Tak tu máme ďalší diel zo série ako je všetko neuveriteľne a absurdne na piču....
Pekne sa usaďte a užívajte....
Vyzerá to tak, že sa mi pod rukami rozpadá absolútne všetko...celý život. Tak ako som si ani v tých najhorších nočných morách nikdy nevedela predstaviť a takto strašne v piči som už nebola viac ako tri roky....
Vlastne ak si všetko zhrniem dohromady tak som na tom tisííííc krát horšie ako som bývala počas svojich legendárnych dvoch rokov temna.... Len som sa doteraz snažila si to nepripúšťať tak ako vtedy. Ale už to nejde a ja sa rúcam a neviem čo mám robiť...
Skúsim tu nejak zhrnúť čo sa udialo, ako asi sa cítim(aj keď na to nedokážem nájsť správne slová ale pokúsim sa to čo najviac priblížiť) a tak ďalej...
Takže, posledné dva roky mojho života neboli úplne bohviečo ale to som tu celý čas priebežne riešila. V skratke, všetko začalo dojebanými príjmačkami na VŠ, dojebanou maturitou, kedy som si úplne zbytočne musela dorábať slovenčinu až v septembri, v lete presťahovaním sa do Prahy, absolútne absurdnou nemožnosťou nájsť si prácu, vtedy začalo tiež prekliatie s pracovným názvom "zavretá sama v garzonke" a znovu návratom do BA v septembri, kedy som sa vrátila len nachvílu dorobiť tú maturitu a v novembri toho istého roku(2011) zas návratom do Prahy, kde všetko išlo presne tak ako v lete.
Medzitým sa mi ale naskytla možnosť pracovať v pražskom Hard rock café, čo z viacerých opäť absurdných príčin nevyšlo a jednou z nich bolo napríklad aj to, že som sa opäť musela vrátiť do BA (vysvetlovať prečo by teraz bolo moc na dlho). Znovu som si teda podala prihlášku na svoju vytúženú a vysnívanú vysokú školu v Brne a tento krát som to dala.... Bola som šťastná ako blcha. Presťahovala som sa teda do Brna, ale vzľadom na to, že moja rodina nemala moc možností mi finančne vypomáhať (čo napriek tomu v rámci nemožných možností robila) som si musela hľadať prácu aj tam.... To samozrejme nešlo a tak som trávila dlhé jesenné a potom aj zimné večery, pomerne často sama v garzónke. Nehovoriac o osobných drámach ktoré sa pri tom diali a verte mi, to by bolo možno aj na film tipu Inge Lindströmová.
A tak sa stalo, že kombinácia mojej lenivosti a prokrastinácie, s nedostatkom peňazí a často s depresiami z diania v mojom okolí som absolútne nezvládla dokončiť prvý semester, aj napriek faktu, že som ho mohla mať teoreticky zadarmo. Takže som musela opustiť školu ktorú som milovala a naozaj ma bavila a takisto, opäť vzhľadom na situácie ktoré sa diali v tom čase, som musela opustiť aj Brno, aj keď to najprv nebolo v pláne.
Zas som sa vrátila do BA, kde proste ja už nedokážem žiťa pomaly som sa začala pokúšať znovu sa vrátiť do Prahy. Raz keď som na to mala aspoň trošku zarobené prachy som sem prišla nosiť životopisy a podobné veci a keď som sa vrátila do BA len tak, že na týždeň,pre zvyšok peňazí(takticky som si nezobrala všetky) a pre veci samozreme a už by som sa sem vrátila na trvalo, tak som zistila, že mi nečakane moje peniaze boli odobraté rodinou. Samozrejme potom čo do mňa vrazili počas mojho neúspešného štúdia na to mali právo a asi to aj potrebovali, ale ja som to v tom momente proste potrebovala tiež a s týmto som vyslovene nepočítala a prekazilo mi to všetky plány a to ešte nespomínam iné doteraz tiež nevyriešené zistenia ktoré mi vtedy do toho prišli a sú obrovským problémom.
A tak som opäť stvrdla na leto v Bratislave, kde som umierala, umierala a umierala ale pozviechala som sa, popredávala som nejaké drobnosti , vďaka čomu som mala na jednosmerný bus smer Praha a zas som sa tu ocitla. A na tvrdo, bez akejkoľvek možnosti návratu.
Okamžite som začala behať po pohovoroch( situácia sa po dvoch rokoch zlepšila a už sa mi na moje CV začali konečne aj ozývať), ktorých bolo naozaj dosť. Už mi bolo zo všetkého zle. Z hľadania práce na internete, z roznášania životopisov, aj z pohovorovania, ale držala som sa, pretože okrem toho, že som nemala na výber, tak som aj cítila, že sa konečne niečo deje . A nakoniec to vyšlo.
Po pohovore v istej kinokaviarni sa mi síce ozvali o niečo neskor ako tvrdili ale vyšlo to.
Síce to bolo len na polovičný úväzok a za malý peňáz ale za to som prachy dostávala raz týždenne, takže som aspoň mohla trošku prispieť na stravu a podobne. Tam to najprv vyzeralo fajn, ale nebol by to moj život keby sa to nezvrtlo. O ďalších nanajvýš absurdných udalostiach keď ma zas niekto proste seriózne obral o prachy si prípadne prečítajte TU.
Následne som prvý krát po dvoch mesiacoch navštívila svoje rodné mesto, kde som sa zdržala skoro o týždeň dlhšie ako bolo v pláne a nikdy v živote som svoje rozhodnutie nelutovala tak ako to, že som tam vobec išla a len som sa utvrdila, že tam je to pre mňa už naozaj dávno DEAD a prišla som kvoli koncertu Wanastowiek v Mělníku, ktorý som po všetkých tých nechutnostiach v bývalej práci už potrebovala ako obväz na otvorenú ranu.
Tam sa ale opäť stala obzvlášť absurdná a podivuhodná situácia, zahŕňajúca okrem iného zradu od milovanej osoby a následnú katastrofu s tým spojenú a to už bol len začiatok konca....
Keď vám niekto vezme to jediné čo vám lieči dušu po všetkých životných katastrofách a failoch... tak je to len otázka času kedy sa z toho zbláznite.
...........Pokračováni přiště.... abych vás neunudila jednorázovo .....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára