*Koniec pátosu*Momentálne ma neuveriteľne likviduje teplo. Je mi jasné, že všetkým okolo je strašná zima (:D), ale ja sedím takmer bez pohnutia v mojej izbe, kde je za normálnych okolností aj v takýchto horúčavách pomerne chladno a väčšinou aj v lete behám zakrytá v paplóniku a teraz zo mňa teče jak keby som kopala studňu. Ak sa čoskoro nepojdem šmariť do nejakého jazera tak ma asi fakt porazí. Aj keď aj keby sa mi to náhodou podarilo, asi aj tak nebudem spokojná(to ja nikdy:D), lebo som si doterajším snívaním o vode vytvorila nádhernú predstavu o nejakej strašne parádnej párty pri vode, s veľa kamošmi a nejakým tranizstorovým rádiom(alebo v dnešnej dobe už asi len mp3 a hlasnými reprákmi) vykrikujúcim samé staré rock n'rollové veci. Taký trošku zamerikanizovaný sníček ktorý sa mi asi v živote nesplní, lebo málokto by do takého niečoho so mnou išiel, keďže moje okolie není na takéto aktivity naprogramované. Nevadí, som si istá, že v momente keď sa k tej vode priblížim ma to už bude trápiť najmenej....len sa k nej musím dostať a najlepšie hneď. Ach jo, strašne rada by som napísala niečo zaujímavé a fascinujúce a tak ale keďže sa nič nedeje, bude to musieť počkať.... Mala som akurát tak taký pomerne zaujímavý ale absolútne pokojný a hlavne rodinný víkend... možno niekedy není na škodu sa trošku zastaviť, aspoň si viac užijem nejakú poriadnu kalbu, ak príde. Každopádne, ozvem sa keď bude o čom a medzitým budem pokračovať v tej song challengi aspoň a snaď sa mi podarí už niečo prispieť na svoj vampirologický blog. Tak užívajte prázdnin, leta atď přátelé. :)
Jsme trestáni za svá sebezapření. Každá žádost, kterou potlačujeme, vře dále v nás a otravuje naši duši. Tělo zhřeší a zbaví se hříchu, neboť každý čin je očištěním. Nic nezbude, leč vzpomínka na rozkoš, nebo slasť bolesti. Jedinou cestou zbaviti se pokušení, jest, podlehnout mu. Odporuj mu a duše tvá onemocní touhou po věcech, jež jsi sám sobě zakázal a jež učinily zákony nepřirozenými a nezákonnými.(Oscar Wilde, Obraz Doriana Graya)
pondelok, júla 02, 2012
I'm still Alive...
Takže milí moji, dávam na vedomie, že už je kľud. Celý môj výlev v predchádzajúcom príspevku bol nakoniec len následok hodne blbých udalostí zmiešaných s mojim PMS ktoré prišlo skôr ako som čakala, takže som o ňom netušila.
Nie, že by sa niečo zmenilo - momentálne je všetko rovnako nahovno ako bolo celý týždeň, ale na moje veľké počudovanie svet sa kvôli tomu neprestal točiť a facka ktorú som dostala prestala bolieť a nebo v mojej ctenej hlave sa vyjasnilo.
Takže sú ta-tam moje divoké rečičky o nastudeno servírovaných jedlách a podobne. Ja nemám čas sa zaoberať beznádejnými prípadmi. Opäť zbieram sily na pokračovanie v boji a napriek všetkému sa už cítim fajn. Ono sa totiž fakt lepšie dýcha keď vám nejde roztrhať srdce a to niečo čo by sme eventuálne mohli nazvať dušou prestane kričať (strašne by som chcela napísať, že "prestane kričať o dušu":D).
A čo teraz? Pokračujeme v pôvodnom pláne, opäť zháňame prácu a proste je čas vrátiť sa späť do tej šialene rýchlej centrifúgy. S novou, čerstvou dávkou cynizmu v krvi a dopredu s víťazným úsmevom na tvári.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
ahoj na blogu robím poviedkársku súťaž. Tak ak máš záujem, bolo by fajn keby si sa prihlásila. :) Tu máš odkaz: http://iamlunatic.blog.cz/1207/poviedkarska-sutaz
OdpovedaťOdstrániťP.S.: prepáč za reklamu