Novinky a tak ďalej

Bolí ma bruško, mám divnú náladu, som smutná a chcem aby sa o mňa niekto staral.... Chcem aby mi niekto urobil čajík a palacinky a obed a bol so mnou a lutoval ma. :D 

Dnes som mimochodom mohla ísť do Prahy.... v podstate zadarmo. Rozhodla som sa túto možnosť nevyužiť pretože by som išla s majetkom 2 koruny české, čo by v podstate znamenalo, že by som sa nemohla pohnúť absolútne nikam..... tu aj keď je to zlé mám aspoň ako takú šancu sa niekam dostať raz za čas..... aj keď na druhej strane tam by som nebola až tak sama..... 

Každopádne som sa rozhodla zotrvať pri svojom aktuálnom pláne - našetriť aspoň 100€ na cestu, opencard a pár dní života a potom až odídem... a nechám sa znovu vtiahnuť do nekonečných kolotočov hladania práce a chodenia na pohovory..... Raz to proste výjsť musí..... 

prvá časť pokračovania mojho rukávu aj s celým návrhom

The only way to get rid of a temptation is to yield to it, aj s mojou neuveritelnou modrinou

druhá časť pokračovania mojho rukávu, ešte chýbajú paličky :) 

Teraz je aj tak lepšie aby som tu ostala, pretože mám rozrobenú kérku a čakám kým sa mi aktuálne vylieči a dorobíme tretiu a poslednú časť. Mimochodom za posledný necelý mesiac sme spravili z tejto kérky už dve časti a už teraz mám najsexi ruku na svete a medzičasom, kým sa liečila ešte časť prvá, som si stihla nechať vytetovať aj časť citátu ktorý už zopár rokov možte vidieť v hornej časti tohto blogu a ktorý je od mojich 14tich rokov, kedy som ho objavila akousi deklaráciou mojej existencie a vlastne vysvetlením prečo väčšinou robím to čo robím a prečo sa večne ocitám v neuveritelných životných situáciách(v dobrom aj v zlom slova zmysle).

Keď už sme pri neuveriteľných životných situáciách, do tých ma často dostáva aj moja vlastná nešikovnosť, neschopnosť a pokročilá demencia.
Niektorí z vás ste mali možnosť vidieť moj posledný fail pred pár dňami na facebooku, ale nebojte sa, o toto nemožem svet ukrátiť takže som sa rozhodla zverejniť to aj sem.
Minuli sa mi čierne ceruzky na oči a nemožem si kúpiť nové, ale bez ceruzky sa cítim ako keby som nemala oči tak som použila jednu hodne na nič hnedú ceruzku, aspoň pre dobrý pocit, ktorú som kedysi kúpila u nejakej polky na trhu pri obchodnom dome v blízkosti mojho bydliska.
Urobila som si krásny make-up, bola som so sebou nadmieru spokojná a zrazu ma začali príšerne štípať oči (horšie ako keby mi do nich niekto vystriekal celú flaštičku pepřáku) a vytekali z nich potoky a potoky sĺz.
Výsledok nájdete na fotke nižšie.... Škoda, že není halloween, ale Alice Cooper by mi možno aj závidiel, čo poviete? :D Ale aby toho nebolo málo, následne som zbadala že mi spoza kolien vychádza dym a po chvíli ma aj príšerne začala páliť noha. To bol následok toho, že počas incidentu s očami som prehodila svoju perinku cez zasvietenú lampičku pripevnenú k mojej posteli no a tak som sa popálila a ešte si aj časť perinky spálila..... 

To ale zo života mojich failov stále nie je všetko ..... napríklad taký piatok večer som si užila tiež, pretože som si zlomila postel, ktorú som dostala na Vianoce.... a čo je lepšie, nedá sa to reklamovať.... :) 

Okrem tohto sa snažím robiť aspoň nejaké pozitívne veci a tak cvičím(keď už nič iné nestíham, snažím sa robiť aspoň 30 brušákov denne a keď stíham tak mám celú cvičiacu zostavu). Nejem chleba a pečivo a nútim sa jesť aspoň tri krát denne. V posledných dvoch dňoch sa mi to bohužial ani nedarilo, jak keby úplne všetko išlo proti mne, ale snažím sa nedovoliť aby sa to pokazilo, pretože sa vďaka tomu cítim skvele, nemám nonstop nafúknuté bruško a nebýva mi z jedla zle..... Po krámoch si asi ešte dám očistný týždeň ak to bude možné, ak ne tak iba očistný deň, ale takto bych sa rada dopracovala k zhodeniu ešte cca 7-10 kg, tak mi držte palce.....

No a posledná novinka s ktorou sa možem podeliť je to, že moja absolútna nespokojnosť so samou sebou a mojím životom ma dohnala k obrovskej životnej zmene a to že som si brutálne skrátila vlasy(snaď im to pomože:D) a hlavne som si ostrihala ofinu! Ja som ofinu nemala vobec nikdy a aj ked som chcela, ľudia mi hovorili že mi nepristane, ale myslím, že to nakoniec vobec není tak strašne zlé a možno si to nechám dokonca dlhodobo.... Ešte som si na to nezvykla ale myslím, že sa mi to celkom páči..... Tak asi toľko na dnes.... Majte sa krásne :) 

Nevybúrená

Už mám toho vážne po krk.... Bezohľadu na ostatné starosti..... kde sú všetky moje radosti?

Zistila som, že od septembra sa nedokážem poriadne odreagovať.... ako keby všetko stálo proti mne....
Všetko sa začalo v ten deň kedy sa mi začal rútiť život(nie preto čo sa stalo, len to vtedy všetko začalo) a ja som nestihla koncert Mudhole-u kvoli ktorému som sa trepala do Bratislavy až z Prahy.....
Vtedy som to brala celkom v pohode ešte, ale odreagovať som sa fakt potrebovala a tak som išla na ten prekliaty koncert Wanastowiek a aj keď to najprv pomohlo, následné udalosti úplne všetko vrátane mňa pochovali pod čiernu zem....

A odvtedy sa neviem vykopať... ako by mi stále niečo naozaj stálo v ceste. Bola som medzitým ešte na SPSke a Slobodke, ale na SPSku v Prahe som sa mrte tešila, ale prišla som neskoro a nakoniec som na konkrétne ich koncerte nevydržala ani dokonca, pretože sa tam fakt nedalo dýchať.
Slobodka bola super, ale vzhladom na váhu celej mojej životnej situácie, mi dobrý pocit vydržal len niekolko hodín a potrebovala som viac.... No a potom prišli tie ostatné veci na ktoré som sa neskutočne tešila.
Ďalší koncert Slobodky v Prahe (30.1.) na ktorý som sa nedostala. Tešenie sa na koncert Mudhole-u v blízkosti Prahy, ktorý sa odohrá v sobotu a o ktorom som si sama povedala, že keď sa na neho dostanem tak sa dá zase všetko do normálu no a nakoniec sa na neho samozrejme nedostanem.
Ale neni to len o koncertoch...Všeobecne potrebujem nejaké kultúrne vyžitie alebo aspoň vyžitie a tak som sa celý mesiac tešila na včerajšie Whiskyho cestovateľské kino v Zámockom pivovare, na ktoré som sa po tom všetkom nedostala pretože sme nemali rezervačku.

Skúsila by som aj športové vyžitie, ale ťažko je to bez peňez a aj keby nešlo o ne, ide o to, že sama sa športovo nevyžijem moc a potrebujem k tomu aspoň jednu ďalšiu osobu, podporu a hlavne nájsť niečo čo by ma bavilo.

Proste endorfíny neunikajú a potrebujú unikať, tá para ktorá sa vo mne hromadí tiež potrebuje vypustiť a absolútne nedokážem zistiť ako to urobiť.
Ešte som aj celá frigidná z toho a všeobecne som úplne bezduše a nevzrušivá...Nič ma nevie nadchnúť a keď ma niečo nadchne tak ma okolie zrazí dolu.....

Mám chuť sa ísť niekam vykričať totálne z plných plúc alebo čo..... proste WUAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAa

It´s better to burn out than fade away...

Cez víkend som sa stretla s jednou bývalou spolužiačkou, kamarátkou, ktorú som nevidela už vyše pol roka a mali sme na seba neskutočne málo času, ktorý som celý prekecala o svojich problémoch....
Donútilo ma to k zamysleniu, že vlastne už v poslednej dobe nehovorím o ničom inom. To, že to píšem sem, si ospravedlnujem tým, že to proste nemám komu povedať a niekam to ventilovať musím, ale neviem kedy presne som prišla do štádia, že každému kto mi venuje chvílku pozornosti, začnem na počkanie rozprávať celú históriu toho ako sa mi v septembri rozpadol život, nehovoriac o tom, že predtým to dlhodobo nebolo tiež nič moc.

Každopádne teraz som prišla doslova o všetko. Naozaj si možem reálne povedať, že nemám vobec nič a som skutočne nešťastná, čo sa mi nepáči a vlastne niekedy si na sebe všímam všeljaké tiky a všeobecne som trošku trhlá.

Ale čo sa mi stalo, že to každému hovorím na počkanie? Predtým som ľudskú spoločnosť brala práve ako odreagovanie, vďaka čomu som aspoň tu chvíľku neriešila všetky tie sračky, ale teraz ať dělám co dělám, absolútne nič na moje odreagovanie nefunguje....

Každopádne som sa po tomto zamyslení rozhodla, že už o tom nebudem nikomu rozprávať a ak to bude čo len trošku možné, nebudem si to ventilovať ani tu.

Myslím, že prišiel čas postaviť sa. Znovu.  Stále platí, že už neviem čo mám urobiť, neviem násť cestu a keďže v tomto momente pre mňa neexistuje šanca ísť mojou oblúbenou metódou "pokus-omyl", tak to bude tažšie ako kedykoľvek predtým.
Každopádne musím nájsť sposob ako nájsť silu a postaviť sa problému čelom.
Rada by som našla nejakého spolahlivého radcu, poradcu, podporovateľa ale naozaj vo svojom okolí nikoho takého nemám alebo o ňom aspoň neviem. Takže som na to sama a myslím, že by som súčasnú situáciu možno mala využiť hlavne na to, aby som sa odpútala od ľudí ktorí ma ťahajú dole.... Aspoň od väčšiny z nich.... rodinu si nevyberiem, že jo:) ...

Veľmi mrňavými krokmi som už aj začala. Minimálne sa snažím vstávať okolo desiatej ráno aj keď nezaspávam skor ako o štvrtej... Pomáha mi, keď deň začnem o normálnom čase, aspoň sa donútim urobiť aspoň niečo(aj umytý riad je úspech:D) . No a tak.

Dosiahla som syndróm vyhorenia skor ako som vobec začala žiť, takže teraz hladám nový oheň, nové motivácie, NOVYCH LUDI, a NOVU CESTU!

Akékoľvek rady do začiatku rada príjmem a inak mi držte palce.... Dám vedieť ako to pokračuje ak niekam pokročím....