Príjmačky a veci čo sa diali po....

V neďelu 6.5. 2012 nadišiel čas kedy som sa pokúsila znovu dostať na Masarykovu univerzitu v Brne. Opäť som bola nútená absolvovať príjmačky(to či úspešne alebo nie zatiaľ neviem), takže som pekne od rána bola v neuveriteľnom strese. Okrem paniky zo samotných testov ma poriadne vystresovali už vláčiky, keďže som sa ešte v Bratislave na Hlavnej stanici dozvedela že vláčik ktorým idem vôbec nejde do Brna ale do Ostravy, ale nakoniec to bolo v poriadku, proste sme len v Břeclavi museli prestúpiť.... Celú ceremóniu so mnou absolvovala aj Alenka, s ktorou sme si hneď po príchode do môjho milovaného mesta dali pivko na posilnenie mojich nervov a vybrali sme sa k Ekonomickej fakulte kde sa tento zvláštny, zlý rituál konal. Všetko prebiehalo pomerne v pohodičke, nestíhala som sa našťastie moc nudiť, takže som nespravila rovnakú chybu ako minulý rok, kedy som sa v rámci nudy rozhodla skúšať riešiť úlohy na ktoré kapacita môjho mozgu nie je dostačujúca a počet nesprávnych odpovedí mi strhol príliš vela bodov na to aby ma prijali....tak ostáva mi len dúfať, že tento rok sa mi to podarilo lepšie a snaď sa konečne prelomí moje prekliate a začne sa mi dariť.... Hneď po príjmačkách samozrejme trebalo môj mozoček namočiť do niečoho aspoň s malým obsahom alkoholu, takže sme išli na pivo s brnenskými kamarátmi a pôvodný plán bol, že potom pojdem rovno do Prahy...ale to by som nebola ja a nebolo by to Brno, keby sa moje plány absolútne nezmenili.....Takže namiesto toho aby som večer išla do Prahy, som nechala ísť Alenku samú(čo považujem za jej zlyhanie, keďže ma mala odtiahnuť za vlasy v prípade, že by som začala vymýšlať a nechcela odísť) a my ostatní sme zvolali ešte ďalších ľudí a išli sme sa hrať schovávačku do parku..... To síce bolo super ale radosť nám prekazila búrka ktorá nás zahnala dovnútra, kde sme hrali ešte nejaké spoločenské hry, pozreli sme si jeden diel Červeného trpaslíka a išli sme spať. Na druhý deň som ale už naozaj musela ísť do Prahy, mala som sa stretnúť s Alenkou o 17:00 na Smíchovskom nádraží a našla som dokonalý vláčik s ktorým by som tam dorazila presne akurát vtedy... Tak som do neho nastúpila, chvílku si čítala knižku a zaspala som(to inak robím vo vlaku rada, lebo tá cesta podstatne rýchlejšie ujde) ale zrazu som sa zobudila na to, že vláčik zastavil, tak som si najprv myslela, že už stojíme niekde na nádraží v Pardubicích, ale potom keď som sa trošku prebrala som zistila že sú všade okolo nás obrovské oblaky dymu. Museli sme odtiaľ vystúpiť a keďže to bolo pár metrov od nádraží v Uhersku, tak sme išli tam... Povedali nám, že o chvílku príde náhradný vlak alebo také niečo... ale jak sme tam tak čakali tak sme sa začali dozvedať čo sa stalo(chlapík prechádzal cez kolaje, skapal mu motor a akurát padli rampy, takže na poslednú chvílu vyskočil a náš vlak do toho napálil) a že vlak príde tak o hodinu až dve, čo už znelo fakt desivo a tak som sa rozhodla, že to do Prahy proste dostopujem, čo má velice rýchlo prešlo, keďže odtial sa fakt nedalo stopovať, taká horná dolná úplne mimo civilizácie, tak som zúfalo čakala čo sa bude diať, prichádzali informácie o náhradných autobusoch ktoré nás odvezú do Pardubíc a tam už pojdeme na vlak, ale nič také neprichádzalo. Zabudla som podotknúť, že ten vlak bol plný fanúšikov Metallici ktorý išli na pondelkový pražský koncert, ktorý takto väčšina z nich pravdepodobne nestihla a prepadli im lístky. Potom sa ale niekde z davu ozvalo, že či niekto nechce ísť taxíkom, že hladajú ešte jednu osobu, tak som sa rýchlo prihlásila a išli sme do spomínaných Pardubíc a dúfali sme, že odtiaľ budú vypravovať nejaký vlak do Práglu, ale to sa samozrejme nestalo a nešiel ani autobus-čo by mne aj tak nepomohlo pretože som komplet všetok svoj majetok vrazila do toho sprostého taxíku a tak som sa aj s dvoma chalanmi z BA, ktorí ma zavolali na ten taxík pustila do stopovania. Z Pardubíc to ešte bol vcelku prúser, keďže široko ďaleko nebola žiadna dialnica ale mali sme šťastie na nejakého mladého kluka ktorý nás hodil na diaľnicu ktorá smerovala na Prahu a tam sme si do desiatich minút(a to bola ta dialnica fakt úplne prázdna)stopli dokonca hodne luxusného bavoráka ktorý nás zobral až do Prahy. Tam sme stretli ešte zopár ľudí, ktorí dorazili tam kde my ale taxíkom až z tamtoho konca sveta(nechcem si predstaviť čo ich to muselo stáť, keďže nás to stálo cez 900 kč len 20km). Síce s opožděním ale do Prahy sa mi nakoniec podarilo doraziť aj keď som zbytočne minala prachy na ten taxík a hlavne na lístok na ten posratý vlak(a teraz úplne netuším ako sa dostanem domov ale to sa spraví)..... a hlavne aspoň tých zopár ľudí ktorým sa podarilo dostať do Prahy stihli Metallicu(ževraj začala hrať tri minuty potom ako došli), takže v podstate všetko dopadlo pomerne dobre.... My sme sa potom parádne ožrali doma z Kapitána Morgana, išli sme spať o šiestej ráno a tým pádom totálne padli naše sviatočné plány vyšplhať sa na horu Plešivec a navštíviť hrad Křivoklát, ale aspoň sme si spravili malú prechádzku na Pražský hrad a po Prahe sme postretávali hromady rôznych pouličných umelcov-hlavne hudobníkov ale napríklad aj obrovské bublinky robiaceho chlapca na Staromáku...... A dnes už ma čaká posledný koncert Wanastowiek, takže v najbližšej dobe spravím aj menší report z turné, zatím Nashledanou! :)