"But she just couldn't stay, she had to break away"

Na začiatok musím upozorniť všetkých skeptikov a mudrlantov, že ja moc neriešim horoskopy, ale v najnovšom(t.j. augustovom) čísle jedného z mojich najobľúbenejších časopisov -Enigma som si o sebe prečítala horoskop, ktorý ma už týždeň vcelku slušne udivuje. Vzhľadom na to, že viem čo ma v blízkej dobe čaká a neminie, tak musím povedať, že týmto sa fakt trafili do čierneho!

Na štíry čeká tento měsíc nějaká změna. Nebude až tak jednoduchá, ale muže vám hodně přinést. Nebraňte se tedy novým věcem, snažte se za nimi jít a něco pro ně udělat. Na tom druhém břehu je mnoho příležitostí a od vás se chce jen opustit to, co už plodné není, a vydat se tam, kde je tráva ještě zelená....

"od vás se chce jen opustit to, co už plodné není, a vydat se tam, kde je tráva ještě zelená"

Táto veta ma vcelku slušne dorazila. Ako som tu už viac krát spomínala, čoskoro sa sťahujem do milovaného mesta - kvôli vysnívanej škole a aj keď mám trošku strach, tak už sa začínam strašne tešiť. Je tu ešte strašne veľa komplikácií, ktoré mi trošku brzdia rastúcu radosť, ale to sa všetko spraví, vyrieši a bude to dobré, bude to proste Brno:).

Ale teraz ide o to, čo nechávam za sebou. Nenávidím lúčenia a vždy mi je z takých situácií do plaču a aj keď nič na svete nechcem viac ako odísť z Bratislavy, z každodennej rutiny v sekte menom 64(to je hospoda), od ľudí, ktorých síce milujem ale v ich prítomnosti vädnem...proste vedela som, že aj tak budem strasne plakať a bude mi smutno, ale chcela som sa lúčiť až keď budem odchádzať, lenže zrazu som si uvedomila, že už je čas. Že toto všetko už není len neplodné ale dokonalo mŕtve.

Každý jeden deň s ľudmi ktorým som úplne lahostajná-prípadne niektorým len pre srandu alebo dokonca aj žiarlivosť, na tom istom mieste, tie isté kecy. Vôbec ma to neposúva ďalej, iba ubíja a likviduje. Žiadna ochota robiť aspoň malé kompromisy. Stratilo to zmysel. Všetko je preč a aj keď som si myslela, že to ešte ten mesiac zvládnem tak proste nezvládnem, nechcem. Nechcem stráviť už ani chvíľku svojho života s ľuďmi, ktorí nič iné nedokážu, nehovoriac o tom, že ma naozaj nebaví chodiť von a pozerať sa na jednu konkrétnu osobu, ktorá mi tak neskutočne ublížila a nemá ani jeden stavec chrbtovej kosti na to aby povedala aspoň hlúpe prepáč a ešte do toho znášať maličké nenápadné náznaky ostatných, že v skutočnosti som tu ja tá zlá a snaď by som sa jej aj mala vyhýbať.

No zkrátka toto sú veci ktoré mi momentálne kradnú životnú energiu a ja som sa rozhodla, že je čas sa odosobniť a čo najrýchlejšie utekať na tú zelenú lúku, kde je všetko ešte čerstvé, nepošlapané...

Nie, že by som teraz chcela páliť mosty, nič také, nie je to až také tragické, len proste už odmietam chodiť von do spomínanej sekty a kto chce a záleží mu na mne si ma vždy nájde. Kontaky zatiaľ neprerušujem. Takže utekám smerom ktorým to má zmysel a už iba s heslom Carpe diem (dúfam :-) )

Dracula - Love never dies

Transylvania - nádherné karpatské lesy, majestátny hrad a princezná s princom, ktorý musí za celú túto dokonalú idylku bojovať. Jeho protivníci, Turkovia ktorí v tej dobe(v 15 storočí) obliehali Európu jeho meno dobre poznajú a desia sa ho...Toto meno je Vlad Draculea zvaný Tepeš-narážač, podľa svojej ohromnej záľuby, narážať svoje obete zaživa na koly.

Jedného dňa keď sa Vlad vracia z ďalšieho vyhratého boja, ho doma miesto bujarých osláv, plných jedla a alkoholu čakajú veľmi zlé správy. Jeho princezná je mŕtva, skočila do rieky po tom, ako sa vďaka tureckej lsti, dopočula, že Vlad zomrel. Neskutočnú princovú bolesť okamžite nahradí obrovský hnev, keď mu jeden z kňazov oznámi, že Elizabetha nesmie byť pochovaná na posvätnej pôde, pretože spáchala samovraždu. V tomto pekelnom hneve sa Dracula zriekne Boha v ktorého mene doteraz bojoval a s prehlásením, že krv je život, zapredá svoju dušu a stane sa nesmrteľným krvilačným upírom.

Celé stáročia potom žije v nekonečnej a rovnako ako on nesmrteľnej bolesti, teda až pokým nás príbeh neprenesie na koniec 19. storočia, kedy sa rozhodne nakúpiť niekoľko pozemkov vo Veľkej Británii. S týmto mu má pomôcť Jonathan Harker, mladý právnik, ktorý pre podpis potvrdzujúci Draculovu kúpu cestuje z Londýna do Rumunska.... Problém ale nastáva keď Dracula objaví fotku Jonathanovej snúbenice Miny, ktorá je presnou kópiou jeho dávnej stratenej manželky Elizabethy...a každému kto vie aspoň niečo o upíroch a ich túžbach, musí byť teraz úplne jasné, že tento boj o lásku bude rozhodne tvrdý a možno dokonca srdcervúci......

Takto nejak vyzerá úvod filmu Bram Stoker's Dracula od slávneho a úžasného režiséra Francisa Forda Coppolu. Je to bezpodmienečne môj najobľúbenejší film a som si istá že mu prvenstvo v mojich favoritoch nikdy nič nepreberie... Nádherný príbeh o láske ktorá prekonala smrť a oceány času, o krutosti a bolesti, o boji o ľudské duše... prekrásna atmosféra, dotiahnutá bezchybnou hudbou no a Gary Oldman v hlavnej úlohe, to je niečo čo sa rozhodne oplatí pozerať, možno aj so zatajeným dychom..... Knižnej predlohe najslávnejšieho románu takéhoto žánru, dodal Coppola úplne nový rozmer a je na každom, či sa k tomu postaví s kladným alebo zápornym prístupom. Jednoducho neexistujú slová ktoré by to mohli vystihnúť správne, takže odporúčam všetkým aby si to zažili a ako malé navnadenie pridávam zopár filmových citátov a jedno úžasne spracované video....

Do you believe in destiny, that even the powers of time can be ordered to asingle purpose? The luckiest man who walks on this earth is the one who finds true love.(Dracula)

I shall rise from my own death... ...to avenge hers with all the powers of darkness. The blood is the life... ...and it shall be mine!(Dracula)

I am nothing, lifeless, soulless, hated and feared. I am the dead to all the world...hear me! I am the monster the breathing men would kill. I am Dracula.

There is much to be learned from beasts. (Dracula)

I'm no lunatic man. I'm a sane man fighting for his soul.(Renfield)

Take me away from all this death! (Mina)

For the dead travel fast....

Vampyrologia - Úvod

Napriek tomu, že vampyrizmus odjakživa fascinoval, priťahoval a desil ľudí, dnes žijeme v dobe kedy sa z upírov stal pomerne nechutný teenagerský trend, odvšade sa na nás trblietajú nejaké podivné víly tváriace sa ako strašné krvilačné beštie, ktoré ale miesto ľudí vyvražďujú srnky v lesoch - a to nanešťastie nie je to najhoršie čo upírska tematika v tejto dobe ponúka... Mňa to vcelku začína urážať a pravdupovediac sa niekedy za svoju malú upírsku úchylku cítim trošku zahanbene.

Moja osobná upírska história siaha do obdobia kedy som žila cca tretí rok svojho života a úplne omylom som zhliadla svoj prvý film v ktorom vystupovali upíri. Ten film sa volá Stratení chlapci(The Lost boys) a aj keď mi to už v tomto veku príde ako dosť veľká komédia, stále ho mám rada. Vtedy ma toto všetko začalo fascinovať a aj keď už od mojich 3 rokov pretieklo Dunajom veľa vody, ešte stále ma to nepustilo. Stále to milujem.

Ťažko povedať čo presne alebo čo všetko ma na tom tak priťahuje, ale určite sa tomu budem detailnejšie venovať niekedy v budúcnosti. Každopádne pôvodne som vytvorila blog na blog.cz ale opäť som sa prerátala a nechcelo sa mi to tam pravidelne aktualizovať, takže som sa rozhodla, že priestor ktorý mám tu, mi bude stačiť na to aby som sa podelila so všetkým materiálom ktorý sa mi za tie roky podarilo zozbierať.

Musím však upozorniť všetkých milovníkov spomínaných trblietavých víl a zároveň aj všetkých ktorí by ma mohli za takého milovníka považovať, že Twilight tu dostane priestor iba v prípade, že sa mi podaria nájsť nejake špeciálne zaujímave vtipy na jeho adresu. Takisto by som nerada bola považovaná za nejakú strašnú temnú bytosť, goth alebo emo individuum ani za nič také podobné nešťastné. Teda aby som bola presná, každý ma môže považovať za čo chce, ja tomu nezabránim a ani ma to nejak obvzlášť nezaujíma....ja len, že taká nejsom:). V skutočnosti som pomerne šťastný človek, milujúci život a všetky dobré veci ktoré k nemu patria.

Takisto tu nechcem vymývať mozgy a tváriť sa že upíri sú všade medzi nami..... to nie- chcem sa len podeliť o kopu zaujímavých informácií(či už z histórie alebo aj súčasnej reality - lebo rada sledujem aj vampyristické choroby u ľudí, prípadne náleziska starých mŕtvol ľudí ktorí boli kedysi pochovaní akoby boli upíri), otvoriť bránu do krásnej fantázie(pomocou kníh, filmov, seriálov, hudby alebo aj mojej vlastnej tvorby ) a podobné podľa mňa vcelku zdravé a zaujímave záležitosti.

Takže verím, že si táto nová rubrika nájde svojich čitateľov.... :)

30 day song challenge - Day 07 – A song that reminds you of a certain event

Porcupine tree-Trains

Toto je songa ktorá mi pripomína veľa krásnych, niekedy trošku smutných udalostí. Nemyslím tým vyslovene smutné veci, ale skôr takú melanchóliu - každé jedno cestovanie vlakom- každé jedno lúčenie (ja sa šialene nerada lúčim- aj keď to není doživotné lúčenie, je mi z toho doplaču-vždy), konce leta, nástupy do školy, posledné bozky, všetky takéto spomienky sa v mojej hlave nahromadia už počas prvých tónov tejto pesničky a znovu mám v sebe tie melancholické pocity ako som mala pri každej jednej z nich...... Okrem toho, že celý jej obsah je na takéto spomienky ako stvorený, tak aj Porcupine tree ju majú ako prídavok, takže sa s ňou sami lúčia a tým prechádzam k poslednej konkrétnej spomienke na konkrétnu udalosť - 31.10.2009-Viedeň: Video hovori samo za seba, takže ja sa môžem odporučiť....

Shannon Hoon

26. september roku 1967(mimochodom, čo sa mňa týka, je to pomerne zásadný rok, kedy sa narodili najzásadnejší hudobníci môjho života a keď už nič iné, môj neslávne známy biologický stvoriteľ), toto je dátum narodenia pána Richarda Shannona Hoona. Celý tento akt, sa udial v mestečku Lafayette v americkom štáte Indiana, ktoré je niektorým fanúšikom kvalitnej hudby určite známe vďaka inému slávnemu spevákovi, ku ktorému sa ale ešte dostaneme... teraz je podstatné meno Shannon...

Svoje stredné meno používal neskorší spevák skupiny Blind melon aby sa vyhol pomýleniu svojej osoby s jeho otcom, ktorý sa tiež volal Richard. Aj keď sa narodil v dnes už slávnom ale inak ničím zaujímavom Lafayette, vyrastal v meste Dayton v rovnakom štáte. Jeho kariéra sa nezačínala úplne podľa noriem iných rockových hviezd v tej dobe. Na strednej škole bol hviezdou fotbalového týmu, venoval sa wrestlingu a taktiež vynikal v atletickej disciplíne s názvom Skok o žrdi. Uznajme si, že to je pomerne nerock n'rollový začiatok života. Takisto so svojou životnou partnerkou Lisou bol už od strednej školy. Netrvalo však dlho kým šport vymenil za hudbu. Hneď po maturite sa pridal k miestnej kapele Styff Kytten( v tomto istom období napísal neskorší hit kapely Blind Melon, Change), a tiež bol chvílku súčasťou lafayettskej skupiny Mank rage. Shannon ale asi nemal pocit, že v takomto malom mestečku dostatočne využíva svoj potenciál a tak ako veľa ľudí pred ním a ešte viac ľudí potom zamieril do džungle s názvom Los Angeles...... A ono to klaplo! Keď jeho budúci kolegovia z Blind melon, Brad Smith a Rogers Stevens na jednej party započuli jeho "performance" spomínanej pesničky Change, hneď ho prizvali do svojej kapely, následne prizvali ďalších spoluhráčov Christophera Thorna a Glena Grahama a tu niekde začína celé to známe rock n'rollové koleso. Novo sformovaní slepí melóni nahrali štvorpesničkové demo a v roku 1991 podpísali zmluvu so spoločnosťou Capital records. V tom istom roku sa Shannon skamošil s vyššie spomínaným slávnym spevákom Williamom Baileym - dobre nenaťahujme to- Axlom Roseom, čo bol pôvodne kamoš jeho ségry zo školy v Laffayete a ten ho prizval na nahrávanie "dvojalbumu" Use your Illusions, kde spieval vokály v niekoľkých zásadných pesničkách(napr. je časťou zboru v November rain, takisto ho je počuť v pesničkách Garden a You ain't the first a hlavne v slávnej Don't cry, pri ktorej sa dokonca zúčastnil natáčania videoklipu) a hneď v roku 1992 vydal album so svojou vlastnou skupinou, ktorý zároveň niesol jej názov. Tento album mimochodom produkoval Rick Parashar - producent Pearl jamu.... V nasledujúcom období podporovali svoj album v rámci turné kde predskakovali kamošom z G'n'R, Ozzymu alebo Soundgardenu a v roku 1993 vydali prvý videoklip k svojmu najväčšiemu hitu - No rain. Túrovali ďalšie dva roky, počas ktorých bol okrem iného Shannon zatknutý za obnažovanie na verejnosti, potom si dali na chvílku pauzu a začali nahrávať album Soup, ktorý vyšiel v roku 1995. V tomto istom roku sa Shannonovi a jeho ešte stále tej istej priateľke Lise narodila dcéra Nico Blue.

Shannon silno závislý na drogách(prevažne kokaíne) sa podujal už na niekoľkú odvykačku, vďaka čomu kapela odohrala niekoľko koncertov v rámci turné k Soup ale napriek tomu, 21. októbra 1995 ráno našli pána krásného Shannona Hoona mŕtvého v tourbuse. Jeho smrť - spôsobená predávkovaním sa kokaínom, je dodnes bolestivým šokom pre fanúšikov a určite ani netreba spomínať jeho rodinu a maličkú dcéru..... Podľa mojich doterajších zdrojov, bol Shannon ľuďmi na 100% milovaný a obľúbený človek. Aj napriek tomu, že niektoré jeho drogové excesy boli prevažne pre najbližších a spoluhráčov často absolútne nezvládateľné. Ževraj bol absolútne šialený a spontánny, možno(predpokladám podľa nezvládnutej závislosti) trošku nešťastný. Vášnivo si natáčal všetko čo sa v jeho živote dialo a rozhodne bol aj keď len na chvílku sakramentsky hrdý otec. Som si istá, že dnes by bol na svoju Nico najviac najpyšnejší.

Po jeho smrti skupina vydala posledný album s jeho hlasom, nazvaný podľa jeho dcěry- Nico. Tento album obsahoval nahraté skladby zo skúšok, ktoré sa nedostali na album Soup a takisto covere napr. na Steppenwolf a Johna Lennona. Neskôr sa skupina rozpadla a v roku 2006 zažila reunion so spevákom Travisom Warrenom, s ktorým tiež v roku 2008 vydala album For my friends... S Travisom mali odohrať posledný koncert tiež v roku 2008, niekoľko ďalších sa ich však odohralo ešte v roku 2010, napriek snahe kapely v hladaní nového speváka sa to zatiaľ nepodarilo, čo by im mohlo naznačiť,že za Shannona sa náhrada nájsť nedá(aj keď klobúk dole pred Travisom...) Shannon sa predávkoval takmer mesiac po svojich 28. narodeninách, čo znamená, že len o chlp unikol slávnemu Klubu 27. Je pochovaný v Indianskom Daytone a na jeho náhrobku je ako epitaf jeho prvý text z pesničky Change:

I know we can't all stay here forever So I want to write my words on the face of today and they'll paint it

I'm still Alive...

Takže milí moji, dávam na vedomie, že už je kľud. Celý môj výlev v predchádzajúcom príspevku bol nakoniec len následok hodne blbých udalostí zmiešaných s mojim PMS ktoré prišlo skôr ako som čakala, takže som o ňom netušila. Nie, že by sa niečo zmenilo - momentálne je všetko rovnako nahovno ako bolo celý týždeň, ale na moje veľké počudovanie svet sa kvôli tomu neprestal točiť a facka ktorú som dostala prestala bolieť a nebo v mojej ctenej hlave sa vyjasnilo. Takže sú ta-tam moje divoké rečičky o nastudeno servírovaných jedlách a podobne. Ja nemám čas sa zaoberať beznádejnými prípadmi. Opäť zbieram sily na pokračovanie v boji a napriek všetkému sa už cítim fajn. Ono sa totiž fakt lepšie dýcha keď vám nejde roztrhať srdce a to niečo čo by sme eventuálne mohli nazvať dušou prestane kričať (strašne by som chcela napísať, že "prestane kričať o dušu":D).

A čo teraz? Pokračujeme v pôvodnom pláne, opäť zháňame prácu a proste je čas vrátiť sa späť do tej šialene rýchlej centrifúgy. S novou, čerstvou dávkou cynizmu v krvi a dopredu s víťazným úsmevom na tvári.

*Koniec pátosu*

Momentálne ma neuveriteľne likviduje teplo. Je mi jasné, že všetkým okolo je strašná zima (:D), ale ja sedím takmer bez pohnutia v mojej izbe, kde je za normálnych okolností aj v takýchto horúčavách pomerne chladno a väčšinou aj v lete behám zakrytá v paplóniku a teraz zo mňa teče jak keby som kopala studňu. Ak sa čoskoro nepojdem šmariť do nejakého jazera tak ma asi fakt porazí. Aj keď aj keby sa mi to náhodou podarilo, asi aj tak nebudem spokojná(to ja nikdy:D), lebo som si doterajším snívaním o vode vytvorila nádhernú predstavu o nejakej strašne parádnej párty pri vode, s veľa kamošmi a nejakým tranizstorovým rádiom(alebo v dnešnej dobe už asi len mp3 a hlasnými reprákmi) vykrikujúcim samé staré rock n'rollové veci. Taký trošku zamerikanizovaný sníček ktorý sa mi asi v živote nesplní, lebo málokto by do takého niečoho so mnou išiel, keďže moje okolie není na takéto aktivity naprogramované. Nevadí, som si istá, že v momente keď sa k tej vode priblížim ma to už bude trápiť najmenej....len sa k nej musím dostať a najlepšie hneď.

Ach jo, strašne rada by som napísala niečo zaujímavé a fascinujúce a tak ale keďže sa nič nedeje, bude to musieť počkať.... Mala som akurát tak taký pomerne zaujímavý ale absolútne pokojný a hlavne rodinný víkend... možno niekedy není na škodu sa trošku zastaviť, aspoň si viac užijem nejakú poriadnu kalbu, ak príde.

Každopádne, ozvem sa keď bude o čom a medzitým budem pokračovať v tej song challengi aspoň a snaď sa mi podarí už niečo prispieť na svoj vampirologický blog. Tak užívajte prázdnin, leta atď přátelé. :)