Môj život v Prahe-Časť 5. - Ultimate survival

Posledný týždeň som to tu zanedbala viac ako som chcela, pretože aj keď mám nejaké plány na nejaké múdrosti čo by som napísala, tak sa mi nechce,lebo momentálne sa viem akurát tak sťažovať a chcela som svoj blog tentokrát ukrátiť zbytočností....(teda samozrejme aj na to ho mám, aby som sa mala kde vysťažovať a vypičovať a tak ale už je to fakt nuda).

Stále rovnaká rutina, stále som zavretá v garzonke(už celý skurvený mesiac). NO SEX, NO DRUGS, NO ROCK´N´ROLL! A stále sa nič absolútne nezmenilo. Teda jedine tak k horšiemu. Tento víkend sme mali tak trošku hardcore a ako to kamoška sledujúca našu situáciu z Bratislavy nazvala - Ultimate survival. Bez cigariet, bez chlastu a tak. Povedali sme si že to vydržíme, sme predsa silné ženy a hlavne že máme aspoň dosť jedla, s ktorým prežijeme do pondelka.....

No! Figa borová! Chvíľu po zobudení v sobotu ráno išla Ali kdovie čo robiť a zapla svetlo na digestore, ktoré zrazu urobilo obrovské PUK alebo skôr BUM a keď sme sa po pár minútach spamätali z dosť riadneho šoku, zistili sme, že stíchol celý byt.... proste vypla elektrina. A konec! Nastalo šialenstvo a začali sme sa opúšťať(u mna sa to prejavilo napríklad tým že som si celý ksicht natrela očnými tieňmi na farebno-začo mi je moja tvár momentálne veľmi vďačná....) a u Ali vlastne ani neviem jak sa to prejavilo... ona proste takým zvláštnym kľudným spôsobom vyšiluje, je to trošku desivé:D. Poistky sme všetky rôzne poprepínali, nič nepomáhalo a susedia vôbec neotvárali keď im Ali zvonila aby nám niekto pomohol alebo poradil.... Najväčšia katastrofa je že máme plne elektrický sporák takže príprava akéhokoľvek jedla bola bez šance. Čiže sme ostali bez ničoho už naozaj. Našťastie však Ali nahrabala pár drobných za ktoré zohnala chleba takže sme nakoniec nezdochli a ja už len musím prežiť do večera a bude dobre ale bola to sila. Každopádne až na nepríjemnosti s jedlom a tak to nakoniec bol príjemný deň. Konečne sme trocha upratali a ja som prečitala dve knihy(teda druhú som dočítala až dnes).

O tom som vlastne pôvodne chcela písať a aha zas to dopadlo pičovaním.... takže tu je môj krátky názor na to a komu sa to nechce čítať si môže scrollnúť na spodok kde odhalím záver príbehu o našej elektrine:D

Takže, keďže mne už neostalo nič moc na čítanie z toho čo som si doniesla(len nejaké poviedky od Oscara Wildea v angličtine ale to sa mi teraz nechcelo) tak mi Aligátor požičala niečo z tých svojích sránd čo si tu v Prahe pokúpila. Volalo sa to Zavržený a je to úplne rovnaká schéma ako Twilight len miesto upíra máme padlého anjela. Taka tohtodobá klasika. Ale je to fajn oddychovka tak prečo nie, že? Každopádne som začala čítať a fakt som nevedela či sa nad tuposťou hlavnej hrdinky smiať alebo plakať alebo čo, aj keď som potom usúdila že to je vina autorky, že je blbá. Ale má pekné meno.... Nora- odteraz jedno z mojich obľúbených mien, som sa rozhodla. Každopádne rozdiel medzi touto Norou a Bellou Tvájlajtovou je taký že Nora nie je až tak strašne naivná a spomalená. Je dosť uštipačná a tak. Bohužial sama autorka je však ešte horšia spisovateľka ako S. Meyerová(a to už je fakt čo povedať). Zápletka je povedzme fajn, dej sa hltá extrémne ľahko a nezaťažuje, ale je to nepredstaviteľne predvídateľné, fakt predvídateľnejšie ako Twilight. Ťažko sa to vysvetľuje ale proste jak keby nevedela vymyslieť niečo nápaditejšie, všetko sa deje tak samozrejme a bla bla bla. Zistila som že keď otvorím takúto knihu tak to čítam len preto aby som sa presvedčila o tom že všetko čo dopredu predvídam je aj pravda. A ešte preto, že si z tých temných hlavných hrdinov vezmem do hlavy to najlepšie a dokážem mať o nich bezchybné predstavy - ktoré sa ale väčšinou len veľmi okrajovo zhodujú s ich opisom v knihe - o filmovom stvárnení radšej nehovorím ani:D. Každopádne som dopadla tak, že dnes som dočítala druhý diel tejto knihy, ktorý skončil fakt debilne a nemám tretí...... celé zle....:D

A teda ako to dopadlo s elektrinou? Celú noc zo soboty na nedeľu som mala sny ťažko sa dotýkajúce našej funkčnej elektriny a zakaždým som sa na to prebrala a po pohľade na mikrovlnku som zistila, že to boli fakt len sny a všetko je pri starom. Ráno som sa zobudila a začala čítať druhý dieľ spomínanej knihy a keď sa Ali zobudila a dala trošku do poriadku, išla opäť skúšať šťastie k susedom a podarilo sa jej zohnať niekoho kto býva o poschodie vyššie(vraj vypadal jak Marshall z How I met your mother:D) a ten nám to konečne nejak zázračne(dolu z garáže:D) opravil. Zrazu sa všetko zaplo a my sme skoro skapali od radosti(hlavne včera by sme už fakt nemali čo žrať keby sme nenavarili:D). Ako sa na našu adresu opäť niekto vyjadril, my prežijeme fakt všecko- jak šváby.... (píše sa to s y, že?).

No a paráda, dnes síce budem zas trčať v garzónke ale večer si už konečne zapálim a neskutočne sa ožeriem. A aj keď sme mali ísť zajtra konečne niekam do prdele do centra pařit, tak to skôr vyzerá tak že Ali pojde na pár dní robiť spoločnosť kolegyni, takže tu ostanem úplne sama aj cez noc a tak a zošaliem(prípadne mám na výber pařit s týmito dedinskými úchylakmi sama, čo nehrozí:D)...... už by sa fakt zišiel aj sex aj drogy a hlavne hlavne hlavne a ešte 57x hlavne Rock n´roll.



Dúfam, že nabudúce už fakt budem mať šancu písať o nejakom riadnom zážitku z môjho vysnívaného mesta a milovanej krajiny.....
tak zatím....