Panic Attacks

Keď sa začalo zdať, že môj život už nemôže byť zamotanejší a že to čo sa deje už je príliš aj na neviem ako multižánrový film, tak vyššie sily opäť vypočuli výzvu a veci sa zamotali takým spôsobom, že toto už by nerozmotal ani Harry Houdini.... 

Začnime tým čo sa v tomto momente vlastne zdá ako najväčšia malichernosť z toho všetkého aj keď je to sakramentsky podstatné a ja mám taký bordel v hlave, že som stále viac presvedčenejšia, že som prípad pre veľkú skupinu odborníkov. V Bohnicích... Ja bych to aj celkom brala vlastne. Viacero vecí by sa vyriešilo za mňa.... A mala by som stravu, bývanie, a drogy za lacáka.... Ešte bych si mohla aj pokecať teoreticky... 

Takže pravidelní čtenaři, určite postrehli v mnohých mojich článkoch, že tu často ohováram človeka ktorý podla mojej logiky sposobil moju najväčšiu životnú katastrofu v septembri v Mělníku a ja teraz skrz neho nemôžem(resp. nechcem? asi mi to nikto nezakázal...) navštevovat koncerty niekoľkých svojich najmilovanejších kapiel.... 
Minule mi ale nejak rupli nervy a celé som to na dotyčného vybalila cez facebook, a podľa všetkého absolútne nič nespravil, alebo si to aspoň nepamätá. A aj keď to virtuálne neviem posúdiť, ale podľa všetkého neklame.... Takže teraz sa cítim ako najväčšia Pani Piča na planéte, napriek tomu, že sa zdá, že dotyčný moje obvinenia berie celkom v pohode.... 
No a tak teraz vlastne vôbec netuším, že čo sa to tam vtedy udialo.... Už to vôbec nechápem, toto bola jediná vec ktorá tomu dávala zmysel a ja z toho šaliem..... 
Ďalšia vec je, celý môj vzťah k tomuto človeku... čo som si o ňom myslela a tak.... A čo teraz? To nejde len takto prepínať predsa.... No proste bordel v hlave najväčší! 

Ale poďme trošku pritvrdiť. 
Nedávno mi prišlo predvolanie na súd skrz exekúciu od nemenovaného operátora. Long story short: Pred rokmi mi ukradli mobil, prevolali mi mrte paušál, kým som to stihla zablokovať a následne si ma skrz moju snahu tento účet napriek všetkému zaplatiť pohadzovali z pobočky do pobočky a nikde tú platbu nechceli pridať.... Účet medzi tým samozrejme rástol, a keď už som na to nemala tak mi to mama vybavila na dve splátky, z čoho prvú zaplatila a k druhej jej odmietli prezradiť zvyšnú sumu, že to povedia iba mne. 
No, bude to znieť zvláštne, ale ja som v tej dobe nemala jedinú možnosť to zistiť pretože som chodila skoro ráno do školy, zo školy som išla rovno do roboty, do neskorého večera a takto to bolo naozaj deň čo deň. Potom to samozrejme zas rástlo, potom som to zas riešila a zase si ma pinkala až sa ozvala veľmi nepríjemná ale absolútne typická moja vlastnosť a jednoducho som sa na to vyjebala a aj keď som to už potom chcela riešiť tak už došlo toto moje prekliatie, že som jednoducho nemala z čoho.... 

Ani sa mi dlho neozývali, tak som to vytlačila z bežne používanej časti mysle,no a teraz mám ísť na súd a nechcem, nemôžem, nedokážem..... Proste opäť neviem čo už mám robiť. ....


Ale to ešte stále nie je všetko! :)
Mám meškanie.... měsíčky neprichádzajú už tretí deň a ja chytám taký záchvat hystérie ako asi nikdy v živote..... Tri dni samozrejme nejsú tak dlhá doba a stáva sa mi to celkom často, že sa proste po pár dňoch posúvajú, plus mám úplne očividné PMS, ale v tomto momente je to od môjho tela velice prijebaný žart, vzhľadom na to, že určitá až desivo veľká pravdepodobnosť tu je.... proste naposledy trošku ušlo.... a toto rozhodne není to čo potrebujem na svoju už očividne chorú hlavu. 
Hlavne samozrejme nemám prachy ani na posraný test, takže je to o nervy, nehovoriac o tom, že na neho vobec nemám gule, pretože si absolútne neviem predstaviť čo bych spravila ak by bol pozitívny.
Žiadna z možností neprichádza do úvahy. Nie len preto, že obviously, keďže nemám peniaze na test, tak nemám peniaze ani na potrat a už vobec nie na dieťa, ale hlavne preto, že aj keby tu nebol tento problém, tak netuším na ktorú z týchto možností mám menšie gule.... Nedokážem a nezvládnem ani jedno.... 
S prvou možnosťou neviem ako by som dokázala dožiť svoj život..... a s druhou už vôbec..... 

Ako vážne.... veríte mi to ešte vôbec? 
Pretože ja už naozaj nemám pocit, že by toto mohla byť realita... a že by sa toto všetko mohlo diať jednému človeku.... fakt to takto nemože fungovať. Ale šaliem.... naozaj na tom začínam byť sakramentsky zle. ...