Čo by som dala za jeden jediný koncert Wanastowiek.
Keby spolu členovia Lucie aspoň komunikovali...
Pôjdeme na výlet do Prahy a.....
Rok 2011:
Lucie vyhrala cenu Anděl za skupinu dvacetiletí a stretli sa všetci na jednom pódiu...
Boli sme na koncerte Wanastowiek a na posteli nám spí gitara ktorú Ali venoval Robert Kodym.
Bývame v Prahe.....
Tak som sa oficiálne presťahovala..... Hlavné mesto ČR, krajiny ktorú silno upodozrievam z Magratheizmu..... to je sen....
Ale nie, fakt...... dorazili sme v stredu o ôsmej večer, zhodou nešťastných náhod(fajčenie a jedenie) sme nestihli autobus domov a tak sme museli hodinu čakať na zástavke, pretože pohybovať sa po Prahe so všetkými mojími báglami, to by mi asi dalo inak zabrať. Samozrejme keď už sme vystúpili v Jesenicích, rovno pri hospode, tak sme nemohli nasilu odolávať a išli sme na jedno pivo.
Druhý deň som strávila skoro celý sama doma, kým bola Ali v robote, ale večer sme sa stretli a mali sme dva jasné ciele: Čechův most a nájsť legendárny RC Bunkr.......
Začali sme Bunkrom a spravili sme chybu pretože sme ho zúfalo hľadali asi 3 hodiny a nakoniec sme kapitulovali a zapadli v hospode na pive a nakladanom hermelíne(špeciálne pre mňa bez cibule). Už bolo dosť neskoro a ráno sme obe museli vstávať, takže sme sa vybrali domov, ale na ulici sme našli človeka, ktorý náhodou tušil kde sa to nachádza a ochotne nás tam zaviedol. Bohužial však už je na tom mieste iný klub a ešte bol aj zavretý. Tak sme s novým kamošom zapadli ešte na jedno pivo a odišli celé vysmiate domov. Čechův most sme ako inak nestihli.
Druhý deň ráno, to bolo čisté peklo. Po vyše mesiaci som bola nútená vstávať šialene skoro. Ale v pohode, prežila som a úplne sama som sa metrom dostala do úplne inej časti Prahy a ešte som zvládla aj cestu späť a trafila som do domu v ktorom bývam. Nikdy som na seba nebola pyšnejšia:D.
Potom som navarila počkala na Ali a išli sme pařit s novým kamošom z predošlého dňa. Čo znamenalo, že sme zapadli v takej malej pivničke kde sme ťahali pivo a medovinu a rôzne zelenosti a bolo nám super až kým som sa nenašla v príliš odpálenom stave na to aby som fungovala ako sa patrí, keď sme chceli pařit až do rána... Tak sme sa vybrali späť do Jeseníc a skočili ešte na pivo a bouchanou tequilu(parádna vecička inak:D) a potom sme doma zaspali jak asi ešte nikdy.
Dnešok máme trošku miernejší, boli sme nakúpiť, navarili sme si parádne papanie(cestoviny so syrovo-hríbovou omáčkou) a spinkali sme asi ďalšie tri hoďky.... Pozreli sme si ešte Obrazohled o Lucie, popíjame vínko a možno sa ešte vyberieme do hospůdky čo máme blízko.
V Praze je proste fakt blaze!:)
To be continued....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára