3.2:1:BUM

Hneď deň po tom, ako som tu naposledy tvrdila, že sa nelutujem, som sa začala šialene ľutovať. Ale tak to asi chodí ked idete ešte v noci von a nakoniec chtiac či nechtiac skončíte v spoločnosti v ktorej ste aspoň v ten jediný večer skončiť nechceli.
Potom sa pohádate s kým sa dá a nasadnete na druhé ranné metro a všetci čo sú s vami si schválne odsadnú, pretože ste predsa taká strašná piča že ste si dovolili zastať sa samej seba pred urážkami a falošnými obvineniami.....
Potom si vypočujete to, že ľudia ktorých sa to netýka s tým nechcú mať nič spoločné a nechcú si vyberať strany, a vy ste síce schopní to akceptovať ale zrazu si uvedomíte, že tí čo si nikdy nechcú vyberať strany, nikdy neostanú pri vás, ale idú za tými druhými.....

Takže, ja neviem či tu niekto chápe o čom vlastne hovorím, ale tak som sa proste v sobotný podvečer ocitla sama doma, pretože som opäť nechcela tráviť večer v spoločnosti v ktorej som nechcela byť už večer predošlý a pozerala som Denník Bridget Jonesovej, ani neviem prečo. A vlastne som to vnímala len tak na 50% lebo inak som sa venovala náhlym prepadom plaču a sebaľútosti a čokoláde ktorú mali v Alberte za 12 kč a chipsom a tak ďalej......

Stále viac a viac si uvedomujem svoju absolútnu osamelosť a nie len vtedy keď som sama ale hlavne keď som s tými ktorí su mi tu najbližší, plus s jedným cpčkarským bonusom ktorý je v podstate to čomu som sa celý víkend snažila vyhnúť.

Ale aj tak sa medzi kamarátmi a tak všeobecne ľuďmi, cítim ako absolútny mimozemšťan. A asi aj nejaký zabudnutý mimozemšťan aj budem, pretože nemóžem uveriť, že by som ja mohla patriť na túto planétu a byť človek z rovnakého mäsa a kostí ako ostatní..... Nerobím zo seba žiadneho mučedníka.... ale čím viac to tu pozorujem, tým viac nechápem a mám potrebu sa nejak uzatvárať.

V nedeľu už ale bolo všetko super, prišla velice vzácna delegácia z Bratislavy a aspoň čiastočná zmena prostredia bola fajn. Až na to, že potom som zase dostala skvelý nápad a zašla som do hospody ktorú som už od leta nevedela nájsť no a tam som skončila (od zhruba polnoci zase sama) až niekedy skoro ráno kedy som už fakt umierala a musela ísť domov a aj keď to tam bolo pomerne super, cesta odtiaľ bola to najpekelnejšie na svete, pretože nie len, že ma jeden týpek ktorý v tej hospode bol (ale celý večer mi nič nepovedal len sa usmieval) vyrušil pri grcaní(dobehol ma totiž vonku) a ja som tým trpela až celú cestu s dvoma prestupmi do Kobylis, ale bol fakt divný a myslím, že ma vyslovene obťažoval a neviem o čo mu presne išlo, ale chcel si ma aj zaplatiť a nasilu so mnou chcel isť na taxik ale išla tramvaj, tak som tam nastupila a on za mnou a potom sa nejak urazil a odišiel.....

No ale zaujímave bolo ráno ešte, keď som sa zobudila a našla som si majetok asi 450 kč, keď som tam išla asi s tridsiatimi.... a ešte aj s trávou a nejakými cigami....
No asi som mala úspech, ale ako bolo to všetko strašne čudné....

No a odvtedy ležím doma pretože ma po vyše dvoch rokoch totálne zkolila chrípka a to už si asi viete predstaviť jak strašné myšlienky mi furt chodia po hlave keďže som očividne psychicky narušená už.....

Okrem toho mám nervy lebo už sa mi dva týždne neozvali z roboty a ja teraz neviem ako to mám brať, pretože naposledy keď som sa pýtala, že kedy mám prísť tak mi provozní povedal, že mi zavolá keď ma bude treba, ale toto už je celkom dlho a ja nemám ani korunu, takže by sa už aj šiklo a keďže je dosť nervák tak tam úplne nechcem ísť a zas sa vypytovať, ale je to proste divné keď neviem s čím mám vlastne počítať... A hlavne ak ma nezavolajú tak nie len, že nebudem mať začo žiť, ale ani sa nebudem mať začo dostať domov na Vianoce.... a ja už proste nevládzem riešiť tieto vjecy furt....


Plus teraz vobec neviem ako to tu nakoniec budem mať s bývaním a proste sračky, sračky, furt samé sračky....


Ospravedlňujem sa, tým čo to dočítali až sem za absolútne zmysel nedávajúci príspevok.... Ale len si tu tak čistím gebulu....

Hotovo...

Milí moji mnohí čitatelia....
Nenapísala som nič tak strašne dlho, že vlastne ani neviem, čím mám začať....
Tak skúsim to, čo by mohlo byť asi najpodstatnejšie - mám prácu...

Teda zatiaľ je to zase len brigáda aj keď najprv to vypadalo na TPP a neviem kde presne sa stala chyba a na ako dlho to tak bude, ale aspoň niečo..... A dokonca so zmluvou a za dvojnásobný plat na hodinu ako som mala naposledy.... Čo je celkom slušné, len by som si želala byť tam častejšie, nie pre nejaký vrcholný workoholizmus.... ale víte jak to ja mám s penázmi....

K veci.... robím servírku v kaviarni/reštaurácii jedného z najznámejších pražských klubov, ktorý síce nie je úplne moja šálka kávy čo sa hudby týka ale inak je velice super. Dokonca mám asi možno aj nejaký prirodzený talent(to som sa vole dostala ďaleko s takýmto talentom:D) ale aj keď som nikdy predtým ani len nedržala pláto v ruke, teraz s ním chodím jak najväčší boss! :D
Tak asi toľko  k práci.... zatiaľ som tam nebola moc krát tak určité veci nechcem hodnotiť a ak to bude s mojimi smenami takto tak si asi budem musiet nájsť niečo ďalšie, aj keď podla zmluvy od 1.11. pracujem aj v jednom hoteli ale okrem pohovoru som tam ešte nebola :D .

Inak čo sa týka zvyšku tak sa toho moc nedeje. Len som na seba nasraná, pretože som všetky svoje ťažko zarobené peniaze samozrejme v priebehu tohto týždňa absolútne utopila v chlaste, nehovoriac o tom, že si v jednej hospode ktorú pravidelne navštevujem omylom nechali z mojich posledných peněz devadesát korunový tringelt.
Okrem toho som v týždní navštívila jednu akciu na ktorej sa mal zúčastniť ten milý človek ktorého už takmer dva mesiace plánujem zabiť, za to že mi zobral moju najväčšiu životnú radosť alebo ako to mám nazvať aby to znelo dostatočne důležitě, ale nezúčastnil sa a tak to len všetko priviedlo moje ďalšie riešičky ohladom tejto záležitosti.

Inak už som na tom lepšie, v poslednej dobe som zase začala počúvať svoje milované kapely ktorých sa toto týka, čo mi na jednej strane robí dobre, lebo ten čas bez nich bol fakt príšerný, ale na druhej strane sto krát viac ma zabíja myšlienka na to, že ich koncerty tak skoro nenavštívim.

A tak nad tým stále rozmýšlam, snívajú sa mi o tom divoké sny, a nechápem ako sa všetko mohlo takto strašne dojebať a hlavne ako mi toto mohol niekto urobiť. A keby aspoň hocijaký niekto, ale niekto koho som mala naozaj strašne moc rada. V podstate by sa dalo povedať, že som ho aj "milovala" aj keď už dlhú dobu úplne inak ako je to bežne myslené.....
A nechcem znieť sebalútostivo, lebo ja sa v tomto momente fakt nelutujem, ale proste ja som posledný človek na zemi kto by si takéto niečo od kohokoľvek zaslúžil..... Tak to proste nechápem....


A inak v poslednej dobe riešim, že by som sa už fakt rada zoznámila s viacerými ľuďmi, pretože aj keď milujem tých ktorých tu mám, je to miestami už trošku ponorka a okrem toho potrebujem ľudí ktorí ma posunú ďalej, lebo mám pocit, že s nimi už len stojím na mieste a inde to už proste nepójde. Čerstvá krv by sa mi do života hodila no....

No a nakoniec vám musím povyprávať o svojom absolútnom šialenstve....
To, že som seriálový maniak, je o mne všeobecne známe, ale tento rok som sa prekonala. Nedeľa je v tomto momente jediný deň v týždni kedy mi nevychádza žiaden seriál. Ostatné dni mám všetky zabraté, niekedy aj dvoma-troma seriálmi a už to nezvládam:D. Už z toho naozaj šaliem, nové epizódy niektorých som už nevidela aj dva týždne, ale momentálne sa mi nechce, tak si ich nechávam na pauzové dni. Prípadne keď budem mať náladu. Okrem toho ak mám čas tak v stredu a v piatok prekladám titulky do slovenčiny k seriálom Vampire diaries a The Originals a tak.... Potom aby mi z teho nejebalo, že jo....

No a neviem čo bych vám ešte povyprávala, nič zaujímavé ma nenapadá, tak sa ozvem keď ma napadne.... A čo vy? :D

Lucie - Větší než malé množství lásky

V momente, keď som sa dozvedela, že moja najmilovanejšia skupina Lucie, pripravuje muzikál založený na svojej tvorbe, niekoľko minút som váhala, či už muzikál nie je trošku priveľa.
Potom som si ale uvedomila, že títo štyria ľudia ma ešte nikdy nesklamali a všetko čo doteraz urobili, či už spolu alebo zvlášť stálo za to. A tak som sa rozhodla, že im budem veriť.

Niekoľko mesiacov som sledovala všetky informácie ohľadom príprav a neuveriteľne som sa tešila na premiéru. Tej som sa nakoniec nezúčastnila, pretože som práve bola v Bratislave, ale kúpila som lístky na najbližší možný dátum, ktorý sa dal stihnúť a to bol včerajšok, teda streda 6.11. 2013 .

Moja zvedavosť a tešenie rástli každým dňom a neodradili ma ani veľmi rozporuplné popremiérové recenzie.
A tak som asi pol hodinu pred začiatkom predstavenia, stále plná nadšenia, dorazila do Hudebního divadla Karlín a čakala som.

Moja prvá radosť prišla hneď v úvode predstavenia, keď som zistila, že som vychytala svoju vytúženú alternáciu na čele s Davidom Krausom a pre mňa neznámou Evou Burešovou v hlavných úlohách.
Okrem nich ma tam potešili napríklad aj Jiří Korn a Karel Roden a nedal sa zahanbiť ani ostatné vedlajšie role.

O príbehu muzikálu som nemala takmer žiadnu predstavu, nevedela som čo čakať ale rozhodne som nečakala to čo prišlo a ani to, že ma to tak pohltí.
Aj keď vzhľadom na hudbu, bolo neuveriteľne ťažké slušne a ticho sedieť v kresle, nakoniec som sa tak nejak skludnila a ostala prikovaná scénami predomnou.
Davidovi Krausovi pesničky Lucie naozaj svedčali, miestami bol priam odzbrojujúci a aj napriek tomu, že ho ako speváka poznám a mám na neho vypestovanú už niekoľko ročnú slabosť, tak tu ma absolútne prekvapil, pretože pesničky Lucie sú fakt ťažké a on ich spieval naozaj krásne. Takže za to klobúk dolu.

Moje chvály si zaslúžia aj hudobníci skrytí pod pódiom, ktorí možno predviedli aj najlepšie výkony a tak všeobecne ma všetko toto ako celok neustále doháňalo k slzám, ani nie z nejakého konkrétneho dojatia, ale proste všetko spolu to bolo tak silné, že som nemohla kontrolovať svoje emočné výstreky. :D

Ďalší a najväčší klobúk musím sňať z hlavy pred autorom libreta k tomuto muzikálu, Tomášom Belkom, lebo naozaj ten príbeh tak dokonale pretkal s pesničkami, že ani ja, by som to neurobila lepšie. Je vidno, že je do tohto blázinca zapletený a zasvätený rovnako ako ja, pretože ak si tento príbeh predstavím ako metaforu, tak sa to celkom podobá aj na to čo prežívam ja, napriek tomu, že som na vlastnej koži asi nezažila ani jednu konkrétnu situáciu, ktorú nám tu predostreli.

Každopádne presne takto to je. Je to krásne, miestami romantické, inokedy temné, možno trošku nemožné, ale v prvom rade zázračné, magické, neuveriteľné a ľudské.
Taký je život s Lucií a som rada, že ho prežívam.

A nakoniec došlo aj na zhmotňovanie myšlienok. :)

Dokázala by som sa tu rozplývať ešte dlho, ale keďže nechcem nič prezradiť a myslím si, že moje hlavné pocity boli vyjadrené tak by som to už len uzavrela.

Lucie - Větší než malé množství lásky rozhodne prekonal moje očakávania, nebolo to už priveľa a ja som nádherne očarená. Ďakujem a gratulujem každému, kto je zapletený do jeho vzniku a hlavne ďakujem a gratulujem skupine Lucie, že ma naozaj nedokážu sklamať! :)
Rozhodne sa ešte k tomuto predstaveniu rada vrátim.
Dúfam, že čoskoro .