Všetko celé zle, naprotiveň. BOOOOM!

Som fakt nasratá. Ale naozaj! Všetko je celé zle a ešte možno horšie ako zle. Nechcela som sa sťažovať, chcela som to v klude prekonať a potom napísať niečo čo by malo nejakú aspoň slabú umeleckú hodnotu alebo keď tak nejakú tu myšlienku. Ale nie, to proste nejde.

Väčšina vecí čo som mala v pláne tento rok dosiahnuť je preč. Moja vojna sa rozpadla na prach. Padla som na chodník tvrdej reality.
Začalo to výškou. Proste, fakt som na tu poondiatu masaryčku chcela ísť a fakt som sa tvrdo pripravovala. Ale nevyšlo to. Samozrejme som v príjmačkach totálne zlyhala(percentil 7, 43 je fakt kurva málo). Nie že by ma to že ma neprijali nejak prekvapovalo, pretože som to v podstate tušila, ale stale som tomu moc nechcela veriť. Bola to vcelku facka keď som sa to dozvedela. Moje ego nie je zvyknuté nedostať čo chce. Je to blbá vlastnosť, ale proste je moja a nemienim ju utopiť vo vani jak choré mača. V pohode, popadalo mi pár jemných slzičiek, upiekla som si krvavočervené lievance a bola som v pohode. Samozrejme ma sralo že sa mi fakt nechce ísť na úrad práce, keďže som si prihlášku inam nedala. Ale povedala som si, že som prežila už aj horšie veci a že sa tým nebudem trápiť zbytočne. Hlavne som sa musela sústrediť na maturity, ktoré boli minulý týždeň.

Maturity
To bolo stresu a nervov pred minulým utorkom, kedy som začínala. Vtedy som mala odborné predmety, ktorých som sa bála jak svätenej vody. Keď som si však vytiahla Kultúru súčasnosti, skoro som skapala od smiechu.... nič mi nemohlo sadnúť lepšie. Samozrejme, stále som bola trošku vyklepaná, takže sa to odrazilo na výslednej známke - 2, ale som s ňou viac ako spokojná.
Druhý deň však už nebol tak veselý. Absolútne som nepočítala s tým že by som na slovenčine mohla naraziť na nejaký väčší problém. S tým asi nepočítal nikto. Bolo tam pár tém, ktoré by som síce moc na odpoveď nechcela ale fakt som si nemyslela že by som niečo vyslovene nezvládla. Nakoniec som si nevytiahla jednu z nich, a aj keď to nebola práve téma pre mňa(svetová próza po roku 1945), tiež mi vcelku odlahlo. Ale potom ma zradilo vlastné telo, alebo psychika alebo ja neviem čo to bolo. Triaška, skrat, okno...... nevedela som sa spamätať. Prišla som pred komisiu odpovedať s maličkou dušičkou ale aj tak si myslím že som toho povedala dosť aby mi dali aspoň 4ku. Bolo to síce extrémne pod moju úroveň, čo mi aj bolo povedané, ale tu skurvenú 4ku som si zaslúžila. Teda aspoň podľa mňa. Podľa komisie nie a tak som v ten týždeň dostala ďalšiu facku. Na to isté líce. Zvyšok prebehol v pohode. V piatok som mala poslednú skúšku z angliny a aj keď ani tam som pri ťahaní otázky nemala bohvieaké šťastie, nikoho neprekvapilo že mám ako inak za jedna. Ani tešiť sa z toho neviem v takejto situácii. Ale fajn. Povedala som si že aj keď mi obe tieto záležitosti komplikujú život, seriem na to, kým sa tým nemusím začať zaoberať. Načo si zbytočne ničiť nervy, že? To je u mňa tradičný životný postoj. Lenže to má háčik. Viem sa nezaoberať vecami ktoré ma bolia, pokiaľ ich v dostatočne blízkom čase poriadne vyventilujem. To sa mi teraz ani za svet nedarí.

U mňa je všeobecne taká porucha, že bez následkov vydržím napríklad bez koncertu 6 dní, ak je všetko v poriadku. Ak nie, tá doba sa ešte kráti. Teraz som na koncerte nebola od 14.5. čo je už extrémne dlhá doba a zatiaľ to nevypadá že sa to zmení.
Teraz nie je všetko v poriadku a ja som s nervami na dne. Do toho prišli ešte nervy z domácich problémov(babke preplo) a naozaj toto všetko prestávam bez poriadneho ventilu zvládať. Čakám na zrútenie alebo absolútny výbuch.
Povedala som si že keďže sa na koncert ešte nejakú dobu nedostanem, hlavne preto že nemám prachy, tak si dobijem energiu v lese, medzi stromami(fakt to funguje). A práve dnes bol ten deň kedy mi to malo vyjsť, ísť sa upokojiť aspoň tam. Ale nevyzerá to ružovo, pretože je na hovno počasie.

Proste to je fakt celé naprotiveň tento život. Byť v najväčších nervoch zavretá doma(čo mi pre moju akčnosť robí problém aj ke´d je všetko v pohode), ešte s nervujúcou babkou pri ktorej si teraz ani zapaliť nedovolím, lebo hneď som najväčší príživník a podobne a byť triezva, bez koncertu s nulovou hladinou energie.... mno som zvedavá kam sa takto dostanem.

Keď naberiem energiu napíšem nejaké zmysluplné príspevky o tom ako som sa rozhodla ovládať energie mágiou, o tom ako chcem očistiť meno svastiky, prípadne aj nejaké hudobné veci a tak ďalej. Tak snaď ma dovtedy nejebne. :)

Have a nice day....