UPOZORNENIE NA ZAČIATOK: Toto je dve noci starý článok, ktorý som napísala po tom, čo mi blogger neodoslal a vlastne následne aj vymazal ten povodný, trošku pozitívnejší....Odoslať sa nepodarilo do včerajšieho obeda ani toto, a keďže som v noci nespala doma, tak prišiel čas až teraz, dúfam, že to už pojde..... S.
Ach, toto je sila, človek sa konečne dokope k napísaniu nejakého článku a do konca aj takého kde nepičuje od začiatku do konca a blogspot ho zbojkotuje... on vlastne tiež, hajzel jeden, nechce aby som myslela pozitívne, že jo?
Tak ja to skúsim aspoň trošku celé zopakovať.
Je mi už zle, jak Perinbaba nonstop šuká s Mrázikom! Viac ako pol roka skoro nikdy nekončiacej šukačky je podľa mňa viac než dosť. Mali by prestať koksovať. Zavrite ich už niekto na odvykačku!
O to horšie, že ne každý si može dovoliť byť nonstop zavretý doma a šukať, lebo napríklad má práve krámy. Alebo sa mu ani nechce. Nevím. Proste už chcem Jar.
Som z toho celá zdeptaná a už chcem začať kvitnúť!
Tak! Tá prvá verzia tohto článku bola fakt trošku pozitívnejšia, ale čo už, keď to blogspot chcel posrať, tak má čo chcel. Takže aj vy toto čítajte s ľahko hundravým hlasom v hlave. Netvárte sa, že ho tam nemáte.....
Takže upratovanie! Časť mojich životných záležitostí sa už upratala sama. Mám brigádu, celkom dobrú, aj keď tie prachy z nej mi na moj ďalší plánovaný odchod(stále verím, že už konečne úspešný) asi moc nevystačia..... Ale keby som mala ešte trošku šťastia a našla nejaký ďalší part time, tak som v podstate za vodou by sa aj dalo povedať. Aspoň kým som tu.....
A v rámci mojej túžby po teplejšom ročnom období, a keďže sa už z vonku aj vnútra, aj psychicky aj fyzicky cítim špinavá, prehnitá a zoschnutá, tak som sa rozhodla, že si dám aspoň týždňový detox.
Je celkom pravdepodobné, že sa ráno tomuto nápadu vysmejem, ale fakt by som si to rada dopriala.
Rozhodne tým ale nemyslím alkoholový detox, to sa nebojte! Aj keď sa može stať, že pokiaľ sa mi to bude chcieť držať, tak budem len čisto na pive.
Ale to moje telo v prvom rade potrebuje nejaké tie vitamíny, pohyb(napríklad plávanie by bolo super) a keď už bude snaď raz teplejšie(stále neprestávam veriť, aj keď viem, že som naivná) tak si užijem aj nejakú tu turistiku, minimálne v okolitých lesoch.
Takisto svojim vlasom by som mohla venovať aspoň podstrihnutie korienkov, prvý krát od leta a tak ďalej a tak ďalej.
A popri upratovaní tela a duše(ehehe to znie nechutne:D) by som rozhodne mohla niečo podobné darovať aj svojej izbe a príslušenstvu. Lebo to v čom teraz žijem je už fakt absolútny humus(a to mi verte, že nepreháňam:) ).
Ach a úplne najviac by som chcela zjarniť svoj šatník, ale to asi nehrozí, tak budem len smutno kukať na pekné veci a plakať, že som troska a nemožem si ich kúpiť :D .
Teraz je ale najdoležitejšie aby som mohla ísť 6.4. na Kurtizány a bez nových handier ešte chvíľku prežijem.
Ach jo, teraz mám fakt náladu byť nechutne bohatá! Nakúpila by som si 25 párov topánok, 42 nohavíc a 666 tričiek a išla by som niekam do tepla.... Prípadne, keby ste vedeli o nejakom sponzorovi.... napíšte mi správu! :)
piatok, marca 29, 2013
štvrtok, marca 21, 2013
Členok....
Aby som všetkých čitateľov uviedla do obrazu: Už zhruba desať rokov, mám istý problém. A to taký, že si MINIMÁLNE raz ročne vyvrtnem lavý členok. Už mám natoľko v zlom stave šlachy na ňom, že sa ani neobťažujem to nejak špeciálne riešiť, len sa snažím predýchať ten prvý záchvat bolesti a tmu pred očami čo sa vždy objaví.
Nejak špeciálne to nesledujem, ale vzhľadom na to, že mám na takéto a iné veci celkom dobrú pamäť , tak musím povedať, že posledných niekoľko rokov, si tento moj kotníček vyvrtnem vždy zhruba v tomto čase..... a tento rok, som už pred asi dvoma týždňami bola v lese a schádzala som z celkom, na moje členkové pomery, strmých kopcov. Tak som rátala s tým, že sa to vstane niekedy vtedy. Ale nestalo sa, takže som očakávala, že to príde akonáhla zídem z kopcov na rovinu. Aj tak nič....
Nejak špeciálne to nesledujem, ale vzhľadom na to, že mám na takéto a iné veci celkom dobrú pamäť , tak musím povedať, že posledných niekoľko rokov, si tento moj kotníček vyvrtnem vždy zhruba v tomto čase..... a tento rok, som už pred asi dvoma týždňami bola v lese a schádzala som z celkom, na moje členkové pomery, strmých kopcov. Tak som rátala s tým, že sa to vstane niekedy vtedy. Ale nestalo sa, takže som očakávala, že to príde akonáhla zídem z kopcov na rovinu. Aj tak nič....
Asi práve preto, že som to očakávala.....
Tak ako inak, to muselo prísť ako prekvapenie. A to dnes(teda vzhladom na aktuálny čas už včera-20.3.2013).
Všetko začalo mojou cestou z Umelky do Randalu.
Išla som busom na AS Mlynské nivy a potom trolejbusom na Karpatskú. Tam som potom spolu s ďalšími dvoma kamošmi čakala na zeleného panáčika a dovolila som si zostúpiť na cestu. Tam bol ale výtlk a nejak klasicky dementne som šlapla a už to nastalo, vytknutý lavý členok, pád na pravé koleno, tma, bolesť, dvíhanie žalúdka....
Chvílku som predýchavala, ale za pomoci kamošov som sa postavila a ešte počas tej istej zelenej sme prešli na druhú stranu.
Bolesť ešte chvílu trvala, ale v pohode, zvládla som to, prežila som vcelku popiči večer, na bolavý kotník som ani nepomyslela a len tak som popíjala ďalej.
Na nešťastie ale nadišiel čas ísť domov a ja už hodne podgurážená som sa vydala na cestu na Námestie Franza Lizsta. Bohužial, som opäť stála na tom istom semafore a keď sa zjavil zelenáč, tak som prešla na druhú stranu a keďže sa história rada opakuje, tak som si zase zopakovala ten istý pád, len koleno tentokrát ostalo ušetrené. Moj už aj tak rozjebaný členok bohužel ne.
A tak, aj napriek tomu, že tento príbeh nemá očividnú pointu sa musím opýtať:
ČO JE TO ZA ČLOVEKA, AK SI V PRIEBEHU VEČERA VYVRTNE TEN ISTÝ ČLENOK NA TOM ISTOM MIESTE NIE RAZ, ALE ROVNO DVA KRÁT????
DEMENCE+OSTUDA.COM....
DOBRÚ NOC VÁM ŽELÁ, SHEENA STALEY HOOOOODNE POD VPLYVOM....
P.S. aj keď sa toto tohto príbehu týka minimálne, hodne ma prekvapilo, že mi nočák zastavil rovno pred barákom(na zástavke autobusu č. 34) a ne klasicky na zástavke, jak chodí napr. autobus č. 20.....
Asi to bol omyl, ale vzhľadom na moj členok,fakt díky za to.....
Tak ako inak, to muselo prísť ako prekvapenie. A to dnes(teda vzhladom na aktuálny čas už včera-20.3.2013).
Všetko začalo mojou cestou z Umelky do Randalu.
Išla som busom na AS Mlynské nivy a potom trolejbusom na Karpatskú. Tam som potom spolu s ďalšími dvoma kamošmi čakala na zeleného panáčika a dovolila som si zostúpiť na cestu. Tam bol ale výtlk a nejak klasicky dementne som šlapla a už to nastalo, vytknutý lavý členok, pád na pravé koleno, tma, bolesť, dvíhanie žalúdka....
Chvílku som predýchavala, ale za pomoci kamošov som sa postavila a ešte počas tej istej zelenej sme prešli na druhú stranu.
Bolesť ešte chvílu trvala, ale v pohode, zvládla som to, prežila som vcelku popiči večer, na bolavý kotník som ani nepomyslela a len tak som popíjala ďalej.
Na nešťastie ale nadišiel čas ísť domov a ja už hodne podgurážená som sa vydala na cestu na Námestie Franza Lizsta. Bohužial, som opäť stála na tom istom semafore a keď sa zjavil zelenáč, tak som prešla na druhú stranu a keďže sa história rada opakuje, tak som si zase zopakovala ten istý pád, len koleno tentokrát ostalo ušetrené. Moj už aj tak rozjebaný členok bohužel ne.
A tak, aj napriek tomu, že tento príbeh nemá očividnú pointu sa musím opýtať:
ČO JE TO ZA ČLOVEKA, AK SI V PRIEBEHU VEČERA VYVRTNE TEN ISTÝ ČLENOK NA TOM ISTOM MIESTE NIE RAZ, ALE ROVNO DVA KRÁT????
DEMENCE+OSTUDA.COM....
DOBRÚ NOC VÁM ŽELÁ, SHEENA STALEY HOOOOODNE POD VPLYVOM....
P.S. aj keď sa toto tohto príbehu týka minimálne, hodne ma prekvapilo, že mi nočák zastavil rovno pred barákom(na zástavke autobusu č. 34) a ne klasicky na zástavke, jak chodí napr. autobus č. 20.....
Asi to bol omyl, ale vzhľadom na moj členok,fakt díky za to.....
nedeľa, marca 17, 2013
Breaking point
Tak jo, je čas vyjadriť sa. Dlho som sa tomuto bránila a povedala som si, že blog na podobnú tému napíšem, až keď bude všetko v poriadku. Ale není a moje nervy už vrú do takej miery, že niekedy sama o sebe pochybujem, či zvládam neublížiť sebe alebo okoliu atď.
Takže, pekne po poriadku.
Vyletela som zo školy.
Nebola to bohužial nikoho chyba. Len čisto moja. Samozrejme, možem prikladať časť viny fakt nepríjemným okolnostiam, ktoré mi trošku brzdili život a obrovský vedlajší stres v tej najmenej vhodnej chvíli. To sa na tom rozhodne podpísalo. Ale nakoniec mi aj tak nič iné nezostáva len žiť navždy s pocitom, že som taký strašný kus kreténa, až som v podstate dobrovolne a bez minimálneho boja vyletela zo školy, na ktorú som celý život chcela chodiť a zo školy ktorá ma fakt bavila. Aby to všetko bolo dostatočne podčiarknuté.... vyletela som hlavne vďaka svojmu najobľúbenejšiemu predmetu u najobľúbenejšieho učiteľa! Takže si fakt gratulujem......
Musela som sa znovu vrátiť domov do Bratislavy.
O áno, po tretí krát som zlyhala na plnej čiare a musela som ísť naspäť k maminke. Súvisí to hlavne s vedlajším stresom spomínaným vyššie, ale ani bez toho by to asi inak nešlo. Takže čo už. Celá zúfalá som prišla domov a hybernovala som 2 týždne v posteli. Je to hodne frustrujúce snažiť sa osamostatniť, čo mi vlastne nešlo ani keď som bývala v inom meste, ale tam je aspoň stále nejaká nádej(ktorá sa mne samozrejme nikdy nesplnila) ale vrátiť sa späť je už len medaila pre zlyhanie. Mne sa to stalo už trikrát.
Hybernácia nepomohla, kde tu som behala so životopismi vonku, inak len posielala cez net.... Ale klasika posledných dvoch rokov, odnikial sa mi neozvali.
Do toho prišiel posunutý stav mojej mysle vďaka tomu, že som od 24.12. nebola na koncerte. Čo je v podstate úplne nepredstaviteľné, keďže maximálny limit ktorý vydržím bez koncertu je týždeň inak začnem osobnostne upadať a takúto dobu som koncert nevynechala ani v mojom období temna, kedy som na koncerty vyslovene skoro nechodila. Možno je to zvláštne ale toto odreagovanie mojej duší fakt chýba a čo je horšie tak napriek udalostiam ktoré popíšem nižšie, to ešte stále trvá.
Každopádne, s kamarátmi odtialto sa moc počítať nedá, lebo u nich väčšinou funguje len sedenie v hospode a tlachanie o ničom, plus neustale kukanie do mobilov a tak som bola stále zúfalejšia až to vyhrotilo do toho, že mi mama dala prachy, že ma založí a nech si utekám hladať život do Prahy.
Strávila som tam celý minulý týždeň a v jeho závere som tesne pred návratom do BA mala pohovor.... Konečne! Vyzeralo to všetko veľmi dobre, mala som prísť od utorka a tak..... A práve mi prišla smska.... Místo už je obsazené..... To je už vlastne len perlička za týmto víkendom. Už ma to len vyburcovalo k tomu aby som konečne všetko napísala a nedusila to v sebe.
Vrchol totižto prišiel včera, keď moj NAJLEPŠI KAMARAT! oslavoval svoje 21. narodeniny. Celé týždne som mu plánovala tortu, tak jak to mám rada, "ušitú" na mieru z toho čo má rád. Bol špeciálne ťažký oriešok, lebo keďže nemá rád sladké, robili sme s maminkou prvý krát slanú tortu.... s tým, že mala vyzerať ako korytnačka. Tuto to vlastne moc ani neni o mne. To, že sa tejto torty mladý muž ani nedotkol vlastne ani neriešim, aj keď som musela klamať mame, ktorá sa zobudila po nočnej, utekala so mnou do obchodu, nakupila všetok materiál a potom pri tej torte strávila kompletne celé poobedie a večer išla zase na nočnú a fakt som nemala to srdce jej povedať že sa jej ani nechytil. Ale ok, neriešim. To, že sa ku mne správal celý večer jak totálny kokot, už je ale o inom. Ani toto sa mi vlastne vobec nechce riešiť, keby to tak sakramentsky nebolelo. Lebo už som to riešila milion krát. K nikomu inému sa nespráva tak ako ku mne, ale iba pred ostatnými, keď sme sami alebo tak, nemá potrebu ma napríklad urážať alebo ponižovať, ale akonáhle je pred ostatnými ľuďmi, tak som buď obľúbeným terčom zábavy alebo ma úplne ignoruje a keď si dovolím ho nejak osloviť tak je nechutne nepríjemný. Sto krát som sa s ním kvoli tomu prestala baviť, vždy prišiel a ospravedlňoval sa mi až do momentu kedy som už nemohla odolať. Stále ten istý scenár. A mna už to nebaví. Bolí to a moj mozog, srdce, duša alebo čokolvek čo s tým nejak súvisí, už toto nedokáže nejakým sposobom odfiltrovať...... Očividne, som si nebola schopná vybrať správne. A jak pravil klasik: "JIŽ NEMOHU!!!! "
Dúfam, že nabudúce už fakt budem mocť napísať niečo pozitívne konečne. Zatím naschle.....
Takže, pekne po poriadku.
Vyletela som zo školy.
Nebola to bohužial nikoho chyba. Len čisto moja. Samozrejme, možem prikladať časť viny fakt nepríjemným okolnostiam, ktoré mi trošku brzdili život a obrovský vedlajší stres v tej najmenej vhodnej chvíli. To sa na tom rozhodne podpísalo. Ale nakoniec mi aj tak nič iné nezostáva len žiť navždy s pocitom, že som taký strašný kus kreténa, až som v podstate dobrovolne a bez minimálneho boja vyletela zo školy, na ktorú som celý život chcela chodiť a zo školy ktorá ma fakt bavila. Aby to všetko bolo dostatočne podčiarknuté.... vyletela som hlavne vďaka svojmu najobľúbenejšiemu predmetu u najobľúbenejšieho učiteľa! Takže si fakt gratulujem......
Musela som sa znovu vrátiť domov do Bratislavy.
O áno, po tretí krát som zlyhala na plnej čiare a musela som ísť naspäť k maminke. Súvisí to hlavne s vedlajším stresom spomínaným vyššie, ale ani bez toho by to asi inak nešlo. Takže čo už. Celá zúfalá som prišla domov a hybernovala som 2 týždne v posteli. Je to hodne frustrujúce snažiť sa osamostatniť, čo mi vlastne nešlo ani keď som bývala v inom meste, ale tam je aspoň stále nejaká nádej(ktorá sa mne samozrejme nikdy nesplnila) ale vrátiť sa späť je už len medaila pre zlyhanie. Mne sa to stalo už trikrát.
Hybernácia nepomohla, kde tu som behala so životopismi vonku, inak len posielala cez net.... Ale klasika posledných dvoch rokov, odnikial sa mi neozvali.
Do toho prišiel posunutý stav mojej mysle vďaka tomu, že som od 24.12. nebola na koncerte. Čo je v podstate úplne nepredstaviteľné, keďže maximálny limit ktorý vydržím bez koncertu je týždeň inak začnem osobnostne upadať a takúto dobu som koncert nevynechala ani v mojom období temna, kedy som na koncerty vyslovene skoro nechodila. Možno je to zvláštne ale toto odreagovanie mojej duší fakt chýba a čo je horšie tak napriek udalostiam ktoré popíšem nižšie, to ešte stále trvá.
Každopádne, s kamarátmi odtialto sa moc počítať nedá, lebo u nich väčšinou funguje len sedenie v hospode a tlachanie o ničom, plus neustale kukanie do mobilov a tak som bola stále zúfalejšia až to vyhrotilo do toho, že mi mama dala prachy, že ma založí a nech si utekám hladať život do Prahy.
Strávila som tam celý minulý týždeň a v jeho závere som tesne pred návratom do BA mala pohovor.... Konečne! Vyzeralo to všetko veľmi dobre, mala som prísť od utorka a tak..... A práve mi prišla smska.... Místo už je obsazené..... To je už vlastne len perlička za týmto víkendom. Už ma to len vyburcovalo k tomu aby som konečne všetko napísala a nedusila to v sebe.
Vrchol totižto prišiel včera, keď moj NAJLEPŠI KAMARAT! oslavoval svoje 21. narodeniny. Celé týždne som mu plánovala tortu, tak jak to mám rada, "ušitú" na mieru z toho čo má rád. Bol špeciálne ťažký oriešok, lebo keďže nemá rád sladké, robili sme s maminkou prvý krát slanú tortu.... s tým, že mala vyzerať ako korytnačka. Tuto to vlastne moc ani neni o mne. To, že sa tejto torty mladý muž ani nedotkol vlastne ani neriešim, aj keď som musela klamať mame, ktorá sa zobudila po nočnej, utekala so mnou do obchodu, nakupila všetok materiál a potom pri tej torte strávila kompletne celé poobedie a večer išla zase na nočnú a fakt som nemala to srdce jej povedať že sa jej ani nechytil. Ale ok, neriešim. To, že sa ku mne správal celý večer jak totálny kokot, už je ale o inom. Ani toto sa mi vlastne vobec nechce riešiť, keby to tak sakramentsky nebolelo. Lebo už som to riešila milion krát. K nikomu inému sa nespráva tak ako ku mne, ale iba pred ostatnými, keď sme sami alebo tak, nemá potrebu ma napríklad urážať alebo ponižovať, ale akonáhle je pred ostatnými ľuďmi, tak som buď obľúbeným terčom zábavy alebo ma úplne ignoruje a keď si dovolím ho nejak osloviť tak je nechutne nepríjemný. Sto krát som sa s ním kvoli tomu prestala baviť, vždy prišiel a ospravedlňoval sa mi až do momentu kedy som už nemohla odolať. Stále ten istý scenár. A mna už to nebaví. Bolí to a moj mozog, srdce, duša alebo čokolvek čo s tým nejak súvisí, už toto nedokáže nejakým sposobom odfiltrovať...... Očividne, som si nebola schopná vybrať správne. A jak pravil klasik: "JIŽ NEMOHU!!!! "
Dúfam, že nabudúce už fakt budem mocť napísať niečo pozitívne konečne. Zatím naschle.....
streda, februára 20, 2013
Codymoviny
20. február pred 46 rokmi. To je veľký, priam obrovský deň pre rock n´ rollovú históriu. Narodili sa totiž dvaja ľudia, ktorých hudbu absolútne milujem.
Jedného z nich nepredstaviteľne milujem a "uznávam" a toho druhého vyslovene uctievam. Ak Vám to ešte nenapovedal názov tohto článku, tak prvý o kom je reč je Kurt Donald Cobain, ktorý sa narodil v americkom Aberdeene a stál pri zrode a predovšetkým popularizácii "štýlu" hudby ktorý pre mňa osobne znamená život. Vo svete sa táto hudba rada nazýva Grunge... Práve Kurt bol ten, ktorý síce nie sám, ale asi najhlasnejšie kričal za celú jednu generáciu. A vlastne, podla mňa si stále možem dovoliť tvrdiť že kričal aj za generáciu nasledujúcu. Hlasivky si bohužial vyvrieskal príliš skoro a tak nás v roku 1994 vo svojich 27ich rokoch opustil.
To ale trošku zmenilo prístup k životu, druhému spomínanému hudobníkovi, Robertovi Kodymovi (miesto narodenia Praha, Podolí) ktorý do tej doby žil ne až tak moc odlišne a rozhodol sa na to ísť trošku inak, vďaka čomu, našťastie stále žije a predovšetkým tvorí. Za toto mu fakt nesmierne ďakujem. Málokomu sa podarí stať legendou ešte počas života a aj keď ho možno nepoznajú na celom svete, tak si myslím, že bohato stačí fakt, že na našom malom československom území sú rovnako obrovské legendy len ostatní členovia kapiel v ktorých hrá(pre úplných analfabetov - Lucie a Wanastowi vjecy).
Takže týmto chcem obom týmto osobnostiam vzdať svoj hold, poďakovať, pozdraviť do rock n´rollového nebíčka a zaželať sily a múzy minimálne na ďalších sto rokov.....
Tuto sa dočítate niečo viac o spoločnom "vzťahu" Roberta s Kurtom a poďme si dať malý jukebox na ich počesť. :)
Vo něm to je a von tady není:
Ak sa chcete pripojiť ku gratulácii tak prispejte aj s nejakou tou pesničkou na počesť jedného z nich alebo kludne oboch :))
Sheena Staley :)
pondelok, februára 18, 2013
30 days song challenge.....
Toš, aj keď prvotná myšlienka tohto celého bolo nevykašlať sa na to, aj tak som sa na to vykašlala:D Zasekla som sa pri jednej otázke, lebo som popravde nevedela ako na ňu odpovedať....
Dnes som sa ale rozhodla, že už je fakt na čase s tým niečo robiť a dokončiť to ale nechce sa mi čakať ďalších 22 dní, takže to zhrniem do jedného článku, čo najstručnejšie a vyjadrovať sa budem len k tomu, k čomu mám čo povedať... :D Nech možem začať nové challenge pre istotu:D
Prvých 8 songov nájdete v rubrike Challenge:) Tak to nenaťahujme a poďme na to :
takže pokračujeme číslom 9-A song that you can dance toToto bol kameň úrazu:D Ja netancujem a neviem tancovať.... Niekedy to pod vplyvom omamných látok robím ale k tomu sa nerada priznávam:D Takže som zas siahla do minulosti a spomenula som si, ako som asi 9 ročná, chodila tancovať s kamoškou s rádiom na baterky za náš barák, kde nás sledovali chalani a smiali sa nám, takže sme raz o osmej ráno vyrazili niekam do lesa do Lamača(podotýkam že som z Dúbravky:D) a trénovali celú našu choreografiu tam.
A ku jakej to bolo pesničke? Vtedy sme strašne fičali na Divokom anjelovi a Natalii Oreiro, takže asi jej najznámejšia songa a ústredná melódia z tejto telenoveli Cambio dolor :)
číslo 10-A song that makes you fall asleep
Už niekoľko rokov moja najobľúbenejšia uspávanka :)
číslo 11-A song from your favourite bandOpäť jeden z tých ťažších výberov.... najobľúbenejších kapiel mám asi 200 000 ale aktuálne sú to Kurtizány z 25. avenue takže napríklad
číslo 12- A song from a band you hateToš, toto je náhodou o niečo jednoduchšie, málo ktorú kapelu nenávidím, pretože keď sa mi niečo nepáči tak to proste ignorujem, ale táto kapela mi neskutočne pije krv.....
Takže jedna z ich lepších vecí:
Nickleback - Someday
Berem späť aj táto je nahovno, ale za mlada sa mi ako jediná od nich páčila:D
číslo 13- A song that is a guilty pleasureNa guilty pleasures ja moc neverím, buď sa mi niečo páči alebo ne a nehanbím sa za to, ale tak napríklad toto je asi dosť:D :
Beyonce ft. Jay Z - Crazy love
číslo 14- A song that no one would expect you to love Neviem či no one, ale je možné, že by to niektorí nečakali alebo nepochopili, ale podľa mňa toto je obrovské hudobné dielo:
číslo 15- A song that describes you To závisí od vela vecí, napríklad od nálady a aktuálnych životných udalostí.... Teraz to može byť asi jedine toto:
číslo 16- A song that you used to love and now hateReálne, taký neexistuje .....
číslo 17- A song that you hear often on the radioNepočúvam rádio, takže sem tiež nemám čo uverejniť....
číslo 18- A song that you wish to heard on the radioKvalitnú hudbu, aby som mala chuť ho počúvať...
číslo 19 - A song from your favourite albumA zase musím vyberať z 200 000 oblubených albumov, takže náhmatkový výber:
z albumu Facelift- Alice in chains- Love hate love
čislo 20 - A song that you listen to when you´re angryznovu náhmatkový výber:
Metallica-Die,die my darling
číslo 21- A song that you listen to when you´re happy napríklad Medial Banana - Slnko svieti
číslo 22- A song that you listen to when you´re sad najčastejšie asi :
číslo 23- A song that you want to play on your wedding No ty vole keď ja neplánujem svadbu a keď už tak tam toho bude vela vela mrte dobrého:D
A určite v žiadnom prípade nič TAKÉTO
číslo 24- A song that you want to play on your funeral Okrem Dotknu se ohně o ktorom je špeciálny článok v prvej časti tohto challenge-u, a okrem ďalších sto pesničiek sa rozhodujem medzi Stairway to heaven a Highway to hell :D
číslo 25- A song that makes you laugh
číslo 26- A song that you can play on instrumentPANICA!!!!:D
číslo 27- A song that you wish you could playAsi všetky čo nevím! :D nemá zmysel to konkretizovať
číslo 28- A song that makes you feel guiltyOpäť neviem o žiadnom
číšlo 29- A song from your childhood Napríklad Holubí dům od Jiřího Schelingera :)
A nakoniec: číslo 30- Your favourite song at this time last yearAkurát som úplne najviac fičala na Slobodke, takže napríklad:
A konečne je to za mnou :D
Dnes som sa ale rozhodla, že už je fakt na čase s tým niečo robiť a dokončiť to ale nechce sa mi čakať ďalších 22 dní, takže to zhrniem do jedného článku, čo najstručnejšie a vyjadrovať sa budem len k tomu, k čomu mám čo povedať... :D Nech možem začať nové challenge pre istotu:D
Prvých 8 songov nájdete v rubrike Challenge:) Tak to nenaťahujme a poďme na to :
takže pokračujeme číslom 9-A song that you can dance toToto bol kameň úrazu:D Ja netancujem a neviem tancovať.... Niekedy to pod vplyvom omamných látok robím ale k tomu sa nerada priznávam:D Takže som zas siahla do minulosti a spomenula som si, ako som asi 9 ročná, chodila tancovať s kamoškou s rádiom na baterky za náš barák, kde nás sledovali chalani a smiali sa nám, takže sme raz o osmej ráno vyrazili niekam do lesa do Lamača(podotýkam že som z Dúbravky:D) a trénovali celú našu choreografiu tam.
A ku jakej to bolo pesničke? Vtedy sme strašne fičali na Divokom anjelovi a Natalii Oreiro, takže asi jej najznámejšia songa a ústredná melódia z tejto telenoveli Cambio dolor :)
číslo 10-A song that makes you fall asleep
Už niekoľko rokov moja najobľúbenejšia uspávanka :)
číslo 11-A song from your favourite bandOpäť jeden z tých ťažších výberov.... najobľúbenejších kapiel mám asi 200 000 ale aktuálne sú to Kurtizány z 25. avenue takže napríklad
číslo 12- A song from a band you hateToš, toto je náhodou o niečo jednoduchšie, málo ktorú kapelu nenávidím, pretože keď sa mi niečo nepáči tak to proste ignorujem, ale táto kapela mi neskutočne pije krv.....
Takže jedna z ich lepších vecí:
Nickleback - Someday
Berem späť aj táto je nahovno, ale za mlada sa mi ako jediná od nich páčila:D
číslo 13- A song that is a guilty pleasureNa guilty pleasures ja moc neverím, buď sa mi niečo páči alebo ne a nehanbím sa za to, ale tak napríklad toto je asi dosť:D :
Beyonce ft. Jay Z - Crazy love
číslo 14- A song that no one would expect you to love Neviem či no one, ale je možné, že by to niektorí nečakali alebo nepochopili, ale podľa mňa toto je obrovské hudobné dielo:
číslo 15- A song that describes you To závisí od vela vecí, napríklad od nálady a aktuálnych životných udalostí.... Teraz to može byť asi jedine toto:
číslo 16- A song that you used to love and now hateReálne, taký neexistuje .....
číslo 17- A song that you hear often on the radioNepočúvam rádio, takže sem tiež nemám čo uverejniť....
číslo 18- A song that you wish to heard on the radioKvalitnú hudbu, aby som mala chuť ho počúvať...
číslo 19 - A song from your favourite albumA zase musím vyberať z 200 000 oblubených albumov, takže náhmatkový výber:
z albumu Facelift- Alice in chains- Love hate love
čislo 20 - A song that you listen to when you´re angryznovu náhmatkový výber:
Metallica-Die,die my darling
číslo 21- A song that you listen to when you´re happy napríklad Medial Banana - Slnko svieti
číslo 22- A song that you listen to when you´re sad najčastejšie asi :
číslo 23- A song that you want to play on your wedding No ty vole keď ja neplánujem svadbu a keď už tak tam toho bude vela vela mrte dobrého:D
A určite v žiadnom prípade nič TAKÉTO
číslo 24- A song that you want to play on your funeral Okrem Dotknu se ohně o ktorom je špeciálny článok v prvej časti tohto challenge-u, a okrem ďalších sto pesničiek sa rozhodujem medzi Stairway to heaven a Highway to hell :D
číslo 25- A song that makes you laugh
číslo 26- A song that you can play on instrumentPANICA!!!!:D
číslo 27- A song that you wish you could playAsi všetky čo nevím! :D nemá zmysel to konkretizovať
číslo 28- A song that makes you feel guiltyOpäť neviem o žiadnom
číšlo 29- A song from your childhood Napríklad Holubí dům od Jiřího Schelingera :)
A nakoniec: číslo 30- Your favourite song at this time last yearAkurát som úplne najviac fičala na Slobodke, takže napríklad:
A konečne je to za mnou :D
pondelok, februára 11, 2013
Nový blog:)
Všetkých slávnostne informujem že som práve založila nový blog pre svoje fotky, takže šup šup, fanúšikovať! :)
Detaily už v úvodnom článku na adrese : sheenastaley.blogspot.com ... rýchly access TADETO :)
Detaily už v úvodnom článku na adrese : sheenastaley.blogspot.com ... rýchly access TADETO :)
sobota, februára 09, 2013
Varíme a pečieme s Marihuanou
V novom dieli seriálu Varíme a pečieme s kocovinou, závítame tak trošku do ríše divov. Pri príprave tohto dielu sme zažili niekoľko dobrodrúžstiev, nebezpečných situácií a tak trosku aj trapasov.
Odchádzala som v noci o pol jednej z Brna, takže dovtedy som si stihla začať dnešnú kocovinu zabezpečovať (ďakujem za pomoc Mamutovi a parťákom z Vyškova).
Situácie ktoré sa nám odohrali kým mohlo byť dnešné veľdielo prenesené do reality zahŕňajú napríklad grcanie v medzinárodnom autobuse, prevážanie väčšieho než malého množstva drogy cez hranice do Slovenského štátu, vytknutý členok, roztrhané pančušky alebo rozbité koleno.
Ďalej boj s časom a nemožnosť nájsť potravinárske farbivo v troch farbách, aby som mohla tortu odeť do rasta farieb... Nakoniec som zohnala len žlté a zelené, takže červená pekelne chýbala a museli sme narýchlo vymýšlať celý dizajn odznova....Ale zvládli sme to a výsledok stojí rozhodne za to. Aj keď použitý marcipán bol hodne na nič a rozpadal sa a hlavne aj to žlté farbivo tekuté mu nespravilo dobre...to chce radšej to práškové a hlavne to žlté je priesvitné a divné ale dúfam že to nebude vadiť.
Takže takto vyzerá dnešný výtvor moj a mojej maminky:)
Odchádzala som v noci o pol jednej z Brna, takže dovtedy som si stihla začať dnešnú kocovinu zabezpečovať (ďakujem za pomoc Mamutovi a parťákom z Vyškova).
Situácie ktoré sa nám odohrali kým mohlo byť dnešné veľdielo prenesené do reality zahŕňajú napríklad grcanie v medzinárodnom autobuse, prevážanie väčšieho než malého množstva drogy cez hranice do Slovenského štátu, vytknutý členok, roztrhané pančušky alebo rozbité koleno.
Ďalej boj s časom a nemožnosť nájsť potravinárske farbivo v troch farbách, aby som mohla tortu odeť do rasta farieb... Nakoniec som zohnala len žlté a zelené, takže červená pekelne chýbala a museli sme narýchlo vymýšlať celý dizajn odznova....Ale zvládli sme to a výsledok stojí rozhodne za to. Aj keď použitý marcipán bol hodne na nič a rozpadal sa a hlavne aj to žlté farbivo tekuté mu nespravilo dobre...to chce radšej to práškové a hlavne to žlté je priesvitné a divné ale dúfam že to nebude vadiť.
Takže takto vyzerá dnešný výtvor moj a mojej maminky:)
Na tortu Vám ale recept dávať nejdem, je klasicka čokoladovo-banánová, až na to že ešte aj korpus je zelený.
Ale poskytnem Vám recept na to malé kúzlo ktorým nás táto torta odvezie do ríše divov.(Ja už tam tak trochu som, lebo som popri výrobe samozrejme ochutnávala.
Takže základ je, že potrebujeme dostať aktívne thc do niečoho čo potom budeme do torty dávať. Takže som si zobrala asi odhadom 5 gramov, namočila v horúcej vode, ako mi poradila Maťka a natrhané na kústičky som to položila do hrnca a zaliala mliekom.
Ale poskytnem Vám recept na to malé kúzlo ktorým nás táto torta odvezie do ríše divov.(Ja už tam tak trochu som, lebo som popri výrobe samozrejme ochutnávala.
Takže základ je, že potrebujeme dostať aktívne thc do niečoho čo potom budeme do torty dávať. Takže som si zobrala asi odhadom 5 gramov, namočila v horúcej vode, ako mi poradila Maťka a natrhané na kústičky som to položila do hrnca a zaliala mliekom.
Podstatné je, že toto sa musí variť dlho(ja som to vydržala udržiavať niečo cez trištvrte hodinu), treba na to nonstop dávať pozor a keď to začne moc vrieť tak dolievať chladnejším mliekom...Takto tam skončil skoro celý liter.
Keď skončíte tak to treba len normálne precediť jak čaj a máme hotové mlieko.
V torte ho potom používajte miesto normálneho mlieka všade kam ho chcete dať, ja som ho dala do plnky a do korpusu, ale ak budete zdobiť napríklad šlahačkou tak určite choďte do toho :D
Je dobré pridať do toho mlieka hocikedy počas varenia aj trošku masla.
Dám teda vedieť či som dnešok prežila:)
Keď skončíte tak to treba len normálne precediť jak čaj a máme hotové mlieko.
V torte ho potom používajte miesto normálneho mlieka všade kam ho chcete dať, ja som ho dala do plnky a do korpusu, ale ak budete zdobiť napríklad šlahačkou tak určite choďte do toho :D
Je dobré pridať do toho mlieka hocikedy počas varenia aj trošku masla.
Dám teda vedieť či som dnešok prežila:)
štvrtok, januára 31, 2013
Prodaná nevěsta klasicky neklasická
Stejně jako je Prodaná nevěsta druhou operou Bedřicha Smetany, tak je i druhou operou režiséra Ondřeje Havelky. Inscenace v režii tohoto výborného herce a zpěváka získala jiný rozměr, než na jaký je běžně divák zvyklý. Není tedy divu, že se stále těší velké oblibě a vysoké návštěvnosti.
Tato komická opera psaná na libreto Karla Sabiny získala punc národní opery. Dokonale vykresluje zdejší myšlení a neopomíná také národní folklor a lidovost. Existují četná provedení jak souborů českých, tak zahraničních, ovšem už pro krásu jazyka ty nejpovedenější vznikají ve své domovině.
Jedním takovým provedením je i inscenace uváděná bezmála sedmým rokem v Janáčkově divadle v Brně. Havelka ji pojal spíše klasicky bez nutných aktualizací, ale s četnými prvky jemného, pro něj tak typického, humoru s drobnými, ne však drastickými, inovacemi. Děj zasadil do doby, ve které opera vznikla, tedy do druhé poloviny 19. století, ovšem ne do období poutí, nýbrž do času masopustního veselí. Tomu také odpovídá skvostné scénické i kostýmní provedení pod vedením Alexandry Gruskové. Velký důraz byl kladen na hereckou stránku nejen jednotlivých sólistů, ale i sboru, což přispívá k atraktivitě celého představení a divákův zájem tak neopadá. Jednotlivé árie jsou dotvářeny a podtrhávány stínohrou či prostým, avšak efektním, nasvícením. Tvůrce však nezůstává jen na poli nedosažitelnosti, ale nezvyklým způsobem bourá mantinel mezi divákem a účinkujícím. Ač byla Havelkovi vytýkána změna ročního období a přílišná erotičnost stínohry, tento kontakt se setkal s nebývalým úspěchem a funguje dokonale. Celý děj je protkán vkusným humorem, přirozeností a hravostí.
Jak režisér sám přiznal, existoval pro něj pouze jeden představitel Jeníka, který splňoval jeho představu této postavy. Je jím Aleš Briscein, který se dané role zhostil vskutku skvostně. Vynikající projev jak herecký, tak i pěvecký nezadá žádným pochybám o profesionalitě a vyzrálosti interpreta. Ztvárnění Mařenky se ujala výborná a přesvědčivá Pavla Vykopalová, jež splňuje představu rázné a milující dívky. V postavě Kecala se s čistým basem představil Jiří Sulženko, jenž v posledním dějství působil už dosti unaveně a v roli Vaška skutečně zářil, a to nejen pěvecky, Milan Rudolecký.
Hudební nastudování Petra Vronského je stejně jako pojetí opery spíše klasické. Střídají se party milostné s dynamickými, tedy hudba dokonale koresponduje s děním na jevišti. Pod jistou taktovkou Jakuba Kleckera se představil orchestr Janáčkovy opery NDB, který, až na občasné zaváhání žesťů, svou úlohu taktéž zvládl na výbornou.
Celkový zážitek kazil pouze jakýsi nadšenec, který se v průběhu inscenace snažil roztleskávat divadlo i ve chvílích, kdy to bylo krajně nevhodné a malá sboristka, či snad komparzistka, na jevišti, jež se spíše nudila a neustále se někoho z vystupujících na něco ptala.
Premiéra: 24. 3 2006, Janáčkovo divadlo Brno
Psáno z 12. 11. 2012
Vlasta Michalčíková
štvrtok, januára 10, 2013
Prokrastinace a šialenstvo :)
Tak, milí moji....
Už som sa pred pár dňami vrátila do Brna, kde som len pokračovala v likvidovaní svojej pečene, čo som započala už pred Vianocami(vlastne tu, potom v Prahe a statočne som sa držala aj celé dva týždne strávene doma v Bratislave), ale dnes som sa rozhodla byť zodpovedná a náhodou som nešla piť, pre istotu som nešla nikam aby ma to nelákalo. Tak som na seba pyšná, lebo moj mozog už vypovedá poslušnosť. A to teraz takto nejde.
A prečo to nejde? To je to práve to zaujímavé.... mne totižto začalo skúškové:) A to ako možno niektorí nevedia, je napriek mojej starobe moje prvé skúškové.
Už minule som spomínala, že som si není istá či vlastne postúpim do ďalšieho semestra, lebo som sa na všetko vysrala a myslela som si, že končím, ale ne. Také jednoduché to mať nebudem. Musím zase raz bojovať. V pondelok mám prvú skúšku-akurát asi z jedného najťažších predmetov čo mám(dejiny hudby) , je toho mrte vela a samozrejme, čo si myslíte, kolko času som tomu už venovala?:D
A tak mám samozrejme kopu úžasných nápadov čo robiť, ale nerobím nič z toho čo chcem, lebo si hovorím, že to už by bolo moc očividné, že na to serem. To že toto píšem totiž není dostatočne očividné. Tak sa teším na víkend jak na mňa konečne príde stres - aj keď to ešte není úplne isté, že príde, lebo si možem zapísať aj iné termíny ešte stále takže sa možno nevyhecujem až do toho úplne najneskorejšieho....Ostáva mi len dúfať, že dostanem rozum...
________________________________________________________________________________
Tak ešte raz.... tuto čiaru si predstavujte so zvukom zaseknutej platne alebo take niečo.... keď som začala tento príspevok písať tak mal byť úplne o niečom inom. O skúške v pondelok a tak. Plus som sa chcela pochváliť, že v mojej oblubenej brnenskej hospode(inak je to strasny pajzel, priam nepredstavitelny:D) začal makať nový týpek....aspoň ja som ho videla prvý krát. Zaujimavé na ňom je, že má dredy zhruba ako Tomáš V., snaď aj o pár centi dlhšie ale to je jedno, každopádne sa neviem rozhodnúť či sa mi páči alebo ne. A keď už som zistila, že ako asi len platonicky, že by som s ním nič nechcela mať, ale že páči sa mi, tak sa mi priznal že je totálny hudobný analfabet.... takto si to pokaziť...ale tie dredy má fakt nádherné:D Ako normálne o to zas až tak nejde, niekde vzadu v hlave si uvedomujem, že svet sa netočí len okolo hudby ale..... platonicky by mal byť dokonalý!!!
Ale čože??? Svet sa netočí len okolo hudby? Bitch please....
To prečo som to celé prerušila tou čiarou je práve o hudbe! V pondelok idem na pohovor na pozíciu "produkční v hudebním klubu"! Nechcem sa zbytočne tešiť zatiaľ ale sakra som uplne ale uplne v prdeli! :D Skúšku teda nakoniec fakt odkladám a musím sa pripraviť strašne silno:D Detaily dopíšem inokedy ak to bude mať zmysel ale sakra držte silno palce lebo ak toto vyjde tak už ostane len posledný krok k mojmu životnému cielu.... !!!! Silno na mňa myslite!!! :)
S.
Už som sa pred pár dňami vrátila do Brna, kde som len pokračovala v likvidovaní svojej pečene, čo som započala už pred Vianocami(vlastne tu, potom v Prahe a statočne som sa držala aj celé dva týždne strávene doma v Bratislave), ale dnes som sa rozhodla byť zodpovedná a náhodou som nešla piť, pre istotu som nešla nikam aby ma to nelákalo. Tak som na seba pyšná, lebo moj mozog už vypovedá poslušnosť. A to teraz takto nejde.
A prečo to nejde? To je to práve to zaujímavé.... mne totižto začalo skúškové:) A to ako možno niektorí nevedia, je napriek mojej starobe moje prvé skúškové.
Už minule som spomínala, že som si není istá či vlastne postúpim do ďalšieho semestra, lebo som sa na všetko vysrala a myslela som si, že končím, ale ne. Také jednoduché to mať nebudem. Musím zase raz bojovať. V pondelok mám prvú skúšku-akurát asi z jedného najťažších predmetov čo mám(dejiny hudby) , je toho mrte vela a samozrejme, čo si myslíte, kolko času som tomu už venovala?:D
A tak mám samozrejme kopu úžasných nápadov čo robiť, ale nerobím nič z toho čo chcem, lebo si hovorím, že to už by bolo moc očividné, že na to serem. To že toto píšem totiž není dostatočne očividné. Tak sa teším na víkend jak na mňa konečne príde stres - aj keď to ešte není úplne isté, že príde, lebo si možem zapísať aj iné termíny ešte stále takže sa možno nevyhecujem až do toho úplne najneskorejšieho....Ostáva mi len dúfať, že dostanem rozum...
________________________________________________________________________________
Tak ešte raz.... tuto čiaru si predstavujte so zvukom zaseknutej platne alebo take niečo.... keď som začala tento príspevok písať tak mal byť úplne o niečom inom. O skúške v pondelok a tak. Plus som sa chcela pochváliť, že v mojej oblubenej brnenskej hospode(inak je to strasny pajzel, priam nepredstavitelny:D) začal makať nový týpek....aspoň ja som ho videla prvý krát. Zaujimavé na ňom je, že má dredy zhruba ako Tomáš V., snaď aj o pár centi dlhšie ale to je jedno, každopádne sa neviem rozhodnúť či sa mi páči alebo ne. A keď už som zistila, že ako asi len platonicky, že by som s ním nič nechcela mať, ale že páči sa mi, tak sa mi priznal že je totálny hudobný analfabet.... takto si to pokaziť...ale tie dredy má fakt nádherné:D Ako normálne o to zas až tak nejde, niekde vzadu v hlave si uvedomujem, že svet sa netočí len okolo hudby ale..... platonicky by mal byť dokonalý!!!
Ale čože??? Svet sa netočí len okolo hudby? Bitch please....
To prečo som to celé prerušila tou čiarou je práve o hudbe! V pondelok idem na pohovor na pozíciu "produkční v hudebním klubu"! Nechcem sa zbytočne tešiť zatiaľ ale sakra som uplne ale uplne v prdeli! :D Skúšku teda nakoniec fakt odkladám a musím sa pripraviť strašne silno:D Detaily dopíšem inokedy ak to bude mať zmysel ale sakra držte silno palce lebo ak toto vyjde tak už ostane len posledný krok k mojmu životnému cielu.... !!!! Silno na mňa myslite!!! :)
S.
utorok, januára 01, 2013
2012
Každý rok na Silvestra robím nejakú spomienkovú činnosť, ktorou si rekapitulujem uplnynulých 12 mesiacov. Niekedy o tom píšem, niekedy za vsetko podstatne hovoria fotky a podobne.....
Tento rok to zase ostane na písmenkách.
Do roku 2012 som vplávala z chaty niekde za Olomoucom, kde som sa náhodou ocitla po tom čo som išla na jednu vianočnú kalbu do Brna....
Tu som sa možno prekliala tou kliatbou, že ako na Nový rok, tak po celý rok, lebo celý rok vyzeral asi ako ta chata, len vo väčšom balení, tráva a alkohol..... Aj keď.... kecám, lebo tak vyzerá každý rok ktorý som prežila tak od 14-16 rokov:D
Samozrejme môj život nie je len o tomto, je aj o sexe a rock n' rolle, ale k tomu sa dostaneme neskôr :D
Počas celého roka sa diali zlé a smutné veci, u mňa súviseli hlavne s nedostatkom peňazí a absurdnej nemožnosti nájsť si prácu alebo brigádu. Spôsobilo mi to strašne veľa starostí, bolestí a tak ďalej a ešte stále to nie je vyriešené....Ale ja sa stále nevzdávam, mňa tento svet len tak lahko nezlomí:)
Ale na opačnej strane, podarili sa mi aj nejaké tie úspechy.
Dostala som sa na svoju vysnívanú a vytúženú školu napríklad a to už niečo znamená, napriek tomu, že už to vyzerá tak, že nebudem pokračovať v druhom semestri. Ale nechcem predbiehať. Nádej zomiera posledná. Len mi je lúto, že kvôli vyššie spomínanému problému som sa psychicky nezvládla venovať škole, napriek tomu, že ma tá škola aj dosť baví. Každopádne uvidíme, co má bejt, má se stát.
Ale diali sa aj krásne veci. Tie úplne najkrajšie. Takže ako to vypadalo so mnou a hudbou?
Navštívila som dohromady 5 koncertov mojích najmilovanejších wanastowiek. V Brne, v Prahe, v Bratislave, v Terchovej a znovu v Prahe.
V Prahe som takisto navštívila koncert ďalšej mojej najmilovanejšej kapely, tento krát celosvetovo známej, v ktorej hrá môj najväčší idol a vzor a tak Dave Grohl. Áno, boli to Foo fighters a boli fantastickí! Nefalšovaný, surový nadupaný rock n' roll bez zbytočných vylepšovákov. Tak vypadal koncert z objektívneho hladiska. Pre mňa to bolo o niečo horšie, lebo som tam skoro odpadla a prišla som vďaka tomu o niekoľko pesničiek ale napriek tomu to bol strašne silný zážitok.
Ešte predtým, v čase letného slnovratu som sama zorganizovala koncert pre brnenských kamošov Barbar punk. Ten nanešťastie dopadol priam katastrofálne hlavne pre mňa ako organizátora a trošku aj z tej ľudskej stránky ale to sa zažehnalo. Kalba to bola celkom kvalitná:). Lebo šak Randal :D.
Jeseň bola trošku veselšia. Presťahovala som sa do Brna, začala chodiť do školy, absolvovala som popiči sústredenie so školou v Křižanově, pobehala zopár koncertov, pár krát som sa otočila do Bratislavy a tak. A príšiel Október a s ním ďalšie koncerty. Najprv ma čakala 25.10. v Randali Slobodná európa, následne tradičná Halloween rock night kde som už po tretí krát predávala lístky a potom prišla jedna veľká noc! Pár týždňov pred tým, konečne uzrelo svetlo sveta cdčko Mudhole-u a Underdose-u a konal sa jeho krst. V BA to bolo presne na moje narodeniny, na mojom najobľúbenejšom mieste, najobľúbenejšia kapela. Vyzeralo to dokonalo. A aj bolo, len ten detail že som mala narodky bol trochu smutnejší, lebo som vlastne "kalila" sama, napriek tomu, že mi prišli zagratulovat skoro vsetci kamoši čo ešte v BA ostali....ale bolo to úžasné.
Ďalší koncert ma čakal až 29.11. v Brne ale o to väčšia radosť to bola, lebo sa mi konečne po rokoch, čo sa o to snažím, prvý krát podarilo dostať na Kurtizány z 25. avenue, ktorým teraz frontmanuje môj najmilovanejší gitarista Tomáš Vartecký! Išla som tam síce tiež sama, len s foťákom (na tie fotky som fakt brutálne pyšná ale:D) ale bol to masaker jak riť! Recenziu si tiež môžte prečítať na mojom blogu:D
Hneď na druhý deň som sa trochu omylom ocitla na koncerte už spomínaných kamošov Barbar punk a je mi ľúto, že to vyzerá tak, že to bol posledný ich koncert na ktorom som sa zúčastnila......
Potom som si zas chvíľku počkala a 13.12. som utekala do Prahy, lebo som si potrebovala zopakovať milované Kurtizány. Ešte pár dní predtým, som sa dozvedela, že naše zhmotňovanie s Ali fakt funguje a naša milovaná kapela Lucie, oficiálne potvrdila svoj návrat + si už jeden koncert zahrala!
Po mojom návrate do Brna sme s kamoškami punkovým spôsobom napiekli hromady vánočního cukroví a potom sa celý môj život zas začal točiť okolo môjho organizovania.
Spravila som dva koncerty, jeden v Brne, jeden v Prahe, dva dni po sebe.
Ten Brnenský bol katastrofa, nedošli ľudia, príšerný zvuk, atď.... ale tí čo sme tam boli sme sa myslím zabavili dobre. Ostatne to sa ja na Mudhole vždy zabavím na parádu. :D
Z organizátorského hladiska to ale zas bolo absolútne fiasko ale nevzdávala som sa a verila, že v Prahe to bude lepšie...
A bolo!
Skvelý klub, úžasný zvuk, všetko bez problémov. Ale zas tí ľudia. Bolo ich príliš málo, aj keď tí čo tam boli sa fakt bavili královsky! To som ešte na koncerte Mudhole- u nezažila, takúto interakciu medzi kapelou a publikom! Keď som zaplatila kluby, tak nezostalo absolútne nič na cesťáky a zas to bude musieť ísť z môjho vrecka, čo úplne presne ešte neviem ako zvládnem ale nejak sa to spraví snaď. Ale minimálne za tú pražskú časť si môžem povedať, že sakra spravila som úžasný koncert, aj ke samozrejme tú najdôležitejšiu robotu odrobili kapely. Je škoda, že to v dnešnej dobe vyzerá takto s tými koncertami, lebo ako organizátor na voľnej nohe, takto nemám šancu asi:(.
No a na druhý deň prišlo to najlepšie, čo mi vlastne takto na koniec roku, úplne otočilo život na ruby. Asi snaď v dobrom, okrem toho, že ma o chvíľku niekto aj s Alenou vrazí do blázinca:D .
Kalili sme s Wanastowkami. To mi stačilo aby sa mi konečne otvoril mozog atď. O tých stavoch čo mám, som už minulý týždeň písala tak sa nechcem opakovať, ale stala sa iná vec a tento zážitok bol spúšťač alebo potvrdzovač toho čo som cítila už predtým a nevedela som čo s tým mám robiť.
V posledných mesiacoch som mala aj iné problémy okrem prachov a vďaka nim som sa zas začala trošku duševne strácať. Cítila som, že padám niekam odkiaľ som sa už dávno vykopala ale nevedela som to zastaviť, tak som sa tomu len bránila zubami nechtami, aby som ten proces pozdržala, ale už som nevedela kam ďalej kopať.
A zrazu sa to vyriešilo samé. Najprv som si nebola istá či to zvládnem ale už to viem určite. Takže, zopár malým detailom a kalbe s Wanastowkami ďakujem za to, že môžem do nového roku vstúpiť opäť ako tá najdokonalejšia Sheena Staley, nabitá čistým rock n' rollom, s prázdnym a nebolavým srdiečkom :D Konečne som presne v stave aby som si uvedomovala samú seba, tešila sa zo sladkého ovocia ktoré mi život dáva, bojovala proti veciam ktoré nemám rada a nezapodievala sa úbožiakmi a banalitami. Takže asi toľko.
Predsavzatia si zo zásady nedávam, ale mám vcelku zaujímavé plány hneď od začiatku roka. Keď sa vrátim do Brna, začnem sa učiť hrať na gitaru-konečne! Možno by som skúsila aj spev, len tak aby som aspoň nespievala falošne a do roka a do dňa musíme založiť kapelu. To je konečná lehota.
Verím, že už konečne budem mať šťastie a nájdem si brigádu(inak pojdem makať do Moulin rouge:D) a snaď to teda nejak dopadne s tou školou. Chcem sa tiež ďalej zdokonalovať vo fotení a rada by som položila už aspoň základy plánov na môj klub. Je na čase začať s ním niečo robiť.
Takže si želám aby mi to všetko aspoň trošku vyšlo konečne a tak isto Vám všetkým želám, aby Vám vyšlo všetko čo si prajete, na čom pracujete, aby sa Vám proste darilo a nekazte si život riešením banalít, zbytočne to spomaluje v ceste za snami :)) ....... Tak zatím goodbye my friends:D
Tento rok to zase ostane na písmenkách.
Do roku 2012 som vplávala z chaty niekde za Olomoucom, kde som sa náhodou ocitla po tom čo som išla na jednu vianočnú kalbu do Brna....
Tu som sa možno prekliala tou kliatbou, že ako na Nový rok, tak po celý rok, lebo celý rok vyzeral asi ako ta chata, len vo väčšom balení, tráva a alkohol..... Aj keď.... kecám, lebo tak vyzerá každý rok ktorý som prežila tak od 14-16 rokov:D
Samozrejme môj život nie je len o tomto, je aj o sexe a rock n' rolle, ale k tomu sa dostaneme neskôr :D
Počas celého roka sa diali zlé a smutné veci, u mňa súviseli hlavne s nedostatkom peňazí a absurdnej nemožnosti nájsť si prácu alebo brigádu. Spôsobilo mi to strašne veľa starostí, bolestí a tak ďalej a ešte stále to nie je vyriešené....Ale ja sa stále nevzdávam, mňa tento svet len tak lahko nezlomí:)
Ale na opačnej strane, podarili sa mi aj nejaké tie úspechy.
Dostala som sa na svoju vysnívanú a vytúženú školu napríklad a to už niečo znamená, napriek tomu, že už to vyzerá tak, že nebudem pokračovať v druhom semestri. Ale nechcem predbiehať. Nádej zomiera posledná. Len mi je lúto, že kvôli vyššie spomínanému problému som sa psychicky nezvládla venovať škole, napriek tomu, že ma tá škola aj dosť baví. Každopádne uvidíme, co má bejt, má se stát.
Ale diali sa aj krásne veci. Tie úplne najkrajšie. Takže ako to vypadalo so mnou a hudbou?
Navštívila som dohromady 5 koncertov mojích najmilovanejších wanastowiek. V Brne, v Prahe, v Bratislave, v Terchovej a znovu v Prahe.
V Prahe som takisto navštívila koncert ďalšej mojej najmilovanejšej kapely, tento krát celosvetovo známej, v ktorej hrá môj najväčší idol a vzor a tak Dave Grohl. Áno, boli to Foo fighters a boli fantastickí! Nefalšovaný, surový nadupaný rock n' roll bez zbytočných vylepšovákov. Tak vypadal koncert z objektívneho hladiska. Pre mňa to bolo o niečo horšie, lebo som tam skoro odpadla a prišla som vďaka tomu o niekoľko pesničiek ale napriek tomu to bol strašne silný zážitok.
Ešte predtým, v čase letného slnovratu som sama zorganizovala koncert pre brnenských kamošov Barbar punk. Ten nanešťastie dopadol priam katastrofálne hlavne pre mňa ako organizátora a trošku aj z tej ľudskej stránky ale to sa zažehnalo. Kalba to bola celkom kvalitná:). Lebo šak Randal :D.
Jeseň bola trošku veselšia. Presťahovala som sa do Brna, začala chodiť do školy, absolvovala som popiči sústredenie so školou v Křižanově, pobehala zopár koncertov, pár krát som sa otočila do Bratislavy a tak. A príšiel Október a s ním ďalšie koncerty. Najprv ma čakala 25.10. v Randali Slobodná európa, následne tradičná Halloween rock night kde som už po tretí krát predávala lístky a potom prišla jedna veľká noc! Pár týždňov pred tým, konečne uzrelo svetlo sveta cdčko Mudhole-u a Underdose-u a konal sa jeho krst. V BA to bolo presne na moje narodeniny, na mojom najobľúbenejšom mieste, najobľúbenejšia kapela. Vyzeralo to dokonalo. A aj bolo, len ten detail že som mala narodky bol trochu smutnejší, lebo som vlastne "kalila" sama, napriek tomu, že mi prišli zagratulovat skoro vsetci kamoši čo ešte v BA ostali....ale bolo to úžasné.
Ďalší koncert ma čakal až 29.11. v Brne ale o to väčšia radosť to bola, lebo sa mi konečne po rokoch, čo sa o to snažím, prvý krát podarilo dostať na Kurtizány z 25. avenue, ktorým teraz frontmanuje môj najmilovanejší gitarista Tomáš Vartecký! Išla som tam síce tiež sama, len s foťákom (na tie fotky som fakt brutálne pyšná ale:D) ale bol to masaker jak riť! Recenziu si tiež môžte prečítať na mojom blogu:D
Hneď na druhý deň som sa trochu omylom ocitla na koncerte už spomínaných kamošov Barbar punk a je mi ľúto, že to vyzerá tak, že to bol posledný ich koncert na ktorom som sa zúčastnila......
Potom som si zas chvíľku počkala a 13.12. som utekala do Prahy, lebo som si potrebovala zopakovať milované Kurtizány. Ešte pár dní predtým, som sa dozvedela, že naše zhmotňovanie s Ali fakt funguje a naša milovaná kapela Lucie, oficiálne potvrdila svoj návrat + si už jeden koncert zahrala!
Po mojom návrate do Brna sme s kamoškami punkovým spôsobom napiekli hromady vánočního cukroví a potom sa celý môj život zas začal točiť okolo môjho organizovania.
Spravila som dva koncerty, jeden v Brne, jeden v Prahe, dva dni po sebe.
Ten Brnenský bol katastrofa, nedošli ľudia, príšerný zvuk, atď.... ale tí čo sme tam boli sme sa myslím zabavili dobre. Ostatne to sa ja na Mudhole vždy zabavím na parádu. :D
Z organizátorského hladiska to ale zas bolo absolútne fiasko ale nevzdávala som sa a verila, že v Prahe to bude lepšie...
A bolo!
Skvelý klub, úžasný zvuk, všetko bez problémov. Ale zas tí ľudia. Bolo ich príliš málo, aj keď tí čo tam boli sa fakt bavili královsky! To som ešte na koncerte Mudhole- u nezažila, takúto interakciu medzi kapelou a publikom! Keď som zaplatila kluby, tak nezostalo absolútne nič na cesťáky a zas to bude musieť ísť z môjho vrecka, čo úplne presne ešte neviem ako zvládnem ale nejak sa to spraví snaď. Ale minimálne za tú pražskú časť si môžem povedať, že sakra spravila som úžasný koncert, aj ke samozrejme tú najdôležitejšiu robotu odrobili kapely. Je škoda, že to v dnešnej dobe vyzerá takto s tými koncertami, lebo ako organizátor na voľnej nohe, takto nemám šancu asi:(.
No a na druhý deň prišlo to najlepšie, čo mi vlastne takto na koniec roku, úplne otočilo život na ruby. Asi snaď v dobrom, okrem toho, že ma o chvíľku niekto aj s Alenou vrazí do blázinca:D .
Kalili sme s Wanastowkami. To mi stačilo aby sa mi konečne otvoril mozog atď. O tých stavoch čo mám, som už minulý týždeň písala tak sa nechcem opakovať, ale stala sa iná vec a tento zážitok bol spúšťač alebo potvrdzovač toho čo som cítila už predtým a nevedela som čo s tým mám robiť.
V posledných mesiacoch som mala aj iné problémy okrem prachov a vďaka nim som sa zas začala trošku duševne strácať. Cítila som, že padám niekam odkiaľ som sa už dávno vykopala ale nevedela som to zastaviť, tak som sa tomu len bránila zubami nechtami, aby som ten proces pozdržala, ale už som nevedela kam ďalej kopať.
A zrazu sa to vyriešilo samé. Najprv som si nebola istá či to zvládnem ale už to viem určite. Takže, zopár malým detailom a kalbe s Wanastowkami ďakujem za to, že môžem do nového roku vstúpiť opäť ako tá najdokonalejšia Sheena Staley, nabitá čistým rock n' rollom, s prázdnym a nebolavým srdiečkom :D Konečne som presne v stave aby som si uvedomovala samú seba, tešila sa zo sladkého ovocia ktoré mi život dáva, bojovala proti veciam ktoré nemám rada a nezapodievala sa úbožiakmi a banalitami. Takže asi toľko.
Predsavzatia si zo zásady nedávam, ale mám vcelku zaujímavé plány hneď od začiatku roka. Keď sa vrátim do Brna, začnem sa učiť hrať na gitaru-konečne! Možno by som skúsila aj spev, len tak aby som aspoň nespievala falošne a do roka a do dňa musíme založiť kapelu. To je konečná lehota.
Verím, že už konečne budem mať šťastie a nájdem si brigádu(inak pojdem makať do Moulin rouge:D) a snaď to teda nejak dopadne s tou školou. Chcem sa tiež ďalej zdokonalovať vo fotení a rada by som položila už aspoň základy plánov na môj klub. Je na čase začať s ním niečo robiť.
Takže si želám aby mi to všetko aspoň trošku vyšlo konečne a tak isto Vám všetkým želám, aby Vám vyšlo všetko čo si prajete, na čom pracujete, aby sa Vám proste darilo a nekazte si život riešením banalít, zbytočne to spomaluje v ceste za snami :)) ....... Tak zatím goodbye my friends:D
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)