Tak sa nám otvorila festivalová sezóna. Oproti ostatným rokom skorším dátumom všetko začala Rudava v Malých Le(k)vároch a ja som sa tam vybrala len tak chlastať mimo areálu. Hneď po príchode sme stihli akurát tak zistiť že tam je všetko úplne ináč a na úroveň festivalu poriadne predražené a takisto som sa opäť jak totálna socka vďaka sLifke dostala do areálu takže z mojich mimoareálových plánov nebolo dokopy nič. (To sa of course nesťažujem:D)
Piatok:
Tak som teda vošla akurát v čase keď hrali miláškovia The Pixels ktorých pár koncertov už mám samozrejme za sebou. Pixáci hrali tradične super, mrzelo ma ale to čo ma často mrzí na väčšine dobrých koncertov - počet a zainteresovanosť divákov. Bolo tam akurát tak pár ľudí sediacich na tráve, niektorí sa trošku kývali do rytmu ale to bolo tak všetko.
Taktiež sa mi potvrdili myšlienky o tom že čím viac nahovno kapela, tým viac baviacich sa divákov a samozrejme dlhší koncert. Nasledovala kapela Zoči voči, čo by som charakterizovala stručne ako Iné kafé revival. Neviem, možno by to nebolo tak strašne zlé ako to bolo, ale fascinovalo ma ako dokáže byť každá jedná pesnička presne o tom istom, na jedno kopyto. Celé zle no. Ale tak hlavne, že malé skejťácke groupies sa bavili. Ta ne?
Vlasnte ani presne neviem čo hralo potom, marí sa mi že Tleskač ale to som práve nebola v areáli. Prišla som až keď sa začala zvučiť Para, ale počas ich koncertu sme sa akurát cpali v bufete. Koncert sme počuli ale už som tomu moc nevenovala pozornosť.
K pódiu som dorazila počas zvukovky Karpiny, ktorá mimochodom v mojom osobnom rebríčku vyhrala titul "Najdlhšia zvukovka v dejinách ľudstva", aj keď musím uznať že na Rudave sa o tento titul pokúšala asi každá kapela. Ku koncertu sa musím vyjadriť vcelku pochvalne, Karpina ma nikdy nijak nezaujala ale koncert som si užila aj keď som nepoznala skoro žiadnu pesničku. Hlavne za to možno môže dredatý gitarista na ktorého sa vcelku slušne dalo kukať. Si to možno niekto vie predstaviť, ak pozná vzorec Sheena+alkohol+sexi gitarista. Aj keď k výsledku som sa tentokrát našťastie nedopracovala:D. Vo svojich poznámkach mám ku Karpine ešte uvedené že "oheň". Takže musím pochváliť pyro show. Bolo to síce len pár ohnivých výbuchov ale keď mňa tento živel vždy tak strašne poteší!
Potom boli Chiki Liki Tu A ktorých som počúvala tiež len tak z diaľky ale mám tu k nim poznámku že: Vykrádačka Yellow ledbetter a nejsom si úplne istá prečo....treba ospravedlniť moje alkoholické zmýšlanie asi, ale ktovie možno tam fakt niečo také bolo. No a potom mám ďalšiu poznámku, ktorú ale neviem rozlúštiť. Vyzerá to buď ako SKP alebo SAP a vôbec neviem čo to chce znamenať. Ak na to prídem doplním info.
Posledná kapela piatkového večera bola Vypsaná Fixa ktorá bola pre mňa novinkou(hanbím sa za seba ale práve na Rudave som zistila že som si Vypsanou fixu vždy strašne mýlila s Visacím zámkem (V jak V ne?:D) a tak som o nich mala uplne mimo predstavu. Každopádne pre moje "grungove" srdiečko to bolo milé prekvapenie a aj napriek tomu, že ich pesničky často zachádzali do jemných vykrádačiek, tak som sa na koncerte bavila. Mno a bodaj by ne, šak mne bohato stačilo len to že to boli Česi :D.
Potom už som bola len zhrozená tým ako na každom stagei hrajú neskutočné techno sračky(áno ja viem, že pravdepodobne dokonca nič z toho techno nebolo, ale to čo tam hrali boli všetko veci ktoré zúrivo a neoblomne hádžem do toho istého vreca ktoré má na sebe veľký nápis TECHNO a je mi jedno či je ten nápis správne označenie obsahu vreca:D). Ťahali sme to tam ale asi do piatej rána a pak sme šli spát.
Sobota:
Sobotné ráno som sa zobudila celá rozklepaná od zimy, takže som sa ani nakoniec nešla okúpať do jazera ako som to mala v pláne. Čoskoro po konečnom zobudení a začiatočných plánoch presunúť sa do areálu, začalo, ako je pre Rudavu každoročnou tradíciou, pršať. Tak sme ešte nejakú dobu sedeli v afte a vybrali sme sa tam trošku neskôr. Na festivale sa vlastne furt nič nedialo, osobne som mala celý čas dojem, že sa to ešte len rozbehne....
Akurát keď sa po hlavnom stagei začali pohybovať ľudia, začalo opäť chcát, fúkať a blýskať sa a podobné srandy. Už nám asi ani nebolo do smiechu, keď začali lietať dáždniky.
Tak sme sa na to ale teda vykašlali a zas sme išli chlastať a došli sme späť až niekedy v polke Ska-pra šupiny. Na tej sme ešte spolu s Lifkou bránili česť našich stratených kamarátov Alenky a Miška a z plných plúc(takmer:D) sme kričali na Gabiku. Aby vedela že fanclub tam má, aj keď tam nie je.
Potom sme trávili nejaký ten čas v čajovni, takže neviem čo sa dialo na hlavnom stagei a myslím, že niekedy v tej dobe som sa konečne dostala k nejakým strašne "ťažkým" drogám. Tým chcem povedať že počas koncerty Smoly a Hrušiek som bola príliš odpálená na to aby som vedela či to bol dobrý koncert.
Potom bol Nocadeň, čo som už totálne odignorovala radšej(Strašne teplé) a potom išiel Gladiátor Radiátor podľa mojich poznámok. K tomu môžem povedať akurát toľko, že prvá pesnička bola dosť dobrá(aspoň sfajčenej sa mi ľúbila) mala dokonca tuším ľahko grungeový nádych, ale neviem ju ani za boha nájsť. Po nej však začali hrať niečo také svoje typické lepkavé, z čoho ma napínalo, tak som odišla aby som si nezkazila dojem z tej prvej pesničky.
Predposledný koncert bola typicka bratislavská klasika Hex. ČO môžem dodať k Hexákom? Nie je to nič čo človeka totálne vyvedie z rovnovaáhy ale je to kvalitná pohodová muzička, s dobrými textami, ktorá poslúchača jednoznačne dosť povzbudí a zabaví. Myslím, že Hex dosť veľmi ľúbim:).
No a nakoniec nás zabavila Hudba z Marsu. Od nich som doteraz síce počula len Šakala(tú pesničku milujem) ale koncert mal šmrnc aj napriek svojmu mierne Skaoidnému charakteru. Strašne sa mi páčilo keď spevák zoskočil z pódia a potom sa nevedel vyštverať naspäť. To sú také milé detaily, oživujúce koncerty.
Po nich opäť nasledovalo "TECHNO vrece" a ja som sa odkotúlala radšej spať.
NEDEĽA:
To som vstala kvôli rôznym telefonátom o niečo skôr ako by som chcela, takže som sa pomaly dala aspoň ako tak dokopy a kým sa zobudili Lifka s Jančím, tak som si čítala knihu o The Clash:) Pak sme išli na kofolu/pivo a pomaly, medzi poslednými, sme sa vrátili späť do Bratislavy.
Keď to zhrniem, organizácia otrasná, ceny za niektoré služby vrcholne zlé, atmosféra oproti iným festivalom vcelku slabá, ale bavili sme sa takže to nebola žiadna katastrofa.
A snaď sa dostanem na ten Topfest, kde bude určite viac o čom písať! See ya
utorok, júna 28, 2011
utorok, júna 21, 2011
Zahadzovanie starých bolestí a postojov v rámci nového slnovratu
Ako som tu už pár krát vo svojich sťažnostiach spomínala, posledný mesiac sa serie všetko čoho sa dotknem. Na tomto fakte sa samozrejme nič nezmenilo a všetko sa serie naďalej. Udalosti ktoré sa stali ma dokopali do rohu a spôsobili, že som sa schovala do svojej malej červenej ulity, kde som sa utápala v sebaľútosti a podobných sračkách. Nemohla som sa z toho dostať, pretože som všetkú tú zlosť a nešťastie nemala kde vyventilovať.
Ale vyventilovať sa mi to už podarilo (bohovia žehnajte koncertom), nabrala som novú silu a idem znovu bojovať. Jedná z vecí čo sa dosrali, je aj to, že v tomto momente som už mala byť v Prahe a byť spokojná. Samozrejme furt trčím v Bratislave. Každopádne, môj momentálny boj spočíva v tom aby som sa dostala na Topfest ( Wanastowky sa blííííížia) a hneď po Topfeste vypadla....
Takže v najbližších dňoch si musím pozháňať nejaké jednorazové brigády a proste nech sa veci dejú akokoľvek, nenechám sa zlomiť a konečne vypadnem.
Rany zo zlyhania sa zatiaľ nezahojili, ale viem na ne dočasne zabudnúť(nemôžem navždy, lebo aj za to hojenie ešte budem musieť trocha bojovať, ale to až neskôr) a hlavne si nenechať spôsobiť ďalšie....Aby ma tento prístup do zajtra neprešiel, tak si dnes v rámci osamoteného oslavovania slnovratu, trošku pomôžem maličkým rituálom a všetko sa snaď spojením mojich a vesmírnych síl, konečne dostane do správnych kolají.
Rituál ma čaká až o polnoci tak dovtedy pôjdem nazbierať kúsok energie do prírody a všetkým, čo by to tu náhodou čítali želám šťastný :
Ale vyventilovať sa mi to už podarilo (bohovia žehnajte koncertom), nabrala som novú silu a idem znovu bojovať. Jedná z vecí čo sa dosrali, je aj to, že v tomto momente som už mala byť v Prahe a byť spokojná. Samozrejme furt trčím v Bratislave. Každopádne, môj momentálny boj spočíva v tom aby som sa dostala na Topfest ( Wanastowky sa blííííížia) a hneď po Topfeste vypadla....
Takže v najbližších dňoch si musím pozháňať nejaké jednorazové brigády a proste nech sa veci dejú akokoľvek, nenechám sa zlomiť a konečne vypadnem.
Rany zo zlyhania sa zatiaľ nezahojili, ale viem na ne dočasne zabudnúť(nemôžem navždy, lebo aj za to hojenie ešte budem musieť trocha bojovať, ale to až neskôr) a hlavne si nenechať spôsobiť ďalšie....Aby ma tento prístup do zajtra neprešiel, tak si dnes v rámci osamoteného oslavovania slnovratu, trošku pomôžem maličkým rituálom a všetko sa snaď spojením mojich a vesmírnych síl, konečne dostane do správnych kolají.
Rituál ma čaká až o polnoci tak dovtedy pôjdem nazbierať kúsok energie do prírody a všetkým, čo by to tu náhodou čítali želám šťastný :
sobota, júna 18, 2011
Otváranie Street art festu a tak ďalej.....
Včera sa otváral bratislavský Street Art Fest v Bateliéri a ja som tak nejak, pôvodne nedobrovolne bola pritom. Nedobrovoľne asi preto, že sprievodným programom boli Medial Banana....čo znamená, že som išla na reggae.... úplne fakt, že vážne..... ja vyhlásený reggae hater ( nejsom hater, len ma to proste nebaví:D). No, ale nakoniec, už pri príchode pred Bateliér som bola nabitá pozitivnou energiou a aj napriek hudbe ktorá bola úplne mimo mňa(to ešte vonku od nejakého "DJa") som sa cítila skvele. Čo ma ale prekvapilo najviac, mňa bavil aj ten samotný koncert! Síce som mala mozog v hustom zelenom opare, ale keď som to začala aj vnímať, tak som zistila že to je vcelku fajn muzika a že spevák ma dosť brutálny hlas (to som už potom premýšlala o tom, prečo človek s takým hlasom spieva reggae, ale tak každý nech robí to, čo chce robiť jeho srdce:D) . Každopádne si ich na navodenie atmosféry púšťam aj teraz a aj bez zeleného oparu sa mi to furt páči.
Každopádne, po koncerte nám s Lifkou nejak preplo alebo čo a išli sme do Randalu. Tam ma čakalo ďalšie prekvapenie, tentokrát ani trošku príjemné. V !MOJOM! milovanom Randali, v piatok v noci bola nejaká odporná Dubstepová párty....vstupné 4€ za túto sračku, sa vyberalo do 3:00AM a boli tam ľudia ktorých by som práve tam na tom mieste fakt nikdy nechcela vidieť..... a predsa som videla...... Mimozemšťania, šachový krúžok, "poprockoví punkáči" atď. Toto sme trpeli presne do 4:00 a potom sme sa presunuli do Nonstopky v MMC. Ale som fakt hlboko znechutená a sklamaná, že jediné, alebo jedno z mála miest kde sa cítim v Bratislave doma atď., hľadám tam dobrú hudbu a úžasných ľudí a zrazu som sa ocitla v nejakej zlej, zvrátenej alternatívnej realite, kde bol Randal presným opakom tohto všetkého.
No nič....snaď sa z toho spamätám dnes na Millhouse v Majesticu a bude dobre:).
Inak, trošku odveci zážitok (odveci lebo to nemá nič s koncertom). Som sa včera zamilovala...zas:D. Je to presný dokonalý príklad toho, ako to vypadá keď sa Fín podarí se vším všudy. Účastník poslednej fínskej superstar(inač ono by ma to aj odpudilo, že superstar.... ale jak som sa v tých fínskych superstar trošku pohrabala tak to má trošku vyššiu úroveň ako tá naša...... Možno je to tým, že tomu nerozumiem, ale aj tak tam nemajú Haberu, tak už len to tomu pridáva hviezdičky kvality:D. Mno, dosť bolo rečí. Toto si treba pozrieť.:)
Každopádne, po koncerte nám s Lifkou nejak preplo alebo čo a išli sme do Randalu. Tam ma čakalo ďalšie prekvapenie, tentokrát ani trošku príjemné. V !MOJOM! milovanom Randali, v piatok v noci bola nejaká odporná Dubstepová párty....vstupné 4€ za túto sračku, sa vyberalo do 3:00AM a boli tam ľudia ktorých by som práve tam na tom mieste fakt nikdy nechcela vidieť..... a predsa som videla...... Mimozemšťania, šachový krúžok, "poprockoví punkáči" atď. Toto sme trpeli presne do 4:00 a potom sme sa presunuli do Nonstopky v MMC. Ale som fakt hlboko znechutená a sklamaná, že jediné, alebo jedno z mála miest kde sa cítim v Bratislave doma atď., hľadám tam dobrú hudbu a úžasných ľudí a zrazu som sa ocitla v nejakej zlej, zvrátenej alternatívnej realite, kde bol Randal presným opakom tohto všetkého.
No nič....snaď sa z toho spamätám dnes na Millhouse v Majesticu a bude dobre:).
Inak, trošku odveci zážitok (odveci lebo to nemá nič s koncertom). Som sa včera zamilovala...zas:D. Je to presný dokonalý príklad toho, ako to vypadá keď sa Fín podarí se vším všudy. Účastník poslednej fínskej superstar(inač ono by ma to aj odpudilo, že superstar.... ale jak som sa v tých fínskych superstar trošku pohrabala tak to má trošku vyššiu úroveň ako tá naša...... Možno je to tým, že tomu nerozumiem, ale aj tak tam nemajú Haberu, tak už len to tomu pridáva hviezdičky kvality:D. Mno, dosť bolo rečí. Toto si treba pozrieť.:)
štvrtok, júna 16, 2011
Anch
Anch, inak známy aj ako Nilský kríž, je pre mňa odjakživa známy symbol, ale pamätám si na svoj prvý skutočný zážitok s ním. Myslím že som mala asi 13 alebo 14 rokov a išla som od svojej lekárky. PO ceste som mala taký malý obchodík s rôznymi vecami takéhoto typu a keďže ma to k podobným veciam vždy ťahalo, musela som ho ísť preskúmať. Pri preskúmávaní som narazila na maličky prívesok na retiazku v podobe Anchu. Nevedela som poriadne ani prečo, ale priťahoval ma tak strašne, že som ho musela mať. Vôbec nebol drahý, stál ma 20 korún, ale jeho sila z neho priam svietila....aspoň teda na mňa.
Možno ma priťahovalo to, že v starom Egypte ho smeli nosiť len faraóni(ako potomkovia bohov) a kedže Ankh ma symbolizovať život aj smrť, tak asi symbolizuje práve ich moc nad týmito dvoma prírodnými javmi.
Anch bol vlastne hieroglyfom zobrazujúcim život, narodenie, znovuzrodenie, smrť, ale aj nesmrteľnosť. Môžme ho vidieť v egyptských pyramídach, na egyptských maľbách, na sarkofágoch atď. Často býva zobrazovaný v súvislostí s bohyňou Eset, ktorá patrila k ich najuctievanejším bohom a bola patrónkou života.
Tvar symbolu môže byť chápaný ako človek s rozpaženými rukami, slnko nad horizontom alebo aj kľúč k podsvedtiu.
Tiež je často chápaný ako spojenie protikladov: muž/žena, svetlo/tma, či už veľa krát spomínaný život a smrť.
Môže tiež predstavovať spojenie dvoch živlov -vody a vzduchu.
V období Antiky sa vyskytol veľmi podobný symbol znázorňujúci Venušu. Tento symbol dnes poznáme ako ženský piktogram.
V dvadsiatom storočí bol Anch značne propagovaný aj medzi rôznymi hudobníkmi(mimo iných Vinnie Vincent z Kiss), či používaný Hippiesákmi. Pre novopohanov a rôzne spiritistické skupiny ma význam ako amulet, používaný napríklad pri liečení chorôb alebo ako čistič energií.
Ja sama mám svoj Anch momentálne už nejakú dobu niekde zapatrošený(mne tak miznú veci, hlavne ak ich odložím na také miesto aby som ich potom našla:D) ale verím, že sa mi zase objaví, pretože čo sa týka toho čistenia energií, myslím že mi v tom dosť výrazne pomáhal a cítim sa bez neho trošku slabšie a neprirodzene.
Popolnočné vlkodlačenie a úvahy nad nesmrteľnosťou chrústa
Jo, jooo je to tak jsem požehnanej a zkérovanej vlkodlak.....
No tak nejak.... po mesiaci máme opäť spln a ja nezaspím ani za ten svet. A všetci sú niekde v prdeli, nikto so mnou nejde von ani si so mnou nepíše, tak sa venujem zvelaďovaniu blogu a snažím sa doň niečím prispieť.
Tak sa asi pochválim. Som sa v pondelok zamilovala! Volá sa Karol a už sme si dali aj prvú pusu. Škoda že sme sa zoznámili akurát, keď je trošku chorý. Ide na operáciu. Má napuchnutý pravý biceps chúďatko, ale berie to statočne. Pre informáciu, Karol je ještěrka. Neviem presne aká....Myslím že Agamon/a alebo také dačo. A je to fakt osobnosť! To mu treba uznať.
Ináč v ten pondelok som sa prekonala a zobrala som svoje psíča na devín. To bol fakt hardcore, teda. Neviem kto z toho bol viac v prdeli. (Pre neznalých- môj pes je čosi čudné hyperaktívne a doma milášek ale vonku totálny magor a ak si náhodou dovolí prejsť okolo neho iný pes tak agresívny netvor.) Cestu sme ale napodiv zvládli vcelku v pohode, horšie to bolo na Devíne, kde ho chodili provokovať hneď tri fenečky(v spoločnosti žien = hysterický gigolo), no a vypiť si v takej situácii v klude pivo fakt nehrozí. Potom sme sa nejak presunuli do Devínskej(ako inak na ďalšie pivo) a na posledný bus sme išli domov. No bol to teda rozhodne zaujímavý zážitok. Chudáčik celý včerajšok prespal, ešte aj jedol po ležiačky. Zničila som ho. :D
No inak, jak tak sledujem internet, tak sa nam dejú samé vtipné veci. Sozu radšej ani nekomentujem, to je čistý hárdkór....... sa mi "páči" ako sa u nás umenie furt obmedzuje v prospech hnusných, tupých ľudí(rozumej menej peňazí kultúre a umeniu, viac im). Fakt, potom že to tu takto vypadá. A som prišla o svoje naivné predstavy, že u našich niekďajších bratov to je o niečo lepšie s tým umením. Napr. tam razantne chcú obmedziť domácu knižnú tvorbu, ak som správne počula. To už je o čom, prosím pekne?
A inak keď sme už pri obmedzovaní, zájdem aj k alkoholovej tematike. Došiel už aj na Brno mráz a na veľa, veľa verejných priestranstvách im zakázali piť alkohol. To je vec ktorá ma už aj u nás nejakú dobu strašne fascinuje(fascinovala ma aj pri dostávaní mojej prvej pokuty za pitie na verejnosti). Čo ma na tom toľko fascinuje, je to, že tí proti komu sa tento zákon tvári, že je namierený, sú prevažne bezdomovci a podobne. Teraz sa pekne pousmejme nad predstavou, ako bezdomovec platí pokutu a poďme ďalej. Ja neviem, keby tú pokutu dostávali ľudia čo robia bordel a podobne, tak nepoviem..... ale sama som dostala pokutu za to, že sme sedeli, bavili sme sa, hrali sme na gitare a podobne a popritom trochu popíjali. Okrem toho vždy keď niekde vonku pijeme tak po sebe automaticky upratujeme a nenechávame rozbite flaše a tak na detských ihriskách a podobne..... Je to celé postavené na hlavu a nabalujú sa na pomerne slušných ľuďoch furt. To je strašne milé....
Mno a potom tu ešte máme E. coli..... k tomu ale nebudem pridávať nejaké svoje názory, lebo nejsom biológ ani genetik ani nič podobné a ľahko by som mohla byť zrušená. Ale by ma zaujímalo čo si vymyslia na šírenie davovej hystérie, keď ľudom dojde že nás furt len strašia aby zarobili na vopred vyvíjaných vakcínach.
Tak asi toľko no..... jáj a ta nesmrteľnosť chrústa. To už mi bolo ale vysvetlené dávno, že oni sú nesmrteľní, aj keď im urežete hlavu tak to prežijú....ale po týždni skapú od hľadu.:D:D:D Rozmýšlam načo je dobrá taká "Schopnosť".
A to je konec přátelé..... :)
No tak nejak.... po mesiaci máme opäť spln a ja nezaspím ani za ten svet. A všetci sú niekde v prdeli, nikto so mnou nejde von ani si so mnou nepíše, tak sa venujem zvelaďovaniu blogu a snažím sa doň niečím prispieť.
Tak sa asi pochválim. Som sa v pondelok zamilovala! Volá sa Karol a už sme si dali aj prvú pusu. Škoda že sme sa zoznámili akurát, keď je trošku chorý. Ide na operáciu. Má napuchnutý pravý biceps chúďatko, ale berie to statočne. Pre informáciu, Karol je ještěrka. Neviem presne aká....Myslím že Agamon/a alebo také dačo. A je to fakt osobnosť! To mu treba uznať.
Ináč v ten pondelok som sa prekonala a zobrala som svoje psíča na devín. To bol fakt hardcore, teda. Neviem kto z toho bol viac v prdeli. (Pre neznalých- môj pes je čosi čudné hyperaktívne a doma milášek ale vonku totálny magor a ak si náhodou dovolí prejsť okolo neho iný pes tak agresívny netvor.) Cestu sme ale napodiv zvládli vcelku v pohode, horšie to bolo na Devíne, kde ho chodili provokovať hneď tri fenečky(v spoločnosti žien = hysterický gigolo), no a vypiť si v takej situácii v klude pivo fakt nehrozí. Potom sme sa nejak presunuli do Devínskej(ako inak na ďalšie pivo) a na posledný bus sme išli domov. No bol to teda rozhodne zaujímavý zážitok. Chudáčik celý včerajšok prespal, ešte aj jedol po ležiačky. Zničila som ho. :D
No inak, jak tak sledujem internet, tak sa nam dejú samé vtipné veci. Sozu radšej ani nekomentujem, to je čistý hárdkór....... sa mi "páči" ako sa u nás umenie furt obmedzuje v prospech hnusných, tupých ľudí(rozumej menej peňazí kultúre a umeniu, viac im). Fakt, potom že to tu takto vypadá. A som prišla o svoje naivné predstavy, že u našich niekďajších bratov to je o niečo lepšie s tým umením. Napr. tam razantne chcú obmedziť domácu knižnú tvorbu, ak som správne počula. To už je o čom, prosím pekne?
A inak keď sme už pri obmedzovaní, zájdem aj k alkoholovej tematike. Došiel už aj na Brno mráz a na veľa, veľa verejných priestranstvách im zakázali piť alkohol. To je vec ktorá ma už aj u nás nejakú dobu strašne fascinuje(fascinovala ma aj pri dostávaní mojej prvej pokuty za pitie na verejnosti). Čo ma na tom toľko fascinuje, je to, že tí proti komu sa tento zákon tvári, že je namierený, sú prevažne bezdomovci a podobne. Teraz sa pekne pousmejme nad predstavou, ako bezdomovec platí pokutu a poďme ďalej. Ja neviem, keby tú pokutu dostávali ľudia čo robia bordel a podobne, tak nepoviem..... ale sama som dostala pokutu za to, že sme sedeli, bavili sme sa, hrali sme na gitare a podobne a popritom trochu popíjali. Okrem toho vždy keď niekde vonku pijeme tak po sebe automaticky upratujeme a nenechávame rozbite flaše a tak na detských ihriskách a podobne..... Je to celé postavené na hlavu a nabalujú sa na pomerne slušných ľuďoch furt. To je strašne milé....
Mno a potom tu ešte máme E. coli..... k tomu ale nebudem pridávať nejaké svoje názory, lebo nejsom biológ ani genetik ani nič podobné a ľahko by som mohla byť zrušená. Ale by ma zaujímalo čo si vymyslia na šírenie davovej hystérie, keď ľudom dojde že nás furt len strašia aby zarobili na vopred vyvíjaných vakcínach.
Tak asi toľko no..... jáj a ta nesmrteľnosť chrústa. To už mi bolo ale vysvetlené dávno, že oni sú nesmrteľní, aj keď im urežete hlavu tak to prežijú....ale po týždni skapú od hľadu.:D:D:D Rozmýšlam načo je dobrá taká "Schopnosť".
A to je konec přátelé..... :)
sobota, júna 11, 2011
Layne Staley
If I can't be my own, I'd feel better dead
"Core" poem by Layne Staley
Self imprisonment
I suppose somewhere inside me
I yearn for freedom from
That which holds me stagnant
Over exaggeration
turns underestimated emotion...
Emotion. Why the urging to hide and
slow the flow of that which could,
And perhaps will, improve and
heal the burning side of me?
I am protecting my pain
And it's mine
And I so badly want to keep my
Pain to myself
But, in doing so, I am hurting
So many who cross me, or care for me
Aching for love and acceptance
Only to throw you down in the latter
Of your shared love
Yet anger and guilt not shared
Between me and you
Your are blamed for all
that is a mystery whithin myself
Oh, I pray that I might someday
Throw a blanket over that angry child
If the strength is found within the
Core of my being
His tears soak my heart and
Weigh it down
I am drowning, and I am tired
And so very, very lonely
I am
Toto mal byť pôvodne Layneov životopis. Zistila som však, že Layne je pre mňa tak citlivá záležitosť, že jeho životopis musí byť fakt dokonale spracovaný ak ho mám písať ja. A myslím si, že som ešte nedozrela do toho aby som o ňom dokázala vytvoriť niečo čo by si zaslúžil a dostatočne by som si ho tým uctila. Preto si nechám čas dozrievať a zatiaľ sem dám zopár jeho fotiek a úryvkov textov, čím ho tak trochu nechám aby o sebe niečo povedal sám. A možno sa pár ľudí, ktorí by mohli zablúdiť na môj blog, inšpiruje v objavovaní úžasnej hudby kapely Alice in chains.....enjoy...
Love, sex, pain, confusion, suffering
You're there crying, I feel not a thing
Drilling my way deeper in your head
Sinking, draining, drowning, bleeding, dead
So you sit and think of love
I wait, hate all the more, I fall
On skinned knees I crawl
Chosen on the floor, take another drag
Bought a bunch of valiums from skinny broadway bag
I don't know much about heroin but I, I wanna try
Just about everything once before I die
Seems so sick to the hypocrite norm
Running their boring drills
But we are an elite race of our own
The stoners, junkies, and freaks
You can't understand a user's mind
But try, with your books and degrees
If you let yourself go and opened your mind
I'll bet you'd be doing like me
And it ain't so bad
I drink too much, I smoke too much
I'm a human waste
I buy a lot of cheap alcohol
But I'll tell ya honey, I really hate the taste
I dressed in drag, they call me a fag
But boy, I really don't care
Cause last night I met your girlfriend, sucker
And I hope ya like to share, cause she did
How is it you're feeling so uneasy?
How is it that I feel fine?
Life reveals what is dealt through seasons
Circle comes around each time
I've been blessed with eyes to see this
Behind the unwhole truth you hide
Bite to remind the bitten, bigger
Mouth repaying tenfold wide
I'm above
Over you I'm standing above
Claiming unconditional love
Above
You told me I'm the only one
Sweet little angel you should have run
Lying, crying, dying to leave
Innocence creates my hell
Still you leave me rotting on this rock all alone
It's my fault for knowing not what I should have known
My heart is tired of beating slow
It's been depleating since you died
Tak a na záver prikladám fotku toho ako si Layna pripomínam každý deň ja a dva veľmi podstatné citáty:
"I wrote about drugs, and I didn't think I was being unsafe or careless by writing about them. I didn't want fans to think heroin was cool. But then I've had fans come up to me and give me the thumbs up, telling me they're high. That's exactly what I didn't want to happen."
"People have a right to ask questions and dig deep when you're hurting people and things around you, but when I haven't talked to anybody in years, and every article I see is dope this, junkie that, whiskey this -that ain't my title....My bad habits aren't my title. My strengths and my talent are my title."Layne Thomas Staley *22. 8. 1967 †5. 4. 2002
piatok, júna 10, 2011
Aktuálne...:D
Tak dnes nadišiel deň kedy sa konečne dejú nejaké koncerty... dokonca aj dva naraz. Za rovnakú cenu. S výberom tentokrát nemám veľký problém, pretože za 5€ dám naozaj radšej prednosť vlastnej tvorbe kapiel ako revivalu, aj keď veľmi kvalitnému revivalu.
Problém nastáva v oblasti mojej spoločnosti. Skoro všetci čo by boli schopní so mnou ísť sú preč, prípadne majú iný program. A za iných okolností by mi nerobilo problém ísť samej, ale po takmer mesiaci čo som na koncerte nebola sa potrebujem poriadne vyřádit a to sa sama proste nevyřádim fakt. Takže v tejto chvíli sa nepretžite modlím ku všetkým svojím bohom, aby moja posledná nádej nesklamala a išla tam so mnou aby som sa odreagovala a hlavne aby sme sa spolu rituálne ožrali na mŕtvoly. Taký by bol náš plán.
Chvíľka sťažností na úvod je za mnou, teraz sa idem ospevovať alebo ako sa to dá nazvať.
Takže takto. Už nejakú dobu sa mi v hlave rodil nápad začať znovu písať knihu(znovu hovorím preto, že už som kedysi knihu písala, ale pri konci som zistila že už mi jej obsah a myšlienka nevyhovujú, tak som ju zrušila:D). Doteraz som však nevedela o čom, ale už sa mi v hlave začal rodiť nejaký základný príbeh a dosť hodne sa mi ten nápad páči, takže by som to rada zhmotnila do písmenok. Potrebujem však ešte jedno kopnutie múzy aby som vymyslela zápletku, nech to je aspoň o niečom a keďže by to mal byť román tak nech to tak rozsiahlo aj zvládnem napísať. Nechcem prezrádzať o čom to bude, ale asi to bude niečo ako fantasy, s prvkami reálneho sveta, historických a kultúrnych súvislostí, mytológie či symbolizmu a asi tam integrujem dosť hodne zo svojho života(či už reálneho alebo toho čo žijem vo svojej hlave:D)a svojej osobnosti. Len asi idem teda dráždiť tie svoje múzy, nech ma poriadne dokopú a snaď z toho konečne niečo aj bude. :)
No a na záver som sa rozhodla, že napíšem nejakých pár veci čo ma v posledných dňoch nejak potešili a podobne, keďže mám teraz dosť naprd obdobie a každý si myslí, že depkujem a dáva mi strašne pozitívne rady do života, pričom nikto nechápe že keď sa proste nejaké veci začnú hromadne neskutočne srať tak má človek trošku nervy a potrebuje sa s nimi vyrovnať. Rozhodne však nedepkujem a musím oznámiť, že tie pozitívne rady, nech si nechá každý pre seba, lebo sa ešte ani len nikto netrafil do mojich problémov ktoré mám a viac menej ma urazil pripisovaním mi problémov ktoré nemám. No dobre, to som sa zas odveci rozkecala, takže tu sú tie veci ktoré ma napriek blbým časom tešia alebo potešujú.
Začiatok týždňa patril Noci kedy som sa otrávila vodou z cintorína. Hej, ja viem že to znie morbídne a aj tak trošku bolo, ale inak to bola super noc. Velice zaujímavá a proste trošku netradičná Passat party. Samozrejme, tá opica(diky milá Staroslovanská slifka:D)a pálenie žalúdka zo spomínanej vody ma až tak netešili ale myslím, že to stálo za to.
Potom sa jaksik až do včera nič nedialo, ale včerajšok sa začal parádne už len vďaka úplne parádnemu googlu, ktorý bol asi najlepší v celej googlovskej histórii - LES PAUL. (Večer ma chytal smútok, že už to končí, ale dnes ma Google prekvapil ešte viac, lebo už sa to, čo si tam vybrnkáte dá aj nahrať. Můj pokus je viac ako úbohý, aj by som ho tu zverejnila, ale nejak mi to nejde. Snaď teda bude stačiť, že to bola snaha vybrnkať začiatok Nothing else matters => absolútny neúspech:D. Maminka moje umenie okomentovala takto: " Má to v sebe šmrnc a nápad a na konci prekvapenie." :D)
No ale najviac ma včera potešila Lifka, našou prechádzkou do Devína. Tá žena vie jak ma prebrať zo zlej nálady proste. A to sa ani nemusí snažiť a dávať mi pozitívne rady. To je na nej úžasné! :) A počas tejto prechádzky sme si našli novú kamošku, s ktorou sme sa celý čas hrali a totálne nám prirástla k srdcu, až sme si ju museli nechať a bude s nami odteraz všade chodť(prípadne kotúlať sa). Nazvali sme ju Sheefka(čítaj Šífka) a len tak mimochodom je to malá zelená loptička.
Takže asi toľko k mojím aktuálnym pochodom, stavom a myšlienkam. DOSKAKAVENIA! :)
Problém nastáva v oblasti mojej spoločnosti. Skoro všetci čo by boli schopní so mnou ísť sú preč, prípadne majú iný program. A za iných okolností by mi nerobilo problém ísť samej, ale po takmer mesiaci čo som na koncerte nebola sa potrebujem poriadne vyřádit a to sa sama proste nevyřádim fakt. Takže v tejto chvíli sa nepretžite modlím ku všetkým svojím bohom, aby moja posledná nádej nesklamala a išla tam so mnou aby som sa odreagovala a hlavne aby sme sa spolu rituálne ožrali na mŕtvoly. Taký by bol náš plán.
Chvíľka sťažností na úvod je za mnou, teraz sa idem ospevovať alebo ako sa to dá nazvať.
Takže takto. Už nejakú dobu sa mi v hlave rodil nápad začať znovu písať knihu(znovu hovorím preto, že už som kedysi knihu písala, ale pri konci som zistila že už mi jej obsah a myšlienka nevyhovujú, tak som ju zrušila:D). Doteraz som však nevedela o čom, ale už sa mi v hlave začal rodiť nejaký základný príbeh a dosť hodne sa mi ten nápad páči, takže by som to rada zhmotnila do písmenok. Potrebujem však ešte jedno kopnutie múzy aby som vymyslela zápletku, nech to je aspoň o niečom a keďže by to mal byť román tak nech to tak rozsiahlo aj zvládnem napísať. Nechcem prezrádzať o čom to bude, ale asi to bude niečo ako fantasy, s prvkami reálneho sveta, historických a kultúrnych súvislostí, mytológie či symbolizmu a asi tam integrujem dosť hodne zo svojho života(či už reálneho alebo toho čo žijem vo svojej hlave:D)a svojej osobnosti. Len asi idem teda dráždiť tie svoje múzy, nech ma poriadne dokopú a snaď z toho konečne niečo aj bude. :)
No a na záver som sa rozhodla, že napíšem nejakých pár veci čo ma v posledných dňoch nejak potešili a podobne, keďže mám teraz dosť naprd obdobie a každý si myslí, že depkujem a dáva mi strašne pozitívne rady do života, pričom nikto nechápe že keď sa proste nejaké veci začnú hromadne neskutočne srať tak má človek trošku nervy a potrebuje sa s nimi vyrovnať. Rozhodne však nedepkujem a musím oznámiť, že tie pozitívne rady, nech si nechá každý pre seba, lebo sa ešte ani len nikto netrafil do mojich problémov ktoré mám a viac menej ma urazil pripisovaním mi problémov ktoré nemám. No dobre, to som sa zas odveci rozkecala, takže tu sú tie veci ktoré ma napriek blbým časom tešia alebo potešujú.
Začiatok týždňa patril Noci kedy som sa otrávila vodou z cintorína. Hej, ja viem že to znie morbídne a aj tak trošku bolo, ale inak to bola super noc. Velice zaujímavá a proste trošku netradičná Passat party. Samozrejme, tá opica(diky milá Staroslovanská slifka:D)a pálenie žalúdka zo spomínanej vody ma až tak netešili ale myslím, že to stálo za to.
Potom sa jaksik až do včera nič nedialo, ale včerajšok sa začal parádne už len vďaka úplne parádnemu googlu, ktorý bol asi najlepší v celej googlovskej histórii - LES PAUL. (Večer ma chytal smútok, že už to končí, ale dnes ma Google prekvapil ešte viac, lebo už sa to, čo si tam vybrnkáte dá aj nahrať. Můj pokus je viac ako úbohý, aj by som ho tu zverejnila, ale nejak mi to nejde. Snaď teda bude stačiť, že to bola snaha vybrnkať začiatok Nothing else matters => absolútny neúspech:D. Maminka moje umenie okomentovala takto: " Má to v sebe šmrnc a nápad a na konci prekvapenie." :D)
No ale najviac ma včera potešila Lifka, našou prechádzkou do Devína. Tá žena vie jak ma prebrať zo zlej nálady proste. A to sa ani nemusí snažiť a dávať mi pozitívne rady. To je na nej úžasné! :) A počas tejto prechádzky sme si našli novú kamošku, s ktorou sme sa celý čas hrali a totálne nám prirástla k srdcu, až sme si ju museli nechať a bude s nami odteraz všade chodť(prípadne kotúlať sa). Nazvali sme ju Sheefka(čítaj Šífka) a len tak mimochodom je to malá zelená loptička.
Takže asi toľko k mojím aktuálnym pochodom, stavom a myšlienkam. DOSKAKAVENIA! :)
utorok, júna 07, 2011
Pravdivé nezmysly
Hudba hrá a svetlo už nepotrebuje svietiť
Len potiahneš nosom a svet sa točí opačne
Falošné víno tečie dole krkom brzdené slivkovou derniérou
Voda z mŕtvych ostatkov otravuje orgány a sny
Krv....si hľadá cestu z tvojích žíl
Ale vychádzajú len zvratky
Nebež tak rýchlo, schránka je prázdna
Situácia zrazu nie je vážna ako predtým
V hlave ti už sedí obeť, ktorú treba zlikvidovať
Ale vieš bojovať proti elfím kúzlam, aj keď nejsú skutočné?
Ukáž silu jašteríc a nestrať sa v červenej tme
Pozor na trofej, mohla by ťa zabiť
Len potiahneš nosom a svet sa točí opačne
Falošné víno tečie dole krkom brzdené slivkovou derniérou
Voda z mŕtvych ostatkov otravuje orgány a sny
Krv....si hľadá cestu z tvojích žíl
Ale vychádzajú len zvratky
Nebež tak rýchlo, schránka je prázdna
Situácia zrazu nie je vážna ako predtým
V hlave ti už sedí obeť, ktorú treba zlikvidovať
Ale vieš bojovať proti elfím kúzlam, aj keď nejsú skutočné?
Ukáž silu jašteríc a nestrať sa v červenej tme
Pozor na trofej, mohla by ťa zabiť
piatok, júna 03, 2011
SVASTIKA
Svastika, známa inak aj ako Hákový kríž, sa v dnešnej dobe ľudom spája hlavne s holokaustom a jednoducho s nacistickým Nemeckom a jeho niekďajším vodcom.
Málokto si však uvedomuje, že Svastika je v tomto význame ukradnutý a znásilnený symbol. Preto som sa rozhodla "bojovať" za jej práva a a šíriť maličkú propagandu v jej prospech. Pretože ak chcete očistiť meno niekoho alebo niečoho, musíte najprv zmeniť chápanie ľudí.
Stručná história svastiky
Začnem s významom samotného slova. Jeho pôvodná forma "suastika" hovorí v preklade "niečo dobré".
Nachádzame ju v rôznych kultúrach a asi vo všetkých kútoch sveta, pozdĺž celých dejín(Ako dekoratívny prvok sa objavila už v dobe neolitu,najstaršie nálezy sa objavili na keramických črepinách na území dnešného Iránu a Balkánu Z ranej doby bronzovejv lokalite Sintašta na južnom Urale atď.) a všetko je to zjavne nezávisle od seba. Všade bola ale chápaná v pozitívnom zmysle. Bola chápaná napríklad ako symbol striedania ročných období, symbol šťastia(India), symbol nekonečnosti(Čína), pravotočivá je v budhizme chápaná ako "pečať Budhovo srdca", v kultúre Vikingov bola vraj symbolom Thorovho kladiva, takisto bola objavená aj na území Tróje(objavená H. Schliemmanom), čo značí jej využívanie v dobe antiky a mimo nacistov, bola v Európe používaná aj v 20. storočí, napríklad fínskou armádou(jej geometria však bola odlišná aby si ju nemohli mýliť s tou nacistickou).
Nacistický symbol
Pravotočivá verzia svastiky bola ako oficiálny symbol NSDAP zavedená v roku 1920. Nacisti ju používali otočenú o 45°, v bielom kruhu a na červenom pozadí. Po skončení vojny bolo jej používanie automaticky chápané ako sympatizovanie k nacizmu a doteraz je vo väčšinových západných kultúrach tabuizovaná a jej zneužívanie je v mnohých štátoch dokonca trestné...
Malá rekapitulácia
Tak si to vezmime v skratke. Tisíce rokov používania tohto symbolu po celom svete, oproti cca 25 rokom používania jednou hlúpou "kultúrou". Nie sú predsudky voči svastike trošku postavené na hlavu?
Samozrejme, námietky že ľudom to stále pripomína hrôzy holokaustu sú absolútne opodstatnené. Hlavne ak sa jedná o samotné obete týchto odporností, alebo minimálne ich potomkov. Ale bolo by na čase uvedomiť si, že to všetko nespôsobil žiaden symbol, ale ľudia. Ľudia z mäsa a kostí, ako je každý z nás. Tieto veci treba riešiť s luďmi a snažiť sa zabrániť ich opakovaniu. A tomu tabuizovanie svastiky určite nepomôže.
Okrem iného nie je trochu choré že svastika je trestaná ale napríklad Kosák a kladivo, spolu s päť cípou hviezdou sú naďalej oficálne používané? Pritom komunisti v tej istej dobe a celé desaťročia potom, narobili rovnaké a možno dokonca väčšie zlo ako nacisti....
Preto si myslím že je podstatné túto tému trošku objasniť verejnosti a aspoň čiastočne zmeniť slepotu ktorá nás ovláda zo všetkých strán.
Dik za pozornosť!:)
zdroje: www.ladyrovena.blog.cz, cs.wikipedia.org, http://skruzny.wordpress.com .... a obrazky z googlu:)
štvrtok, júna 02, 2011
Všetko celé zle, naprotiveň. BOOOOM!
Som fakt nasratá. Ale naozaj! Všetko je celé zle a ešte možno horšie ako zle. Nechcela som sa sťažovať, chcela som to v klude prekonať a potom napísať niečo čo by malo nejakú aspoň slabú umeleckú hodnotu alebo keď tak nejakú tu myšlienku. Ale nie, to proste nejde.
Väčšina vecí čo som mala v pláne tento rok dosiahnuť je preč. Moja vojna sa rozpadla na prach. Padla som na chodník tvrdej reality.
Začalo to výškou. Proste, fakt som na tu poondiatu masaryčku chcela ísť a fakt som sa tvrdo pripravovala. Ale nevyšlo to. Samozrejme som v príjmačkach totálne zlyhala(percentil 7, 43 je fakt kurva málo). Nie že by ma to že ma neprijali nejak prekvapovalo, pretože som to v podstate tušila, ale stale som tomu moc nechcela veriť. Bola to vcelku facka keď som sa to dozvedela. Moje ego nie je zvyknuté nedostať čo chce. Je to blbá vlastnosť, ale proste je moja a nemienim ju utopiť vo vani jak choré mača. V pohode, popadalo mi pár jemných slzičiek, upiekla som si krvavočervené lievance a bola som v pohode. Samozrejme ma sralo že sa mi fakt nechce ísť na úrad práce, keďže som si prihlášku inam nedala. Ale povedala som si, že som prežila už aj horšie veci a že sa tým nebudem trápiť zbytočne. Hlavne som sa musela sústrediť na maturity, ktoré boli minulý týždeň.
Maturity
To bolo stresu a nervov pred minulým utorkom, kedy som začínala. Vtedy som mala odborné predmety, ktorých som sa bála jak svätenej vody. Keď som si však vytiahla Kultúru súčasnosti, skoro som skapala od smiechu.... nič mi nemohlo sadnúť lepšie. Samozrejme, stále som bola trošku vyklepaná, takže sa to odrazilo na výslednej známke - 2, ale som s ňou viac ako spokojná.
Druhý deň však už nebol tak veselý. Absolútne som nepočítala s tým že by som na slovenčine mohla naraziť na nejaký väčší problém. S tým asi nepočítal nikto. Bolo tam pár tém, ktoré by som síce moc na odpoveď nechcela ale fakt som si nemyslela že by som niečo vyslovene nezvládla. Nakoniec som si nevytiahla jednu z nich, a aj keď to nebola práve téma pre mňa(svetová próza po roku 1945), tiež mi vcelku odlahlo. Ale potom ma zradilo vlastné telo, alebo psychika alebo ja neviem čo to bolo. Triaška, skrat, okno...... nevedela som sa spamätať. Prišla som pred komisiu odpovedať s maličkou dušičkou ale aj tak si myslím že som toho povedala dosť aby mi dali aspoň 4ku. Bolo to síce extrémne pod moju úroveň, čo mi aj bolo povedané, ale tu skurvenú 4ku som si zaslúžila. Teda aspoň podľa mňa. Podľa komisie nie a tak som v ten týždeň dostala ďalšiu facku. Na to isté líce. Zvyšok prebehol v pohode. V piatok som mala poslednú skúšku z angliny a aj keď ani tam som pri ťahaní otázky nemala bohvieaké šťastie, nikoho neprekvapilo že mám ako inak za jedna. Ani tešiť sa z toho neviem v takejto situácii. Ale fajn. Povedala som si že aj keď mi obe tieto záležitosti komplikujú život, seriem na to, kým sa tým nemusím začať zaoberať. Načo si zbytočne ničiť nervy, že? To je u mňa tradičný životný postoj. Lenže to má háčik. Viem sa nezaoberať vecami ktoré ma bolia, pokiaľ ich v dostatočne blízkom čase poriadne vyventilujem. To sa mi teraz ani za svet nedarí.
U mňa je všeobecne taká porucha, že bez následkov vydržím napríklad bez koncertu 6 dní, ak je všetko v poriadku. Ak nie, tá doba sa ešte kráti. Teraz som na koncerte nebola od 14.5. čo je už extrémne dlhá doba a zatiaľ to nevypadá že sa to zmení.
Teraz nie je všetko v poriadku a ja som s nervami na dne. Do toho prišli ešte nervy z domácich problémov(babke preplo) a naozaj toto všetko prestávam bez poriadneho ventilu zvládať. Čakám na zrútenie alebo absolútny výbuch.
Povedala som si že keďže sa na koncert ešte nejakú dobu nedostanem, hlavne preto že nemám prachy, tak si dobijem energiu v lese, medzi stromami(fakt to funguje). A práve dnes bol ten deň kedy mi to malo vyjsť, ísť sa upokojiť aspoň tam. Ale nevyzerá to ružovo, pretože je na hovno počasie.
Proste to je fakt celé naprotiveň tento život. Byť v najväčších nervoch zavretá doma(čo mi pre moju akčnosť robí problém aj ke´d je všetko v pohode), ešte s nervujúcou babkou pri ktorej si teraz ani zapaliť nedovolím, lebo hneď som najväčší príživník a podobne a byť triezva, bez koncertu s nulovou hladinou energie.... mno som zvedavá kam sa takto dostanem.
Keď naberiem energiu napíšem nejaké zmysluplné príspevky o tom ako som sa rozhodla ovládať energie mágiou, o tom ako chcem očistiť meno svastiky, prípadne aj nejaké hudobné veci a tak ďalej. Tak snaď ma dovtedy nejebne. :)
Have a nice day....
Väčšina vecí čo som mala v pláne tento rok dosiahnuť je preč. Moja vojna sa rozpadla na prach. Padla som na chodník tvrdej reality.
Začalo to výškou. Proste, fakt som na tu poondiatu masaryčku chcela ísť a fakt som sa tvrdo pripravovala. Ale nevyšlo to. Samozrejme som v príjmačkach totálne zlyhala(percentil 7, 43 je fakt kurva málo). Nie že by ma to že ma neprijali nejak prekvapovalo, pretože som to v podstate tušila, ale stale som tomu moc nechcela veriť. Bola to vcelku facka keď som sa to dozvedela. Moje ego nie je zvyknuté nedostať čo chce. Je to blbá vlastnosť, ale proste je moja a nemienim ju utopiť vo vani jak choré mača. V pohode, popadalo mi pár jemných slzičiek, upiekla som si krvavočervené lievance a bola som v pohode. Samozrejme ma sralo že sa mi fakt nechce ísť na úrad práce, keďže som si prihlášku inam nedala. Ale povedala som si, že som prežila už aj horšie veci a že sa tým nebudem trápiť zbytočne. Hlavne som sa musela sústrediť na maturity, ktoré boli minulý týždeň.
Maturity
To bolo stresu a nervov pred minulým utorkom, kedy som začínala. Vtedy som mala odborné predmety, ktorých som sa bála jak svätenej vody. Keď som si však vytiahla Kultúru súčasnosti, skoro som skapala od smiechu.... nič mi nemohlo sadnúť lepšie. Samozrejme, stále som bola trošku vyklepaná, takže sa to odrazilo na výslednej známke - 2, ale som s ňou viac ako spokojná.
Druhý deň však už nebol tak veselý. Absolútne som nepočítala s tým že by som na slovenčine mohla naraziť na nejaký väčší problém. S tým asi nepočítal nikto. Bolo tam pár tém, ktoré by som síce moc na odpoveď nechcela ale fakt som si nemyslela že by som niečo vyslovene nezvládla. Nakoniec som si nevytiahla jednu z nich, a aj keď to nebola práve téma pre mňa(svetová próza po roku 1945), tiež mi vcelku odlahlo. Ale potom ma zradilo vlastné telo, alebo psychika alebo ja neviem čo to bolo. Triaška, skrat, okno...... nevedela som sa spamätať. Prišla som pred komisiu odpovedať s maličkou dušičkou ale aj tak si myslím že som toho povedala dosť aby mi dali aspoň 4ku. Bolo to síce extrémne pod moju úroveň, čo mi aj bolo povedané, ale tu skurvenú 4ku som si zaslúžila. Teda aspoň podľa mňa. Podľa komisie nie a tak som v ten týždeň dostala ďalšiu facku. Na to isté líce. Zvyšok prebehol v pohode. V piatok som mala poslednú skúšku z angliny a aj keď ani tam som pri ťahaní otázky nemala bohvieaké šťastie, nikoho neprekvapilo že mám ako inak za jedna. Ani tešiť sa z toho neviem v takejto situácii. Ale fajn. Povedala som si že aj keď mi obe tieto záležitosti komplikujú život, seriem na to, kým sa tým nemusím začať zaoberať. Načo si zbytočne ničiť nervy, že? To je u mňa tradičný životný postoj. Lenže to má háčik. Viem sa nezaoberať vecami ktoré ma bolia, pokiaľ ich v dostatočne blízkom čase poriadne vyventilujem. To sa mi teraz ani za svet nedarí.
U mňa je všeobecne taká porucha, že bez následkov vydržím napríklad bez koncertu 6 dní, ak je všetko v poriadku. Ak nie, tá doba sa ešte kráti. Teraz som na koncerte nebola od 14.5. čo je už extrémne dlhá doba a zatiaľ to nevypadá že sa to zmení.
Teraz nie je všetko v poriadku a ja som s nervami na dne. Do toho prišli ešte nervy z domácich problémov(babke preplo) a naozaj toto všetko prestávam bez poriadneho ventilu zvládať. Čakám na zrútenie alebo absolútny výbuch.
Povedala som si že keďže sa na koncert ešte nejakú dobu nedostanem, hlavne preto že nemám prachy, tak si dobijem energiu v lese, medzi stromami(fakt to funguje). A práve dnes bol ten deň kedy mi to malo vyjsť, ísť sa upokojiť aspoň tam. Ale nevyzerá to ružovo, pretože je na hovno počasie.
Proste to je fakt celé naprotiveň tento život. Byť v najväčších nervoch zavretá doma(čo mi pre moju akčnosť robí problém aj ke´d je všetko v pohode), ešte s nervujúcou babkou pri ktorej si teraz ani zapaliť nedovolím, lebo hneď som najväčší príživník a podobne a byť triezva, bez koncertu s nulovou hladinou energie.... mno som zvedavá kam sa takto dostanem.
Keď naberiem energiu napíšem nejaké zmysluplné príspevky o tom ako som sa rozhodla ovládať energie mágiou, o tom ako chcem očistiť meno svastiky, prípadne aj nejaké hudobné veci a tak ďalej. Tak snaď ma dovtedy nejebne. :)
Have a nice day....
Klub 27 (Forever 27 Club)
Vyjadrovať sa o týchto ľuďoch takto, je už trochu cliché, ale inak asi vystihnut to čím boli nejde. Klub 27 je skupina ľudí, ktorí mali spoločných hneď niekoľko vecí. V deň svojej smrti mali 27 rokov, boli nevídane úspešní vo svete hudby, mali veľmi podobný životný štýl a ich smrť je dodnes opradená akýmsi tajomstvom, vďaka čomu o nich koluje veľa legiend. Do tohto klubu patria predovšetkým: Brian Jones, Jimi Hendrix, Janis Joplin, Jim Morrison a nakoniec Kurt Cobain. Prví štyria zomreli v rozmedzí rokov 1969-1971. Brian Jones a Jim Morrison dokonca v ten istý deň, ale s dvojročným rozdielom. Janis Joplin išla za Jimim Hendrixom po 16 dňoch. Kurt Cobain ich nasledoval omnoho neskôr, až v roku 1994 a do zoznamu je zaraďovaný kvôli podobným okolnostiam pri úmrtí ako mali ostatní. Jeho sestra dokonca tvrdí že už ako malé dieťa hovoril o tom že sa chce stať členom tohto klubu. Hold, želanie sa mu splnilo.
Každý člen klubu zmenil hudbu svojej doby, zmenil svet a inšpiroval tisíce následovateľov. Úspech a sláva, ktorej mali všetci pokrk a problémy s alkoholom aj drogami, to sú veci ktoré ich spájali najviac. Jedna z najhlavnejších vecí, ktoré majú spoločné sú doteraz úplne neobjasnené príčiny ich smrti. Napriek tomu u všetkých boli určené ako dôvod úmrtia práve drogy a alkohol. Jim Morrison sa vraj predávkoval heroínom (ktorý nikdy predtým nebral) ale oficiálna verzia bola, že zomrel vo vani na infarkt. Jeho telo však nevidel nikto okrem priateľky Pamely a lekára ktorý vypísal úmrtný list. Pitva vraj nebola potrebná a ked prišiel manažér The Doors, truhla už bola zapečatená.
Pri Kurtovi Cobainovi to bolo tiež zaujímavé. Oficiálne spáchal samovraždu tak, že sa zastrelil brokovnicou. Okolo toho ale existuje veľa otázok. Napríklad to, že sa v jeho krvi našla 6 násobná konská dávka heroínu, čo ho jednoznacne muselo zabiť. Ako by teda zvládol ešte dvihnúť zbraň a namieriť si s ňou na hlavu?
Títo piati ale zďaleka nejsú poslední ktorí do klubu patria.Klub obsahuje zoznam ďalších hudobníkov, ktorí z nejakeho dôvodu (aj keď často za iných okolnosti) zomreli v tomto veku, sú to: Louis Chauvin, Robert Johnson, Jesse Belvin, Malcolm Hale, Alan Wilson nazývaný "Blind Owl", Les Harvey, Ron "Pigpen" McKernan, Dave Alexander, Peter Ham, Gary Thain, Helmut Kollen, Chris Bell, D. Boon, Pete de Freitas, Mia Zapata, Kristen Pfaff, Fat Pat, Sean Patrick McCabe, Bryan Ottoson a adeptom na zaradenie do tejto spoločnosti je aj Richey Edwards, textár a gitarista Manic streat preachers, ktorý 1.2. 1995 zmizol a je pravdepodobne mŕtvy.
Sama neviem, či Klub 27 považujem za náhodu alebo či je to akási výstraha osudu. Rozhodne mali títo ľudia ešte jednu spoločnú vec, a to fakt, že s najväčšou pravdepodobnosťou by už neboli schopní pokračovať ďalej, či už ako ľudia alebo ako hudobníci. Možno jednoducho v živote spravili už všetko čo mali, a teraz spolu pijú v rock n 'rollovom nebi.:) Možno sa to raz dozvieme. Dovtedy však odporúčam ľudom, ktorí sa v nich vidia, aby na to zabudli a nebrali si z nich príklad, nie vždy je dobré byť "verný svojím démonom"....
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)