Dear diary....

Dlho som ničím neprispela, tak som sa rozhodla aspoň si vyliať dušu...zase:) Veci okolo mňa sa začali zrýchlene otáčať, tak na to pojdem pekne rad za radom:

Škola, Brno a spol. ....

Po príjmačkách ktoré som absolvovala 6.5. v Brne, som išla za mojou milovanou do Prahy, kde sme o.i. absolvovali posledný koncert Wanastowiek-ale o týchto udalostiach som písala už v predošlých dvoch článkoch, takže aby som to nezdržiavala - v sobotu 12.5. som sa zobudila, s miernou kocovinou išla na net a vo svojej e-prihláške som si našla svoj dosiahnutý percentil - ktorý bol pre mňa absolútne neuveriteľné číslo - 37,40 - čo znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou som prijatá na svoju roky vysnívanú školu.... Náhoda je však blbec a aj keď sme s Alenkou hneď začali vyšilovať(opäť sa jej touto cestou ospravedlňujem, že som ju svojim výkrikom zobudila!) a večer na pražskom koncerte Barbar punku sme to aj patrične oslávili(patrične až do tej miery, že moja kocovina mi na druhý deň ráno spôsobovala sluchové aj vizuálne halucinácie), tak musím počítať s tým, že sa môže stať čokoľvek a čakať na oficiálne výsledky! ČO sú nervy jak hovado, pretože už čakám zbytočne dva týždne a výsledky sa mám dozvedieť v pondelok..... Fakt zúfalo nenávidím čakanie a toto ma zabíja aj keď tá istota je skoro stopercentná....No ale teda v prípade, že je to fakt pravda musím ešte koncom leta vyriešiť kde budem bývať a z čoho budem žiť v Brne a prednosť má v prvom rade bývanie na ktoré sa ale všade platí kaucia, takže začal chaos, bordel, panika, že okamžite potrebujem robotu už fakt, nech môžem čo najskôr vypadnúť preč z tohto smradlavého mesta..... čiže plynule prechádzam do ďalšej témy na riešenie a tou je:

Robota....

Vyzeralo to celé fakt dosť desivo, celá zúfala a nešťastná som poslala životopis do McDonaldu, že sa na tu chvílu premôžem a samozrejme BUM- po tom čo ma rok komplet všetci aspoň trochu normálni zamestnávatelia totálne ignorovali(podotýkam, že časom sa moje kritéria na prácu začali dosť riediť, takže za pomerne normálnych zamestnávateľov som pokladala aj Lidl[asi 5 Lidlov] a Tesco[3 tescá]-všetko lepšie jak McDonald- ktoré ma ignorovali tiež), McDonald na moju žiadosť reagoval hneď.... A tak som so sklonenou hlavou išla na pohovor.... Ale proste som to nedokázala- všetkým som hovorila, že mi povedali, že sa ozvú ale v skutočnosti ma zobrali hneď a dali mi termín tento týždeň na zaškolenie- to som sama tak vymyslela aby som si nahnala trošku viac času na zháňanie niečoho iného. A tak som spravila druhú najzúfalejšiu vec ako som mohla a išla tak ako väčšina ľudí z devínskej napríklad, na Opletalku- do jednej z firiem makajucich pre VW.....dobré je síce, že som nastúpila už teraz na konci mesiaca, lebo budem mat na výplatu už chechtáky a plat je vcelku super, ale momentálne mám za sebou tretí deň(a to robím asi najlahšiu robotu z celej haly) a som zdochnutá -absolútne sa necítim. Som po nočnej a už za úplnú chvílku idem na ďalšiu nočnú a síce potom budem mať tri dni voľna ale myslím si, že to neprežijem. Buď ma jebne z tých energeťákov čo do seba lejem alebo niečo iné. Dnes ráno som sa napríklad po ceste do šatne na jedných schodoch dva krát zjebala jak hnilá hruška-vôbec mi nefungovali nohy..... Akože ja viem, že je to len na chvíľku-do konca júla- a pre väčšie dobro a nebojím sa roboty a tak ale proste ja som nebola stvorená na to aby som si takto umučila telo, o mysli ani nehovorím a som z toho trošku zúfalá. Hold my umelci nejsme vhodní na manuálnu prácu... No nič, som predsa bojovník, ako si vždy hovorím, keď niečo musím prekonať aby som dostala čo chcem, takže nejak to snaď dobojujem do konca, ale fakt rada by som touto cestou poďakovala Pedagogickej a sociálnej akadémii sídliacej na adrese

Bullova 2, 84101 Dúbravka Bratislava IV

za ich neskutočne kvalitné vzdelanie a maturitné vysvedčenie bez akejkoľvek výpovednej alebo inej hodnoty! Fakt strašne ďakujem za 5 stratených rokov ktoré mi už nikto v živote nevráti. (Poďakovanie patrí preto konkrétne mojej škole, pretože stále som presvedčená o tom, že som si vybrala dobrý odbor, ktorý by mohol mať sakramentsky dobrý potenciál, v prípade, že by táto škola nebola posraná fraška!)

Home sweet home

Nejsom si istá či som už niekedy vo svojich výlevoch spomínala moju babku a všetky problémy s ňou, ale každopádne, toto je vec ktorú zo seba potrebujem dostať, takže ak to aj nie je prvýkrát, je to určite naposledy, pretože nižšie napísanými slovami sa ja osobne vzdávam toho, že my dve sme vôbec rodina a nechcem s ňou mať v živote nič spoločné už. Problémy s ňou mám už zhruba od puberty ale teraz to vygradovalo do neuveriteľných rozmerov a ja som s nervami v koncoch a už to odmietam znášať.... Aby ste si nemysleli, moja babka bola a vo velmi výnimočných a stále zriedkavejších prípadoch dokáže byť úžasný človek...ale ako hovorím to sa už moc nedeje.... hlavne za posledný zhruba trištvrte rok je to absolútne peklo-kvôli cigaretám jej zdravotný stav nabral také grády, že musela odísť z roboty a to sme my s mamou už vedeli, že to nedopadne dobre.... Keď už to došlo do rozmerov, že sa muselo toto stať, tak sme sa doma rozhodli, že proste jej zakážeme fajčiť, zo strachu o ňu, aj v najväčších mrazoch v zime sme všetci jak kokoti chodili na balkón aby to ona nedýchala a nerobila si ešte viac zle..... a ona si medzitým veselo kradla cigarety a kým sme my fajcili na balkone a triasli sme sa od zimy tak ona si zapálila na tajňáša v izbe atď...... to sa mimochodom stále deje... stačí sa na dve sekundy nepozerať na svoju cigaretovu krabičku a zmizne vám buď celá alebo minimálne jej časť. Samozrejme dáma potom nevládze dýchať a ratujte ju všetci svätí furt! Ďalšia vec je, že celý deň sedí doma, nikam nejde-lebo ževraj nevládze- proste iba sa hrá hry na notebooku a pozerá všetky pičoviny ako sú Farma a Hotel Paradise- s čím potom otravuje celú rodinu a rozpráva všetko čo sa tam udialo každému kto s ňou je v jednej miestnosti čo len na sekundu..... a okrem toho ešte rozkazuje mne a mame nech spravíme hento alebo tamto(ale k tomu sa ešte dostanem). Upozorňujem, že táto žena ešte nemá ani 64 rokov a dvojito upozorňujem na to, že jej skoro 90 ročná mama, má viac energie a je na tom zdravotne lepšie(klop,klop,klop za prababkin zdravotný stav) ako ona. Prababka sa ide poprechádzať, v pohode si sama nakúpi, porobí v záhradke a aj keď samozrejme dokáže človeka nasrať-predsa len generačné rozdiely robia svoje, je to absolútne úžasná pozitívna osoba. A z jej skoro o 30 rokov mladšej dcéry sa stala takáto nepríjemná stará zatrpknutá harpia. Tak teraz ako to hlavne súvisí so mnou: 1.Ona bola vždy agresívna keď dlhšiu dobu nebola v robote a teraz je to už fakt dlho a obávam sa, že na stálo 2. Keď sa jej nedarí ukradnúť cigaretu, tak má absťáky - ktoré si ventiluje tým, že sa na každého urazí, s každým sa poháda, ale potom zistí, že sama sa nikam nepohne tak začne doliezať za tým kto jej je ochotný na to naletieť a robí si z neho sluhu a fackovacieho panaka v jednom. A skúste jej neurobiť všetko po vôli, hneď jak si to zmyslí a ešte s úsmevom na tvári..... =>PEKLO 3. Už niekoľko krát si odomňa vypýtala cigaretu, keď som jej ju odmietla dať doslova sa mi začala vyhrážať.... Ono hlavne je to o tom, že ku nikomu si nedovolí to čo ku mne, lebo vie, že ja sa s ňou budem hádať do krvi a to ona potrebuje- k strýkovi si to nedovolí vôbec a on pre ňu nepohne prstom ale je to jej miláčik.... Na mamu len trošku, keď nemá po ruke mňa, ale my dve sa pre ňu môžme aj roztrhnúť a nezavďačíme sa jej.... No a najhoršie je, že ona vyslovene vycíti keď som ja psychicky najslabšia, keď sa cítim najhoršie a vyslovene sa na mňa napojí a energeticky ma likviduje..... Všetky tie hádky a takto sú fakt absolútne neskutočné a to začínam uvažovať o tom, či sa u nej neprejavujú nejaké známky demencie z tohto životného štýlu(čo jeasi pre starší mozog už aj vcelku normálne, keď ho vôbec nijak nepoužíva už....) lebo to čo robí a rozpráva nemá zmysel.... Každopádne mne je to strašne ľúto ale ja už toto nedokážem zvládať a ak nejak prežijem najbližšie dva mesiace a konečne sa odsťahujem, tak už ju asi v živote nechcem vidieť, lebo to nezvládam nijak už a mám pocit, že raz takýmto spôsobom zabijem buď ju alebo seba, lebo ma dostáva fakt až nad hranice mojich pevných nervov a včera som sa z nej reálne nervovo zrútila, tri hodiny som plakala jak sprostá a to už mi za to nestojí......

Poďme k tým príjemnejším veciam konečne:)

Chcela som sa ešte posťažovať na problémy s kamarátmi ale toho negatívneho som sem už vyplula príliš vela tak si to nechám na nejakú inú príležitosť:D Podstatné je, že koncert je totálne na spadnutie a aj keď asi v každom prípade na ňom ja osobne prerobím totálne celý svoj v týchto dňoch zarobený majetok(čo bude asi 200€), tak by snad mohol dopadnúť dobre. Dúfam, že by sa mohlo dovaliť aspoň, minimálne 50 ľudí aj keď 150 by bol absolútne najväčší ideál a ja by som neprerobila až tolko peněz ale uvidíme jak to dopadne celé.... Každopádne všetkých náhodne zablúdilých čitateľov týmto srdečne pozývam(rozhodne to není naposledy, ešte tým budem spamovať celý mesiac:D) 21.6. do Randalu, pri vstupe sa môžte tešiť na puldeci zadarmo a ostatné informácie sa už dozviete na nádhernom plagáte ktorý spravila moja kamoška Mrkva! :)