Ešte som našla básničku, ktorú som v rámci bezinternetovej nudy zatiaľ čo som sa zužovala duševnou bolesťou, dala dohromady. Je to asi to najlepšie čo dokážem k svojmu súčasnému psychickému stavu povedať a tak je toto jedna z tých ktoré som sa rozhodla zverejniť. Pátos je bohužiaľ nutný. :D Toš enjoy.
Srdce sa mi trasie
Ale nechce začať bolieť
Už toho bolo dosť.
Strach vo mne rastie
No neprestávam horieť
Aj keď pre teba som len kosť
Pochoval si ma hlboko,
ale ja už nemôžem umrieť
-tak ako minule
A vidieť len svojho ducha
Horím príliš divoko
A aj keď to nesmiem vidieť,
zdá sa že milujem
-a toto nevyprchá
Tak s rukami od krvi
každú noc kričím tvoje meno
Ale vôbec nemyslím na teba
Tvoj život vo mne nebol prvý
A aj keď dnes plačem, to je jedno
Pretože už neplačem pre teba.....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára