Povzbudzovanie seba samej na ceste k slobode:D

Takže nakoniec predsa len prišiel ten deň, posledný krát normálne v škole. Pre mňa to bol asi druhý najstresujúcejší deň aký som v tej inštitúcii za posledných 5 rokov zažila. To spôsobila moja Triedna pani profesorka, ktorá ma hneď z rána vydesila tým, že ma skrz pedagogiku nepripustí k maturite. Nakoniec ale všetko dobre dopadlo a v stredu budem písať ešte poslednú písomku, ktorá jej v tomto rozhodnutí zabráni.
Každopádne, všetko z tohto je už ale za mnou a na scénu prichádza čas učenia sa na maturity a prípravy na príjmačky v Brne. Povedzme, že času je málo a ja mám trochu strach či sa budem schopná donútiť učiť. Teda s tým učením by nebol taký problém, to ja mám chuť robiť stále, až na to že to zo zásady nebývajú veci do školy.

Teraz som sa napríklad namotala na hltanie všetkého súvisiaceho so starými severskými kultúrami, od čoho sa absolútne nedokážem odtrhnúť.
Ale už som veľká slečna a musím sa predsa vedieť ovládať a určiť si priority.

Takže som si vo svojom, nie úplne zdravom, mozgu vytvorila nový druh motivácie a nútenia sa do učenia. Celá táto maturita a príjmačky a všetko súvisiace, je len boj. Boj za moju slobodu a boj za to aby som, ako vždy, dostala čo chcem. A tak budem bojovať, vynaložím všetky svoje sily a zbrane a nepripustím si prehru. Ja totižto nejsom človek ktorý by prehrával. Ja vlastne asi ani nejsom človek, ale to už je iná story. Každopádne, možno v tomto boji padnem, ale padnem ako hrdý bojovník a hlavne padnem za víťaznú armádu. A hoci som tentokrát armáda úplne sama, proti silnejším a početnejším protivníkom, nemám strach. Už ani trošku....

Takže tento boj sa práve začína, wish me luck a keď tak sa vidíme vo Valhalle, či inom podsvetí.


Lo there do I see my father.
Lo there do I see my mother.
Lo there do I see my brothers and my sisters.
Lo there do I see the line of my people back to the beginning.
Lo they do call to me
they bid me take my place among them in the Halls of Valhalla,
where the brave may live forever.