Denník abstinenta

Možno by som mala začať tým, že mám fakt veľmi blízky vzťah k alkoholu. Niekedy bližší ako by sa patrilo na mladú slušne vychovanú, nevinnú a neskazenú dámu. Našťastie, ja nič také nejsom, takže si môžem slopať koľko mi hrdlo ráči.

No ale stala sa mi taká malá patália tento týždeň. Minulý štvrtok som sa na čas vrátila z Prahy do Bratislavy. To znamenalo absolútny alkoholový nonstop záťah na niekoľko dní. Až to vyústilo do prechladnutia, ktoré som si ešte v pondelok liečila borovičkou(mám fakt dokázané, že borovička na prechladnutie zaberá:D). A to asi takým spôsobom, že asi 7(slovom SEDEM) borovíčok na raňajky. A bolo mi fakt lepšie. Ale keď došlo pití, začalo sa to zhoršovať a keď som vytriezvela tak mi stúpla teplota minimálne o dva stupne a už som bola doma tak som to musela jedine trošku prespať.

Keď som sa zobudila, tak bolo ešte horšie ale už som nevládala spať, takže som len ležala a čumela do blba. A tak to pokračovalov podstate celú noc, len som sa metala od nervov z nespavosti a nudy a zrazu som zacítila jeden pre alkáča veľmi podstatný orgán. Pečeň. Tá sviňa pálila jak keby sa hrala na malé peklo a ja som fakt čakala, že každú minútku exploduje..... Trpela som jak hovado.... A tak som učinila v mojej kariére ťažké rozhodnutie. Musím prestať piť aspon na dva týždne.


1. deň som sa ešte doma liečila, takže všetko v porádku. Myslím, že som mala menší absťák(po tých niekoľkých dňoch naložených v liehu, nebol vôbec neočakávaný), ale inak všetko v porádku.


2. deń bol o čosi horší, pretože som vybehla do terénu. Konkrétne do Rock Ok, kde som prvýkrát zistila, aké obtiažne je byť v tejto dobe abstinent. Výber nealka bol totiž extrémne úbohý a ešte k tomu drahý( 2dcl džúsu za 1,40€ je, povedzme si na rovinu, vcelku dosť. Potom sme ešte zbehli na jednu rýchlovku do Randalu a musela som piť kofolu - tú ja všeobecne moc v láske nemám, ale tak hovorím, nealkosortiment je v naších končinách extrémne na dne. A tak som dopadla ešte aj s bolavým hrdlom a kašlom.

3. deň som teda opäť strávila v bezpečí doma a liečila si hrdlo. Všetko all right....

4. deň(včera) bol deň D a takisto najväčšia skúška mojej vôle. Koncert v Randali. Úprimne, aj napriek tomu, že ľudia ťažko chápu, že niekto mal prúser, vymklo sa mu slopanie z pod kontroly a chcel si dať pauzu(čo sa prejavovalo neustálym núkaním mi piva a iných dobrôt) tak som odolala a celý večer som si odsedela na kofole. Akúrat som s tým musela hodne bojovať, lebo z tej kofoly ma začal fakt boleť žalúdok a chcelo sa mi grcať a nemala som inú možnosť, keďže je najlacnejšia a ja furt potrebujem piť. Vydržala som ale nad ránom som už vypila trocha piva, od smädu, lebo bolo predomnou a ja som mala točáky už len pri pomyslení na ďalšiu kofolu. A to nehovorím o tom, že teraz zase nemožem zaspať aj keď som práve teraz po piatej ráno došla domov.Preto tu toto čmárem.

No a tak som sa vlastne vzdala..... nemá to cenu tuto abstinovať. Nemá....abstinent nemá právo na život. Skoro som sa išla ožrať už teraz ráno, na oslavu môjho vyjebania(sorry za expresívum.... mám ho rada) sa na vlastnú vôlu ale bolo zavreté, tak srať na to....cez víkend budem ešte sekať dobrotu a potom by som si aj tak musela dať flašu červeného, zas kvôli krámom, lebo idem ešte na jeden festival a chcem tam mať klud....chápeme sa, ne?:D

No každopádne, chcem dodať a snaď si to všetci budú pamätať, že keď v 27 prídem o pečeň a skapem jak chorá vrana, tak za to môže slabý nealko tovar v našich kluboch a iných podnikoch.....

Hakunama tata..