The Lizard king

Toto je môj asi tri roky starý článok, ktorý som písala pre nemenovaný portál, teraz som ho našla a rozhodla som sa, že by som ho rada mala archivovaný tuto na blogu, pretože ho mám rada a nechcem aby sa stratil. Okrem toho sa patrí aby som tu článok o Jimovi mala a myslím že by som nedokázala napísať nový bez toho, aby som samu seba vykrádala. Takže asi toľko, ak to niekoho zaujíma, užite si to..... :)

Nemám rada keď niekto berie akúkoľvek viacčlennú kapelu ako "one man's project". The Doors si to už duplom nezaslúžia. Pri počúvaní ktoréhokoľvek songu Vám ani náhodou nedovolia zabudnúť že sú štyria. Napriek tomu, jeden z nich má stále navrch. Pustite si napríklad epos The End. Bicie Johna Densmorea budete cítiť až v žalúdku, gitara Robbieho Kriegera pohne Vašim srdcom, klávesy Raya Manzareka Vám spôsobia zimomriavky, až sa budete cítiť ako na Sibíri, ale duch Jima Morrisona bude všade. Naplní miestnosť v ktorej sa nachádzate, vryje sa pod kožu, ucítite ho z každého jedného predmetu v blízkosti, zažijete neskutočnú eufóriu....
Toto je teda iba o ňom.

8. 12. 1943 sa pre všetky jašterice na svete začal nový letopočet. Vo floridskom Melbourne sa totiž narodil ich kráľ James Douglas Morrison.
Jeho otec Steve bol počas Jimovho detstva v aktívnej vojenskej službe, čiže sa stále sťahovali. Spolu s bratom a sestrou boli na toto sťahovanie zvyknutí, rovnako ako na hlavne matkinu výchovu.
Jeden z cestovateľských zážitkov Morrison zvykol opisovať ako najdôležitejší okamih vo svojom živote.
Prechádzali okolo prevráteného kamióna pod ktorým ležali zranení indiáni. Jimmi začal strašne plakať a chcel im pomôcť. Rodičia sa ho pokúsili ukludniť a povedali mu že to bol iba zlý sen. Neskôr Jim prisahal, že jeden z indiánov zomrel a jeho duša sa vtelila do neho.

V škole bol odjakživa miláčikom učiteľov, ktorých zaujala jeho inteligencia, šarm a skvelé vychovanie, ale rovnako ohromoval aj starších spolužiakov a to hlavne šokujúcimi výrazmi ktoré používal. Vždy potreboval byť stredobodom pozornosti, aj keď jeho kúsky často zaváňali priam nepríjemnou krutosťou. Robil si srandu zo starých ľudí v autobuse, z postihnutých na vozíčku a v tých dobách asi najčastejšie z jeho priateľky Tandy. Tak či tak sa na neho ale nikto nedokázal dlho hnevať a nikdy nemal núdzu o spoločnosť. Na strednej škole dosahoval najlepšie výsledky, jeho IQ bolo 149 a niekoľko krát sa dokonca ocitol na "tabuli cti". Čítal nespočetne veľa kníh. No nečítal knihy ktorým sa venuje väčšina ľudí v takom veku. Jeden z jeho najväčších hrdinov bol Friedrich Nietzche, ale doslova hltal omnoho viac slávnych i menej slávnych filozofov.

V roku 1964 začal navštevovať UCLA - kalifornskú univerzitu. Študoval scenár a réžiu. V tých dobách tam chodilo množstvo známych osobností, napríklad mladý Francis Ford Coppola, legenda kinematografie:).
No pán Morrison tam nevydržal až dokonca. Pri premietaní študentských filmov sa Jimova snímka stretla s veľmi chaotickými reakciami. Študenti reagovali rozpačito, znechutene alebo pobavene, ale väčšina si pomyslela asi len toľko, že sa zbláznil. Aj pre profesora bol film sklamaním a klasifikoval ho lepšou štvorkou.
Jimmiho to zranilo. Neznášal kritiku a nakoniec oznámil okamžitý odchod zo školy.

História the Doors sa začala v auguste 1965 keď sa Jim na plaži stretol s Rayom Manzarekom a zaspieval mu kúsok z Moonlight drive. Ray bol uchvátený a okamžite sa dohodli že založia kapelu. Nazvali ju Dvere podľa citátu Williama Blakea:

"Sú veci známe a veci neznáme a medzi nimi sú dvere."

a podľa zápiskov Aldousa Huxleyho s názvom Dvere vnímania. Do kapely sa pridali ešte bubeník John Densmore a gitarista Robbie Krieger.
Prvé koncerty novozrodenej kapely sa konali v London Fog na Sunset strip. Odtiaľ putovali rovno do jedného z najznámejších klubov Whiskey and Go Go. Tam sa viac-menej preslávili. Najprv to síce bolo trochu na silu, aby tam mohli hrať častejšie posielali najaté fanynky aby sa na ne vypytovali, ale nakoniec sa stali hlavnými hviezdami. Keď však raz Jim zarecitoval do mikrofónu oidipovský koniec The End: "Father? Yes son? I want to kill you. Mother? I want to fuck you..." majiteľ očividne nepochopil zmysel a okamžite ich odtiaľ vykopol.
Kapela už išla len hore, uzavreli zmluvu s Elektrou a navzájom sa vyšvihli do absolútnych výšin.

V tých časoch už mal Jimbo vzťah s Pamelou Courson. Napriek tomu že obaja sa neustále podvádzali a hádali, nazýval ju svojou vesmírnou družkou. Tou najdôležitejšou. Aj keď sa nikdy nezobrali, Pam si privlastnila jeho priezvisko.
Jedným z jeho dôležitých vzťahov bol však aj ten s rockovou novinárkou a wiccanskou čarodejnicou Patriciou Kennealy. S tou sa Jim dokonca oženil. Pri magickom svadobnom obrade navzájom pili svoju krv. Jim sa z toho povracal a odpadol :)

Doors boli stále slávnejší a slávnejší a jašteričí kráľ pil stále viac a viac.
A začali sa mu rôzne súdne opletačky. Tá najdôležitejšia a najznámejšia sa odohrávala v Miami.
Bol obvinený z odhalovania genitálií počas koncertu. Nikdy mu nič nedokázali a ani nemohli, ale svedkovia tvrdili veľmi rôzne veci a podla môjho (a určite nie len môjho) názoru boli podplatení. Každopádne naťahujúce sa súdne procesy Jima ničili... Pil ak to bolo možné ešte viac ako dovtedy, až nakoniec bol tučný a zarastený. Z rock n'rollového sexsymbolu sa stala rock n'rollová troska. Doors boli bojkotovaní a ich kariéra začínala prudko klesať na dno spolu s ich spevákom.

Krátko pred dokončením posledného albumu - L. A. Woman sa Jim rozhodol že si pôjde oddýchnuť do Paríža.
Smeroval k tomu už dávno, ale tentokrát sa to proste stalo. Podľa oficiálnych informácií bol nájdený vo vani 7. júla. 1971 a spôsobil to infarkt. No nevidel ho nikto, iba lekár ktorý vyhotovil úmrtný list, ktorého mimochodom tiež nikto nestretol a jeho vesmírna družka Pamela, tá však zomrela o tri roky neskôr. Okolo kráľa je teda navždy vytvorená legenda. Legenda o tom či je naozaj mŕtvy. Každopádne ak je, zomrel ako básnik. Zomrel ako to čo bol. Leží medzi ďaľšími podobnými umeleckými velikánmi Oscarom Wildeom, Honoré de Balzacom alebo Edith Piaf na najznámejšom francúzskom cintoríne Pére Lachaise.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac odporúčam prečítať si biografiu Nikto to tu neprežije.