Bilancia po prvom týždni...

Tak milí moji, ako som naposledy spomínala, pred týždňom v pondelok som mala prvú skúšobnú smenu v novej práci.
Následne som tam strávila vlastne celý zvyšok týždňa, dalo by sa povedať, že od nevidím do nevidím a musím povedať, že sa mi to celkom dosť hodne pozdáva. Musím teda vychytať ešte veľa múch a zvyknúť si na státie, ale čo sa týka pocitov, myslím ,že takto by to zatiaľ mohlo fungovať. Cítim sa tam fajn.
Napriek tomu, mal ale tento týždeň svoje negatíva a o tých Vám teraz poviem, lebo to sa asi deje fakt len mne.
Moja šikovnosť je už priam legendárna ale tu som prekonala samú seba.
Hneď v prvý deň som si na seba navliekla boty na podpätku. Aj keď na malom ale byť v tom na nohách dvanásť hodín není sranda. A tak som aj dopadla, že som skapínala......
Na druhý deň som to už vzdala a obula som si číňany, takže to bolo podstatne pohodlnejšie, aj keď ma z predošlého dňa už nohy boleli aj tak. A keďže som ďalších 12 hodín stála na nohách tak nemali šancu sa zregenerovať.
Medzičasom, aby v tom nohy neboli samé, som si pre istotu totálne dokurvila aj ruky. Na niekoľkých miestach som si ich spálila o gril, na iných som si ich zase dorezala a tak ďalej. Proste peklo peklúce na všetkých končatinách.
Problémy s nohami vyvrcholili vo štvrtok v noci, keď som po príchode domov zistila že mi nohy opuchli na dvojnásobnú veľkosť a v piatok už som naozaj stáť nevládala, takže som využila každú možnú príležitosť na sedenie.
Celkom mi to pomáhalo prežiť deň.
Psychicky mi k tomu zas pomáhala myšlienka na to, že sa konečne poriadne vykalím a zresetujem si po celom týždni hlavu, pretože psychicky som už bola absolútne na dne
Takto som sa postupne unavená a zničená konečne prehúpla k večeru a tešila som sa na kalbu. Čo som však nečakala bolo, že si svoje už aj tak doničené telo zlikvidujem ešte viac a to na viacerých miestach jednou ranou. Spadla som (z niekoľko centimetrovej výšky, vyvrtla som si členok(OPÄŤ!!!), narazila a oškrela som si ruku, na ktorej mám teraz obrovskú modrinu a ešte som aj do pol boka odratá.

Ani ten psychický reset ne a ne prísť, lebo z celej mojej piatkovej plánovanej kalby sa stala návšteva mekáča(fakt príšerný hlad a nikde nič len mekáč a kfc, kam Ali ísť nechcela...) a následne v jednej nonstopke 4 dcl vína a trojhodinové jebanie sa v tramvaji domov.
Celý víkend všeobecne nič moc. Okrem nutného nákupu ktorý ma zas pripravil o všetky prachy sme strávili večer nostalgickým spomínaním na našu hudobnú mladosť. Následne som si v noci odbila najhoršiu a najnechutnejšiu nočnú moru akú som kedy mala a po ktorej som sa ešte nasledujúcu hodinu nedokázala ukludniť a celá som sa klepala a strašne som plakala.
Potom zas spánok do obeda, varenie, film, jedenie, ďalší film(bola som nútená kukať Zelenú mílu a ja ten film fakt neznášam a to ho ešte ideme dopozerať dnes, lebo včera sme nestihli), "kalba" u Juhoša, mrznutie vonku a zas hodinove trmácanie sa domov a ak by som náhodou ešte nemala dosť zranení tak sa v noci Lucky rozhodol ma zobudiť a následne ma dokúsať(akože to naozaj), takže mám na ruke ďalšiu modrinu a opuchlinu.
No a všeobecne mám proste totálny deň Kokot.

Ale až na tieto faktory, je všetko fajn, všetko sa tak nejak rozhýbalo konečne. Dnes si idem pre OpenCard , takže sa zbavím večných jízdenek všade možne a hlavne hodne ušetrím a potom ma čaká ta Zelená míla no. Do práce idem až vo štvrtok(aj keď neoficiálne už v stredu) a dúfam, že teraz aspoň na chvílu bude všetko fičať takto. Že sa konečne možem usadiť a neriešiť sračky.
:) Tak zatím toľko..... Stay tuned...