Na začiatok musím upozorniť všetkých skeptikov a mudrlantov, že ja moc neriešim horoskopy, ale v najnovšom(t.j. augustovom) čísle jedného z mojich najobľúbenejších časopisov -Enigma som si o sebe prečítala horoskop, ktorý ma už týždeň vcelku slušne udivuje. Vzhľadom na to, že viem čo ma v blízkej dobe čaká a neminie, tak musím povedať, že týmto sa fakt trafili do čierneho!
Na štíry čeká tento měsíc nějaká změna. Nebude až tak jednoduchá, ale muže vám hodně přinést. Nebraňte se tedy novým věcem, snažte se za nimi jít a něco pro ně udělat. Na tom druhém břehu je mnoho příležitostí a od vás se chce jen opustit to, co už plodné není, a vydat se tam, kde je tráva ještě zelená....
"od vás se chce jen opustit to, co už plodné není, a vydat se tam, kde je tráva ještě zelená"
Táto veta ma vcelku slušne dorazila. Ako som tu už viac krát spomínala, čoskoro sa sťahujem do milovaného mesta - kvôli vysnívanej škole a aj keď mám trošku strach, tak už sa začínam strašne tešiť. Je tu ešte strašne veľa komplikácií, ktoré mi trošku brzdia rastúcu radosť, ale to sa všetko spraví, vyrieši a bude to dobré, bude to proste Brno:).
Ale teraz ide o to, čo nechávam za sebou. Nenávidím lúčenia a vždy mi je z takých situácií do plaču a aj keď nič na svete nechcem viac ako odísť z Bratislavy, z každodennej rutiny v sekte menom 64(to je hospoda), od ľudí, ktorých síce milujem ale v ich prítomnosti vädnem...proste vedela som, že aj tak budem strasne plakať a bude mi smutno, ale chcela som sa lúčiť až keď budem odchádzať, lenže zrazu som si uvedomila, že už je čas. Že toto všetko už není len neplodné ale dokonalo mŕtve.
Každý jeden deň s ľudmi ktorým som úplne lahostajná-prípadne niektorým len pre srandu alebo dokonca aj žiarlivosť, na tom istom mieste, tie isté kecy. Vôbec ma to neposúva ďalej, iba ubíja a likviduje. Žiadna ochota robiť aspoň malé kompromisy. Stratilo to zmysel. Všetko je preč a aj keď som si myslela, že to ešte ten mesiac zvládnem tak proste nezvládnem, nechcem. Nechcem stráviť už ani chvíľku svojho života s ľuďmi, ktorí nič iné nedokážu, nehovoriac o tom, že ma naozaj nebaví chodiť von a pozerať sa na jednu konkrétnu osobu, ktorá mi tak neskutočne ublížila a nemá ani jeden stavec chrbtovej kosti na to aby povedala aspoň hlúpe prepáč a ešte do toho znášať maličké nenápadné náznaky ostatných, že v skutočnosti som tu ja tá zlá a snaď by som sa jej aj mala vyhýbať.
No zkrátka toto sú veci ktoré mi momentálne kradnú životnú energiu a ja som sa rozhodla, že je čas sa odosobniť a čo najrýchlejšie utekať na tú zelenú lúku, kde je všetko ešte čerstvé, nepošlapané...
Nie, že by som teraz chcela páliť mosty, nič také, nie je to až také tragické, len proste už odmietam chodiť von do spomínanej sekty a kto chce a záleží mu na mne si ma vždy nájde. Kontaky zatiaľ neprerušujem.
Takže utekám smerom ktorým to má zmysel a už iba s heslom Carpe diem (dúfam :-) )
dokonalo si viem predstaviť, čo prežívaš... na povzbudenie- sme v tom minimálne dve (aj keď ťa osobne nepoznám a náhodou som sem práve zablúdila) =)
OdpovedaťOdstrániťveľa šťastia do života =) dobre robíš, netreba byť s ľuďmi, ktorí kradnú životnú energiu!
:)