Jak se ti líbi tady u nás na Jižní Moravě?

Mám dojem, že už sa nikomu nechce počúvať moje večné básnenie o Brne, preto som si povedala, že: Áá ja mám blog, ja sa môžem vykecávať sama sebe, o mojej láske k tomuto mestu a veciach ktoré sa s tým spájajú, koľko sa mi zachce.

Takže Brno, milované Brníčko.
V konečnom dôsledku, som tam ani neni tak často akoby som chcela a dokonca keď som tam išla prvý krát(asi dva roky dozadu so školou), tak som až plakala od toho ako veľmi sa mi nechcelo tam ísť. Toto moje nechcenie sa, ma prešlo takmer hneď, keď som opustila Mendlovo múzeum. To bola fakt extrémna nuda... No ale k veci...

Opustila som teda priestory spomínaného múzea a zrazu sa predomnou otvoril nový svet.
Začalo to výletom na Špilberk. Staré hrady, to je fakt niečo pre moje srdiečko, takže v tom momente som si ten školský výlet začala užívať.
Počas rozchodu som si spokojne nakúpila tabáčiky do vodnej fajky, čajík, pivo a podobne a objavila som rôzne pekné miesta. Áno, tu niekde sa začal príbeh jednej veľkej lásky.

Ďalší dôvod prečo tam bolo legendárne som dostala, keď sme z Brna odchádzali trošku ďalej, na Macochu. Prechádzali sme podchodom pri nádraží a tam na zemi sedela malá skupinka muzikantov. Hrali absolútne parádnu hudbu, vyslovene z nich sálala radosť a ja som tam chvíľku ostala stáť ako prikovaná. Nechápala som zvyšok triedy, že tade len tak prešli akoby tam nikto ani nebol, ale doteraz ma to ani najmenej neprekvapuje. Blbé bolo, že som aj ja musela veľmi rýchlo odísť, pretože by ma tam inak asi nechali (čo keď sa nad tým zamýšlam teraz, by mi ani najmenej nevadilo). Tak som teda vyhrabala drobáky z peňaženky, hodila som ich do púzdra od gitary, ktoré tam bolo nachystané a utekala som preč, s tým že mi celé tie roky až do nedávna, tá kapela vŕtala v hlave.



Macocha!
To bol legendárny ale mierne histerický zážitok. Totiž práve tam som objavila niečo čo som hladala celý deň už v Brne, ale neúspešne. Gambrinus! Chcela som pravého, českého Gambrinusa. Tam bolo totiž gambrinusovské všetko. Od tabule s denným menu po obrusy na stoloch pri večeri. Celý čas mi vŕtalo v hlave, ako sa k tomu dostanem, tak aby o tom nevedeli profky, lebo inak by som sa so svojím obľúbeným pivkom mohla okamžite rozlúčiť. Preto som spomínala tú histériu.:D Nakoniec však všetko dobre dopadlo, k pivu som sa dostala a moja láska k Českej republike a tejto oblasti prepukla naplno. Nasledoval ešte úžasny výlet do Punkevní jeskyně a ocitla som sa tiež dole v priepasti Macocha a zopár exkurzií po ceste do Bratislavy na druhý deň a ja som zistila že to nemohol byť môj posledný výskyt v týchto miestach.

A samozrejme nebol. V Brne sa po niekoľkých návštevách cítim ako doma (čo je úspech pretože v BA sa ako doma necítim ani po 20 rokoch). Milujem pocit keď vystúpim z autobusu na Zvonařke, nadýchnem sa a pokryje ma absolútna pohoda a radosť. Dokonca sa tam už aj napriek mojej veľmi zlej orientácii vcelku vyznám...

A čo sa týka tej kapely z podchodu, moja brnenská rozprávka mala šťastné pokračovanie, keďže som cca pred mesiacom bola na ich koncerte. :)
Počuli ste už o Barbar punku? :)

Takže, ak je domov tam kde je vaše srdce, tak si myslím že je jasné kam patrím. A teším sa na september, kedy tam pôjdem na výšku a budem tam oficiálne bývať. Teda na výšku samozrejme ak ma príjmu, ale myslím že to bude aj tak aspoň dočasne moje cieľové mesto.

A môj život bude o tom čo najviac milujem. Pivo, hudba, najviac úžasní ľudia a také tie ďalšie veci. :)