Môj život v Prahe-Časť 3. - Temné mračná sa sťahujú nad moju hlavu

Ak dobre počítam, tak zajtra to budú tri týždne čo som sa presťahovala do tety stovežatej. Bohužial aj keď mi je tu skvele, nie všetko je momentálne dokonalé. Od môjho príchodu som absolvovala jediný pohovor - ako inak neúspešný a odvtedy nič. Denne posielam desiatky životopisov a zatiaľ som ani na jeden nedostala odpoveď. Nechcem to nejak vzdávať alebo čo, to určite nie, len je to momentálne fakt naprd, keďže som bez peněz, v podstate sa tu o mňa stará jedine Ali a samozrejme ja sa jej budem okamžite ako to bude možné revanšovať, ale proste keď furt nič neprichádza, tak je to totálne zlé. Lebo takto žiť fakt nemôžme. A začínam sa obávať že čoskoro budem musieť mame splniť životné želanie, poprosiť ju nech mi pošle prachy na cestu a vrátiť sa späť do BA, ktorá mi síce kvôli ľuďom chýba, ale už nedokážem znovu žiť na Slovensku. To už proste nejde.

A ani tu to není teraz ideál. Som momentálne trošku precitlivelá, lebo som dostala nejaký hnusný zápal ucha a ešte mi aj napuchli lymfatické uzliny z toho a samozrejme to by nebola moja hlava keby z toho ešte nechytila migrénu, takže trpím fakt jak hovado. Celé noci nespím a nemám žiadne painkillers takže idem fakt tak trošku zošalieť. Do toho som momentálne v situácii že ešte tak 4 hodinky si nezapálim (dnes som mala jednu cigu) a mám aj vcelku hlad.

Toš som celá nervózna už len z princípu.

A už nastal aj ďalší problém,to už som sem písala, že potrebujem koncert minimálne každých 6 dní, no a teraz som na koncerte nebola od topfestu. Vtedy to nebolo tak ťažké, lebo eufória z Wanastowiek mi vydržala pomerne dlho, ešte znásobená eufóriou z toho že sme tu. Ale pomaly to vyprchalo a aj keď sme sa na nejaké koncerty pokúšali ísť, tak jaksik nevydalo....

Minulý víkend som si ešte vcelku užila, lebo som išla do Tábora na Mighty Sounds, ale nie na koncerty, iba do stanového mestečka. Ono zábava to bola super, aj keď som tam išla z istého dôvodu a ten dôvod tam neprišiel.... a inak ma tam obťažoval dosť desivý úchyl - ako fakt, to už ani nebola sranda, dostala som tam slabý úpal a totálne dementne som sa spálila. A to celé som absolvovala s krámami, čo tiež na festivale velice poteší. No ale aj napriek týmto nevýhodám som si to užila dosť veľmi - resp. 4 dni som sa prepíjala až do Delirium tremens a keď som došla celá mrtvá domov tak sme sa s Ali zase akurát tak opili:).

A ešte ma furt po nociach prenasleduje ten môj dôvod prečo som sa na Mighty sounds vôbec chystala. Čo vôbec není fér, keď je tak ďaleko odomňa. A tu to zatiaľ ani nemám čím utlmiť, je tu akútny nedostatok schopných chlapov tuším. Ale o tom zas nabudúce.


Dúfam, že čoskoro na moju hlavu začne svietiť slnko a ja sa nebudem musieť pokorená vrátiť na Slovensko.......