Takto to je

Pomaly opadáva víkendová radosť. 

Aj keď nie úplne. Úsmev sa stále nevie odlepiť z mojich pier(tých istých ktoré pobozkal Systém, keď sme sa lúčili) a vyzerám ako blázon, ktorý sa stratil na výlete z Pakárne, pretože ma to neopúšťa ani na verejnosti a v mhd. Stále si všetko prehrávam v hlave a v týchto chvílach som úplne šťastná a je mi jedno, že všetci tí nabručaní ľudia všade okolo mňa sa asi čudujú prečo sa stále chechcem popod fúz.

Len tá moja energia ma opúšťa skorej jak som čakala. Prebíja ju negativizmus, rýpanie a kyslé ksichty, hlavne u mňa doma a ja už tých ľudí nechcem okolo seba. Aj keď je to divné, že takto hovorím o rodine, ale čo už, keď sa nevedia správať jak živé bytosti akéhokoľvek druhu. 

Takisto vďaka nim som zase skysla tuto v Bratislave, s tým, že teraz je to horšie, pretože všetci moji najmilovanejší(a to nerátam Systéma) sú v Prahe, prípadne ďalší sú z Brna a tí ktorí mi tu ostali majú všetci svoje starosti, alebo školu alebo robotu. Tak som tu sama s kysláčmi a vysávajú zo mňa všetko pozitívne.

Dnes som aspoň bola na pohorore, tak mám aspoň malinkú nádej, že niekedy sa dostanem k nejakým prachom, tak sa toho snažím držať a zháňam ďalej a myslím na milovaného, ne len preto, že nedokážem rozmýšlať nad ničím iným, ale aj preto, že neni nad čím a ešte mi je z toho aj dobre. 

Všetko by proste bolo lepšie keby som nemala nonstop zviazané ruky a pristrihnuté krídla. Nehovoriac o tom, že vyhliadky na najbližší mesiac, sú čo sa týka mojej zábavy veĺmi temné. Nuž, uvidíme jak to bude, nebudem sa aj ja ponárať do Negatívna.....
Skúsim radšej niekoho zlákať na fotenie, keď sa mi podarí vytvoriť niečo pekné, tak sa hneď cítim lepšie(resp. cítim sa ako bohyňa ale pssst).

Idem radšej ďalej špehovať, stalkerovať a systémovať.

Naschle