Smartfóny

Či už sú od Apple, Samsungu alebo od hocikoho, každý dnes asi vie o čom hovorím. Takmer každý jeden vlastní alebo túži jeden taký múdrý telefón vlastniť. Ja nepatrím ani do jednej skupiny. Nič také nechcem, pretože pravdupovediac to absolútne vôbec nepotrebujem. Ani myšlienka bežného prístupu na net cez wifinu ma nijak neláka, keďže doma ten prístup mám a som pomerne šťastná keď som vonku a nejsom na nete. Ale aby som sa dostala k pointe, prečo to tu riešim... smartfóny ma, milí moji, neuveriteľne serú. Aj keď už som sa stretla s veľmi inteligentným názorom, že ma to sere len preto, že to všetci majú a ja nie(čo vôbec nie je pravda, dôvody viď. napísané vyššie), serú ma práve z dôvodu, že výjdem von na pivo a pokec s kamarátmi a nakoniec ostanem kukať ako si všetci ťukajú a fejsbúkujú v mobiloch....a to ma fakt sakramentsky serie. Nielenže je to totálny zabiják konverzácie ale ešte sa v týchto situáciách absolútne nudím a hlavne ma prepadajú lútostivé stavy nad mojimi kamarátmi, lebo toto je fakt vcelku úbohé, že niekto vylezie von a robí to isté čo robil celý deň doma. Samozrejme, nie že by som sa ja tých hračiek nikdy v živote nedotkla, aj teraz fičí cez smartfóny vcelku zaujímavá kresliaca hra, na ktorú som sa vcelku namotala a raz za čas si sama zaťukám a nikdy ma táto vecička nepotešila viac ako keď mi na tri dni vypadol net a mohla som si "čeknúť fejsbúčik" a "mejlíček" cez kamarátovho smartfóna, ale ide o celkový problém... Samozrejme za to nemôžu tieto malé prístrojceky ale ich majitelia, ale mna mrzí sledovať čo to s ľudmi robí a že ľudia mladší odomňa majú problém normálne sa zabávať ale radšej po tichu sedia. Je to smutné a dúfam, že si to raz aj sami uvedomia, že na akej chujovine si nechávajú unikať život.... Tak asi toľko... mala som potrebu sa k tomu vyjadriť...see ya! :D

Hudební svět pod lupou

Kým sa mi bude chcieť prepísať môj už hotový rukopis o historickom pozadí života Ježiša Krista(lenivosť mi to zatiaľ nedovolila), rozhodla som sa založiť novú rubriku o zaujímavých knihách ktoré nejakým spôsobom zmenili alebo ovplyvnili môj život.

V prvom dieli pôjde o knihu, ktorá napriek svojej jednoduchosti ovplyvnila môj život pomerne zásadne. Tento údaj si síce nepamätám úplne presne, ale je možné že práve týchto 443 strán je zodpovedných za to, že som sa definitívne rozhodla zasvätiť svoj život hudbe, aj keď zo mňa nikdy nebude profesionálny hudobník, verím, že ešte pomútim vody nielen domáceho ale kľudne aj svetového rock n'rollu. Vráťme sa ale ku knižke.

Hudební svět pod lupou v anglickom origináli On the Record napísal v roku 2004 izraelsko-americký producent Guy Oseary, okrem iného manažér Maddony a šéf známej nahrávacej spoločnosti Maverick records. Táto kniha je v podstate vyslovene napísaná pre ľudí ako som ja a ako bol kedysi, keď ešte v časoch neskoršej puberty v tejto brandži začínal, aj on. Ak čakáte, že to bude nejaký jeho životný príbeh, tak sa mýlite, v podstate sa sebe venuje len v úvode a v jednom z rozhovorov. Táto kniha je totiž plná rozhovorov, v ktorých spovedá rovnakými dvanástimi otázkami najrôznejšie osobnosti hudobného biznisu. Cez 150 hudobníkov - legendy aj súčasné hviezdy populárnej hudby a rock n'rollu, manažérov a producentov rôzneho druhu a tak podobne. Každý z nich nám vo svojich odpovediach v krátkosti prezrádza svoje kroky na vrchol, motivácie k tomu aby sa na svoju prácu nevykašlali a takisto nešetrí ani radami pre mladých začínajúcich hudobných nadšencov. Túto knihu si do rúk beriem vždy keď hľadám motiváciu a mám chuť so všetkým seknúť a oddať sa celoživotnej práci v McDonalde, keď hľadám rady od najvyšších alebo keď sa len chcem potešiť a vedieť, že moja vysnívaná cesta má zmysel. S kým sa počas čítania môžte stretnúť? Ako som už povedala v knihe nájdeme množstvo hudobníkov z rôznej hudobnej oblasti, napríklad Christinu Aguileru, Chestera Benningtona, Jamesa Browna, Johnnyho Ramonea, Stevena Tylera, Alicea Coopera, Nelly Furtado, Mobyho, Eltona Johna, Luciana Pavarottiho a tak ďalej, a tak ďalej. Okrem toho aj producentov a manažérov ako napr. Ricka Rubina, Lindu Perry, autora knihy, Sharon Osbourne, legendarneho Davida Geffena a celé desiatky ďalších zaujímavých, známych či menej známych osôb, ktoré nám skutočne majú čo povedať. A na záver prikladám zopár mojich obľúbených rád, ktoré mi táto kniha dala: Vězte, že přijdou náročné chvíle a zklamání. Bojujte s nimi s neochvějným odhodláním.(Christina Aguilera) Nezapomínejte na historii hudby. Přečtěte si o tom, čím si druzí lidé z oboru prošli, kdo získal jaké vzdělání. Učte se i z chyb druhých. (Andre 3000) Buďte slušní a zdvořilí. (Fiona Apple) Profesionalita na prvním místě. Nikdy nemíchejte politiku s rock n'rollem. S člověkem, který přenáší reproduktory a zesilovače jednejte stejně uctivě jako s hlavním kytaristou. Jakmile vás to přestane bavit, uvědomte si, že jste se pravděpodobně minuli povoláním. (Extrémne múdre slová od Alicea Coopera) Nenechte se zrazit na kolena odmítnutím.(Sheryl Crow) Když po něčem hodně toužíte, dokážete leccos. Hlavně zkoušejte, trénujte, makejte a zase makejte.(Johnatan Davis)Nečekejte, až vám někdo řekne, co máte dělat. Pusťte se právě do toho, co je podle vás potřeba udělat.(Mike Diamond) Jděte si za svými sny. Věřte si.(Celine Dion) Nikdy neuvažujte nad koncem ani nad neúspěchem.(Billy Idol) Spousta peněz a pořádna prsa. Tomu, kdo nemá ani jedno, se bude hodit smysl pro humor.(Simon LeBon) Lidem, co se do vás rádi navážejí, aby vám zkazili názor který máte sami na sebe, se vyhýbejte. A ještě větším obloukem se vyhýbejte lidem, kteří usilují o pravý opak. Jsou to jen patolízalové a pochlebovači a ti nejnebezpečnejší lidi, jimž se jakýkoli hudebník muže obklopit. (Moby) Ze všeho nejdřív si nechte vyšetřit hlavu.(Keith Richards) Máte-li nějaké zásady, nevzdávejte se ich, protože potom je už nikd nenajdete.(Robert Smith) Drogy ne. Ty jsou jen na chvíli, muzika je napořád.(Steven Tyler) Udělejte si jasnou představu o tom, co chcete, a pak se nezastavte před ničím, dokud toho nedocílíte.(Linda Perry) .....a tak ďalej. Každá jedná rada a kadžé jedno slovo v tej knihe naozaj stojí za to. Takže ak niekoho inšpirujem a táto kniha mu spôsobí také fajne pocity jak mne, budem veľmi rada. A jedna vec v ktorej sa všetci tí ľudia so mnou na čele naozaj zhodujú, je: VERTE SI A NEVZDAVAJTE SA! Tak zatím! :)

Tak, snaď som už späť

Pred týždňom som tu nadávala a vyplakávala si srdíčko a čo teraz? Stredu a štvrtok som konečne strávila s kamarátmi v milovanom Brne, čo mi rozhodne, ako som dúfala, pridalo silu do života a cítim sa omnoho lepšie, nie že by to niečo zmenilo, ale aspoň som si oddýchla a pripomenula si, že nemusím byť nonstop súčasťou bratislavskej každodennej rutiny(aj keď odkedy som sa vrátila zase som, ale aspoň mi to nachvíľku vadí o niečo menej). Aj veci sa pomaly začali rozbiehať, dnes mi prišiel dopis zo školy, teda pozvánka na príjmačky a zrazu som si uvedomila, že sakra ide do tuhého, už mám len necelý mesiac! Zároveň mi doplo aj to, že je už polka apríla! WHAT THE FUCK? Kedy sa to prosím Vás stalo? A dnes je ešte špeciálne chladno, ale už tu aspoň konečne nemáme sibírske mrazy a dá sa fotiť, čomu sa venujem najviac jak môžem teraz. Okrem iného sa teraz idem pustiť aj do detoxikácie svojho milovaného tela, s čím súvisí aj to, že konečne mám nové plafky a začnem navštevovať plaváreň a ak zoženiem bicykel(teda ak mi ho niekto požičá) tak oprášim aj svoje cyklistické schopnosti. Takisto koncert je na spadnutie, dnes sa mi konečne potvrdí dátum a môžem sa pustiť do šialeného kruhu propagácie, ale na to sa náhodou dosť hodne teším, zase budem vystresovaná a tak, ale keby ma to nebavilo tak to nerobím, nie? Do toho všetkého prichádzajú konečne koncerty wanastowiek ktorých sa totálne neviem dočkať a myslím si, že keby sa mi konečne podarilo zohnať nejakú tú robotu, tak by bolo všetko úžasné, jak má byť, už len prežiť príjmačkový stres-najlepšie úspešne a odsťahovať sa čo najskôr tam kam patrím. Takže idem poriadne pracovať na hladaní tej prekliatej práce, možno by nebolo odveci vybaviť si aj nejaké tie starosti a neresti a hlavne už nedovoliť aby som sa ocitla v stave v akom som bola ešte pred týždňom, lebo ja osobne sa neznášam keď som zdeptaná a nič sa mi nedarí:). Čoskoro určite pridám aj nejaký ďalší príspevok s novými fotkami a pokúsim sa zosmoliť niečo aj na druhý blog....Hakunama tata:P

Bolognské špagety alá Ali a Sheena s tromi druhmi syra

Tak keď som sa už dnes rozpísala, tak budem pokračovať, pretože sa potrebujem chváliť a chvastať a tak ďalej....
Nie že by pre mňa bolo novinkou, že úžasne varím, ale vzhľadom na to, že sa necítim dostatočne docenená domovskou "society" tak si všetko musim nahádzať na internety, nech to aspoň všetci vidia jaká som šikovná a prípadne nech to všetci aj vyskúšajú a potom ma chvália.
Ach, kde sú tie časy keď ma v Prahe moja milovaná Ali chválila aj za praženicu, alebo proste za všetko čo som spravila aj keď sa mi to náhodou nepodarilo....
No každopádne, potom ako som včera dokonalo vyupratovala našu kuchyňu, bolo dnes nutné ju zašpiniť a keďže som chcela pomôcť babke, aby nemusela nič robiť, tak som sa pustila do varenia obeda(popritom som robila aj nakladaný hermelín, ale o tom potom, keď bude plávať aspoň 3 dni a ochutnám ho). Keďže som už mala dlhšiu dobu chuť na špagety, tak som sa rozhodla spraviť špeciálnu verziu bolognskych špagiet, aké sme si s Alenkou pár krát spravili v Práglu.
Základ tohto receptu je všetko Alenkina chyba, takže ak sa to niekto rozhodnete vyskúšať ďakujte jej!

Potrebujeme:
balíček špagiet
balíček sójového granulátu
zhruba 2 balíčky paradajkového pretlaku(to závisi od veľkosti jednej krabičky, u nás som našla len také menšie, takže dva boli akurát)
kečup
cesnak
oregano
bazalka
čierne korenie
vegeta
sójová omáčka/worcester
Syr(čím viac druhov tým lepšie- ja som použila klasický eidam, nivu a hermelín)
(v prípade nevegetariánov)slaninka
a ešte v prípade nehaterov môžte kludne použiť aj cibulu

Postup je jednoduchý, špagety sú jasné ako sa varia, tak poďme rovno na omáčku....
Najprv uvaríme sójový granulát, návod je na obale, ale normalne v osolenej a okorenenej vode, necháme zmäknúť a potom precedíme(poriadne vyžmýkame vodu) a šmaríme naspäť do hrnca, ďalej tam dáme pretlačený cesnačik, a potom nalejeme pretlak(mne to miesto liania sa striekalo, takže moja dokonalá kuchyňa je teraz kompletne zajebaná-nevadí), tu prichádza na radu kečup- ja som tam dnes dala aj sladký aj pikantný, a to je dobré na to, že to trošku dochutí takú čisto pretlakovú pachuť, ktorá hlta príchuť všetkých ostatných surovín, no a všetky koreniny tam proste nasypeme len tak od oka-podľa chuti- čierne korenie tam už netreba, v tom sa už varil ten granulát:). Ja osobne tam dávam ešte aj taký pikantný prášok čo máme doma, ale to už je tiež na každého chuťových bunkách že či to chce pikantné alebo nie:), miešame miešame, počkáme kým to trošku zabublá(nemusí to vyslovene vrieť) a máme hotoWo.

Ja som ešte potom opražila na drobno nasekanú slaninku a nastrúhala som spomínané tri druhy syra a dokonca keďže som z celej rodiny jediný cibulo hater, tak som ostatným zvlášť udusila trocha cibule(ostala mi z nakladania hermelinu a nevedela som čo s ňou).

No a potom už je to len treba všetko hodiť na tanier, posypať syrom, pokropiť slaninkou a Bon apetit..... bolo to fakt božské.....!

Tu máte aj obrázok dokonca odomňa:)

Mne to není vidieť celé pod tým syrom,ale aj tak je to pekné no ni?:)
A najlepšie je, že je to Vega aj neVega, takže v podstate není možné tým nikoho uraziť!:D

A tak, mrzí ma, že moja babka, ktorej som tým, že navarím obed chcela pomôcť si dala radšej maslový chleba a ani len neochutnala ale jej chyba....životná chyba:)
Ak sa niekto teda inšpiruje, dajte vedieť či chutilo, poteší ma to!:D

Marec zdarec

Práve som si zablúdila na svoj blogísek, a pozerám, že som nebola schopná ničím prispieť už vyše mesiaca.... tak som si povedala, že to jednoznačne treba napraviť.
Len čo napísať? Absolútne nič sa zatiaľ nezmenilo a všetko ide akurát tak k horšiemu...ale aby som nebola taká negatívna stále. Predsa len sa v týchto dňoch cítim lepšie.
Teda ono je to tak - posledný týždeň mi všetko začalo príliš doliehať na mozog a cítila som, že som tesne pred nervovým zrútením, ale včera sa niečo zmenilo a to niečo je milá ale veľmi jednoduchá vec, potvrdila sa mi informácia, že zajtra idem do Brna, takže sa moja psychika automaticky začala obaľovať, cítim sa lepšie, mám stopercentne lepšiu náladu a teším sa jak malé decko. Do milovaného Brníčka idem trošku zakaliť, vypadnem z prašivej Bratislavy a aspoň na tú malú chvíločku ktorú budem preč, nechám problémy za hranicami, nebudem myslieť na nič čo ťaží môj mozog a vrátim sa (snaď) v plnej sile na to aby som tie problemy konečne vyriešila. No a ďalším úžasným dôvodom mojej návštevy južnej Moravy, je aj to, že idem kúpiť lístky na koncert Wanastowiek, ktorý bude 19.4., takže sa tam ešte aj zase čoskoro vrátim a to už bude aká dokonalosť - Wanastowky a Brno naraz! Neviem či vôbec dokážem prežiť toľké šťastie! Každopádne po návrate ma čaká nielen, odznova začatý proces s hladaním roboty, konečne v plnej sile- a verím, že už sa to podarí a nenechám sa zdeptať. Najbližšie ma čaká koncom apríla prípravný kurz na príjimačky v Brne a začiatok mája budem mať totálne hektický, pretože štvrtého ma čakajú Wanastowky v Bratislave, 5. alebo 6teho budem mať v Brne príjmačky(čo bude síce zopár hodín neuveriteľného stresu, ale zase to bude v Brne:D) a z Brna pôjdem rovno do Prahy kde navštívim posledný koncert Wanastowiek v rámci ich československého turné, ktoré mimochodom začalo práve dnes v Plzni. No a ešte by som možno mohla spomenúť, že znovú riešim bratislavský koncert pre Barbar punk, ktorý by sa mal konať niekedy v júni v Randali(ešte to treba potvrdiť, takže dátum zverejním neskôr, ale bohužial bude tento koncert vo velice blbý deň - štvrtok.
Ak sa podarí, tak budem robiť aj nejaké koncerty v CZ(Brno a Praha prichádzajú do úvahy) pre Mudhole ale to by sa chlapci museli konečne rozhýbať, čo dúfam čoskoro aj spravia:).
Za posledný mesiac sa inak fakt neudialo nič výnimočné ani zaujímave čo by stálo za reč(aj preto mi hrozilo nervové zrútenie, lebo ja naozaj fanaticky nedokážem prežiť dennodennú rutinu, kedy furt robím to isté, stretávam tých istých ľudí alebo jednoducho nestretnem nikoho kto by ma nadchol, proste žijem zo zmien a zaujímavých situácii a to sa nedialo nejako) ale tak napríklad 23.3. som ako fotografka na kamarátovej praktickej maturite navštívila Kempinski hotel, čo sa mi fakt, že nechcelo absolvovať a dosť som sa tam nudila celý večer, ale inak musím dodať aspoň to, že kamarátovi maturita vyšla skvele, takže som rada aspoň za neho:).
No a to by snaď na dnes stačilo, dúfam, že sa konečne začnú diať veci o ktorých stojí za to písať, nech to tu nezanedbávam.