3.2:1:BUM

Hneď deň po tom, ako som tu naposledy tvrdila, že sa nelutujem, som sa začala šialene ľutovať. Ale tak to asi chodí ked idete ešte v noci von a nakoniec chtiac či nechtiac skončíte v spoločnosti v ktorej ste aspoň v ten jediný večer skončiť nechceli.
Potom sa pohádate s kým sa dá a nasadnete na druhé ranné metro a všetci čo sú s vami si schválne odsadnú, pretože ste predsa taká strašná piča že ste si dovolili zastať sa samej seba pred urážkami a falošnými obvineniami.....
Potom si vypočujete to, že ľudia ktorých sa to netýka s tým nechcú mať nič spoločné a nechcú si vyberať strany, a vy ste síce schopní to akceptovať ale zrazu si uvedomíte, že tí čo si nikdy nechcú vyberať strany, nikdy neostanú pri vás, ale idú za tými druhými.....

Takže, ja neviem či tu niekto chápe o čom vlastne hovorím, ale tak som sa proste v sobotný podvečer ocitla sama doma, pretože som opäť nechcela tráviť večer v spoločnosti v ktorej som nechcela byť už večer predošlý a pozerala som Denník Bridget Jonesovej, ani neviem prečo. A vlastne som to vnímala len tak na 50% lebo inak som sa venovala náhlym prepadom plaču a sebaľútosti a čokoláde ktorú mali v Alberte za 12 kč a chipsom a tak ďalej......

Stále viac a viac si uvedomujem svoju absolútnu osamelosť a nie len vtedy keď som sama ale hlavne keď som s tými ktorí su mi tu najbližší, plus s jedným cpčkarským bonusom ktorý je v podstate to čomu som sa celý víkend snažila vyhnúť.

Ale aj tak sa medzi kamarátmi a tak všeobecne ľuďmi, cítim ako absolútny mimozemšťan. A asi aj nejaký zabudnutý mimozemšťan aj budem, pretože nemóžem uveriť, že by som ja mohla patriť na túto planétu a byť človek z rovnakého mäsa a kostí ako ostatní..... Nerobím zo seba žiadneho mučedníka.... ale čím viac to tu pozorujem, tým viac nechápem a mám potrebu sa nejak uzatvárať.

V nedeľu už ale bolo všetko super, prišla velice vzácna delegácia z Bratislavy a aspoň čiastočná zmena prostredia bola fajn. Až na to, že potom som zase dostala skvelý nápad a zašla som do hospody ktorú som už od leta nevedela nájsť no a tam som skončila (od zhruba polnoci zase sama) až niekedy skoro ráno kedy som už fakt umierala a musela ísť domov a aj keď to tam bolo pomerne super, cesta odtiaľ bola to najpekelnejšie na svete, pretože nie len, že ma jeden týpek ktorý v tej hospode bol (ale celý večer mi nič nepovedal len sa usmieval) vyrušil pri grcaní(dobehol ma totiž vonku) a ja som tým trpela až celú cestu s dvoma prestupmi do Kobylis, ale bol fakt divný a myslím, že ma vyslovene obťažoval a neviem o čo mu presne išlo, ale chcel si ma aj zaplatiť a nasilu so mnou chcel isť na taxik ale išla tramvaj, tak som tam nastupila a on za mnou a potom sa nejak urazil a odišiel.....

No ale zaujímave bolo ráno ešte, keď som sa zobudila a našla som si majetok asi 450 kč, keď som tam išla asi s tridsiatimi.... a ešte aj s trávou a nejakými cigami....
No asi som mala úspech, ale ako bolo to všetko strašne čudné....

No a odvtedy ležím doma pretože ma po vyše dvoch rokoch totálne zkolila chrípka a to už si asi viete predstaviť jak strašné myšlienky mi furt chodia po hlave keďže som očividne psychicky narušená už.....

Okrem toho mám nervy lebo už sa mi dva týždne neozvali z roboty a ja teraz neviem ako to mám brať, pretože naposledy keď som sa pýtala, že kedy mám prísť tak mi provozní povedal, že mi zavolá keď ma bude treba, ale toto už je celkom dlho a ja nemám ani korunu, takže by sa už aj šiklo a keďže je dosť nervák tak tam úplne nechcem ísť a zas sa vypytovať, ale je to proste divné keď neviem s čím mám vlastne počítať... A hlavne ak ma nezavolajú tak nie len, že nebudem mať začo žiť, ale ani sa nebudem mať začo dostať domov na Vianoce.... a ja už proste nevládzem riešiť tieto vjecy furt....


Plus teraz vobec neviem ako to tu nakoniec budem mať s bývaním a proste sračky, sračky, furt samé sračky....


Ospravedlňujem sa, tým čo to dočítali až sem za absolútne zmysel nedávajúci príspevok.... Ale len si tu tak čistím gebulu....