Dal ľudom niečo o čom môžu snívať....

Music doesn't lie. If there is something to be changed in this world, then it can only happen through music.JH

Našla som niekoľko svojich archivovaných článkov, za ktorých napísanie som síce istú dobu bola platená, ale nikdy neuzreli svetlo sveta.... pri niektorých z nich je to podľa mňa škoda, takže ich sem postupne budem pridávať. Každopádne toto je jeden z nich a mám potrebu dodať, že napriek tomu, že mám tohto človeka veľmi rada, nepatrím k jeho najskalnejším fanúšikom. Obdivujem ho ale napríklad ma dosť často serie, že býva označovaný za najlepšieho gitaristu na svete. Aj keď je takáto téma vždy veľmi diskutabilná, tak od čias kedy tvoril a hral, prešla dlhá doba a vyvinuli sa nové veci a vyrástli gitaristi ktorí sú stokrát lepší ako on. Ak by sme ale hovorili o najvplyvnejšom gitaristovi na svete, prvé miesto mu patrí absolútne stopercentne....tí čo sú dnes lepší ako on, by totiž bez neho možno ani neboli...... anyway, užite si rozprávku deti....

Kde bolo tam bolo, za Veľkou mlákou a ešte o pár metrov ďalej, sa narodilo černošskému vojakovi a indiánskej matke bábätko. Táto udalosť sa mimochodom odohrala 27. 11. 1942 v meste, ktoré bolo o skoro 50 rokov neskôr dejiskom úplne inej rozprávky, Seattle.
Práve narodené bábätko je pre náš príbeh veľmi dôležité. Dostalo meno John Allan Hendrix. Aj keď by sa čakalo že tento človek a jeho neodmysliteľná dôležitosť nielen pre tento príbeh, ale aj pre svet samotný, by bola dostatočná záruka, že o neho bude postarané ako keby bol poskladaný z rubínov a diamantov, jeho detstvo bolo skôr pravým opakom.


Jeho matka, totiž ťažko zvládala odlúčenie od otca, ktorý bojoval v Európe, chudobu zvládala ešte horšie a keď tieto problémy začala riešiť alkoholom, tak vznikol problém ktorý by sa riešil asi najhoršie. Preto si to ulahčila a malý John putoval ku rodine do Californie.
Lenže vojna sa skončila a ocko prišiel domov. Zistil čo spáchala jeho manželka a okamžite sa s ňou rozviedol. Syna si zobral k sebe a aby ani jednému neostali zlé spomienky na túto udalosť, nechal mu zmeniť meno na James Marshall Hendrix.

Ich životy však nezažili výrazné zlepšenie. Hrôzy vojny si vieme všetci predstaviť aj bez toho aby sme ju zažili a na tých ktorí to skutočne zažijú zanecháva veľmi hlboké psychické následky.
Obeťou týchto následkov bol aj James senior, ktorý sa síce nedal na alkohol ako jeho exmanželka, no zato sa stal bigotne veriacim a k viere neúspešne nútil aj svojho syna. Tomu ako trinásť ročnému kúpil prvú gitaru aby mohol lepšie velebiť Krista. Našťastie sa tieto plány veľmi rýchlo zmenili na každodenné tvrdé cvičenie, aby zo seba vyrobil rock n´rollovú hviezdu.
Jedna z vecí ktorá je zaujímava na Hendrixovi, je jeho obojruká hra.
Bol ľavák, ale keďže to má byť podľa kresťanov znamenie diabla, otec ho nútil hrať napravo. James junior však napravo hral len pred otcom a keď zmizol, tak si jednoducho otočil gitaru.
V sedemnástich rokoch sa rozhodol vymaniť z pod jeho nadvlády, opustil školu a pridal sa do armády.
Odtiaľ ho však úspešne dostal zlomený členok. Armáda mu ale bola propsešná aj v jeho umeleckej činnosti. Založil tu totiž svoju prvú kapelu.

No aj tú opustil, keď zatúžil po sólovej kariére a vybral sa do New yorku, kde mu ktosi poradil aby sa spriatelil s ľudmi z vtedy prevládajúceho a rozrastajúceho sa hnutia hippies, medzi ktorými našiel vďačné publikum.
Zoznámil sa tu aj s manažérom Rolling stones, ktorý ho poslal do Londýna, kde sa odštartovala jeho šialená cesta na vrchol. Na manažérovo naliehanie tiež založil novú skupinu Jimi Hendrix Experience. Sláva prišla takmer okamžite a ani nemusím hovoriť o význame prvého singlu, Hey Joe, pre vtedajšiu hudbu a pre generácie ďalších a ďalších hudobníkov.

V lete 1967 sa vrátil na "domovskú planétu" USA. Prvé vystúpenie odohral na Pop festivale, kde účinkovalo množstvo vtedajších hviezd (vlastne každý kto niečo znamenal), ale nikto nezožal taký úspech ako Hendrix a jeho Experience. Súčasťou show bolo výbušné rozmlátenie svojej gitary na marné kúsky priamo na pódiu, počas Wild thing.

Rozprávková kariéra sa ešte len rozbehla. V roku 1969 sa odohral asi najznámejší festival aký kedy bol, Woodstock. Je jasné že Jimi tam nemohol chýbať a rovnako ako festival samotný aj jeho show sa navždy zapísala do rockovej histórie. Špeciálne ukončenie koncertu, hraním americkej hymny na gitare, je odvtedy často krát interpretované mnohými jeho hudobnými "potomkami".
Lenže v každom príbehu bojuje dobro so zlom. Tento nie je výnimkou.

Zlo s ktorým bojoval Jimi sa volalo Drogy. Osamelý muzikant bez blízkych priateľov si heroín a LSD na tanier servíroval pravidelne každý deň. Samozrejme bol zničený nielen telesne ale aj duševne. Psychické problémy boli tiež zdrojom jeho nespavosti. V jeden večer zobral zopár tabletiek na spanie svojej priateľke. Dostal silnú alergickú reakciu a aj napriek tomu že to vyzeralo že sa to zlepšilo, bol odvezený do nemocnice, kde už len skonštatovali smrť, zavinenú zadusením sa vlastnými zvratkami. 18. 9. 1970

Pridal sa tak do Klubu 27. Takto sa náš príbeh bohužial skončil. Zlo vyhralo nad dobrom, tak ako to chodí v reálnom svete, nie v rozprávkach.
Dielo a osobnosť našej hlavnej postavy našťastie prežilo dodnes, takže nemusíme až tak smútiť. Svet na neho tak skoro nezabudne a to je dobre...