Sex, drogy a alkohol....

Pred pár dňami som sa nudila doma a zapla som si televízor, kde práve jediná aspoň ako tak schopná zábava bol seriál V siedmom nebi. Ten som kedysi ako malá pozerávala, ale našťastie som vždy bola dostatočne inteligentná aby mi to nevymylo mozek. Pravdupovediac, ono je to vcelku fajn oddychovka, keď sa odosobníte od typicky amerického nezmyselného patriotizmu, umelých ponaučení a takých podobných sračiek a vôbec pri tom neprekáža to, že hlavní protagonisti sú obrovská rodina pastora. Každopádne ma veci, ktoré nielen v konkrétnom dieli ale v podstate aj všetkých ostatných, riešili donútili k zamýšlaniu o veciach o ktorých som sa ale nezamýšlala prvýkrát..... Tak v prvom rade sex.

Nejde len o tento seriál, vo väčšine takýchto vecí, ale aj v škole a podobne(aspoň my sme mali také prednášky aj na strednej od našej triednej) sa nám snažia vtĺcť do hlavy, že by sme mali so sexom počkať na niekoho, koho skutočne milujeme a najlepšie až do svatby. To iste všetci poznáte. Ale, prosím vás, čo sú toto za bullshity? Ako môže mladý človek, s ktorým zmietajú hormóny, objavuje vlastné telo a sexualitu, čakať do svadby alebo snaď rozlíšiť koho skutočne miluje, kto za to naozaj stojí? Veď predsa v tom veku je skutočná láska každá jedna, a nikto vás nepresvedčí o tom, že to nie je skutočné až kým to neprejde samo. A všetci dobre vieme, že sa to nedá vydržať. A hlavne sex nie je o láske a láska nie je o sexe! To je proste fakt ktorý by si mal každý uvedomiť, napriek tomu, že rozhodne je krásne keď sa tieto dve veci dokážu v dvoch ľuďoch skombinovať....

Myslím si, že robiť z panenstva niečo špeciálne a posvätné čo by sme si mali šetriť na špeciálnu príležitosť je absolútna hlúposť. Sex je prirodzená (nielen) ľudská záležitosť a miesto toho aby deťom vnucovali takéto myšlienky, by sa s nimi rodičia a iné "autority" ktoré toto chcú riešiť, mali otvorene porozprávať, povedať im aké hrozia nebezpečenstvá, naučiť ich chrániť sa pred neželaným tehotenstvom a hlavne pohlavnými chorobami. Jasné, že nikto nechce mať z dieťaťa promiskuitné hovado, ale není nič zlé na vystriedaní viacerých partnerov a skúšať čo komu vyhovuje, pokiaľ je to bezpečné.

Veď sa len pozrime na generácie ľudí, ktorí boli v duchu ochrany panenstva až do svatby vychovaní. Brali sa predčasne a žili nešťastne do konca života lebo mali zakázané sa rozviesť. Alebo boli nešťastní preto, lebo si vzájomne fyzicky nevyhovovali a jednoducho áno, človeka to frustruje. Samozrejme nehovorím za všetkých, ale sú to extrémne časté prípady. Najviac ma, keď som už spomínala našu triednu, prekvapuje, že práve ona nás učila predmety ako pedagogika, psychológia a aj etika, vďaka čomu by sme mali predpokladať, že takýmto veciam sama dobre rozumie a miesto toho aby nám to povedala nejak takto, tak nám hovoríla tú prvú, "zlú" verziu. Aj keď to boli slová zúfalej matky vychovávajúcej teenagerov a aj na základe našich priznaní a skúseností sa snažila prísť na to, čo asi môže vyvádzať jej dcéra o rok mladšia od nás. A tak trošku ju to asi desilo. Ale prečo mala strach to s ňou prebrať a napríklad jej poradiť?

Ďalšou vecou, ktorá sa v spomínanom dieli V siedmom nebi riešila bola tráva, z ktorej tam urobili strašiaka veľkosti Goliáša. Keď rodičia našli jointa a padlo podozrenie, že jedno z ich detí húli trávu, sa matka priznala manželovi pastorovi, že zamlada si trošku zahulila. To vám bola pohroma.... Tváril sa, akoby sa mu priznala, že sa živila pouličnou prostitúciou alebo čo. Každopádne, to tiež vieme, že marihuana nie je ako iné drogy, tým ju ale nechcem obraňovať. Sama som pravdupovediac takmer prvotriedny hulič, ale uvedomujem si, čo to v prehnanom množstve robí s ľudským mozgom, aj napriek tomu, že je v mnohých prípadoch prospešná. Takisto je skutočné riziko, aj keď málo pravdepodobné, že máte nejakú mentálnu poruchu ktorú húlenie trávy môže(ale nemusí) spustiť, a bez nej sa to nemusí(ale môže) prejaviť po celý život. To sú riziká s ktorými si moc nepomôžeme. Nechcem ale hovoriť práve o tráve v súvislosti s drogami. Keby som mala deti, asi si s nimi prvý krát zahúlim sama, nemienim sa tváriť, že som nevinná.

Podstatné sú tu tvrdé drogy. Je ťažké odhadnúť správny spôsob ako pred tým mládež ochrániť. Samozvaní odborníci(tiež sme na strednej s takými mali tú česť sa porozprávať) deťom povedia len minimum, v štýle: "Neberte drogy, sú zlé." Ale to nie je ani náhodou správny spôsob. Čo si z toho človek môže zobrať? Autority mu povedia, že je to zlé, ale človek ktorého obdivuje(spevák, herec, alebo iný rolemodel) drogy berie a teda to musí byť správne, veď ten človek je tak cool, nie? Tak sa rozhodne to sám vyskúšať a zistí, že má z toho príjemné stavy, je šťastný, páči sa mu to, prečo mu niekto tvrdil, že je to zlé? A keď nakoniec zistí, čo je na tom zlé, už je väčšinou neskoro.

Tu by som asi zvolila "liečbu" šokom. Ukázať úplne necenzúrované následky drôg, prednášky by nemali robiť psychológovia, ktorí to nikdy neskúsili, ale liečiací sa alebo abstinujúci feťáci, ktorí o všetkom môžu rozprávať z vlastných skúseností. U mňa osobne v skutočnosti protidrogovo pôsobili paradoxne aj moje najmilovanejšie rockové hviezdy. To, že mi väčšina z nich umrela, to že ten ktorý by dnes oslávil 45. narodeniny, nestihol osláviť ani 35 a jeho obrovitánsky široko-ďaleko nevídaný talent mu nepomohol, v tom aby nebol sám a dva týždňe nehnil vo svojom byte, kým našli jeho telo a vážil ledva 40 kíl a nebolo z neho nič, nič viac len úboha bytosť zničená drogami. To na mňa fakt nepôsobí cool, pôsobí to na mňa deštruktívne a sama by som si takéto niečo nikdy nespôsobila.... Takto by to mali ukazovať mladým a kľudne aj starším ľuďom ktorí nevedia čo a jak.

A samozrejme je krásna preventívka, ktorú môžu spraviť rodičia. Venovať sa svojej ratolesti, dávať im všetku lásku na svete, ukázať jej, že im môže veriť a tiež jej veriť a pomôcť jej v každom prúseri. A potom sa nemusia báť, že čo berie ich dieťa...(aspoň väčšinou, keď je raz niekto debil, už mu nič nepomôže)

No a k alkoholu vlastne žiadnu múdrosť nemám. Alebo ak by som aj niečo v hlave našla, neodvažovala by som sa s tým vyjsť verejne, pretože by to bolo klasické: "Vodu káže,víno pije." Pred alkoholom som sa ochrániť tiež nezvládla. Je to sračka, ale mám tú sračku rada a rada sa ňou opájam. A vo veľkých množstvách. Chutí mi to ale je fakt, že na tejto planéte nedokážem vydržať triezva, lebo by som to tu musela vyvraždiť. (:D) Ale gratulujem každému kto to triezvy zvláda.

Na svoju obranu musím povedať, že svoje alkoholické stavy poväčšinou sama zvládam, nedokážem sa sundať až tak aby som o sebe vôbec netušila, nikomu ani sebe neubližujem a tak ďalej, ale myslím si, že tí, ktorí na tom čo sa alkoholizmu týka nejsú takto bezpečne by si mali nechať pomôcť a nepiť. Lebo poznám takých veľa a niekedy to není pekné-hlavne pokiaľ ide o pomerne inteligentných ľudí.

Neviem, či existuje nejaký spôsob jak pred týmto človeka ochrániť. Je to voľne dostupné a keď to niekto chce tak si to kúpi, keď to nechce, tak si to nekúpi. A zvyšok je už len na ňom. Tu by som sa keď tak hlavne zamerala na zodpovednosť dotyčného. Ako ochrániť seba aj ostatných. Nesadnúť si pod vplyvom za volant a podobné veci. To je podľa mňa podstatné. A tu by som tiež volila "liečbu" šokom, o čo sa napríklad, ako som počula, snaží aj Daniel Landa a jeho videá so "škaredými" obrázkami sa púšťajú v autoškolách adeptom na vodičák. To je podľa mňa dobré, väčšina ľudí si proste všetko pár krát rozmyslí keď to vidí na vlastné oči. A hry na hrdinov, v tomto prípade, fakt nejsú najlepšia vec.

Tákže tak. Týmto som zo seba nechcela robiť mudrlanta s patentom na všetko, len som mala potrebu si zafilozofovať o veciach ktoré nám tlačia do hlavy. Nech si z toho zoberie každý čo chce. A nebojte sa vytvoriť diskusiu, fakt ma zaujímajú názory na tieto témy:). Niekedy nabudúce si pokecáme o sexe/nahote a násilí v médiách:). Zduř!

Tipy a triky na prácu s marcipánom

Milí návštevníci,

Nie, že by som bola nejaký Samochvál, ale je fakt, že torty made by me už sú takou malou súkromnou legendou. Pre kamarátov som ich už porobila celé desiatky a aj tak stále od všade počúvam veci typu "Mne si ešte neurobila tortu." Tento rok som sa posunula o level vyššie a začala som torty robiť s marcipánom. Doteraz som urobila tri a na základe svojich nováčikovských skúseností som sa rozhodla podeliť o cenné info pre každého kto chce svojich blízkych alebo seba potešiť s výnimočnými dielami:).

Zo začiatku som z marcipánu mala strašný strach - že ho budem mať málo, že sa mi nepodarí ho upraviť ako potrebujem a podobne. Všetky tieto starosti ale boli úplne zbytočné - mala som k dispozícii 50 gramov žltého, 50 gramov čierneho a približne rovnaké množstvo bieleho.

Takže začnem s tým bielym: Ten je asi najpraktickejší a predáva sa navážený v rôznych množstvách. Teda pokiaľ nepotrebujete čierny - inak vám stačí kúpiť za pár centov akékoľvek potravinové farbivo(tam kde som ja kupovala marcipán ho mali aj v tekutom stave ale inak ho v pohode zoženiete v tescu v sypanej podobe a je to lacnejšie). Potom len zoberiete kus marcipánu, farbivo si niekam vysypete, vyválate to v tom a mačkáte o stošesť až kým to nie je poriadne zafarbené zvonku aj zvnútra. upozorňujem, že z toho budete zafarbení a zalepení po celom tele, ale v pohode sa to umyje v teplej vode a mydlom. Vaľkanie Ja som marcipán potrebovala hlavne na potiahnutie torty. V obchode mi tvrdili že na to budem potrebovať minimálne 5 takých tých 25 gramových balení - ale nejsom milionár, tak som si povedala že to skúsim s dvoma a dobre som spravila. Na začiatok som použila jeden a pol balíčka(že v prípade potreby tam tu dalsiu polku pridám, ale to nebolo potrebné, lebo keď už som to mala natiahnuté na korpuse tak som musela odrezať ešte také množstvo, že som v podstate použila len ten jeden balíček). Aj tak je ale dobré použiť väčšie množstvo a potom to podľa potreby obrezať. Pri vaľkaní som prišla na to, že sa mi to neskutočne lepí, takže som ho podsypala múkou-ale tohto sa prosím vyvarujte - lepí to ešte viac. Na internete som našla taký nápad, že to treba podsypať solamylom, takže pri prvej pokusnej torte som použila ten a fungovalo to! Krásne sa to podarilo vyvaľkať na tenko a obaliť tým tortu. Pri prenášaní na tortu vám odporúčam použiť asistenta aby sa vám to nepotrhalo ale inak to nerobí väčšie problémy. Ale ešte k tomu solamylu: Pri ochutnávaní som zistila, že tým že bol ten solamyl v marcipáne zamiešaný, tak mu trošku upravil chuť a nebolo to moc dobre- takže pri druhej torte som ho zmiešala s práškovým cukrom a toto je moji milí veľmi užitočná rada, vďaka ktorej určite nič nepokazíte! Čierny marcipán ostane trošku špinavý ale pomocou malého množstva vody- s tým naozaj opatrne, to v pohode umyjete.

Ako zariadiť, aby sa marcipán z korpusu nešmýkal? Toto bola vec s ktorou som vôbec nepočítala a tak ma to dosť mrzelo keď som pri nakrájaní torty zistila, že sa z nej trošku zošmykuje. Takže odporúčam už hotovú a naplnenú tortu potreť ešte niečím lepkavým- najlepšie kyslý džem. Spraví zaujímavú chuť, marcipán dokonalo prilepí a hlavne na ňom nespraví hrudky. Ale samozrejme to musíte posúdiť aj podľa príchute torty aby sa to nejak zle nekrížilo-ja som robila čokoládovú a vanilkovú a tomu to nevadilo:).

Vyrezávanie obrázkov, písmen a pod. Niektoré písmenká a podobne môžte kludne normálne jednoducho vytvarovať tak ako som to urobila ja na prvej torte:

Ale napríklad s druhou tortou som mala trošku väčší problém keďže išlo o tortu s logom Ramones a to vyzeralo desivo a komplikovane a ani v obchode s cukrárenskými pomôckami mi nevedeli poradiť čo s tým a radili mi dať vytlačiť obrázok na jedlý papier. Nikomu neverte! :D Obrázky takéhoto typu, v pohode spravíte napríklad tak, že si vezmete potravinársku fóliu, nájdete si obrázok na internete, fóliu nacapíte na monitor a nejakou fixkou to obkreslite. Potom to nacapíte na marcipán(samozrejme nepopísanou stranou) a nejakým špicatým predmetom(skúste napr. ceruzku) to obkreslíte na marcipán tak aby sa to tam dobre otlačilo. A potom príde tá najvtipnejšia vec. Skúšali sme to vyrezávať ale trvalo to sto rokov, takže môj úžasný tip(či typ?:D)- zoberte si manikúrové nožničky a surovo to vystrihnite. Dokonalé a jednoduché.

Nakoniec keď to budete už prikladať na tortu, tak aby ste sa vyhli prípadnemu šmýkaniu a odpadávainu ozdôb, zoberte si tak poldeci teplej vody, cukor(najlepšie práškový-lepšie sa roztopí) a každú ozdobu zo spodu potrite takou tou srandou, ktorá sa napríklad používa na potieranie vajíčok na štrúdlach a pod. Takisto môžte na niektoré veci použiť také tie formičky s ktorými sa vyrezávajú vianočné koláčky- ak sa vám to k tomu, čo chcete spraviť hodí tak to určite veľmi pomôže. Ďalšia sranda ktorú sme vymysleli súvisela s tými prťavými malými hviezdičkami, ktoré na torte môžte vidieť a je ich tam fakt vcelku dosť. Vôbec sme nevedeli ako také niečo vyrobiť a nakoniec sme použili jednu násadku, na také to zdobiace vrecko, a to nám spravilo krásne hviezdičky presne ako sme potrebovali. Možností sú milióny, vymyslieť sa dá všeličo, len treba zapojiť fantáziu.

Čo sa týka postavičiek- ako napríklad včielka ktorú vidíte na prvej torte, to funguje zhruba podobne ako plastelína a už je to len o šikovnosti a talente, že čo sa vám z toho podarí vytvoriť. Pozor ale pri veškerej robote s marcipánom - nemajte ho zbytočne na vzduchu keď ho hnepoužívate- schne a drví sa...

Torta číslo dva:

Mimochodom bratislavčania marcipán zoženú najlepšie na dlháčoch na ulici Hany Meličkovej- v takom modro-ružovom dome, kde je aj cukráreň. Takisto som videla rôzne marcipánove srandy v Metre, upravené aj vo farebných balíčkoch jak plastelína a tak. Ale viac sa to oplatí asi v tom špecializovanom obchode a nezabudnite na to, čo som vám hovorila o bielom marcipáne. :) Dúfam, že som niekomu pomohla, prípadne ponúkla nejaké podnety, v prípade nejakých otázok alebo nezrovnalostí, sa nebojte pýtať... :)

Torta číslo tri:

On the road

Viete ako sa ja sťažujem, že sa stále nudím doma a som z toho celá frustrovaná..... No tak za posledný týždeň sa rozhodne nemôžem na nič také ako nuda sťažovať. Začnime pekne (najlepšie) od začiatku.

Minulý týždeň som s maminkou vyrazila do Prahy. Maminka Prahu totižto videla len raz a to z auta po ceste na koncert Metallici v 2008. A tak sa zo mňa mal stať jej sprievodca po tomto nádhernom meste. V utorok 7.8. sme vyrazili s menšími komplikáciami z Bratislavy-keďže sme nestihli autobus tak sme museli ísť vláčikom na čo sme podľa mňa vyhodili úplne zbytočne kopu prachov a to sme si ešte inteligentne kúpili len jednosmerne lístky. Ale tak čo... cestu sme prežili, šťastne sme dorazili a o chvíľku na to sme sa rovnako šťastne ubytovali u Alenky a ešte šťastnejšie sme sa takto spolu v trojici(alebo ak rátame hafana Luckyho tak štvorici) opili. To znamenalo krásnu rannú kocovinu alebo teda hlavne neskutočné suchoty. No a čo je lepšie ako sa v takomto stave vybrať medzi davy a zástupy turistov v tom najcentrovatejšiom centre Prahy.

Samozrejme, som si ešte ulahčila cestu tým, že som si zabudla zobrať vodu, takže som čoskoro bola dehydrovaná a bolo mi zle- vďaka čomu som si nemohla ani zapáliť a tým pádom ma ovládali absťáky a nie príliš potlačovaná agresia z turistického ruchu. Ale inak to bolo fajn si myslím-hlavne keď som sa svoju dehydratáciu snažila riešiť pivom :-). No keď sme si teda pozreli tie najviac vychytené miesta, tak sme sa stretli s Ali na Florenci, kúpili si lístky na cestu do Bratislavy a išli sme sa najesť.

To sme kúsok od Florenca natrafili na reštauráciu s nádherným názvom - U mrtvého ptáka, kde na nás od všade číhali nápisy "Mrtvej pták tě vidí". Čo ma však najviac zaujalo bola špeciálna nabídka pre skupinky ľudí(buď pre štyroch alebo pre ôsmich) s názvom Orlosup. To bola jedna z takých vecí ktorá mi v hlave môže pochodovať a nedovoliť mi spať aj mesiac, ale maminka sa tomuto pokúsila zabrániť a tak sa pána čašníka spýtala, že čo to je. Ale to Vám teraz neprezradím, musíte si trošku zadumať. No každopádne potom sme si nakúpili zas nejaké alkoholy v Tescu, že sa doma opijeme, ale mne osobne sa to nepodarilo lebo som mala nejaký nerv v žalúdku a z toho mi nešlo piť:D. Ale aspoň som zas na druhý deň nemala kocovinu, že? Každopádne ten druhý deň-konkrétne štvrtok už sme odchádzali do Bratislavy ale až poobede, takže sme si batožinu schovali na Florenci a zobrala som maminku na Vyšehrad.

Vyšehrad je mimochodom miesto ktoré mám fakt vcelku rada. Okrem toho, že tam je fakt krásne, prekrásny výhlad, božský pokoj, pekný park, tak tam není až tak turisticky rušno, takže sa človek môže aj zastaviť a nadýchnuť. Navštívili sme aj vnútro chrámu a poprechádzali sa po cintoríne- tam nás strašne pobavilo priezvisko jedného odpočívajúceho -Doseděl... keď si to tak vezmete, tak v tomto momente je to priezvisko už neskutočne trefné.

No každopádne nás čakala dlhá cesta do Bratislavy ale tešili sme sa že ideme Turancarom a tam sú v sedadlách zabudované televízory s filmami. Blbé bolo, že my sme akurát schytali dve miesta bez telky a len jedno s telkou, tak som ho obsadila a polku cesty som pozerala Leona, takže až potom som sa začala nudiť....

Anyway doma som sa príliš dlho neohriala. Vyspala som sa a už som musela baliť ruksak lebo sa vyrážalo na festival! Môj tohtoročný prvý! Terchovský budzogáň.... Takže som absolvovala ďalšie štyri hodiny cesty do Terchovej, kde sa mi hneď podarilo zohnať lístok na prvý deň za 10€ takže bola šanca že keď podobným spôsobom zoženiem aj na druhý, tak aj ušetrím. Nakoniec som si ale ten druhý musela kúpiť oficiálne za dvacku ale aj tak ma to dohromady vyšlo presne rovnako ako by ma stála permanentka. Bol krásny deň, boli sme obkolesení fakt nádhernou prírodou-fakt návštevu Terchovej odporúčam a dúfam, že sa tam niekedy vrátim aj mimofestivalovo, lebo ozaj to je krásne miesto. No ale k podstatnému - Budzogáň sme si vybrali hádajte prečo? No pre Wanastowky! Tak sme si rozložili stan (čo trvalo asi hodinu) a išli do areálu... Musím podotknúť, že stanové mestečko bolo položené na pomerne strmom kopci a za to sme zaplatili 5€ ale k tomu sa ešte dostanem. Idem kritizovať... Keď sme prišli pod pódium, akurát hrala kapela s názvom Dorian Gray - o ktorej som už síce počula ale nikdy som sa nedostala k tvorbe - ale názov ma zaujal tak som od toho čakala niečo dobré. Nanešťastie to dobré nebolo ani náhodou... O ničom, nudné a prvplánové-v skratke. No veď posúďte: Horší bol ten šedivý dedo ktorý následoval hneď potom. Aneb Mariana Grexu som fakt nikdy nemala rada a na tomto koncerte som si len potvrdila, že prečo to tak je. Netalentovaný amatér, ktorý si o sebe myslí, že je veľký rocker s názvom kapely Grexabat, čím dáva najavo, že by rád siahal Black Sabbathu aspoň po najmenšiu špinu na pätách ale nedarí sa mu to. V textoch sa snaží byť in a reprodukovať tradičné rockové témy ale jednoducho na to nemá, takže je to tiež extrémne prvoplánové a neviem aký typ človeka mu toto dokáže zožrať. Výhodou bolo, že mal aspoň pomerne slušne vyzerajúcich gitaristov, ale tiež by som sa z nich neposrala... Opäť môžte kúsok jeho tvorby posúdiť: Ďalšou jeho výhodou bolo, že pre nezáujem publika sme sa lahučko prebojovali do prvej rady kde už sme si nadšene počkali na konečne kvalitnú hudbu. Nasledoval podľa môjho názoru výkvet slovenskej hudobnej scény - Slobodná európa.

Keďže Slobodku fakt strašne milujem, tak by som pre kritiku asi v tomto monológu nedokázala nájsť priestor ale pravdupovediac, naozaj neni čo kritizovať. Predviedli kvalitnú rock n´rollovú šou, ktorou ma absolútne nakopli a aj keď okrem dvoch pesničiek zahrali každú jednu moju srdcovku - a že ich není málo, tak ten koncert bol neskutočne krátky. Kľudne by som zniesla viac ale zas až tak dlho ma to netrápilo lebo po dokonalej Slobodke prišiel môj vrchol festivalu a to Wanastowi vjecy....

Ak sa mi zdal koncert vyššie spomínanej kapely krátky tak Wanastowky ako keby ani nehrali. Ani som sa nespamätala z nadšenia a už bolo po koncerte. Keďže mali na svoju performance len blbú hodinu, tak setlist orezali na maximum, ale aj tak to neskutočne stálo za to. Pri poslednej pesničke - mojej najmilovanejšej Dotknu se ohně som sa nevedno prečo úplne rozplakala, ale to bolo asi tým, že tieto dva koncerty po sebe do mňa vlialy toľko energie a emócií, že sa to proste muselo prevaliť.

Ďalej ten večer sprevádzalo už len pitie a vtipné rozhovory so susedmi pri stanoch. A išlo sa spať. A tu prichádza náš kopec....Spali ste už niekedy v stane z kopca? Ak áno, viete o čom hovorím - celú noc sme sa šmýkali, vypadávali a podobne, ale bola to sranda- aspoň s takým tým vykaleným mozgom.

Druhý deň sme sa ale zobudili do nechutného daždivého počasia, bola zima jak začiatkom novembra a ja som mala len jeden sveter, stan sa nám v mokrej pôde trošku zosúval a bolo to celé celkom vtipné. Tak nám neostávalo nič iné len piť pivo a podobné veci. Poobede sme sa dokonca odhodlali zísť trošku nižšie do reštaurácie-lebo predsa nemôžme byť v Terchovej a nedať si halušky. Po ceste sa mi podarilo šmyknúť a spadnúť do blata, ale halušky za to stáli- aj keď ja spravím stokrát lepšie, stále boli božské. Po návrate odtiaľ sme sa ešte zastavili na čajík a už bol zase čas navštíviť areál festivalu. Prichádzala Zóna A!

Pred ňou hrala rockovo ľudová skupina Arzén, čo bolo na podiv vcelku zaujímavé na počúvanie ale tá Zóna bola predsa len o inom. Konečne som sa aj po celom dni aspoň trošičku zahriala. Nasledovalo Iné kafé- čo je skupina ktorú som ja nikdy moc nežrala ale aj keď som sa osobne celý koncert nudila jak pes, tak musím uznať, že pre svojich fanúšikov - a bolo ich tam viac než dosť, vytvorili parádnu atmosféru. Potom už sme aj my zliezli dolu pod pódium keďže sme sa chceli dostať čo najviac dopredu na Kabát a to sme mali v pláne spraviť počas koncertu Arakainu s Lucií Bílou. Arakain ja síce moc nemusím, ale na Lucku som sa vcelku tešila, bohužial však neprišla. A tak som sa fakt neskutočne nudila. Predpokladám totiž, že keď Arakain začínal, tak tu bol naozaj niečím novým a špeciálnym, keďže k tým zahraničným metalovým kapelám sa ľuďom dostávalo ťažšie a muselo byť fajn mať niekoho vlastného na koho koncert sa môžu ísť zabaviť. Ale dnes už podľa mňa naozaj nemajú čo povedať. Hudba aj texty sú opäť prvoplánové, vytvorené podľa akejsi metalovej schémy - nemôže samozrejme chýbať pravidelná zmienka o diablovi, v neoriginálnom prevedení... Proste naozaj nič čo by ma tak povediac postavilo zo stoličky.

No a nakoniec prišiel Kabát - klasická, kvalitná šou, s klasickými skvelými pesničkami. Kabát v podstate nemá čo pokaziť...Není to kapela ktorou by som bola posadnutá ako niektorými inými ale je to kvalitná kapela so skvelou hudbou takže neni o čom. No a k tomu jeden malý bonus v podaní nádherného vikingského basáka a textára Milana....Fakt je na čo kukať:D. A tak sa vlastne festival pomaličky chýlil ku koncu a nás skoro ráno pred siedmou čakal budíček a pádili sme naspäť domov-opäť štyri hodiny - ktoré sme ale krásne prespali, lebo v tých stanoch to fakt nešlo.

Tú chvílku čo som musela stráviť v Bratislave, mi prišiel svojou návštevou spríjemniť kamarát z Brna, s ktorým sme pre zmenu prešli celú BA pešo. Resp. z Nív až na konečnú v Dúbravke. Parádna prechádzka. Stretli sme okrem iného Stalinovú sochu ktorá kedysi stála na námestí SNP a toto stretnutie bolo teda fakt jak z najhoršej nočnej mory. Našťastie je to len súčasť výstavy o umení v socializme - takže sa nemusíme báť. Budeme sa naďalej tváriť, že komunizmus tu už nemáme.

A včera nastal veľký deň D. V Prahe hrali Foo fighters. Dave Grohl - môj najväčší rock n´rollový hrdina! A ja som náhodou mala lístok. A tak sme sa aj s Mamutom-teda s tou mojou brnenskou návštevou vybrali stopom do Brna a odtiaľ som ja mala pokračovať do Prahy ale už som išla autobusom.

Na poslednú chvílu som všetko krásne stihla a akurát dohrávala predkapela keď sa mi podarilo nájsť ako tak schopného fleka.

Okolo deviatej vybehli FF na pódium a nepreháňam-naozaj som sa skoro posrala! Aj by som sa rozplakala keby som už v tej dobe nebola znovu úplne oslabená dehydratáciou a nestrávila polku koncertu tým, že som len rozmýšlala čo by sa stalo keby som odpadla. Počas jednej z mojich najobľúbenejších pesničiek z nového albumu som to už nevydržala a musela som odísť zo sály zohnať vodu. Pri bare ale nebrali eurá a mne už neostali žiadne české koruny tak som sa rozhodla tento problém zastaviť vodou zo záchoda. Tá ale bola úplne teplá a ja v tom stave na pokraji smrti, som sa rozhodla, že nemám na výber a musím sa napiť z toho. Tak som sa vrátila na koncert, že už to snaď takto prežijem do konca, ale stalo sa čo sa nechcelo a teplá voda zo záchoda si vybrala svoju daň. Počas druhého prídavku ma naplo a musela som opäť urýchlene navštíviť záchod, tentokrát tvárou v tvár. A tak som o posledný prídavok - EVERLONG vizuálne prišla, audio som našťastie ale počula. V konečnom dôsledku to bol ale obrovský zážitok. Je pravdepodobné, že som sa k Daveovi dostala najbližšie za celý svoj život a to už niečo znamená, aj keď som si to neužila tak ako som chcela. Hrali úžasne, hrali všetky moje najobľúbenejšie pecky, z ktorých niektoré som ani nečakala, že budú hrať. No proste úžas...

A tak sa nejak stalo, že to všetko skončilo a ja teraz sedím u Ali, píšem toto všetko a stále nedokážem uveriť, že sa to naozaj stalo, že som tam naozaj bola a tak. Teraz uvidíme, čo sa bude diať po tomto všetkom. Ostávam tu zhruba do piatku-možno soboty. Asi budem domov stopovať tak asi ešte nejaké to dobrodrúžstvo zažijem, aj keď pevne dúfam, že v tom nebudem sama a potom ma čaká asi veľmi ťažký koniec leta, lebo si konečne musím zariadiť veci ohľadom Brna a podobne. Ale určite už to bude len dobré. :)

30 Day Song Challenge-Day 08 – A song that you know all the words to

Tak a je tu ďalšia časť tejto súťaže alebo ako to nazvať. Trvalo mi dosť dlho kým som prišla na to, že čo sem dám, lebo uznajte -pesnička ktorú viem naspamäť? Bitch please! Ja viem skoro všetky pesničky ktoré mám rada naspamäť. Tak podľa čoho to mám vybrať? Takže nakoniec som sa rozhodla pre pesničku, ktorú som vedela ako prvú v celom svojom živote. Od slova do slova. Mala som vtedy zhruba tri roky a na tomto som fičala najviac na svete. A doteraz mám tu pesničku aj jej autora veľmi rada. Takže nech sa páči here comes Daniel Landa a jeho Motýlek! A ešte, ako to už býva zvykom tak pridávam aj naživo verziu z DVD Vltava Tour- na gitare úžasný Tomáš Vartecký :)A nehovorte, že to s tou jeho gitarou není absolútne dokonalé! :D BTW FUN FACT: Ako hovorím túto songu poznám od útleho detstva a nie, že by som sa nad názvom niekedy viac zamýšlala ale slovo Motýlek som považovala tak nejak automaticky za zdrobnelinu od slova Motýl a nejak som neuvažovala nad tým, že to absolútne nemá s pesničkou nič dočinenia.... a pred pár týždňami sa nad tým zamyslela moja maminka a ozrejmila mi, že to asi bude od slova Motel, čo dáva hneď väčší zmysel.... takže tak, toľko zábavy na dnes. :)