Práve som si zablúdila na svoj blogísek, a pozerám, že som nebola schopná ničím prispieť už vyše mesiaca.... tak som si povedala, že to jednoznačne treba napraviť.
Len čo napísať? Absolútne nič sa zatiaľ nezmenilo a všetko ide akurát tak k horšiemu...ale aby som nebola taká negatívna stále. Predsa len sa v týchto dňoch cítim lepšie.
Teda ono je to tak - posledný týždeň mi všetko začalo príliš doliehať na mozog a cítila som, že som tesne pred nervovým zrútením, ale včera sa niečo zmenilo a to niečo je milá ale veľmi jednoduchá vec, potvrdila sa mi informácia, že zajtra idem do Brna, takže sa moja psychika automaticky začala obaľovať, cítim sa lepšie, mám stopercentne lepšiu náladu a teším sa jak malé decko. Do milovaného Brníčka idem trošku zakaliť, vypadnem z prašivej Bratislavy a aspoň na tú malú chvíločku ktorú budem preč, nechám problémy za hranicami, nebudem myslieť na nič čo ťaží môj mozog a vrátim sa (snaď) v plnej sile na to aby som tie problemy konečne vyriešila. No a ďalším úžasným dôvodom mojej návštevy južnej Moravy, je aj to, že idem kúpiť lístky na koncert Wanastowiek, ktorý bude 19.4., takže sa tam ešte aj zase čoskoro vrátim a to už bude aká dokonalosť - Wanastowky a Brno naraz! Neviem či vôbec dokážem prežiť toľké šťastie! Každopádne po návrate ma čaká nielen, odznova začatý proces s hladaním roboty, konečne v plnej sile- a verím, že už sa to podarí a nenechám sa zdeptať. Najbližšie ma čaká koncom apríla prípravný kurz na príjimačky v Brne a začiatok mája budem mať totálne hektický, pretože štvrtého ma čakajú Wanastowky v Bratislave, 5. alebo 6teho budem mať v Brne príjmačky(čo bude síce zopár hodín neuveriteľného stresu, ale zase to bude v Brne:D) a z Brna pôjdem rovno do Prahy kde navštívim posledný koncert Wanastowiek v rámci ich československého turné, ktoré mimochodom začalo práve dnes v Plzni. No a ešte by som možno mohla spomenúť, že znovú riešim bratislavský koncert pre Barbar punk, ktorý by sa mal konať niekedy v júni v Randali(ešte to treba potvrdiť, takže dátum zverejním neskôr, ale bohužial bude tento koncert vo velice blbý deň - štvrtok.
Ak sa podarí, tak budem robiť aj nejaké koncerty v CZ(Brno a Praha prichádzajú do úvahy) pre Mudhole ale to by sa chlapci museli konečne rozhýbať, čo dúfam čoskoro aj spravia:).
Za posledný mesiac sa inak fakt neudialo nič výnimočné ani zaujímave čo by stálo za reč(aj preto mi hrozilo nervové zrútenie, lebo ja naozaj fanaticky nedokážem prežiť dennodennú rutinu, kedy furt robím to isté, stretávam tých istých ľudí alebo jednoducho nestretnem nikoho kto by ma nadchol, proste žijem zo zmien a zaujímavých situácii a to sa nedialo nejako) ale tak napríklad 23.3. som ako fotografka na kamarátovej praktickej maturite navštívila Kempinski hotel, čo sa mi fakt, že nechcelo absolvovať a dosť som sa tam nudila celý večer, ale inak musím dodať aspoň to, že kamarátovi maturita vyšla skvele, takže som rada aspoň za neho:).
No a to by snaď na dnes stačilo, dúfam, že sa konečne začnú diať veci o ktorých stojí za to písať, nech to tu nezanedbávam.
to teda aj my, tvoji citatelkovia verni, dufame =)
OdpovedaťOdstrániťďakujem:) inak som zistila že som slovo Brno použila asi 8 krát:D ked to takto pojde dalej tak budem tvorit vety iba s použitim toho slova :D niečo ako: V Brne Brní Brnenie:D
OdpovedaťOdstrániťa kam to budes mat prijimacky?
OdpovedaťOdstrániťna Masarykovu univerzitu (odbor Hudobná veda) :)
OdpovedaťOdstrániťMysli na holohlavých ľudí s rakovinou. Teda, no, ale nezaručujem, že ti to zrovna zdvihne náladu, skôr ti to spraví výčitky svedomia, že nejsi šťastná s tým čo máš, teda tak to pôsobí na mňa, tak vieš čo, radšej na nich nemysli. Držím palce na prijímačkách, hádam to tentokrát vyjde. Stále tá istá škola, či niečo iné?
OdpovedaťOdstrániťNiee ja nechcem myslieť na chorých ľudí, ja práve nepatrím medzi tých, čo nejsú šťastní s tým čo majú, ja sa dokonca cítim ako veľmi šťastný človek,som pomerne zdravá(čo je asi dosť dôležitý majetok:D), mám skvelú rodinu a okolo seba veľa skvelých ľudí, aj tých ktorí sú súčasťou mojej každodennej rutiny a niekedy ma nesmierne serú, milujem najviac na svete:) (o materiálnych veciach nehovorím, lebo tie nejsú dôvodom na šťastie a okrem toho mi tiež niečo špeciálne nechýba a čo mi chýba to si raz zoženiem, takze to nemá zmysel riešiť) ale mám jedno veľké životné heslo a to, že nič netrvá večne, či je to dobré alebo zlé.... to je niečo čo je proste absolutne stopercentne isté...no a raz za čas sa stane, že veci jednoducho nejdú tak akoby som chcela a som z toho nasraná a smutná a necítim sa dobre, ale nezabúdam na to, že aj tak som stále jeden z najšťastnejších ludí na tejto planéte a že milujem život, len to tu na blogu vypadá, že sa stále len sťažujem, lebo mi pomáha keď som v sračkách to zo seba vypísať, nemám to moc komu povedať, takže to robím tu:D
OdpovedaťOdstrániťa jo, škola je to stále tá istá, keďže som len kvoli tomu, že som tam chcela íst prežila strednú a spravila si maturitu:D inak by som sa na to dávno vysrala:D takže snaď už to tentokrát výjde, no a keď ne tak budem robiť niečo iné, svet sa kvôli tomu asi nezastaví:D:D:D
jaj a že ďakujem za palce:D
OdpovedaťOdstrániť