Elektrický kytaristi.....(2)

1. časť

Elektrická kytara je wole magie a ten kdo to neví je mrtvej a proto nežije!


V druhej časti velebenia hráčov na elektrickú gitaru, som vybrala troch pánov ktorých rovnako ako tých predošlích absolútne uctievam a nejak výrazne zmenili alebo ovplyvnili moje vnímanie hudby a život všeobecne. Tak to nenaťahujme a poďme sa im pozrieť na zúbok. :)


1. KIRK HAMMETT

Po rodičoch írsky filipínec, ktorý sa narodil a doteraz žije v San franciscu. Všetci ho poznáme ako sólového gitaristu skupiny Metallica v ktorej hrá už presne 30 rokov.
V roku 1980 spoluzaložil ďalšiu slávnu kapelu ktorá funguje až do dnes -Exodus a do Metallici prešiel v roku 1983, aby nahradil Davea Mustainea (ktorý bol celkom nepríjemným spôsobom vyhodený a následne, čisto z hnevu, založil jednu z najslávnejších trash metalových kapiel na svete - Megadeth) a figuruje v nej dodnes.
Napriek tomu, že nedostáva veľa skladateľského a už duplom nie textárskeho priestoru (hlavnou skladateľskou dvojicou sú James Hetfield a Lars Ulrich a Jamesovi je nepríjemné spievať cudzie texty) je Kirk autorom najpodstatnejších riffov kapely a samozrejme je autorom valnej väčšiny tých úžasných gitarových sól.
Viac priestoru dostal pri tvorbe albumu St. Anger(2003), kedy sa Metallica snažila ísť na tvorbu inak, to aký to malo význam si už zhodnotí každý podľa svojho vkusu.
Tento rok v novembri Kirk oslávi 51. narodeniny, Metallica je stále na vrchole, pravidelne skoro každý rok je na turné a nič nenasvedčuje tomu, že by im dochádzal dych. Sama som ich koncert navštívila zatiaľ dva krát(Viedeň 2007 a Praha 2008) a naozaj mi  to čo som tam zažila zmenilo život.
Mimo hudbu je Kirk aj vášnivým zberateľom hororových memorabílií a nedávno mu o tejto jeho záľube vyšla aj kniha. Viac o tomto fakte nájdete vo videu medzi odkazmi nižšie. :)

Niečo z tvorby:
Master of puppets +Solo
zostrih nejakých sóličiek
Fade to black 
One
Wherever I may roam 
Until it sleeps
Devil´s dance 
Sabbra Cadabra (Black Sabath cover)
Frantic
Unforgiven III
Too much horror business
Vtipná perlička na záver - Traffic school song :)

2. JOHNNY RAMONE
Vlastným menom John William Cummings - legenda amerického punku, ktorá nás v roku 2004 navždy opustila, vďaka rakovine prostaty, 3 týždne pred svojimi 56. narodeninami.
Johnny svojou hrou ovplyvnil nie len mňa ale aj celý rock n´rollový svet po roku 1977.
Aj napriek jeho, na punkáča, pomerne zvláštnym politickým názorom, s ktorými sa jednoducho nedokážem stotožniť je pre mňa idolom ktorý aj so svojími ostatnými kolegami z kapely Ramones zmenil moje chápanie rock n´rollu a vlastne aj život.
Jeho hudobná kariéra začala už keď bol teenager v skupine Tangerine puppets, kde prvý krát stretol aj Tamása Erdélyiho- prvého bubeníka Ramones, známejšieho pod menom Tommy Ramone.
V kapele Ramones po celú dobu ich existencie(až do roku 1996) vládlo vela napätia, ktorého pomerne veľkým zdrojom bol práve Johnny. Okrem iného napríklad prebral priateľku spevákovi Joeymu a dokonca sa s ňou oženil a aj napriek faktu, že Johnny a Joey sú jediní dvaja členovia, ktorí v kapele vydržali po celý čas čo existovala, celé roky spolu absolútne nekomunikovali.
Johnny je pre rock n´roll zásadný hlavne pre svoju absolútne jednoduchú ale efektívnu hru na gitaru. Móda "rýchlo a stručne" sa nepreniesla len do punk rocku v sedemdesiatych rokoch ale aj do nasledujúcich subžánrov ako bol napríklad grunge a neobišla ani niektoré metalové kapely v osemdesiatych rokoch a samozrejme má vplyv až do dnes.
Napriek tomu, že to vyzerá, že by Johnny mohol byť sólový hráč, keďže je jediným gitaristom v kapele, nie je to pravda. Špecializoval sa hlavne na doprovodnú gitaru a aj keď u Ramones často počujeme sóla, v skutočnosti ich na album nahrali iní, ktorí ale na albumoch neboli menovaní. Patril medzi nich napríklad aj bývalý bubeník Tommy. Johnny nahral absolútne minimum gitarových sól. A možno práve pre jeho sústredenie na rytmickú gitaru, sa stal tak zásadným. V roku 2003 bol dokonca časopisom Rolling Stone menovaný za 16teho najlepšieho gitaristu všetkých čias. :)

Niečo z tvorby: 
Sheena is a punkrocker :) 
Blitzkrieg bop
I believe in miracles
The KKK took my baby away - btw pesnička ktorú napísal Joey potom čo mu Johnny ukradol ženskú:D
Now I wanna sniff some glue
Rock n Roll high school
R.A.M.O.N.E.S
Pet sematary 



 ROBERT KODYM 
Rovnako ako v predchádzajúcom dieli, aj dnes sem dám niekoho od nás. A taktiež rovnako ako minule, aj dnes ide o niekoho koho meno je na tomto blogu a v celom mojom živote, skloňované častejšie ako je zdravé.
Robert Kodym - legenda českého rock n´rollu. Gitarista, spevák a neuveriteľný textár a skladateľ.
Jeho meno sa spája hneď s dvoma obrovskými kapelami - LUCIE a WANASTOWI VJECY.
Kým sa v nich ustálil, tak hrával napríklad v skupinách Prášek a Bossanova, až kým v roku 1986 nezaložil spolu s PBCH prvú verziu Lucie, kde spieval Michal Penk. Po tom čo Penka v Lucie nahradil David Koller a padol komunizmus sa Lucie navždy vystrelila na vrchol. Ešte predtým ale vznikla ďalšia legenda Wanastowi vjecy, ktorá mala byť len jednorazovým projektom ku dokumentu Aby si lidé všimli. V 90tych rokoch ale tieto dve kapely našli cestu ako fungovať v podstate naraz.
Okrem skladania hudby pre svoje vlastné kapely napísal Robert niekoľko textov aj pre českú speváčku Annu K a jeho rukopis nájdeme aj na poslednom albume skupiny Kabát.
Taktiež sme ho mohli počuť v niektorých pesničkách od Kurtizán z 25. avenue.
Znovu ide o človeka, ktorý si absolútne zaslúži obdiv a klobúky dolu.
Jeho hudobná energia a múza stále trvajú a fungujú aj po takmer 30tich rokoch na scéne, počas ktorých dohromady s oboma kapelami vydal zhruba 18 CD na ktorých ma takmer 90% textársky a skladateľský podiel. Toto je dámy a páni rock n´roll :) .
Kodyma sme okrem iného mohli vidieť napríklad vo filme Akumulátor 1 a za zmienku samozrejme stojí aj soundtrack ku filmu Amerika. :)

Niečo z tvorby:

Lucie:
Dotknu se ohně
Panic
L´aura 
Medvídek
Horkej den
WV:
Sbírka zvadlejch růží
Wona je hotowa
Lži, sex a prachy
Blbá
Otevřená zlomenina srdečního svalu
Pod zemí mám swůj ráj

Anna K. -Píseň o slzách
Anna K. -Tamaryšek
Kabát- Don Pedro von Poltergeist

Omylem v skořápke...

Otročím, plačem, rozčulujem sa, vzdávam sa, naberám silu a padám, staviam sa nohy, ako čerstvo narodené teliatko a vzápätí sa mi podlamujú a ja znovu plačem, sťažujem sa, kričím o pomoc, ignorujem všetko a všetkých. Milujem a nedokážem nenávidieť. Stále znovu a dokola.

Po zádech přejde mráz
a horko s ním
zas je to celý zpátky
jako kaz
Teď už snad pochopíš,
jak je to město krátký
o co tu nestojí
a jak si zlomit vaz

Stále som nútena sa sem vraciať a je to stále horšie a horšie, pretože ostatní odchádzajú.
Žijem v byte, ktorý nenávidím sám o sebe..... Keď som slabá vracajú sa mi všetky spomienky a ja ich nedokážem umlčať, pretože ich vyvolávam sama, len aby som ho mohla čo najviac nenávidieť.
Otročím, starám sa o všetko a vracajú sa mi tu len urážky, vyhrážky, ani jediné milé slovo. Prípadne žiadne slovo.
Som sama a začínam sa opúšťať. Už po miliónty krát.

Každý únik, bol len slepou uličkou. Ako by som bola na gumičke. Čím viac sa ťahám preč, tým viac sa napína a o to prudšie ma to odhodí znovu naspäť. A ja s narazeným chrbtom, rýchlo vstávam a neriešim, idem naspäť. A znovu rovnaký scénár.
Ako ju mám prasknúť? Roztrhnúť? Ako mám zariadiť aby ju na mňa už nepripevnili? Prečo ma tu držia?

Nebe hoří, ale víc než sis přál
Nebe hoří, ale štěstí je dál
Nebe hoří a ty nemůžeš jít,
Protože město krátký, tě vráti zpátky zas

Nemám sa komu vyplakať, neviem kde mám domov. Hovorí sa, že domov je tam kde máš srdce a moje srdce má úplne jasno kde sa chce nachádzať, ale tie podmienky na vytvorenie pocitu "tu som doma", jednoducho neprichádzajú.

Pod celou mojou veselou a sebavedomou povahou, sa začal skrývať niekto iný.
Som slabá, neistá a zmätená. Stávam sa svojim vlastným tieňom a aj napriek tomu, že dnes už viem, že to tak jednoducho nebude navždy, tak strácam silu a nemám absolútne tušenie, ako to mám zastaviť. Ako to mám zmeniť. Absolútne žiaden hint, že čo mám urobiť. A takisto žiadna podpora. Práve naopak.

Všechno je tak věrný
i slova malicherný
ty co ti hlavu čistí
co můžeš mít
Ty řeči nekonečný
o tom jak budem věčný
po cestě dolů štěstí
zase chtít

Je mi zle zo všetkého toho nekončiaceho pátosu a nedokážem rozlíšiť či patrí mne alebo ostatným.
Som nasraná a obviňujem všetkých okolo, pretože nedokážem prísť na to kde som  ja spravila chybu, že sa z tohto všetkého, nedokážem vymotať. Nikdy som nikomu neublížila, nikdy som nespravila dokopy nič čo by k tomuto viedlo a aj keď sa tie neexistujúce chyby snažím napraviť, tak to proste nejde. Zatiaľ aspoň.

Momentálne obviňujem rodinu, za to, že som tu uviazla, ale aj tak neviem nakoľko je chyba na mojej strane.
Rozhodne ale viem, že už ma fakt nebaví, že aj keď si už náhodou, konečne aj niečo zarobím a chystám sa odísť a náhodou sú na všetko aj celkom slušné podmienky, tak niekto príde a aj to málo čo mám, mi proste vezme. A ja ostanem s prázdnymi rukami a slzami v očiach. Fakt mám toho dosť.
Moja existencia sa už ani nedá nazvať prežívaním. Je to len neustály boj o pokus prežiť. Ktorý je vlastne len rozptýlením, aby som si nevšimla, že nemám šancu.

Ostať v tomto momente pri zmysloch, silná a veriť, že to bude inak je viac než nemožné. Stále sa snažím, pretože keby som prestala veriť, bol by koniec. Ale dochádza mi palivo.... To viem, ale netuším, čo to znamená......

Kalba storočia....

Ostáva mi zhruba 10 minút kým sa mi stiahne Armageddon, na ktorý som sa dnes namotala keď som prečesávala csfd.cz a uvedomila som si, že som ho nevidela od prvého ročníka na strednej a to neviete, že to bol kedysi, keď som bola mladá, moj najoblúbenejší film, ktorý som pozerala niekoľko krát denne a chcela som byť kozmonautom a vedela som úplne kompletne celú svoju encyklopédiu vesmíru naspamäť. Ale nie o tom som chcela. Len konštatujem čo idem robiť o štvrť na tri ráno, v noci z piatka na sobotu, absurdne triezva, po jednom mini panaku ešte večer doma a troch pivách.

Na protest som práve zožrala tri žemličky s mexickou, vegetarianskou nátierkou, z ktorých mi akurát začína byť patrične špatne. A idem na to, idem sa posťažovať.....

To, že som znechutená z toho, že sa nachádzam v Bratislave už viete. Takisto to, že som tu neuveriteľne nešťastná a osamelá, už som naposledy spomínala tiež.
Všetci moji milovaní su buď v Prahe alebo prípadne v Brne,(samozrejme na oboch miestach chcem byť!), vrátane mojho najmilovanejšieho(od teraz premenovávam Systéma na Pornoherca - a nie je to pre to, že by uniklo nejaké jeho domáce video na verejnosť, našťastie) a ja som tu ostala proste a nemám jedinú bytosť ktorá by bola aspoň z časti schopná ma udržiavať v normálnom stave..... Nechápem z tých domasedov, na ktorých je najhoršie, že sú ešte mladši odomňa a proste nevládzu normálne Žiť......

Ale dnes som v najväčšom šoku, tak či tak.... Oldieska v Randali, klasická, ničím výnimočná, stále tie isté songy ale inak kedysi fakt popičovská a ja tam náhodou aj prídem a teším sa, že som aspoň medzi ľudmi a tak ďalej. Ale pozor, ono ľudí síce jak nasratých, že je problém dostať pivo, ale ja, čo som akože slávna, som tam za celý večer narátala dohromady maximálne 15 ľudí(vrátane personálu) ktorých som poznala a dohromady 0 ľudí s ktorými by sa dalo aspoň zakaliť.
A len som tam poväčšinou len tak bola a kukala som na všetky tie divné individuá, ktorých prítomnosti som jednoducho nerozumela a nevedela som sa rozhodnúť, či sú patetickí oni, tým ako je na nich vidno, že sa opili, po týždni čo boli zavretí v nudnej práci a teraz nevedia čo so sebou(tie hlúpučke výrazy v tvárach sú naozaj na nezaplatenie), alebo či som patetická ja, tým jak som po tom všetkom vyslovene zatrpkla a nedokážem sa v tom momente baviť ani v rámci svojej úrovne ani pod svoju úroveň...Pravdivosť oboch možností súčasne nie je vylúčená samozrejme....

Pointa tohto článku mi bohužial uniká, ale už sa mi stiahol armageddon tak si ho idem pustiť aby som mohla o desať minút už spať jak mimino a neriešim radšej už....

Night....

Takto to je

Pomaly opadáva víkendová radosť. 

Aj keď nie úplne. Úsmev sa stále nevie odlepiť z mojich pier(tých istých ktoré pobozkal Systém, keď sme sa lúčili) a vyzerám ako blázon, ktorý sa stratil na výlete z Pakárne, pretože ma to neopúšťa ani na verejnosti a v mhd. Stále si všetko prehrávam v hlave a v týchto chvílach som úplne šťastná a je mi jedno, že všetci tí nabručaní ľudia všade okolo mňa sa asi čudujú prečo sa stále chechcem popod fúz.

Len tá moja energia ma opúšťa skorej jak som čakala. Prebíja ju negativizmus, rýpanie a kyslé ksichty, hlavne u mňa doma a ja už tých ľudí nechcem okolo seba. Aj keď je to divné, že takto hovorím o rodine, ale čo už, keď sa nevedia správať jak živé bytosti akéhokoľvek druhu. 

Takisto vďaka nim som zase skysla tuto v Bratislave, s tým, že teraz je to horšie, pretože všetci moji najmilovanejší(a to nerátam Systéma) sú v Prahe, prípadne ďalší sú z Brna a tí ktorí mi tu ostali majú všetci svoje starosti, alebo školu alebo robotu. Tak som tu sama s kysláčmi a vysávajú zo mňa všetko pozitívne.

Dnes som aspoň bola na pohorore, tak mám aspoň malinkú nádej, že niekedy sa dostanem k nejakým prachom, tak sa toho snažím držať a zháňam ďalej a myslím na milovaného, ne len preto, že nedokážem rozmýšlať nad ničím iným, ale aj preto, že neni nad čím a ešte mi je z toho aj dobre. 

Všetko by proste bolo lepšie keby som nemala nonstop zviazané ruky a pristrihnuté krídla. Nehovoriac o tom, že vyhliadky na najbližší mesiac, sú čo sa týka mojej zábavy veĺmi temné. Nuž, uvidíme jak to bude, nebudem sa aj ja ponárať do Negatívna.....
Skúsim radšej niekoho zlákať na fotenie, keď sa mi podarí vytvoriť niečo pekné, tak sa hneď cítim lepšie(resp. cítim sa ako bohyňa ale pssst).

Idem radšej ďalej špehovať, stalkerovať a systémovať.

Naschle

Vytrhnuté z pomyselného denníku.... :)

Dear Diary?

Mala som teraz zase také chvíľkové obdobie temna, čo sa neprejavovalo len neaktivitou tu, ale neaktivitou všeobecne.
Posledné dva týždne som stravíla hnitím vo svojej posteli a pozeraním kompletne celých Vampire diaries od začiatku.
Aj keď som už tento týždeň vyšla 3 (slovom tri) krát medzi ľudí, vždy som sa len nervózne vracala domov aby som mohla ďalej civieť na svoj milovaný seriál.
To čo som potrebovala som dostala včera. Utrhla som sa z reťaze, ale v tom dobrom zmysle slova. Neurobila som žiadnu hovadinu za ktorú by som sa potom musela nenávidieť ani nič podobné. Utrhla som sa totiž najlepšie ako sa dá - na koncerte. A nie len tak leda jakom, ale znovu po dvoch mesiacoch som vyrazila na Kurtizány. Tento krát to bolo kúsok za hranicami(ale o to komplikovanejšia bola cesta) v mestečku Strážnice a napriek omnoho menšiemu počtu účastníkov celého podujatia ako bolo naposledy v Strakonicích, bola atmosféra sto krát lepšia. Pretože tí čo tam boli, boli na Kurtizánach a celkom slušne kalili. Takže aj kapela sa uvolnila stokrát viac ako naposledy a energie teda mohli voľne prúdiť tam a späť. A to je oč tu běží!
Som vykalená, zlikvidovaná, doštípaná komármi, ale cítim sa konečne vo svojej koži. Je mi úžasne a to len vďaka malému zázraku menom hudba a o niečo väčšiemu zázraku menom Kurtizány!
Takže to teraz znamená, že aj keď je to čo sa nazýva mojím osobným životom úplne na houby(opäť, alebo stále-nejsom si istá), tak toto ma proste vždy spolahlivo prebudí z hybernácie a ja mám zase na chvíľu chuť sa posnažiť ešte o trošku viac. Takže dnes si ešte užijem ležanie, kocovinu a polámané telo z kalby, dopozerám posledný diel Vampire diaries(ostáva mi vlastne ešte 1 a pol dielu) a zajtra proste vstanem a budem úžasná! Konečne sa oslobodím a preberem!  :D
Len vďaka nim:)

P.S. Tak či tak, si odporúčam aby sa mi teraz všetko darilo ako potrebujem, lebo takto dobre nabitá z koncertu, za predpokladu, že je to takto silný koncert, vydržím maximálne týždeň a je otázne či budem schopná ísť potom na nejaký iný:D.

Poznatky, zistenia a konštatovania..... atď.

Som psychopat, ale som tak úžasná, bezchybná a dokonalá, že ak sa to aj nestratí, tak je to super! A som slávna!
Už naozaj, ale naozaj nechcem piť slovenské pivo! Resp. pivo na Slovensku.... Naozaj nie! 
Je celkom slušne možné, že som imúnna voči jedom a podobným látkam. Nemám to moc ako dokázať( riskovať nebudem:D) ale mám paranoju, že mi cudzí ľudia hádžu jedy do pitia a mne je z toho prinajhoršom zle.... Druhá možnosť je, že mám fakt pekelné kocoviny, ale mne sa ta prvá páči viac. 
Neviem sa rozhodnúť či mi už načisto uletel dekel, alebo len žijem na planéte plnej retardov(v akomkoľvek zmysle slova), prípadne kreténov alebo hlupákov. 
Najúžasnejší pocit na svete je, keď máte Curaprox kefku na zuby, ale niekde si ju zabudnete, medzičasom si kúpite inú, neCuraprox a po dvoch týždňoch Vám prinesú Vašu Curaprox, potom si s ňou umyjete zuby a umrete na blaho. 
Je ťažké sa baviť s ľuďmi ktorí nerozumejú sarkazmu a cynizmu aj keby ste ku každej vete pripojili cedulku "toto je sarkazmus". Fakt, to není len fráza, je to neuveriteľne ťažké. 
Ľudia si naozaj želajú katastrofy..... 
Nemá zmysel smútiť. Nikam ma to ešte neposunulo..... 
Teorie morfické rezonance( od K25A) je asi najlepší názov pre hudobný album o akom som kedy počula. Je strašne silný proste :D . 



Tak asi toľkoto na dnes.... To sú úplne odvecné myšlienky, ktoré mi dnes behali po rozume v električke....a mala som neskutočnú chuť ich zverejniť. Odporúčam sa nepozastavovať :D Dobrú noc :)