Čo sa deje s mojím životom

Tak sa znovu ozývam so zážitkami zo svojho každodenného života.

V tej pracovnej oblasti stále žiadna zmena, s prachmi som na tom stále horšie a horšie a desivejšie a desivejšie, ale stále verím, že sa to čoskoro zmení a robím všetko preto aby sa to stalo(aj keď to už robím dosť dlho, že?) ale teda to nemá zmysel rozoberať kým sa naozaj niečo zásadné nestane....

O niečo lepšie to vyzerá v tej druhej pracovnej oblasti ktorá ma v mojom živote zaujíma viac a to je hudba. Koncom decembra prebehnú dva mnou zorganizované koncerty, prvýkrát v inom meste ako v Bratislave a dokonca v dvoch rozličných mestách po sebe. Konkrétne sa jedná o Brno a Prahu a ten pražský bude svojím dátumom hodne symbolický. 21.12.12 - uvidíme čo sa stane:). Mňa osobne zaujíma hlavne to, že všetko bude ako som hovorila - bude to rock n´roll! :D Týmto koncertom sa bližšie budem venovať v niektorom z ďalších článkov, podstatné je, že mi na týchto mojich "zahraničných" debutoch hodne záleží a verím, že dopadnú dobre.

Inak ma snáď čaká vcelku zaujímavá predvianočná a vianočná atmosféra keďže okrem týchto dvoch mojich koncertov 20. a 21. 12. ma čakajú v Prahe ešte Wanastowky 22.12. no a v neposlednom rade polnočná omša 24.12. v Bratislave v Randali ktorú odslúži Slobodná europa:). Toto sú veci ktoré ma stále držia pri živote.

Teda ešte aj pre mňa stále mierne neistý zajtrajší brnenský koncert Kurtizán z 25. avenue, na ktorý ak pojdem tak sa obávam, že budem sama, ale to aj keď mi to trošku pokazí zábavu, neznamená, že by som sa o to dokázala pripraviť len pre večnú osamelosť.

Jo, tým som chcela naznačiť, že mám v poslednej dobe málo rock n´rollu v živote. Na koncerte som bola naposledy na avizovanom krste Mudhole-u, ktorý bol síce úžasný, ale oslava mojich narodenín, ktorá na ňom prebiehala bola tak neuveriteľne mizerná, že mi to pokazilo celú eufóriu ktorú som počas koncertu mala. A odvtedy nič. Vrátila som sa do Brna a zas sucho a prázdno, ešte väčšie ako predtým, lebo sa stalo pár nepríjemných vecí, ktoré tu moc rozoberať nechcem, straty na životoch a tak.... Nič moc, takže som sa pár dní nepohla z domu a zatvárala sa do vlastných depresií ale už som sa zas prebrala a bojujem ďalej, aj keď o nič menej frustrovaná.

Najviac ma serú tie prachy a osamelosť, ktoré vcelku idú ruka v ruke vlastne ale neviem či minimálne druhý spomínaný problém niekedy prejde. To už mám asi zakódované vo vlastnej hlave hlavne. S tým sa len tak ľahko nepohne.

Aby sme od tých nepríjemných vecí prešli niekam "inam"- V pondelok nám kocúr vyskočil z okna. Je dosť dochrámaný ale inak našťastie v poriadku.(O tom čo a jak sa presne stalo, si keď tak prečítajte TU.) To je zlá správa, ale som strašne rada, že včera nám vlastne po dvoch dňoch konečne pomaličky začal jesť a piť. Fakt som dlho nezažila taký strach a potom tú úlavu, keď už začal trošku "zlobit" a ja som vedela, že čoskoro príde aj na naplnenie jeho bruška. Ešte stále je na tom zle, ale aj malé krůčky treba oslavovať. :).

Inak dosť zanedbávam školu, takže s tým niečo idem robiť a niekedy Vám skúsim napísať niečo zo života muzikológa, nech si tu furt len nevylievam srdce. :D

Zatím zduř!

November has come

Keďže sa téma príspevkov ktoré by som teraz rada pridávala mení úmerne s hladinou alkoholu v mojej krvi, tak radšej zaryto mlčím, ale nechcem aby mi môj blogísek len nudne, zaprášene čakal a tak som sa rozhodla, že tu predstavím zopár mojich obľúbených pesničiek ktoré v sebe spomínajú mesiac ktorý práve prišiel a ktorý je pre môj život špeciálne dôležitý-keďže som sa v ňom narodila :D. Musím povedať, že okrem toho, že sa v Novembri rodia tí najúžasnejší ľudia, tak je na ňom niečo také špeciálne, tajomné a proste divné. Už napríklad len to, že je to taký nejaký divný mesiac bez ročného obdobia - lebo ešte to není ani zima ale už to ani moc není jeseň. Každopádne November asi nepríde zaujímavý len mne, keďže umelcov a špeciálne hudobníkov priťahuje podobne ako mňa..... Takže tu je zopár príkladov tejto príťažlivosti...... Enjoy:)

Názov prvej pesničky sa nachádza už v nadpise, takže si užívajte sexuálneho 2-Dho s Gorillazom:)

Something is starting today Where did he go why you want it to be? Well you know, November has come When it's gone away

Ďalšia je depková inštrumentálka od jednej z mojich meganajobľúbenejších kapiel Mad season:) Čo by to bol za pesničkový blog u mňa keby v ňom nefiguroval Kodym, že? Toš - Wanastowi vjecy!

Ja chci ti dát, co v sobě mám Nechci se ptát, kdy umíram A teď to mám, chci s tebou spát Protože voníš a je Listopad

No a tá najkrajšia, najúžasnejšia, najznámejšia novembrová pesnička: Guns n'roses - November rain:) btw tento klip si pamätám úplne od malička a nikdy ma neprestane fascinovať ako je Slash sexi, aké má Stephanie Seymour krásne šaty a Axlov prsteň! Novembrových pesničiek je inak omnoho viac, ale toto je môj top výber:) Ale poďme sa trošku venovať aj zajtrajšiemu dňu..... Oslávim 22 rokov na mojom najobľúbenejšom mieste na svete počas krstu cdčka jednej z mojich najobľúbenejších kapiel..... Mudhole v Randali! Teším sa na to jak malé decko na mamin cecok, napriek tomu, že tam budú chýbať ľudia ktorí by tam proste mali byť, lebo sú až príliš dôležitou súčasťou MŇA..... verím ale, že mi to patrične vynahradia neskôr:). Žúrka to bude aj tak megabrutálna, už len kvôli tomu miestu a koncertu a všetkými ostatnými milovanými a úžasnými ľuďomi ktorí tam so mnou budú! Minule sa mi inak snívalo, že bol normálne čas ako je, rok 2012, pár dní pred mojimi narodeninami, ale nemala som mať 22 ale 43-resp. potom som si v tom sne uvedomila, že ešte len 42. A nechápala som kedy sa to stalo, veď len teraz som mala 20..... A odvtedy nad tým stále uvažujem..... ono to tak totižto za tých 20 rokov naozaj tak bude vyzerať, zobudím sa a nebudem vedieť kedy sa stalo, že mám po štyridsiatke.....z toho mám najnovšie depky-jak keby som ich mala málo :D. Ale nebudem furt len o sebe. Tento deň so mnou totižto oslavuje aj jeden z mojich najväčších hudobných idolov, geniálny Steven Wilson z Porcupine tree, Dylan Moran viac známy ako Bernard Black z Black Books, Roseanne Barr, taký týpek zo seriálu o morských pannách H2O-stačí pridať vodu a tak ďalej.... medzi mojimi spoluoslavovateľmi sa nachádzajú sami umelci, hudobníci, televízne hviezdy, športovci-poväčšinou baseball a hokej a dokonca tam mám aj pornoherečku..... Je to vcelku vtipné na niektorých sledovať naše spoločné vlastnosti a podobne:). Takže všetkým týmto výnimočným a úžasným, ale zároveň prekliatym osobnostiam želám všetko najsamlepšie! :) Zatím zduř a ak to niekto bude čítať tak dojdzite ludia zajtra do Randálu na MADHÓL! :-D

Breaking point.....

Milujem svoju školu, ako som už spomínala v predošlých článkoch, fakt som ňou trafila do čierneho, absolútne tam patrím, napĺňa ma to aj napriek mojej pretvrvávajúcej neschopnosti učiť sa a tak.....

Toto je jeden pevný bod ktorého sa zubami aj nechtami snažím držať a nepustiť. V skutočnosti je to aj jediná vec ktorá mi tak nejak ostala.

Fakt neviem, či ma niekto preklial alebo čo si už o tomto všetkom myslieť ale začalo sa diať presne všetko čo sa diať v Brne nemalo, všetko to čo sa dialo v Prahe a všetko to čo sa dialo v Bratislave.

Tá najzákladnejšia vec je práca... Za posledný skoro rok a pol som rozoslala bez preháňania tisícky životopisov- len na Gmaili mám správy s predmetom životopis na 103 stranách, približne rovnaké množstvo som poslala priamo zo stránok Profesia(aj .sk aj .cz) a Jobs(tiež .sk aj .cz) + z nejakých ďalších stránok + som dobrú stovku rozniesla osobne. Z celých týchto množstiev som bola dohromady možno na troch pohovoroch keď prižmúrim oči možno na piatich.....

A ja už nevládzem. Naozaj. Som z toho všetkého frustrovaná do takej miery, že sa mi to prenáša nielen do mojich psychických stavov ale aj do podvedomia kde mi to blokuje veci, ktoré s tým absolútne nijak nesúvisia - napriek tomu, že si v tom momente napríklad myslím, že som absolútne v pohode, spokojná a vyrovnaná.

Ani by som sa nečudovala keby som nevedela zohnať žiadnu brigádu, preto lebo som neschopná a blbá. Ale to ja za prvé nejsom - som šikovná, inteligentná, rýchlo sa učím a za druhé mám za sebou pomerne zaujímavú prax.... Ale ja som absolútne nedostala možnosť niekde ukázať čo je vo mne. Proste ma ignorujú absolútne všade, kam to CVčko pošlem....

A to nehovorím o tom, že večne nemám prachy. Ľuďom som za posledný rok, len za to, že ma raz za čas na niečo pozvali a podobne + Alenke za to, že sa o mňa v podstate 3 mesiace starala, dlžná nehorázne prachy, čo je samo o sebe nahovno. Plus teraz je obsah mojej peňaženky 50 kč s tým, že vo štvrtok by som mala ísť do BA a netuším ako sa tam dostanem a čo dovtedy budem jesť a fajčiť. A hlavne nemám ani najmenšie tušenie ako takto zaplatím nájomné do 1.11. ....

To je asi najhoršia z tých vecí ktoré sa dejú. Teda nie asi. Je to rozhodne najhoršie zo všetkého. Ale stále to nie je všetko. Ďalšia vec ktorá sa rovná mojmu neúspešnému žitiu v BA a v Prahe je to, že som neuveriteľne osamelá. Poznám milión ľudí ale poväčšinou som proste sama a keď sama nejsom tak riešim problémy tých s ktorými som - či už chcem alebo nechcem, zatiaľ čo ja tie svoje v podstate poväčšinou možem ventilovať len sem. Nie je to také strašné ako predchádzajúci problém ale keď sa tieto veci spájajú dohromady, tak mi z toho začína celkom slušne hrabať. Potom to v rámci PMS alebo čo to vlastne mám-keďže mi krámy meškajú už asi 5 dní, vyzerá na výbuchy hnevu a nervov a dnes prišiel ten Breaking point kedy mi začalo byť v škole do plaču, tak som odtiaľ zdrhla a tuto doma som sa mierne nervovo zrútila-ale aj tak som sa ukludnila do minúty. Takže predpokladám, že toto nebude posledné zrútenie.

Momentálne netúžim po ničom inom, len ísť domov. Aj keď mi to hovno pomože, keďže aj naši majú problémy sami so sebou, takže asi mi tie moje nikto nevyrieši, ale proste chcem byť doma, v bezpečí.....lebo túto neutíchajúcu neistotu už nedokážem prežívať. Aj keď viem, že keď dojdem domov a odvážim sa im zavesiť na nos svoje problémy, tak do mňa začnú nehorázne rýpať a budem mať nervy ešte aj z toho a asi explodujem tam, ale kam inam mám ísť?

A keď sa na toto všetko pozerám zo svojho uhla pohľadu-iný k dispozícii nemám, tak veď ja vobec nejsom náročná.... Jediné čo chcem je žiť si svoj život, mať prácu a z nej prameniace peniaze aby som mala istotu že budem mať čo jesť, fajčiť a budem mať strechu nad hlavou, byť proste konečne nezávislá od všetkých naokolo a raz za čas mať pri sebe ľudí ktorí ma majú radi, ktorým nevadí, že som hlučná a ukecaná, zakaliť, riešiť tú úžasnú vec ktorú študujem-teda hudbu a mať v piči všetky negatívne sračky. Nehľadám ani bohatého manžela, ktorý by sa o mňa postaral a ja by som nemusela pohnúť prstom, ani nechcem vyhrať v lotérii, ani sa nechcem nijak vyhnúť ničomu. Proste si len chcem konečne dlhodobo zarábať vlastné peniaze, ktoré budem míňať bez pocitu, že na druhý deň mi bude skučať žalúdok...... a konečne sa uvolniť. Fakt, chcem tak veľa?

Moje srdce je rozbité na márne kúsky...

Zamilovala som sa.... už je to raz tak.... Dnes som s maminkou išla nakupovať do tesca(taký bežný nákup+pár veci pre mňa do Brna) a samozrejme sa to nezaobišlo bez návštevy Gateu a potom aj topánočkovania v Deichmanne. No a tam sa to stalo. Najprv len taký jemný flirt s krásnymi červenými čižmičkami, ktoré ale našťastie nemali v mojej veľkosti, takže ma až tak nebolelo odísť od nich. Ale v ďalšej uličke to začalo byť vážne..... Nádherné, čierne, s červenými šnúrkami, na takom nižšom opätku a čo je najhoršie v mojej veľkosti! Tak som si povedala, že si ich musím vyskúšať, ako na mne budú vyzerať. Len taká malá nevinná jednorázovka...... Vytiahla som najprv pravú, vybrala z nej zbytočné papiere, obula som si ju, zaviazala šnúrky a bolo to úžasné, ale predsa len sa mi trošku zle stálo, keďže som druhú nohu mala asi o 5 cm nižšie. Tak som vytiahla aj ľavú. Ten istý proces. Postavila som sa a bolo to dokonalé. Bol to absolútny raj. Vyzerala som božsky.... Ale nanešťastie nemám prachy a museli sme sa odlúčiť a mne teraz krváca srdce a je mi neskutočne smutno.... :( Prečo láska musí tak bolieť?

Ale nie fakt! Pán Murphy strčte sa do prdele. Je absolútne neuveriteľné, že keby som tam dnes prišla s tým, že mám so sebou neobmedzené množstvo peňazí a chcem aspoň jedny jediné boty, tak je v tom poondiatom obchode 5000 topánok a ani jedny ktoré by sa mi páčili. Prípadne by som našla jedny-jediné ktoré by podľa skúseností boli absolútne dokonalé, ale nemali by moje číslo. Kľudne by mali o číslo menšie, o číslo väčšie ale nie to ktoré potrebujem....... Prečo to všetko musí byť takto sakramentsky naopak? Takže teraz mám aby ste vedeli depku! A do toho ešte PMS. Takže som sa rozhodla žrať! Zajedám svoje nešťastie neskutočným spôsobom. Už som zožrala 4 chleby a jednu koblihu! A nenávidím sa a nenávidím každú vec ktorú sme dnes kúpili, lebo každá z tých vecí stála niečo zo sumy ktorú potrebujem na svoje topánky! A je to teda ich vina(tých vecí), že nemôžem mať tie krásne topánočky!!! Howgh

Aj tak je všetko najvác.... !

Práve som si uvedomila, že svoj blogísek tak trochu zanedbávam a v tomto momente mám zázračnú malú chvílku času na to aby som to napravila....aspoň trošku. Tak nezdržujme a poďme na to...

Posledné zhruba dva týždne boli pomerne divoké, miestami možno aj na moje pomery. Všetko začalo krátkou návštevou Bratislavy s Barbar punkom. V Britishi sme odpálili vcelku slušnú kalbu, okrem toho som sa rozhodla raz v živote prekusnúť svoje ego a spraviť mierny ústupok a znovu som sa skamošila s milovanou Lifkou-lebo nič na svete nestojí za to aby sme sa my dve ignorovali alebo čo...(Jo treba trošku pátosu). V ten večer inak hrala moja ďalšia najobľúbenejšia kapela v tom istom čase ako Barbar punk v milovanom Randali. Boli to moji úžasní Mudhole a fakt ma neskutočne mrzelo a trpela som za to, že si ich nevypočujem keď už tam som, ale zase o to viac si užijem krst ich cdčka ktorý vychádza presne na deň mojich narodenín a takisto koncerty v Brne a v Prahe ktoré idem organizovať na november.

Ďalej som si znovu uvedomila aký vzácny je domov, lebo aj keď som momentálne tam kde patrím a tak, tak mi bolo strašne ľúto, že od maminky musím odísť tak skoro. Možno práve preto mi hneď na ďalší utorok preplo a využila som výlet kamarátov Mamuta a Horseta, ktorí išli stopom do Turecka cez BA a stopla som si to tam s nimi a pripravila rodinke mini prekvapko, napriek tomu, že na druhý deň mi o osmej ráno začínala prednáška v škole. Opäť to ale bolo príiš na krátko a už sa neviem dočkať ďalšej návštevy.

Stále si tu neviem zvyknúť na neprítomnosť mojho najmilovanejšieho Edinka, ktorý pred tými dvoma týždňami musel prekonať malú operáciu(toľko strachu a stresu som asi v živote nezažila) a neuveriteľne mi tu chýba, aj keď mi ten čas bez neho z veľkej časti spríjemňuje iný zrzek - náš prepnutý nádherný kocourek Matyáš. A ide mu to parádne, to treba uznať - aj keď život s kocúrom je o hodne komplikovanejší ako so psom:).

A inač, čo dodať k Brnu? Nie všetko je tu práve najdokonalejšie, ale aj tak je to úplne úžasné. Naozaj je to presne miesto kde mám práve byť. Začiatky asi nejsú ľahké nikdy, takže trošku bojujem ale verím, že čoskoro sa všetko ukludní a bude to už len úžasné.

Čo je v tomto momente asi najpodstatnejšie je škola a tá je presne taká ako som čakala. Všetko je zatiaľ presne také ako som chcela aby bolo a myslím, že v sebe nájdem veľa sily aby som sa prebojovala čo najďalej. Je to miestami hodne náročné ale nemienim sa ničoho zlaknúť:). Tento týždeň sme dokonca mali sústredenie Ústavu hudební vědy v Křižanově- čo je pravidelná akcia pre prvákov. Takže vlastne mám dosť geniálny zážitok o ktorom sa musím rozhovoriť.

Nekonečno piva zadarmo, kalení s vyučujúcimi, zoznamovanie s novými spolužiakmi, grilovanie prasaťa, filmy, prednášky, hry..... Ktorá iná škola takéto niečo robí?:D Hneď prvý deň som síce bola trošku znechutená- jedlo v jedálni bolo na moju fajnovú pusu trošku naprd, ale hlad je veľký čarodej, takže samozrejme spapáte po miernom odstránení menších problémov čokolvek a ešte si pritom aj kvalitne zapičujete:D.

Ale čo sa týka socializácie tak to bolo fakt neuveriteľne nadštandartné a z takých vecí sa ja teším. Hlavne keď sa na jednej akcii stretne cez sto ľudí na veľmi podobnej intelektuálnej úrovni a konečne máte pocit, že sa s niekým rozprávate o niečom.... Večer pre mňa definitívne zaklincovalo premietanie jedného koncertu The Doors, čo som fakt nečakala a tak moja rockn´rollová dušička svietila jak jadrová elektráreň. Potom nasledovalo kecanie a popíjanie s jedným z vyučujúcich ale o štvrtej ráno som už pocítila následky vyčerpávajúceho dňa a tak som sa vybrala do chatky spať.

Zobudila som sa sama od seba presne v čase raňajok, ktoré už našťastie boli vo forme švédskych stolov, takže som sa konečne najedla a potom sme len príjemne lebedili na slniečku v tráve a podobne... Teda len do obeda, na ktorý sme išli na poslednú chvílu a hneď po ňom sme vyrazili na 8 kilometrovú túru do mestečka Velké meziříčí. To síce bolo samo o sebe tiež vyčerpávajúce ale inak vcelku pohodička, zase sme sa socializovali, hrali hry a tak a nakoniec nič vás s novým kolektívom a vyučujúcimi nezblíži viac ako keď vás ide vyše 120 nacpaných v jednom autobuse(tak sme sa totiž vracali naspäť do Křižanova). Na večeru už sme boli zas na mieste a po nej sa premietali filmy ale tak nejak sme sa niektorí rozhodli, že sa nám nechce jak trotlom sedeť na riti a čumeť na film a tak sme hrali hry a podobné záležitosti. Ďalší a v podstate posledný deň sa začal príjemne - sprcha(ten pocit čistoty je na nezaplatenie:D), ležanie v tráve aj s vankúšmi, papanie, pivo a tak nejak sme začali trend s tými hrami, už hrali skoro všetci, tak som sa len kde tu pridala k nejakej skupinke a hrala sa kým sa nespravilo

selátko a nevytvorila sa rada a už nikto nemyslel na nič iné len na jedlo..... Ja som sa v rámci utužovania vzťahov nechala pozvať na brčko a potom sme sa s kamarátkou Mrkvou rozhodli založiť oheň k čomu sa nadšene pridali ďalší dvaja slováci, takže sme mali oficiálne Slovenský oheň, aj keď nám v momente ako začal horieť začalo pršať- čo samozrejme na radosti nikomu neubralo:-). Potom to už s utužovaním vzťahov pomocou brčka začalo byť troška moc a tak sa stalo, že som skončila úplne prehúlená, zožrala som všetko čo mi prišlo do rúk a o desátej večer som zalomila. No a na druhý deň sme sa už len pomaličky napapali, pobalili a vyrazili do Brna. Vo vlaku sme si ešte uhli zopár glgov hruškovice aj s jedným z vyučujúcich a na hlavnom nádraží sa celé sústredenie oficiálne skončilo, tak teraz som fakt zvedavá, či si budeme jeden druhého pamätať:D.

No a začalo posledné "dobrodrúžstvo" lebo ma sem prišla navštíviť spomínaná Lifka a tak sme išli kaliť. Najprv do takého podivného podniku kde sme pravdepodobne ochutnali pančovaného Morgana(zatím vidím, zapila som to niekoľkými litrami piva-pohoda:D), potom na Skle(verím, že túto poprdeli hospodu som spomínala už v predošlom príspevku) a nakoniec v Melodke, čo je taká asi najpodobnejšia odnož Randalu v akej som doteraz bola aj keď sa to samozrejme ani náhodou nevyrovná, ale aspoň sme sa tam vytancovali na takých klasických rockových peckách aj s mladými zlogothikmi:D. No a potom vypli hudbu a tak sme išli domov kde sme tiež skoro okamžite zalomili za zvukov Kurtizán z 25. avenue. No a dnes sa to ukludnilo(konečne ale na nešťastie), mali sme ísť ešte kaliť ale Lifka musela ísť "nečakane" do BA ale stihli sme ešte dve piva, ktoré nám akurát tak len doplnili hladinku a boli sme zase pripité:D. Ja som pomaličky vytriezvela zožrala si špagety s pestom a strávila som večer s kamošmi pri jednej takej hre ale samozrejme sa to nezaobišlo bez poháru vína:). Každopádne, už idem spinkať o chvílku a zajtra regenerujem mozog a upratujem a podobné vjecy....Tak sa majte krásne krásafci a pokúsim sa v blízkej dobe stvoriť aj niečo intelektuálne obohacujúcejšie:)....

P.S. Ospravedlňujem sa ak ste náhodou museli čítať nejaké gramatické bludy, okrem toho, že mi totiž prestáva fungovať mozog od únavy a chlastu, tak mi začína hrabať z českej gramatiky a niekedy to vyzerá jak keby som bola úplne negramotná, každopádne som sa snažila opraviť všetko čo sa dalo, ale moje vnímanie není stopercentné:D.... Toš dovi dopo !

Nuda v Brne a Panč´s not dead

Milí moji, verní aj neverní, nenechajte sa zmiasť nadpisom. Nuda tu rozhodne není! Práve naopak. Mám za sebou prvý týždeň a musím uznať, že už potrebujem trochu oddychu a triezvoty :D. Okrem nejakých vybavovačiek ohľadom Isicu, šalinkarty(električenka) a podobne som sa v podstate do dnes nezastavila v tom čo mi ide najlepšie - kalení.

Pomaly ale isto sa začínam zorientovávať v novom meste. Doteraz som sem síce chodila dosť často na to aby som zhruba vedela kde sa čo nachádza, ale aj tak som sa nevyhla blúdeniu - hlavne hneď v pondelok som si spravila menšiu prechádzku o piatej ráno, ožralá na šalát, lebo som nevedela trafiť domov- asi hodinu. Ale už je to v poriadku a domov by som trafiť mala bez väčších problémov.

Každopádne okrem takého hospodského a podobného kalenia, sme náhodou prežili aj pomerne na triezvo a vyplnili si to napríklad úžasnou burger party..... Za to musím do nebies vyzdvihnúť svoju spolubývajúcu Lúmennku, lebo spravila tak božské burgre, že sa mi o nich sníva každú noc.

Tento víkend som pre zmenu ale strávila mimo Brna, v dedinke nazývanej Dzbel, kde sa konal najlepší (na nešťastie neletný) festival na svete Barbar fest. Navštívila som ho už druhý krát a musím povedať, že tento rok sa mi páčil ešte viac ako ten minulý. Konal sa na krásnom mieste pri lese, vládla úžasná atmosféra, skvelí ľudia a hromady a hromady zábavy a samozrejme tiekli hektolitre alkoholu, ktorý bol okrem iného potrebný na boj so zimou, ktorá bola teda fakt neskutočná. Ale náladu nikomu nepokazila ani ona ani prohibícia.....

Samozrejme sa musím teda vyjadriť aj k tomuto problému. Ako z médií určite viete, na Morave aj v Čechách sa rozšírila otrava zapríčinená pančovaným alkoholom, v ktorom sa miesto ethanolu nachádzal methanol.... Vďaka tomuto už zomrelo niekoľko ľudí a zvrchu prišla nočná mora zvaná zákaz alkoholu. Teda aspoň toho ktorý má viac ako 20 percent. Najprv to platilo len pre jednorázové akcie a predajné stánky, vďaka čomu to schytal aj spomínaný Barbar fest. Po návrate z neho ale čakal trošku väčší šok. Prohibícia začala platiť celoplošne a teda sa musíme zmieriť s pohľadmi na prázdne alebo zabezpečné regále na ktorých má byť alkoholíček. Zoženiete tu len likéry, pivo, víno, medovinu a podobné veci. Dokonca aj whisky mi zobrali! Báj d véj chcem ešte dodať, že otravu methanolom vraj veľmi ľahko porazíte vypitím tak 4 pív alebo proste iným alkoholom. Takže treba piť tzv. "Na Sheenu"-miesať o sto šesť a všetko bude v pohode:). A ževraj už to schytalo aj pár Slovákov, tak pozor na to lidi! Budúci víkend sa chystám na chvíľku domov, lebo v British rockstars hrá Barbar punk, tak dúfam, že dovtedy neprejde prohibícia hranice a budem sa tam mocť ožrať podľa potreby čímkoľvek:D. Takže asi toľko o Brne a podobných veciach, odkazujem len, že mi je tu úžasne, som strašne spokojná a dúfam, že to tak aj ostane. Majte sa krásne a užívajte! :)

Cestovná horúčka

Bolesť brucha, ktorá prišla absolútne bez príčiny, žalúdok roztrasený, zovretý oceľovými rukami, v podstate bezdôvodný stres, úzkosť-ktorá sa prejavuje predovšetkým tŕpnutím rúk a hlavne prstov a podobné veci..... Do toho mierne nervové výkyvy v podobe depiek(napriek tomu že som stále spokojná na obláčiku) a následného plaču....

Toto sú veci ktoré sa mi dejú celý dnešný deň a najprv ma vôbec nenapadlo čo to je až pokým na to nepoukázala moja maminka, ktorá to už veľmi dobre pozná...... Navštívila ma stará dobrá známa - Cestovná horúčka.

Prejavy cestovnej horúčky sú podľa maminky u mňa chronické a sprevádzajú ma úplne odmalička. Prichádzali tiež s ozajstnými fyzickými teplotami a ževraj teraz sa už viem aspoň ako tak ovládať, ale v detstve som podľa jej slov bola Diabol sám. Aj teraz to so mnou býva ťažké a keďže ma maminka asi sama vezie v Nedeľu do Brna, tak to vidím tak, že budem musieť navštíviť lekáreň a nacpať sa liekmi.

Totižto na to sú naozaj špeciálne lieky a aj keď cestujem pomerne často a vždy s tými istými príznakmi, tak ma nikdy nenapadlo si túto zvláštnu chorobu vygoogliť...až dnes. A tak som na jednom zdravotníckom fóre objavila ľudí ktorí majú úplne presne rovnaké príznaky. Poväčšinou také ako som opisovala vyššie, samozrejme nechýbajú ani časté dôverné pokecy so záchodovou misou alebo kýchanie, kašlanie, smrkanie - no normálna chrípka.

Ono je to všeobecne veľmi podobné ako keď má niekto trému - a môže sa to objaviť aj týždeň pred cestou! Ja som dokonca taký psychopat, že keď už je nejaká cesta - aj keď len na jazero v rámci bratislavských hraníc- naplánovaná dopredu, tak sa u mňa tieto veci nenápadne objavujú aj keď samozrejme nie do takej miery ako keď je konkrétny výlet veľkosti toho nedeľného.

No ok, tak dnes som sa teda dozvedela o tých liekoch, ale inak? Prečo mám takéto stavy? A čo s nimi okrem liekov môžem robiť? Jasné, sú rôzne upokojujúce metódy ale ako tomu predísť úplne, vôbec nič nepostrehnúť? Rozhodne funguje spontánnosť - len tak z ničoho nič sa dvihnúť a niekam odcestovať. Vtedy som úplne v pohode, ale takto to nemôže fungovať vždý a keď už to tak je, tak šaliem! Možno by som fakt mala vyhľadať nejakú "psychohelp". :D Určite to so svojím imaginárnym terapeutom budem musieť prebrať, keď doriešime moju megalomániu.....

Tak jo, od zajtra balím, mám rozlúčku so zopár kámošmi a asi si fakt vybavím tie lieky - lebo keď budem vyšilovať mame ktorá bude za volantom, tak to bude dosť nepríjemné. Dám vedieť či to funguje:D. Zatím Zduř!

Ohňová guľa a tak ďalej :)

Pomaly ale isto prichádza ten dlho očakávaný čas môjho odchodu. Ostáva mi týždeň a už som si prešla fázou nostalgie, momentálne ma chytá fáza "všetko mám u prdele" a hlavne je stále prítomná fáza tešenia sa. Už sa fakt neviem dočkať. Verím tomu, že už konečne bude všetko jak má byť. Zoženiem si brigádu, budem chodiť do vysnívanej školy a budem v najúžasnejšiom meste na svete. Keďže som tu už stotisíc krát básnila o Brne a o tom ako úžasne mi tam vždy bolo, tak to už ani nebudem ďalej rozoberať a budem len veriť, že čaro ktoré je medzi mnou a týmto mestom vydrží a už sa mi konečne začne dariť. Ale určite to tak bude, lebo to viem už celé roky, že presne tam patrím a musím tam byť.... Minimálne teraz a na dlhšiu dobu....:)

Ach jo... zas ma chytá patetickosť a spomienky a tak..... ale je to super. Momentálne som všeobecne celá, v takom nejakom zvláštnom opojení. Som neskutočne spokojná, príjemne vyčerpaná a tak. Dosť veľkú úlohu v tom zohráva tento víkend, ktorý som strávila v Studienke na chate, s kamarátmi a opäť to bolo len o neuveriteľnom obžerstve, zábave(dokonca aj tenis som hrala a trafila som loptičku viac ako raz!), a proste úžasná pohoda, bez riešenia okolitého sveta a všetkých sračiek ktoré to obnáša.

Teda jediná vec ktorá ma teraz serie, súvisí akurát so studienkou a s tým, že mi v rámci hry Activity nebol uznaný výraz "ohňová guľa" keď som mala hádať výraz "ohnivá guľa"! No uznajte, keď sa na to pozrieme cez slovensku gramatiku, slovo "ohňová", je absolútny bullshit a je jasné, že som bola príliš pod vplyvom na to aby som vedela čo len trošku po slovensky.... :D Doteraz mi to nikto nechce uznať! A ja za to mienim bojovať!

Takže tak, s hlavou v oblakoch sa zatiaľ ľúčim! :)

Sex, drogy a alkohol....

Pred pár dňami som sa nudila doma a zapla som si televízor, kde práve jediná aspoň ako tak schopná zábava bol seriál V siedmom nebi. Ten som kedysi ako malá pozerávala, ale našťastie som vždy bola dostatočne inteligentná aby mi to nevymylo mozek. Pravdupovediac, ono je to vcelku fajn oddychovka, keď sa odosobníte od typicky amerického nezmyselného patriotizmu, umelých ponaučení a takých podobných sračiek a vôbec pri tom neprekáža to, že hlavní protagonisti sú obrovská rodina pastora. Každopádne ma veci, ktoré nielen v konkrétnom dieli ale v podstate aj všetkých ostatných, riešili donútili k zamýšlaniu o veciach o ktorých som sa ale nezamýšlala prvýkrát..... Tak v prvom rade sex.

Nejde len o tento seriál, vo väčšine takýchto vecí, ale aj v škole a podobne(aspoň my sme mali také prednášky aj na strednej od našej triednej) sa nám snažia vtĺcť do hlavy, že by sme mali so sexom počkať na niekoho, koho skutočne milujeme a najlepšie až do svatby. To iste všetci poznáte. Ale, prosím vás, čo sú toto za bullshity? Ako môže mladý človek, s ktorým zmietajú hormóny, objavuje vlastné telo a sexualitu, čakať do svadby alebo snaď rozlíšiť koho skutočne miluje, kto za to naozaj stojí? Veď predsa v tom veku je skutočná láska každá jedna, a nikto vás nepresvedčí o tom, že to nie je skutočné až kým to neprejde samo. A všetci dobre vieme, že sa to nedá vydržať. A hlavne sex nie je o láske a láska nie je o sexe! To je proste fakt ktorý by si mal každý uvedomiť, napriek tomu, že rozhodne je krásne keď sa tieto dve veci dokážu v dvoch ľuďoch skombinovať....

Myslím si, že robiť z panenstva niečo špeciálne a posvätné čo by sme si mali šetriť na špeciálnu príležitosť je absolútna hlúposť. Sex je prirodzená (nielen) ľudská záležitosť a miesto toho aby deťom vnucovali takéto myšlienky, by sa s nimi rodičia a iné "autority" ktoré toto chcú riešiť, mali otvorene porozprávať, povedať im aké hrozia nebezpečenstvá, naučiť ich chrániť sa pred neželaným tehotenstvom a hlavne pohlavnými chorobami. Jasné, že nikto nechce mať z dieťaťa promiskuitné hovado, ale není nič zlé na vystriedaní viacerých partnerov a skúšať čo komu vyhovuje, pokiaľ je to bezpečné.

Veď sa len pozrime na generácie ľudí, ktorí boli v duchu ochrany panenstva až do svatby vychovaní. Brali sa predčasne a žili nešťastne do konca života lebo mali zakázané sa rozviesť. Alebo boli nešťastní preto, lebo si vzájomne fyzicky nevyhovovali a jednoducho áno, človeka to frustruje. Samozrejme nehovorím za všetkých, ale sú to extrémne časté prípady. Najviac ma, keď som už spomínala našu triednu, prekvapuje, že práve ona nás učila predmety ako pedagogika, psychológia a aj etika, vďaka čomu by sme mali predpokladať, že takýmto veciam sama dobre rozumie a miesto toho aby nám to povedala nejak takto, tak nám hovoríla tú prvú, "zlú" verziu. Aj keď to boli slová zúfalej matky vychovávajúcej teenagerov a aj na základe našich priznaní a skúseností sa snažila prísť na to, čo asi môže vyvádzať jej dcéra o rok mladšia od nás. A tak trošku ju to asi desilo. Ale prečo mala strach to s ňou prebrať a napríklad jej poradiť?

Ďalšou vecou, ktorá sa v spomínanom dieli V siedmom nebi riešila bola tráva, z ktorej tam urobili strašiaka veľkosti Goliáša. Keď rodičia našli jointa a padlo podozrenie, že jedno z ich detí húli trávu, sa matka priznala manželovi pastorovi, že zamlada si trošku zahulila. To vám bola pohroma.... Tváril sa, akoby sa mu priznala, že sa živila pouličnou prostitúciou alebo čo. Každopádne, to tiež vieme, že marihuana nie je ako iné drogy, tým ju ale nechcem obraňovať. Sama som pravdupovediac takmer prvotriedny hulič, ale uvedomujem si, čo to v prehnanom množstve robí s ľudským mozgom, aj napriek tomu, že je v mnohých prípadoch prospešná. Takisto je skutočné riziko, aj keď málo pravdepodobné, že máte nejakú mentálnu poruchu ktorú húlenie trávy môže(ale nemusí) spustiť, a bez nej sa to nemusí(ale môže) prejaviť po celý život. To sú riziká s ktorými si moc nepomôžeme. Nechcem ale hovoriť práve o tráve v súvislosti s drogami. Keby som mala deti, asi si s nimi prvý krát zahúlim sama, nemienim sa tváriť, že som nevinná.

Podstatné sú tu tvrdé drogy. Je ťažké odhadnúť správny spôsob ako pred tým mládež ochrániť. Samozvaní odborníci(tiež sme na strednej s takými mali tú česť sa porozprávať) deťom povedia len minimum, v štýle: "Neberte drogy, sú zlé." Ale to nie je ani náhodou správny spôsob. Čo si z toho človek môže zobrať? Autority mu povedia, že je to zlé, ale človek ktorého obdivuje(spevák, herec, alebo iný rolemodel) drogy berie a teda to musí byť správne, veď ten človek je tak cool, nie? Tak sa rozhodne to sám vyskúšať a zistí, že má z toho príjemné stavy, je šťastný, páči sa mu to, prečo mu niekto tvrdil, že je to zlé? A keď nakoniec zistí, čo je na tom zlé, už je väčšinou neskoro.

Tu by som asi zvolila "liečbu" šokom. Ukázať úplne necenzúrované následky drôg, prednášky by nemali robiť psychológovia, ktorí to nikdy neskúsili, ale liečiací sa alebo abstinujúci feťáci, ktorí o všetkom môžu rozprávať z vlastných skúseností. U mňa osobne v skutočnosti protidrogovo pôsobili paradoxne aj moje najmilovanejšie rockové hviezdy. To, že mi väčšina z nich umrela, to že ten ktorý by dnes oslávil 45. narodeniny, nestihol osláviť ani 35 a jeho obrovitánsky široko-ďaleko nevídaný talent mu nepomohol, v tom aby nebol sám a dva týždňe nehnil vo svojom byte, kým našli jeho telo a vážil ledva 40 kíl a nebolo z neho nič, nič viac len úboha bytosť zničená drogami. To na mňa fakt nepôsobí cool, pôsobí to na mňa deštruktívne a sama by som si takéto niečo nikdy nespôsobila.... Takto by to mali ukazovať mladým a kľudne aj starším ľuďom ktorí nevedia čo a jak.

A samozrejme je krásna preventívka, ktorú môžu spraviť rodičia. Venovať sa svojej ratolesti, dávať im všetku lásku na svete, ukázať jej, že im môže veriť a tiež jej veriť a pomôcť jej v každom prúseri. A potom sa nemusia báť, že čo berie ich dieťa...(aspoň väčšinou, keď je raz niekto debil, už mu nič nepomôže)

No a k alkoholu vlastne žiadnu múdrosť nemám. Alebo ak by som aj niečo v hlave našla, neodvažovala by som sa s tým vyjsť verejne, pretože by to bolo klasické: "Vodu káže,víno pije." Pred alkoholom som sa ochrániť tiež nezvládla. Je to sračka, ale mám tú sračku rada a rada sa ňou opájam. A vo veľkých množstvách. Chutí mi to ale je fakt, že na tejto planéte nedokážem vydržať triezva, lebo by som to tu musela vyvraždiť. (:D) Ale gratulujem každému kto to triezvy zvláda.

Na svoju obranu musím povedať, že svoje alkoholické stavy poväčšinou sama zvládam, nedokážem sa sundať až tak aby som o sebe vôbec netušila, nikomu ani sebe neubližujem a tak ďalej, ale myslím si, že tí, ktorí na tom čo sa alkoholizmu týka nejsú takto bezpečne by si mali nechať pomôcť a nepiť. Lebo poznám takých veľa a niekedy to není pekné-hlavne pokiaľ ide o pomerne inteligentných ľudí.

Neviem, či existuje nejaký spôsob jak pred týmto človeka ochrániť. Je to voľne dostupné a keď to niekto chce tak si to kúpi, keď to nechce, tak si to nekúpi. A zvyšok je už len na ňom. Tu by som sa keď tak hlavne zamerala na zodpovednosť dotyčného. Ako ochrániť seba aj ostatných. Nesadnúť si pod vplyvom za volant a podobné veci. To je podľa mňa podstatné. A tu by som tiež volila "liečbu" šokom, o čo sa napríklad, ako som počula, snaží aj Daniel Landa a jeho videá so "škaredými" obrázkami sa púšťajú v autoškolách adeptom na vodičák. To je podľa mňa dobré, väčšina ľudí si proste všetko pár krát rozmyslí keď to vidí na vlastné oči. A hry na hrdinov, v tomto prípade, fakt nejsú najlepšia vec.

Tákže tak. Týmto som zo seba nechcela robiť mudrlanta s patentom na všetko, len som mala potrebu si zafilozofovať o veciach ktoré nám tlačia do hlavy. Nech si z toho zoberie každý čo chce. A nebojte sa vytvoriť diskusiu, fakt ma zaujímajú názory na tieto témy:). Niekedy nabudúce si pokecáme o sexe/nahote a násilí v médiách:). Zduř!

Tipy a triky na prácu s marcipánom

Milí návštevníci,

Nie, že by som bola nejaký Samochvál, ale je fakt, že torty made by me už sú takou malou súkromnou legendou. Pre kamarátov som ich už porobila celé desiatky a aj tak stále od všade počúvam veci typu "Mne si ešte neurobila tortu." Tento rok som sa posunula o level vyššie a začala som torty robiť s marcipánom. Doteraz som urobila tri a na základe svojich nováčikovských skúseností som sa rozhodla podeliť o cenné info pre každého kto chce svojich blízkych alebo seba potešiť s výnimočnými dielami:).

Zo začiatku som z marcipánu mala strašný strach - že ho budem mať málo, že sa mi nepodarí ho upraviť ako potrebujem a podobne. Všetky tieto starosti ale boli úplne zbytočné - mala som k dispozícii 50 gramov žltého, 50 gramov čierneho a približne rovnaké množstvo bieleho.

Takže začnem s tým bielym: Ten je asi najpraktickejší a predáva sa navážený v rôznych množstvách. Teda pokiaľ nepotrebujete čierny - inak vám stačí kúpiť za pár centov akékoľvek potravinové farbivo(tam kde som ja kupovala marcipán ho mali aj v tekutom stave ale inak ho v pohode zoženiete v tescu v sypanej podobe a je to lacnejšie). Potom len zoberiete kus marcipánu, farbivo si niekam vysypete, vyválate to v tom a mačkáte o stošesť až kým to nie je poriadne zafarbené zvonku aj zvnútra. upozorňujem, že z toho budete zafarbení a zalepení po celom tele, ale v pohode sa to umyje v teplej vode a mydlom. Vaľkanie Ja som marcipán potrebovala hlavne na potiahnutie torty. V obchode mi tvrdili že na to budem potrebovať minimálne 5 takých tých 25 gramových balení - ale nejsom milionár, tak som si povedala že to skúsim s dvoma a dobre som spravila. Na začiatok som použila jeden a pol balíčka(že v prípade potreby tam tu dalsiu polku pridám, ale to nebolo potrebné, lebo keď už som to mala natiahnuté na korpuse tak som musela odrezať ešte také množstvo, že som v podstate použila len ten jeden balíček). Aj tak je ale dobré použiť väčšie množstvo a potom to podľa potreby obrezať. Pri vaľkaní som prišla na to, že sa mi to neskutočne lepí, takže som ho podsypala múkou-ale tohto sa prosím vyvarujte - lepí to ešte viac. Na internete som našla taký nápad, že to treba podsypať solamylom, takže pri prvej pokusnej torte som použila ten a fungovalo to! Krásne sa to podarilo vyvaľkať na tenko a obaliť tým tortu. Pri prenášaní na tortu vám odporúčam použiť asistenta aby sa vám to nepotrhalo ale inak to nerobí väčšie problémy. Ale ešte k tomu solamylu: Pri ochutnávaní som zistila, že tým že bol ten solamyl v marcipáne zamiešaný, tak mu trošku upravil chuť a nebolo to moc dobre- takže pri druhej torte som ho zmiešala s práškovým cukrom a toto je moji milí veľmi užitočná rada, vďaka ktorej určite nič nepokazíte! Čierny marcipán ostane trošku špinavý ale pomocou malého množstva vody- s tým naozaj opatrne, to v pohode umyjete.

Ako zariadiť, aby sa marcipán z korpusu nešmýkal? Toto bola vec s ktorou som vôbec nepočítala a tak ma to dosť mrzelo keď som pri nakrájaní torty zistila, že sa z nej trošku zošmykuje. Takže odporúčam už hotovú a naplnenú tortu potreť ešte niečím lepkavým- najlepšie kyslý džem. Spraví zaujímavú chuť, marcipán dokonalo prilepí a hlavne na ňom nespraví hrudky. Ale samozrejme to musíte posúdiť aj podľa príchute torty aby sa to nejak zle nekrížilo-ja som robila čokoládovú a vanilkovú a tomu to nevadilo:).

Vyrezávanie obrázkov, písmen a pod. Niektoré písmenká a podobne môžte kludne normálne jednoducho vytvarovať tak ako som to urobila ja na prvej torte:

Ale napríklad s druhou tortou som mala trošku väčší problém keďže išlo o tortu s logom Ramones a to vyzeralo desivo a komplikovane a ani v obchode s cukrárenskými pomôckami mi nevedeli poradiť čo s tým a radili mi dať vytlačiť obrázok na jedlý papier. Nikomu neverte! :D Obrázky takéhoto typu, v pohode spravíte napríklad tak, že si vezmete potravinársku fóliu, nájdete si obrázok na internete, fóliu nacapíte na monitor a nejakou fixkou to obkreslite. Potom to nacapíte na marcipán(samozrejme nepopísanou stranou) a nejakým špicatým predmetom(skúste napr. ceruzku) to obkreslíte na marcipán tak aby sa to tam dobre otlačilo. A potom príde tá najvtipnejšia vec. Skúšali sme to vyrezávať ale trvalo to sto rokov, takže môj úžasný tip(či typ?:D)- zoberte si manikúrové nožničky a surovo to vystrihnite. Dokonalé a jednoduché.

Nakoniec keď to budete už prikladať na tortu, tak aby ste sa vyhli prípadnemu šmýkaniu a odpadávainu ozdôb, zoberte si tak poldeci teplej vody, cukor(najlepšie práškový-lepšie sa roztopí) a každú ozdobu zo spodu potrite takou tou srandou, ktorá sa napríklad používa na potieranie vajíčok na štrúdlach a pod. Takisto môžte na niektoré veci použiť také tie formičky s ktorými sa vyrezávajú vianočné koláčky- ak sa vám to k tomu, čo chcete spraviť hodí tak to určite veľmi pomôže. Ďalšia sranda ktorú sme vymysleli súvisela s tými prťavými malými hviezdičkami, ktoré na torte môžte vidieť a je ich tam fakt vcelku dosť. Vôbec sme nevedeli ako také niečo vyrobiť a nakoniec sme použili jednu násadku, na také to zdobiace vrecko, a to nám spravilo krásne hviezdičky presne ako sme potrebovali. Možností sú milióny, vymyslieť sa dá všeličo, len treba zapojiť fantáziu.

Čo sa týka postavičiek- ako napríklad včielka ktorú vidíte na prvej torte, to funguje zhruba podobne ako plastelína a už je to len o šikovnosti a talente, že čo sa vám z toho podarí vytvoriť. Pozor ale pri veškerej robote s marcipánom - nemajte ho zbytočne na vzduchu keď ho hnepoužívate- schne a drví sa...

Torta číslo dva:

Mimochodom bratislavčania marcipán zoženú najlepšie na dlháčoch na ulici Hany Meličkovej- v takom modro-ružovom dome, kde je aj cukráreň. Takisto som videla rôzne marcipánove srandy v Metre, upravené aj vo farebných balíčkoch jak plastelína a tak. Ale viac sa to oplatí asi v tom špecializovanom obchode a nezabudnite na to, čo som vám hovorila o bielom marcipáne. :) Dúfam, že som niekomu pomohla, prípadne ponúkla nejaké podnety, v prípade nejakých otázok alebo nezrovnalostí, sa nebojte pýtať... :)

Torta číslo tri: