Aj tak je všetko najvác.... !

Práve som si uvedomila, že svoj blogísek tak trochu zanedbávam a v tomto momente mám zázračnú malú chvílku času na to aby som to napravila....aspoň trošku. Tak nezdržujme a poďme na to...

Posledné zhruba dva týždne boli pomerne divoké, miestami možno aj na moje pomery. Všetko začalo krátkou návštevou Bratislavy s Barbar punkom. V Britishi sme odpálili vcelku slušnú kalbu, okrem toho som sa rozhodla raz v živote prekusnúť svoje ego a spraviť mierny ústupok a znovu som sa skamošila s milovanou Lifkou-lebo nič na svete nestojí za to aby sme sa my dve ignorovali alebo čo...(Jo treba trošku pátosu). V ten večer inak hrala moja ďalšia najobľúbenejšia kapela v tom istom čase ako Barbar punk v milovanom Randali. Boli to moji úžasní Mudhole a fakt ma neskutočne mrzelo a trpela som za to, že si ich nevypočujem keď už tam som, ale zase o to viac si užijem krst ich cdčka ktorý vychádza presne na deň mojich narodenín a takisto koncerty v Brne a v Prahe ktoré idem organizovať na november.

Ďalej som si znovu uvedomila aký vzácny je domov, lebo aj keď som momentálne tam kde patrím a tak, tak mi bolo strašne ľúto, že od maminky musím odísť tak skoro. Možno práve preto mi hneď na ďalší utorok preplo a využila som výlet kamarátov Mamuta a Horseta, ktorí išli stopom do Turecka cez BA a stopla som si to tam s nimi a pripravila rodinke mini prekvapko, napriek tomu, že na druhý deň mi o osmej ráno začínala prednáška v škole. Opäť to ale bolo príiš na krátko a už sa neviem dočkať ďalšej návštevy.

Stále si tu neviem zvyknúť na neprítomnosť mojho najmilovanejšieho Edinka, ktorý pred tými dvoma týždňami musel prekonať malú operáciu(toľko strachu a stresu som asi v živote nezažila) a neuveriteľne mi tu chýba, aj keď mi ten čas bez neho z veľkej časti spríjemňuje iný zrzek - náš prepnutý nádherný kocourek Matyáš. A ide mu to parádne, to treba uznať - aj keď život s kocúrom je o hodne komplikovanejší ako so psom:).

A inač, čo dodať k Brnu? Nie všetko je tu práve najdokonalejšie, ale aj tak je to úplne úžasné. Naozaj je to presne miesto kde mám práve byť. Začiatky asi nejsú ľahké nikdy, takže trošku bojujem ale verím, že čoskoro sa všetko ukludní a bude to už len úžasné.

Čo je v tomto momente asi najpodstatnejšie je škola a tá je presne taká ako som čakala. Všetko je zatiaľ presne také ako som chcela aby bolo a myslím, že v sebe nájdem veľa sily aby som sa prebojovala čo najďalej. Je to miestami hodne náročné ale nemienim sa ničoho zlaknúť:). Tento týždeň sme dokonca mali sústredenie Ústavu hudební vědy v Křižanově- čo je pravidelná akcia pre prvákov. Takže vlastne mám dosť geniálny zážitok o ktorom sa musím rozhovoriť.

Nekonečno piva zadarmo, kalení s vyučujúcimi, zoznamovanie s novými spolužiakmi, grilovanie prasaťa, filmy, prednášky, hry..... Ktorá iná škola takéto niečo robí?:D Hneď prvý deň som síce bola trošku znechutená- jedlo v jedálni bolo na moju fajnovú pusu trošku naprd, ale hlad je veľký čarodej, takže samozrejme spapáte po miernom odstránení menších problémov čokolvek a ešte si pritom aj kvalitne zapičujete:D.

Ale čo sa týka socializácie tak to bolo fakt neuveriteľne nadštandartné a z takých vecí sa ja teším. Hlavne keď sa na jednej akcii stretne cez sto ľudí na veľmi podobnej intelektuálnej úrovni a konečne máte pocit, že sa s niekým rozprávate o niečom.... Večer pre mňa definitívne zaklincovalo premietanie jedného koncertu The Doors, čo som fakt nečakala a tak moja rockn´rollová dušička svietila jak jadrová elektráreň. Potom nasledovalo kecanie a popíjanie s jedným z vyučujúcich ale o štvrtej ráno som už pocítila následky vyčerpávajúceho dňa a tak som sa vybrala do chatky spať.

Zobudila som sa sama od seba presne v čase raňajok, ktoré už našťastie boli vo forme švédskych stolov, takže som sa konečne najedla a potom sme len príjemne lebedili na slniečku v tráve a podobne... Teda len do obeda, na ktorý sme išli na poslednú chvílu a hneď po ňom sme vyrazili na 8 kilometrovú túru do mestečka Velké meziříčí. To síce bolo samo o sebe tiež vyčerpávajúce ale inak vcelku pohodička, zase sme sa socializovali, hrali hry a tak a nakoniec nič vás s novým kolektívom a vyučujúcimi nezblíži viac ako keď vás ide vyše 120 nacpaných v jednom autobuse(tak sme sa totiž vracali naspäť do Křižanova). Na večeru už sme boli zas na mieste a po nej sa premietali filmy ale tak nejak sme sa niektorí rozhodli, že sa nám nechce jak trotlom sedeť na riti a čumeť na film a tak sme hrali hry a podobné záležitosti. Ďalší a v podstate posledný deň sa začal príjemne - sprcha(ten pocit čistoty je na nezaplatenie:D), ležanie v tráve aj s vankúšmi, papanie, pivo a tak nejak sme začali trend s tými hrami, už hrali skoro všetci, tak som sa len kde tu pridala k nejakej skupinke a hrala sa kým sa nespravilo

selátko a nevytvorila sa rada a už nikto nemyslel na nič iné len na jedlo..... Ja som sa v rámci utužovania vzťahov nechala pozvať na brčko a potom sme sa s kamarátkou Mrkvou rozhodli založiť oheň k čomu sa nadšene pridali ďalší dvaja slováci, takže sme mali oficiálne Slovenský oheň, aj keď nám v momente ako začal horieť začalo pršať- čo samozrejme na radosti nikomu neubralo:-). Potom to už s utužovaním vzťahov pomocou brčka začalo byť troška moc a tak sa stalo, že som skončila úplne prehúlená, zožrala som všetko čo mi prišlo do rúk a o desátej večer som zalomila. No a na druhý deň sme sa už len pomaličky napapali, pobalili a vyrazili do Brna. Vo vlaku sme si ešte uhli zopár glgov hruškovice aj s jedným z vyučujúcich a na hlavnom nádraží sa celé sústredenie oficiálne skončilo, tak teraz som fakt zvedavá, či si budeme jeden druhého pamätať:D.

No a začalo posledné "dobrodrúžstvo" lebo ma sem prišla navštíviť spomínaná Lifka a tak sme išli kaliť. Najprv do takého podivného podniku kde sme pravdepodobne ochutnali pančovaného Morgana(zatím vidím, zapila som to niekoľkými litrami piva-pohoda:D), potom na Skle(verím, že túto poprdeli hospodu som spomínala už v predošlom príspevku) a nakoniec v Melodke, čo je taká asi najpodobnejšia odnož Randalu v akej som doteraz bola aj keď sa to samozrejme ani náhodou nevyrovná, ale aspoň sme sa tam vytancovali na takých klasických rockových peckách aj s mladými zlogothikmi:D. No a potom vypli hudbu a tak sme išli domov kde sme tiež skoro okamžite zalomili za zvukov Kurtizán z 25. avenue. No a dnes sa to ukludnilo(konečne ale na nešťastie), mali sme ísť ešte kaliť ale Lifka musela ísť "nečakane" do BA ale stihli sme ešte dve piva, ktoré nám akurát tak len doplnili hladinku a boli sme zase pripité:D. Ja som pomaličky vytriezvela zožrala si špagety s pestom a strávila som večer s kamošmi pri jednej takej hre ale samozrejme sa to nezaobišlo bez poháru vína:). Každopádne, už idem spinkať o chvílku a zajtra regenerujem mozog a upratujem a podobné vjecy....Tak sa majte krásne krásafci a pokúsim sa v blízkej dobe stvoriť aj niečo intelektuálne obohacujúcejšie:)....

P.S. Ospravedlňujem sa ak ste náhodou museli čítať nejaké gramatické bludy, okrem toho, že mi totiž prestáva fungovať mozog od únavy a chlastu, tak mi začína hrabať z českej gramatiky a niekedy to vyzerá jak keby som bola úplne negramotná, každopádne som sa snažila opraviť všetko čo sa dalo, ale moje vnímanie není stopercentné:D.... Toš dovi dopo !