Hard Rock Cafe Praha hledá uchazeče na pozici VIBE HOST.
Je hudba Vaší vášní??Zajímáte se o kapely, umělce a memorabilia??Baví Vás hudební historie??Dokážete zaujmout a pobavit lidi??Jste otevřená e energická osoba, která se nebojí komunikovat?? Hledáme do našeho týmu někoho, kdo má pozitivní přístup, je plný energie a dokáže dodržovat základní hodnoty a poslání Hard Rock Cafe Praha.
No proste niečo dokonalo ušité pre mňa, takže som samozrejme okamžite posielala životopis a čakala, že sa mi ozvu... zatiaľ sa neozvali, tak som sa včera rozhodla vziať veci do vlastných rúk a nabehla som do Hard rock café s tým, že som počula, že hľadajú odborníka na históriu rock n´rollu a tak, že som tu....:D Som si predstavovala ako brutálne to bude vyzerať a že ma rovno zoberu na pohovor a potom už není šanca aby mi ten flek nedali...ale nevydalo. Vrazili mi do rúk dotazník, polhodinu som sa potila nad jeho vyplňovaním, lebo po mne chceli neskutočné sračky a potom mi povedali, že do mesiaca sa mi ozvu.... čo je super keďže ja asi toľko času už nemám, ale tak nevadí, budem naďalej dúfať.
Každopádne som už nemala prachy na metro, tak som si povedala, že si spravím malú prechádzku po Prahe a išla som pěšky. Najprv som trošku zablúdila(teda ono ja som nezablúdila len som bola rapídne priťahovaná opačným smerom ako som mala ísť, musela som sa ísť zase pozreť na Čechuv most proste:D) takže každopádne som si tú svoju cestu trošku predĺžila. Šlapala som 2 a pol hodiny a došla som na to, že pražáci sú divní.... teda človek ani nevie či sú to pražáci alebo turisti, ale bolo dosť nahovno sa v centre cpať cez tie neuveriteľné davy ľudí a rôznych podivínov(napr. chlapík plížiaci sa okolo billboardov a skákajúci ako kačka cez cestu bol dosť zvláštny zážitok). V tých davoch sa mi striedali v hlave paranoje, že ma niekto zabije s paranojami, že niekoho zabijem ja, ale ešte horšie bolo keď som sa dostala na miesta kde už tolko ľudí nebolo, prípadne kde nebol vôbec nikto a niekto sa zrazu odniekade vynoril, ale aspoň som sa nenudila.
Najzaujímavejší zážitok som ale rozhodne mala keď som prechádzala cez Nuselský most - inak známy ako most samovrahov. Moja citlivosť na energie ma tu skoro zabila sama o sebe, lebo to miesto ma absolútne vypudzovalo. A je to dosť komplikácia keď Vás nejaké miesto vypudzuje a nemôžte tam byť ale nemôžte odísť, lebo cesta cez tento most trvá minimálne štvrť hoďku... tento most inak vedie hodne vysoko ponad nejaké sídlisko alebo jak to nazvať a ešte divnejšie bolo keď mi hlavou prebehla myšlienka, že by som si skočila na tie domy čo sú podomnou(naozaj netrpím samovražednými myšlienkami, takže neviem kde sa mi to v tej hlave zobralo). Trošku creepy....
Potom som už počas mojej cesty videla jedinú zaujímavú vec a to na Pankráci neuveriteľne dymiace kanále(/Y?) a už som dorazila na miesto stretnutia s Alenkou na ktorú som si ešte pol hodinku počkala....
Trvalo mi to z Hard rocku dve a pol hodiny a moje nohy boli v absolútnej prdeli(celý čas som sa nezastavila lebo som vedela, že keď to spravím, tak už nebudem schopná pokračovať a tiež som si vôbec nezapálila-mala som len jednu cigu a chcela som si ju nechať ako víťaznú:D).
Nakoniec som si teda vyfajčila svoju víťaznú cigaretu a sadla som si na lavičku, pustila hudbu a vedla seba som našla na polku preložený časopis. Vtedy nastal najmagickejší moment celého dňa, pretože jak som ten časopis chytila a otočila, tak som našla nádhernú titulku s Robertom Kodymom(piatková príloha Lidových novín o ktorej som sa dozvedela až v piatok v noci, čiže som to prepásla:D)
No a nakoniec, nejsom z tohto výletu tak nešťastná ako by to mohol prezrádzať nadpis článku(to ešte vysvetlím) ale sakramentsky ma mrzí, že som doma nechala svoj foťák, pretože by som nafotila také fotky, že by sa z toho posral celý svet asi. A hlavne obdivujem svoju neuveriteľnú vôlu -neviem kde som ju vzala- pretože to na svoje pomery považujem za úcty hodný výkon a dúfam, že nabudúce ten foťák nezabudnem.
a k tomu nadpisu... toto bola pesnička ktorá sa mi po tom všetkom, keď už som celá zničená sedela v buse domov pustila v mobile a mala som pocit, že to refrén hodne vystihol....a milujem slobodku no:D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára