Tak, snaď som už späť

Pred týždňom som tu nadávala a vyplakávala si srdíčko a čo teraz? Stredu a štvrtok som konečne strávila s kamarátmi v milovanom Brne, čo mi rozhodne, ako som dúfala, pridalo silu do života a cítim sa omnoho lepšie, nie že by to niečo zmenilo, ale aspoň som si oddýchla a pripomenula si, že nemusím byť nonstop súčasťou bratislavskej každodennej rutiny(aj keď odkedy som sa vrátila zase som, ale aspoň mi to nachvíľku vadí o niečo menej). Aj veci sa pomaly začali rozbiehať, dnes mi prišiel dopis zo školy, teda pozvánka na príjmačky a zrazu som si uvedomila, že sakra ide do tuhého, už mám len necelý mesiac! Zároveň mi doplo aj to, že je už polka apríla! WHAT THE FUCK? Kedy sa to prosím Vás stalo? A dnes je ešte špeciálne chladno, ale už tu aspoň konečne nemáme sibírske mrazy a dá sa fotiť, čomu sa venujem najviac jak môžem teraz. Okrem iného sa teraz idem pustiť aj do detoxikácie svojho milovaného tela, s čím súvisí aj to, že konečne mám nové plafky a začnem navštevovať plaváreň a ak zoženiem bicykel(teda ak mi ho niekto požičá) tak oprášim aj svoje cyklistické schopnosti. Takisto koncert je na spadnutie, dnes sa mi konečne potvrdí dátum a môžem sa pustiť do šialeného kruhu propagácie, ale na to sa náhodou dosť hodne teším, zase budem vystresovaná a tak, ale keby ma to nebavilo tak to nerobím, nie? Do toho všetkého prichádzajú konečne koncerty wanastowiek ktorých sa totálne neviem dočkať a myslím si, že keby sa mi konečne podarilo zohnať nejakú tú robotu, tak by bolo všetko úžasné, jak má byť, už len prežiť príjmačkový stres-najlepšie úspešne a odsťahovať sa čo najskôr tam kam patrím. Takže idem poriadne pracovať na hladaní tej prekliatej práce, možno by nebolo odveci vybaviť si aj nejaké tie starosti a neresti a hlavne už nedovoliť aby som sa ocitla v stave v akom som bola ešte pred týždňom, lebo ja osobne sa neznášam keď som zdeptaná a nič sa mi nedarí:). Čoskoro určite pridám aj nejaký ďalší príspevok s novými fotkami a pokúsim sa zosmoliť niečo aj na druhý blog....Hakunama tata:P