zmysel smútiť. Nikam ma to ešte neposunulo..... 
Teorie morfické rezonance( od K25A) je asi najlepší názov pre hudobný album o akom som kedy počula. Je strašne silný proste :D . 



Tak asi toľkoto na dnes.... To sú úplne odvecné myšlienky, ktoré mi dnes behali po rozume v električke....a mala som neskutočnú chuť ich zverejniť. Odporúčam sa nepozastavovať :D Dobrú noc :)

Miss guitar...

Ešte jedným spamom Vás zahrniem pre dnešok....
Minulý mesiac som sa prihlásila do súťaže Miss guitar, na stránke WE LOVE GUITAR a ešte tri dni beží hlasovanie.
Aj keď sa väčšinou takýchto súťaží nezúčastňujem, tento krát som spravila výnimku a musím všade škemrať o hlasy, lebo fakt strašne najviac na svete potrebujem gitaru a vzhľadom na to, že som troska, si ju asi nikdy nezvládnem kúpiť sama ( sponzorov sa ale stále neostýcham, keby niečo:D).
Takže to skúšam a rozhodla som sa týmto spamom nakaziť aj svoj blogísek.... keby niečo...
Od výhry som síce stále sakramentsky ďaleko a hlasovanie končí za 3 dní, takže to nevypadá moc nádejne, ale tak uvidíme.

Každopádne, chcem všetkých svojích čitateĺov, aj tých ktorí sem zablúdili náhodou, poprosiť o hlas NA TEJTO STRÁNKE, stačí nad mojou fotkou kliknúť na facebookové lajk tlačítko, pokiaľ máte facebook účet, netreba sa nikam registrovať ani nič....
Nehanbite sa to kľudne aj zdieľať :D Za každý jeden hlas budem neuveriteľne vďačná a keď budem mať gitaru, založím najlepšiu rock n´rollovú kapelu na svete! Takže sa to rozhodne oplatí!

:D

...z tvý lásky mi zbyla v hlavě kocovina....

Nenechajte sa zmiasť názvom, o lásku tu moc nejde. Resp. ide ale len o takú špeciálnu k istej budove s názvom YMCA a k hudbe všeobecne....

Jó jó! Bola som na koncerte! 

Samozrejme, keďže ja som osamelý vlk a nemám kamarátov tak som išla sama. (Čo není taká tragédia, keďže samozrejme polovičku osadenstva poznám, ale aj tak je mi blbé proste niekam prísť sama.... no nevadí prekonala som sa.)

S plánom nepiť alkohol a z nejakého divného popudu v lodičkách som sa vydala smer najmilovanejšia budova s trošku malým oneskorením, pretože som nejak zázračne zaspala a zobudila sa o pol osmej, kedy mal koncert začínať. Po ceste ma ešte obťažoval nejaký gumený hip hoper, ale v pohode, ovládala som sa a nezabila som ho.

Každopádne som dorazila do MMC, stihla som si v klídku zapáliť, kúpiť si lístok, Mudhole začali hrať intro, kúpila som si pivo a všetko bolo na mieste.
Určite ste už postrehli, že plány nepiť mierne nevydali....
Večer ale samozrejme pokračoval a ja som tých pív vypila nespočetne vela(stavím sa, že tak za sud) a keď mi dole v Kobre povedali, že zatvárajú a pivo mi už nenalejú tak som to ešte podporila rumom a kofolou(aha aj na nealko sa dostala rada). No každopádne potom s miernými problémami s presunom sme zakotvili ešte v Randali, kde som znovu neváhala pokračovat v pivovaní až nakoniec zatvárali aj tam a všetci sme sa ocitli vonku, nočáky už nechodili, ranné ešte nechodili a že čo teraz?

Niektorí si posadali do taxíkov, iní išli ďalej piť, niektorí sa vyparili a tak som ostala s kamoškou z Dúbravky, odkázanou na ten istý autobus s ktorou som sa ešte kvalitne zhúlila.

Zhrnutie: Po kvalitnom koncerte, na ktorom bolo zas pramálo ludí, som sa parádne opila, pár krát dobre pokecala, pár krát som si nechala uraziť ego, pár krát som sa nasrala, a tak ďalej, ale inak to bola noc ktorá celkom kvalitne naplnila zopár potrieb mojej ranenej duše. A dokonca som bola taká super, že som neskončila v posteli nikoho koho som nechcela! :D Horšie je, že ani nikoho koho by som chcela, ale taký tam ani nikto nebol bohužial, takže sa to nuluje!

Ale dosť bolo kecov! Celá pointa tohto článku je, že mám obrovskú kocovinu a umieram!!!! 

V zátvorke....

Miláčkovia moji.....
Ako obvykle je všetko celé zle, ale nie o tom chcem hovoriť. Asi to aj tak čoskoro príde a budem sa musieť blogísku vyžalovať, lebo v poslednej dobe som na tom psychicky tak nejak blbě a nemám pocit, že to mám komu povedať a zvažujem návštevu psychológa, len aby som si pokecala alebo čo, ale keďže na to nemám prachy tak sa budem určite musieť vysťažovať svojmu milovanému blogísku.

Len sa tak zamýšlam, nad svojou minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou a neviem čo je so mnou v neporiadku. Odhliadnuc od ostatných sračiek, za ktoré si sama nemožem si prirábam ďalšie a ďalšie, len svojou demenciou.

Doteraz som neni tak úplne zmierená so svojim odchodom zo školy...Aj keby som sa tam prihlasila a dostala znovu(čo ešte neviem či urobím), vyštudovala až do PhD. a bola najslávnejšia muzikologička na planéte, tak toto si v živote, ale v živote nikdy neodpustím. Absolútne hlúpe, zbytočné zlyhanie ktoré mi už nikdy nikto nevyvráti.... Ako nerúcam sa z toho už, ale keď mám slabšiu chvílku tak mi to stále v tom mojom hlúpom mozgu hlodá a hlodá a cítim sa jak najmenší chrobák v obrovskom svete.

A tak všeobecne, mám strašnú potrebu už niečo začať robiť. Od väčšiny mojich ďalších krokov síce závisia prachy, ktoré nemám aj keď už konečne pracujem, ale tiež si moc nepomáhám tým, že každý voľný aj nevoľný(tie mäkké L sú tam úplne naschvál tak si ich všimnite) cent doslova a dopísmena preslopem....
Mám milión vecí ktoré ospravedlňujú prečo to vlastne robím, ale nakoniec sú to aj tak len hlúpe výhovorky a nemusí to tak byť. A potom(väčšinou síce pod vplyvom, ale nemožem si dvakrát veriť ani triezva) robím veci o ktorých dopredu viem, že je to hovadina a vlastne ich robiť ani nechcem, ale vždy ich spravím. Tak ja neviem... asi by som fakt mala vyhladať nejakú tú odbornú pomoc alebo čo....


Každopádne chcem to zmeniť! Neviem ako a tak, ale chcem to zmeniť. Chcem sa niekam pohnúť. Chcem znovu zaži´t ten pocit, že pre svoj život-resp. svoje sny a ciele, niečo robím. Aspoň maličké krůčky k veciam ktoré naozaj majú zmysel a viem, že na ne mám silu, odvahu aj všetko....
Už sa nechcem sama zabublinkovávať, osamelá a unavená.
Sú tu veci pre ktoré žijem a chcem, potrebujem, musím sa im venovať! A nielen čakať, vegetovať a pomaly ich zabíjať.

Takže asi tak. Dúfam, že tá potreba týmto článkom neskončí a naozaj sa aspoň pokúsim niečo so sebou a tými ostatnými vecami robiť.....

Dobrú noc!

Členok....

Aby som všetkých čitateľov uviedla do obrazu: Už zhruba desať rokov, mám istý problém. A to taký, že si MINIMÁLNE raz ročne vyvrtnem lavý členok. Už mám natoľko v zlom stave šlachy na ňom, že sa ani neobťažujem to nejak špeciálne riešiť, len sa snažím predýchať ten prvý záchvat bolesti a tmu pred očami čo sa vždy objaví.
Nejak špeciálne to nesledujem, ale vzhľadom na to, že mám na takéto a iné veci celkom dobrú pamäť , tak musím povedať, že posledných niekoľko rokov, si tento moj kotníček vyvrtnem vždy zhruba v tomto čase..... a tento rok, som už pred asi dvoma týždňami bola v lese a schádzala som z celkom, na moje členkové pomery, strmých kopcov. Tak som rátala s tým, že sa to vstane niekedy vtedy. Ale nestalo sa, takže som očakávala, že to príde akonáhla zídem z kopcov na rovinu. Aj tak nič....

Asi práve preto, že som to očakávala.....
Tak ako inak, to muselo prísť ako prekvapenie. A to dnes(teda vzhladom na aktuálny čas už včera-20.3.2013).
Všetko začalo mojou cestou z Umelky do Randalu.
Išla som busom na AS Mlynské nivy a potom trolejbusom na Karpatskú. Tam som potom spolu s ďalšími dvoma kamošmi čakala na zeleného panáčika a dovolila som si zostúpiť na cestu. Tam bol ale výtlk a nejak klasicky dementne som šlapla a už to nastalo, vytknutý lavý členok, pád na pravé koleno, tma, bolesť, dvíhanie žalúdka....
Chvílku som predýchavala, ale za pomoci kamošov som sa postavila a ešte počas tej istej zelenej sme prešli na druhú stranu.
Bolesť ešte chvílu trvala, ale v pohode, zvládla som to, prežila som vcelku popiči večer, na bolavý kotník som ani nepomyslela a len tak som popíjala ďalej.
Na nešťastie ale nadišiel čas ísť domov a ja už hodne podgurážená som sa vydala na cestu na Námestie Franza Lizsta. Bohužial, som opäť stála na tom istom semafore a keď sa zjavil zelenáč, tak som prešla na druhú stranu a keďže sa história rada opakuje, tak som si zase zopakovala ten istý pád, len koleno tentokrát ostalo ušetrené. Moj už aj tak rozjebaný členok bohužel ne.

A tak, aj napriek tomu, že tento príbeh nemá očividnú pointu sa  musím opýtať:

 ČO JE TO ZA ČLOVEKA, AK SI V PRIEBEHU VEČERA VYVRTNE TEN ISTÝ ČLENOK NA TOM ISTOM MIESTE NIE RAZ, ALE ROVNO DVA KRÁT????

DEMENCE+OSTUDA.COM....

DOBRÚ NOC VÁM ŽELÁ, SHEENA STALEY HOOOOODNE POD VPLYVOM....



P.S. aj keď sa toto tohto príbehu týka minimálne, hodne ma prekvapilo, že mi nočák zastavil rovno pred barákom(na zástavke autobusu č. 34) a ne klasicky na zástavke, jak chodí napr. autobus č. 20.....
Asi to bol omyl, ale vzhľadom na moj členok,fakt díky za to..... 

Len taký rýchly zápich

O dve a pol hodiny musím frčat na autobus smer Praha, kde opäť pokračuje moje decembrové tour, tentokrát s kapelami Mudhole a Underdose.... Máme za sebou prvý koncert v Brne , ktorý bol síce celkom slušné fiasko ale na druhej strane som nebola jedina kto sa bavil....
Tak verím, že Praha nás privíta vrúcnejšie a že všetko dobre dopadne. :D
Naivita ma neopustí. Toš čaká ma ešte žrádlo a umývanie nádobí a frčím..... wish me luck:)

Btw aby som bola in a vyjadrila sa k dnesnemu dnu, mam apokalypsu v hlave...ozajstnú... Zatím zdar!

Dvere(So I have another cigarette And I just try to forget)

Upozornenie: Nasledujúce riadky budú patetické, emo zlátaniny, pravdepodobne príliš metaforické  na to aby im niekto pochopil a aj keby tak sa zo mňa pravdepodobne dogrcá, prípadne niektorí pamätníci by si možno povedali niečo v zmysle: "OMG už zase?" Ale musí to tak byť, inak to zo seba nedostanem. Koniec upozornenia......

Tento víkend, som sa pokúsila zavrieť jedny dvere. Náznakom toho bola už básnička ktorú som na prelome piatka a soboty publikovala (čo som zistila až ráno:D) a chvíľku predtým na koncerte napísala. Myslela som si, že ich zatváram už vtedy a v tom jedinom momente som na to fakt mala kuráž, ale nedostala som na to priestor a potrebovala som to dokončiť. Ale ten priestor som nedostala ani na druhý deň, ani včera a tak som sa vysrala na priestor a zúrivo som ich zabuchla, ale kľúč som si nechala bezpečne vysieť na krku, pretože som nebola presvedčená o tom, či je tento krok správny alebo či som sa proste len zbláznila. No a keď som sa na ten "kľúč" pozrela dnes, tak som si povedala, že predsa len skúsim do dverí ešte nazrieť a možno sa mi to všetko objasní. A objasnilo. Svojím sposobom. Nič som síce nevyriešila, aj keď priestoru zrazu prekvapivo bolo habadej, ale mne sa ho nechcelo využiť a tak som len tápala po tme. Ale áno, teraz viem, že tie dvere sa zatvoriť musia, lebo nemám silu ich držať otvorené,  ten prievan mi nerobí dobre...

No napriek tomu, sa o ne opieram a zúfalo ich nechcem pustiť a kľúč stískam v ruke, lebo viem, že keď sa postavím a dovolím im sa zavrieť, tak ich musím zamknúť a zahodiť tu prekliatu vec čo najďalej od seba, najlepšie spláchnuť v záchode a už nikdy ich neotvoriť..... Ale aj keď toto viem a vlastne nemám na výber, tak to nedokážem urobiť. Najbližšie dni(možno mesiace) budú absolútne peklo, lebo viem, že sa nedokážem         

ovládať a momentálne som príliš zraniteľná na to aby som dokázala odolávať nástrahám svojho srdca a toho čo má byť zavreté za dverami.... Ale čím viac to budem naťahovať, tým dlhšie bude trvať kým to prejde....

Všeobecne nechápem ako a kedy sa mi toto stalo. Zaprisahala som sa, že to už nikdy nedopustím, nenechám si brzdiť život a tak ďalej...ale zrazu som podlahla a nejak to nedokážem stráviť.
Viem, že sa to podarí, už sa to podarilo kedysi, podarí sa to znovu, ale okrem otázky, že "kedy?" sa musím pýtať hlavne "za akú cenu?"
Tak si zatiaľ budem sedieť sama v garzónke(pravidelní čtenáři si určite povšimnú to jak sa história so slovným spojením "sama v garzonke" u mňa krásne opakuje, ale pozor teraz už k tomu mám aj kocúra, takže možem započať život starej panny plnohodnotne) a budem sa zožierať. Možno medzitým skúsim niečo spraviť so zvyškom svojho života, ale aj o tom dosť pochybujem, keďže o hodinu a štvrť mám odovzdať esej a nemám ani polku čiarky napísanú a začínam mať neblahý pocit, že vyletím zo školy, ale to nebudem prebiehať udalosti..... Idem sa skúsiť nasrať a znovu buchnúť dverami.....

Na rozlúčku pridávam už len pesničku od Hole, z ktorej ma v tomto momente ide roztrhnúť..... Nashledanou

Ponožková štúdia a iné desivé historky

!Ponožky!

Už pred dlhšou dobou som si začala všímať, že keď sa niekde vyzujem z bôt tak sa okamžite ocitnem zoči voči palcu na niektorej mojej nohe-väčšinou je to na pravej. Keď sa mi to stalo viac krát, tak už som si hovorila, že fakt musim dávať pozor jaké ponožky si dávam, lebo to už není normálne..... Tak som si od toho momentu naozaj začala dávať pozor, pečlivě som prezrela obidve ponožky predtým ako dostali povolenie dotknúť sa mojich ctených nôh, navliekla som si ich, pozrem či je všetko v poriadku a všetko bolo v poriadku, prevedená skúška správnosti, potvrdené, odoslané, misia splnená. Ale kdeže, akonáhle som dorazila niekam kde sa bolo treba vyzuť, znovu som naviazala očný kontakt so svojím palcom..... fakt, že nepochopiteľné! Potom som si všimla, že už mám pomerne dlhé nechty a že je možné, že práve oni sú zodpovedné za túto neuveriteľnú likvidáciu ponožiek.... Tak som si ich ostrihala, prezrela každú ponožku, proste zvyšný postup bol rovnaký..... a hádajte čo! Akonáhle som vytiahla nohy z topánok, môj palec sa znovu zúfalo pokúšal o nadviazanie očného kontaktu! Tak mi prosím vysvetlite, čo za mikroškriatka mi to žije v botách a žere moje ponožky!

Ňák sa nám oteplilo...

Pomališky nám odchádza Máj, len predchvílkou som sa sťažovala že už je polka Apríla a ono ani sme sa nenazdali a už je aj Máj fuč.... A keďže s týmto mesiacom prichádza aj teplúčko a rastú nové kvetinky, tak von začína vyliezať všeljaká háveď. Napríklad komáre - čítala som v Novom čase kedysi(vskutku kvalitné periodikum), že tento rok k nám prichádzajú nejaké tigrovité hajzle komárske z Ázie či z kerej dediny a roznášajú chorobu podobnú chrípke....Ešte som takého teda asi nestretla ale tie klasické už ma stihli vcelku slušne zožrať..... A minule na nočnej mi jebali cely čas do hlavy... no peklo! Neni nič lepšie, keď nič nestíhate a ešte si do toho nestíhania musíte nonstop škrabať gulivera! Ale o tom som nechcela vlastne..... s teplom nam prichádza aj najúžasnejšie, najvoňavejšie a najpohodlnejšie cestovanie s MHD! V Bratislave na toto máme fakt asi patent, nech sa cestuje čo najhoršie za čo najdrahšie! A zároveň do toho začala vyliezať ďalšia hmyzia háveď ktorej sa v naších končinách nadáva revízori! Tento rok som plne prekvapená, keďže normálne ledva stretnem jednu takúto príjemnu kontrolu ročne a teraz sa mi podarilo ich stretnúť už tri krát v priebehu mesiaca.... Našťastie som vždy mala lístek, aj keď v dvoch prípadoch nie taký ako mám mať ale neriešili ma:D. No ale človek aby sa tu porád začal báť! :D

Mno nič, asi pre dnešok končím, lebo som unavená jak sviňa a nemožem spať, lebo potom by som zas nezaspala v noci a o štvrtej vstávavam do tej hnusnej robotle:(. Ešte dva mesiace! Čo ma nezabije......to ma minimálne zmrzačí......Zatím naschle......

P.S.

Ešte ma napadla historka o robotickom divnom vtákovi ktorý sa usádza niekde v blízkosti mojho okna a už asi dva mesiace ty vypiskuje nejakú naprogramovanú melódiu, ktorá ma pripravuje o nervy a zdravý rozum! Tak asi toľko! Čus

Tak, snaď som už späť

Pred týždňom som tu nadávala a vyplakávala si srdíčko a čo teraz? Stredu a štvrtok som konečne strávila s kamarátmi v milovanom Brne, čo mi rozhodne, ako som dúfala, pridalo silu do života a cítim sa omnoho lepšie, nie že by to niečo zmenilo, ale aspoň som si oddýchla a pripomenula si, že nemusím byť nonstop súčasťou bratislavskej každodennej rutiny(aj keď odkedy som sa vrátila zase som, ale aspoň mi to nachvíľku vadí o niečo menej). Aj veci sa pomaly začali rozbiehať, dnes mi prišiel dopis zo školy, teda pozvánka na príjmačky a zrazu som si uvedomila, že sakra ide do tuhého, už mám len necelý mesiac! Zároveň mi doplo aj to, že je už polka apríla! WHAT THE FUCK? Kedy sa to prosím Vás stalo? A dnes je ešte špeciálne chladno, ale už tu aspoň konečne nemáme sibírske mrazy a dá sa fotiť, čomu sa venujem najviac jak môžem teraz. Okrem iného sa teraz idem pustiť aj do detoxikácie svojho milovaného tela, s čím súvisí aj to, že konečne mám nové plafky a začnem navštevovať plaváreň a ak zoženiem bicykel(teda ak mi ho niekto požičá) tak oprášim aj svoje cyklistické schopnosti. Takisto koncert je na spadnutie, dnes sa mi konečne potvrdí dátum a môžem sa pustiť do šialeného kruhu propagácie, ale na to sa náhodou dosť hodne teším, zase budem vystresovaná a tak, ale keby ma to nebavilo tak to nerobím, nie? Do toho všetkého prichádzajú konečne koncerty wanastowiek ktorých sa totálne neviem dočkať a myslím si, že keby sa mi konečne podarilo zohnať nejakú tú robotu, tak by bolo všetko úžasné, jak má byť, už len prežiť príjmačkový stres-najlepšie úspešne a odsťahovať sa čo najskôr tam kam patrím. Takže idem poriadne pracovať na hladaní tej prekliatej práce, možno by nebolo odveci vybaviť si aj nejaké tie starosti a neresti a hlavne už nedovoliť aby som sa ocitla v stave v akom som bola ešte pred týždňom, lebo ja osobne sa neznášam keď som zdeptaná a nič sa mi nedarí:). Čoskoro určite pridám aj nejaký ďalší príspevok s novými fotkami a pokúsim sa zosmoliť niečo aj na druhý blog....Hakunama tata:P

Marec zdarec

Práve som si zablúdila na svoj blogísek, a pozerám, že som nebola schopná ničím prispieť už vyše mesiaca.... tak som si povedala, že to jednoznačne treba napraviť.
Len čo napísať? Absolútne nič sa zatiaľ nezmenilo a všetko ide akurát tak k horšiemu...ale aby som nebola taká negatívna stále. Predsa len sa v týchto dňoch cítim lepšie.
Teda ono je to tak - posledný týždeň mi všetko začalo príliš doliehať na mozog a cítila som, že som tesne pred nervovým zrútením, ale včera sa niečo zmenilo a to niečo je milá ale veľmi jednoduchá vec, potvrdila sa mi informácia, že zajtra idem do Brna, takže sa moja psychika automaticky začala obaľovať, cítim sa lepšie, mám stopercentne lepšiu náladu a teším sa jak malé decko. Do milovaného Brníčka idem trošku zakaliť, vypadnem z prašivej Bratislavy a aspoň na tú malú chvíločku ktorú budem preč, nechám problémy za hranicami, nebudem myslieť na nič čo ťaží môj mozog a vrátim sa (snaď) v plnej sile na to aby som tie problemy konečne vyriešila. No a ďalším úžasným dôvodom mojej návštevy južnej Moravy, je aj to, že idem kúpiť lístky na koncert Wanastowiek, ktorý bude 19.4., takže sa tam ešte aj zase čoskoro vrátim a to už bude aká dokonalosť - Wanastowky a Brno naraz! Neviem či vôbec dokážem prežiť toľké šťastie! Každopádne po návrate ma čaká nielen, odznova začatý proces s hladaním roboty, konečne v plnej sile- a verím, že už sa to podarí a nenechám sa zdeptať. Najbližšie ma čaká koncom apríla prípravný kurz na príjimačky v Brne a začiatok mája budem mať totálne hektický, pretože štvrtého ma čakajú Wanastowky v Bratislave, 5. alebo 6teho budem mať v Brne príjmačky(čo bude síce zopár hodín neuveriteľného stresu, ale zase to bude v Brne:D) a z Brna pôjdem rovno do Prahy kde navštívim posledný koncert Wanastowiek v rámci ich československého turné, ktoré mimochodom začalo práve dnes v Plzni. No a ešte by som možno mohla spomenúť, že znovú riešim bratislavský koncert pre Barbar punk, ktorý by sa mal konať niekedy v júni v Randali(ešte to treba potvrdiť, takže dátum zverejním neskôr, ale bohužial bude tento koncert vo velice blbý deň - štvrtok.
Ak sa podarí, tak budem robiť aj nejaké koncerty v CZ(Brno a Praha prichádzajú do úvahy) pre Mudhole ale to by sa chlapci museli konečne rozhýbať, čo dúfam čoskoro aj spravia:).
Za posledný mesiac sa inak fakt neudialo nič výnimočné ani zaujímave čo by stálo za reč(aj preto mi hrozilo nervové zrútenie, lebo ja naozaj fanaticky nedokážem prežiť dennodennú rutinu, kedy furt robím to isté, stretávam tých istých ľudí alebo jednoducho nestretnem nikoho kto by ma nadchol, proste žijem zo zmien a zaujímavých situácii a to sa nedialo nejako) ale tak napríklad 23.3. som ako fotografka na kamarátovej praktickej maturite navštívila Kempinski hotel, čo sa mi fakt, že nechcelo absolvovať a dosť som sa tam nudila celý večer, ale inak musím dodať aspoň to, že kamarátovi maturita vyšla skvele, takže som rada aspoň za neho:).
No a to by snaď na dnes stačilo, dúfam, že sa konečne začnú diať veci o ktorých stojí za to písať, nech to tu nezanedbávam.

Rock n' roll fantasy:)

Pred pár minútami som prechádzala cez našu obývačku, kde moja rodinka práve pozerala Simpsonovcov. Samozrejme to upútalo moju pozornosť, tak som si ku nim prisadla a pozerala s nimi. Začalo to tak nejak klasicky, Homer niečo totálne dodrbal, rodina sa urazila a odviezla ho preč, na miesto, po ktorom si ich začne viac vážiť.... vyzeralo to pre Homera nepríhodne, ale tá jeho úžasná rodina(neviem kde na nich došiel ale aj ja chcem:D) ho odviezla do Rock n'rollového tábora s Mickom Jaggerom, Keithom Richardsom, Elvisom Costellom, Tomom Pettym, Lennym Kravitzom a Brianom Setzerom.



Jednoducho sen každého človeka na tej to planéte (či?). Zaujímave je, že prevažná časť konceptu toho tábora nápadne pripomínala moju praktickú maturitu, ale vôbec nie o tom som chcela hovoriť....

Chcela som, vyjadriť svoju lásku k takýmto záležitostiam, k záležitostiam keď niekde oslavujú tento druh hudby a používajú pri tom slová ktoré by som použila ja a hlavne keď ich vyslovia tie správne osobnosti, vďaka ktorým si táto hudba zaslúži byť milovaná.

Možno je to taká nepodstatná hlúposť a je trápne o tom písať, ale mala som potrebu sa k tomu vyjadriť, lebo oni sa tieto drobnosti vždy objavia v čase kedy mám chuť sa na všetko vysrať, neverím ničomu, nikomu a už vôbec nie sebe a cítim sa ako najmenšia bytosť vo vesmíre a potom to príde a mňa to tak poteší pri srdiečku a znovu ma to nakopne, znovu nad tým začnem premýšlať, znovu vidím všetko v krajších farbách a viem presne čo musím robiť aby som dostala čo chcem.

Tento týždeň som ostala strašne chorá a tak som už od pondelka zavretá doma a nestíham už neviem koľkáty koncert ani nič iné a v tej samote mám priveľa času na premýšlanie o hovadinách a tak už som začala byť dosť zúfala zo svojich myšlienok typu "Čo ďalej s mojím životom, ktorým smerom ísť, čo robiť.." a iné sračky, ale títo Simpsonovci ma fakt tak nejak priviedli naspäť na môj chodníček a mám vo všetkom jasno...už len prestať kecať a začať niečo robiť!

Takže toľko úvaha zo zasopleného mozgu, zdravým jedincom želám legendárny víkend a tým čo sú na tom jak ja želám aby sa toho čo najskôr zbavili atď, klasické kecy....



P.S. Keby niekoho ta epizóda zaujímala a chcel by si ju kuknúť, volá sa to "How I spent my Strummer vacation" a je to tuším druhý diel štrnástej série.... Enjoy:)

Aha! aha! koľko talentu ukrývam! :D

Som sa rozhodla, že sa musím pochváliť nejakými svojími podarenými vecami.
Rozhodla som sa začať fotkami, lebo ja strašne rada fotím, napriek tomu že ani nemám vlastný foťák a dokonca to vlastne ani moc neviem(teda nemám také to fotografické oko ako majú tí najsamsuper fotografovia). Ale raz za čas, väčšinou omylom sa mi zadaria veci na ktoré som fakt pyšná, takže tu je zopár z nich:

Toto som fotila lebo ten chrobák je červeno-čierny..... no celá ja! Inak nemám bohvieako v láske takéto fotky a už vôbec nemám rada chrobáky. FUJ! :D

Z fotenia "Naháňanie víl".... Modelka je milášek a moje dítě Natálka...

Cestou do Banskej Štiavnice minulý rok...

A výhľad na Banskú Štiavnicu, odniekaľ ale nepamätám si odkiaľ:D Iba viem že sa mi tam páčilo:D

A moja najväčšia pýcha. Kombinácia vodnej fajky a bublifuku, absolútna momentka, a je to úplne prekrásne:)))Sorry za ten vodoznak tam, nenašla som tu fotku inde len na deviant arte a tam som to omylom zasadila:D