1. 5 dní plánujte, že toto jedlo uvaríte. Počas toho si nechajte kúpiť červenú šošovicu.
2. V deň varenia si dajte budíka na 7:00, vstaňte, choďte na záchod, vezmite si psa do izby, lahnite si, pritúlte sa k nemu a spite ďalšie dve hodiny...
3. Znovu sa vykopte z postele, choďte sa konečne okúpať, vytrhajte si Brežneva a pomaly ale isto sa možte pustiť do varenia.
4. Cibuľa- keďže ste úchyláci, ktorí nedokážu(hlavne vizuálne) zniesť a zjesť tepelne upravenú cibuľu, ale zároveň ste príliš leniví na to aby ste išli do obchodu kupovať jarnú cibuľku ktorá vám v jedle nevadí, tak si vezmite ponorný mixér, nakrájajte si cibulu na čo najmenšie kúsky a snažte sa ju rozmixovať na kašu.
5. Rozčulujte sa, že to vobec ale vobec nejde a počkajte kým vás v strede najhnusnejšej roboty na svete, pri ktorej plačete jak nemluvňa nezavolá babka, že vás k telefónu chce vaša mama.
6. Tri hodiny potom hladajte ako sa volajú rybičky ktoré liečia psoriázu (či čo to je za háveď)
7 vráťte sa k cibuli a ďalej sa rozčulujte.... keď už to vzdáte, a poviete si, že už to je aspoň na ako takej úrovni kedy budete schopní to jesť, nachystajte si hrniec s olejom.
8. Predtým ako tam tu cibulu "nasypete" choďte si nachystať kari korenie.
9. Choďte za babkou ktorá na vás z obývačky kričí. Nechajte sa poučiť, že "zomrel nejaký americký spevák a skladateľ". Oznámte jej, že to dávno viete a vráťte sa k skrinke s koreninami.
10. S úžasom zistite, že prvý krát, po takmer 23 rokoch vášho života, doma nemáte posraté kari korenie.
11. Chvílu vyšilujte a keď to trošku prejde, zapálte si cigaretu
12. Začnite sa chystať do obchodu
13. Nechajte sa vytočiť babkou, ktorá ma blbé otázky ale nepríjma blbé odpovede.
14. Povedzte si, že sa na to možte vysrať a začnite sa chystať von.
15. Keďže vám ta robota s tou cibulou aj tak nedá pokoj, tak ju dajte konečne speniť do hrnca, pretlačte k nej cesnak, umyte cez sitko šošovicu a asi dve minutky ju posmažte na cibuli. Zalejte dostatočným množstvom vody, dajte plyn na najtiššie a rýchlo futašte do obchodu
16. Nakupujte na Billa style: Vleťte do Billy a klučkujte medzi starými aj mladými ľuďmi, ktorí ani neprišli nakúpiť, len vám robia prekážkovú dráhu. Potknite sa o krabicu, ktorú vám priamo pod nohy hodí zamestnanec Billy(ospravedlnenie vobec nečakajte), ďalej kľučkujte a hľadajte koreniny. 4 krát prejdite celú Billu, kým nájdete príslušný regál, nájdite kari korenie a rýchlo kľučkujte ku pokladniam. Nechajte sa s jedným posraným sáčkom vyhodiť z jednej pokladne, pretože týpek ide na prestávku. Prejdite k druhej otvorenej pokladni(podľa pamäte k tej najpríšernejšej tete) a postavte sa do rady za dedka, ktorý ma na páse 3 nákupy( každý oddelený tou oddelovaciou mrdkou a každý naozaj platil zvlášť), vypočujte si tetu ako vám hovorí, že máte ísť k inej pokladni, lebo ona ide na prestávku a následne jej oznámte, že tak snaď s tým jedným vrecúškom korenia a transakciou za 69 centov vás ešte zvládne nablokovať, samozrejme zvládne a spolu s vami aj ďalších troch v rade.
Čakajte 5 minút kým doblokuje dedula pred vami, vytaste sa so svojím kari korením a dvoj eurovkou a upozornite ju, že tie žuvačky a žemle čo chce ešte blokovať, už nejsú vaše. Čakajte 2 minúty kým Vám zvládne vydať euro a 31 centov a utekajte domov.
17. Zhrozte sa nad vykypenou šošovicou a dolejte jej viac vody, zatiaľ čo vyhrabete jedinú paradajku z chladničky, odrežete z nej niečo divné a nakrájate ju na drobno. Paradajku potom vsypte do hrnca a zamíchajte. Následne tam najebte mrte kečupu, sol, KARI KORENIE, čierne korenie a urobte zátrepku z múky a vody ktorú tam vlejete cez sitko.
18. Za stáleho miešania nechajte zovrieť a hotovo.
19. Oznámte babke, že jedlo je hotové a vypočujte si informáciu: " Ok tak teraz možem variť ja."
Pokúste sa ju nezabiť a vezmite si veci aby ste mohli utekať za kamoškou ktorá už dávno čaká na zástavke.
20. Nechajte sa znovu babkou zavolať a vypočujte si novú informáciu: "Potom keď sa naješ by si mohla poumývať trocha riadu" a oznámte jej, že vy už ani na to jedlo nemáte čas a že už ste na odchode. Ignorujte ten nechotný zvuk ktorý vydá.
21. Miesto vybavovania všetkého čo ste v ten deň chceli stihnúť si sadnite na pivo, keďže vás už naozaj bolí hlava.
22. Po pive navrhnite, že už je na vybavovanie aj tak pozde, tak čo keby ste sa vrátili domov pre psa, vyvenčili ho a išli do Randalu- kamarátka nebude mať námietky.
23. Po venčení si vypočujte babkine vykrikovanie na celý barák (schválne pred kamarátkou) že máte okamžite umyť tie riady, lebo to je tam po vašich koláčoch(v normálnej reči muffinoch) čo ste piekli(btw asi 3 ks z 50) a že ona vám nebude robiť otroka stále(celý deň sedí pred telkou a za kompom hraje hry) a tak. Pošlite ju do piče a choďte do Randalu
24. Naslopte sa na blbečka.
25. Uvedomte si, že ste v tých nervoch a strese z nestíhania absolútne zabudli dať do vášho výtvoru ryžu, ktorá tam byť proste musí.
26. Volajte mame do roboty, nech to keď príde domov radšej ani neje ale schová to do chladničky.
27. Po príchode domov skontrolujte či to je v chladničke.
28. Nastavte si budík na siedmu a uvarte ryžu.
29. Vmiešajte ryžu do vzniknutej omáčky.
30. Slúbte si, že sa už nenecháte vytočiť aj keď viete, že v nasledujúci deň dostanete infarkt.
(Foto pridám zajtra, keď urobím tu ryžu.)
Dobrú chuť.
pondelok, októbra 28, 2013
streda, októbra 23, 2013
Nikakda nězabuděm
"Praha 1989
Ten čas rýchlo uletel
Kto bol in a kto bol out
A PREČO NIKTO NESEDEL?"
-Slobodna európa-Podvod
V pondelok (21.10.) som sa v Prahe na Staroměstskom náměstí zúčastnila akcie Nikagda nězabuděm, ktorú mali na svedomí ľudia (poväčšinou umelci) ktorí chceli v súčasnom českom predvolebnom období zdeliť veľmi podstatné posolstvo: "Nevolte komunisty!".
A napriek tomu, že moja prítomnosť bola podmienená hlavne tým, že celý večer zakončila moja najmilovanejšia kapela Lucie(k čomu sa určite vyjadrím v nejakom ďalšom príspevku, keď to predýcham), asi by som sa zúčastnila aj tak, pretože antikomunistické akcie treba podporovať.
Tieto riadky teraz píšem preto, že celý čas, počas príhovorov hostí mi po hlave behali stovky myšlienok k téme a potrebujem ich akosi zverejniť.
Napríklad by som rada upozornila na to, že komunizmus sa netýka len predošlých generácií, možno aj sto krát viac sa týka generácie mojej, teda šťastne porevulčnej a tých ďalších.
Za nás sa na staromáku vyjadrila len speváčka Ewa Farna a jedna slečna z nejakého študentského antikomunistického spolku a keďže obe povedali len tolko, že aj keď to nezažili, rodičia im o tom rozprávali a plus mali dejepis a tak vedia že to bolo zlé, nemohla som sa s tým stotožniť.
Nepotrebovala som zažiť všetky tie desy ktoré sa za celé tie desaťročia diali. To mi stačilo počuť alebo čítať a naozaj sa z toho dá usúdiť, že to bolo zlo.
Horšie ale je, že vzhľadom na to, že všetci tí hajzli nikdy neboli súdení a pozatváraní tak sa to na "postkomunistickom" Československu silno prejavovalo a prejavuje.
Napríklad ja som štyri roky chodila na rovnakú základnú školu ako moja mama, učili ma tie isté učiteľky, z ktorých väčšina po revolúcii len prezliekla kabát, volali sme ich pani a nie súdružky ale na ich výchove a výuke sa zmena až tak neprejavila. To, že takýchto ľudí nechali naďalej učiť deti je podľa mňa len ďalším zločinom.
Ono to vlastne všetko ostalo aj v samotnej výuke. Už len keď si vezmeme taký telocvik, kde sme museli mať biele tričká, červené šortky a tie hnusné cvičky(jarmilky alebo ako sa tomu hovorí?), alebo stavanie sa do rady a hlásenia kolko nás je a podobné chujoviny. Doteraz som nepochopila ani zdravenie učitela na každej hodine. také to postavenie sa do pozoru a čakanie kedy nám učiteľ dovolí sadnúť si.... (toto sme robili ešte aj na strednej).
Čo sa toho dejepisu týka, neviem ako to mali v Čechách ale my sme mali velice podivuhodné osnovy.
Pamätám sa ako sme v deviatom ročníku ZŠ celý rok preberali 20. storočie, svetové vojny a tak.... ale následne udalosti od roku 1948 až do 1989 v ČSR sme prebrali za jednu, maximálne dve vyučovacie hodiny.
Čo potom vypadalo asi tak, že sme sa dozvedeli o Rusoch, že sú to hrdinovia, záchranci a kamaráti, pretože nás zbavili zlého diabla Hitlera. To bolo hodne rozvlečené a o ich ďalších skutkoch ako bola napríklad okupácia, sme sa nedozvedeli dohromady nič a celé to vyznelo tak, že síce urobili pár chybičiek ale dá sa to odpustiť, pretože nás zbavili vyššie spomínaného Adolfa Hitlera.
Ja osobne som dejepis milovala a v tom čase som sa históriou a práve touto vojnovou a komunistickou zaoberala snaď nonstop a tak som neostala obmedzená len školskými informáciami a viem o tom teda podstatne viac. Teda asi hlavne preto trpím tak výrazným antikomunistickým syndrómom. Krásne na tejto dobe ale je, že som sa k týmto informáciám sama mohla dostať a nezmizla som za to z povrchu zemského.
Všeobecne mám pocit, že celá tá postkomunistická výchova na školách(a kto nemal šťastie na rodinu akú mám ja, tak aj v rodinách) viedla akurát k tomu, že ľudia v mojom veku nie sú schopní používať vlastný mozog a majú strach alebo to priam nedokážu, utvoriť si vlastný názor, podľa vlastných noriem a pocitov.
Čo sa dnešnej politiky aj v Čechách aj na Slovensku týka, stále tu tých hajzlov máme. A ani sa moc nesnažia skrývať. Doteraz ma fascinuje, že aktuálny bratislavský primátor(alebo teda Župan), založil svoju predvolebnu kampaň na billboardoch, na ktorých mal miesto srdca kosák a kladivo. To, že predseda našej vlády je Fico snaď ani netreba spomínať a takisto, že máme legálne komunistické strany a že snaď aj v každej inej strane sú ľudia ktorí len v roku 1989 prezliekli kabát... Tomu všetkému jednoducho nerozumiem. Prečo ich všetkých už vtedy nepozatvárali a nezakázali....
K tomuto všetkému by som mala zopár konšpiračných teórii ale myslím, že to sem teraz nepatrí, tak to tým nechcem špiniť. V skratke ale musím povedať, že mám stále strach a neustály pocit, že nám nonstop dýchajú na krk. Podstatné ale je aby si toto všetko ľudia uvedomili a naozaj ich už nevolili. Nikde. Toto je vec ktorej sa v prvom rade musíme otočiť chrbtom aby sme mohli postaviť akýsi nový systém.
Musím sa ale priznať, že ja osobne nevolím. V ČR samozrejme nemožem ale na Slovensku to nerobím tiež.
Predtým ako ma ale všetci odsúdia, tak musím upozorniť na to, že to nerobím preto, aby som niekomu niečo ukázala, alebo preto, že by ma to nezaujímalo, ale preto, že neverím na väčšie a menšie zlo. Pretože menšie zlo je menším len preto, že zatiaľ nedostalo príležitosť aby sa stalo zlom väčším. A my máme stále na výber len tieto dve možnosti. A či už je tento prístup správny alebo nesprávny, moja povaha a hlava mi nedovolia ísť proti vlastnému presvedčeniu a ja nedokážem dať svoj hlas niekomu, komu neverím ani nos medzi očami. Opäť ale musím vyzdvihnúť fakt, že krásne na tejto dobe je aj to, že si celý tento svoj názor možem dovoliť. A naozaj by som o toto privilégium nerada prišla. Akonáhle sa ale nájde niekto, koho by som voliť mohla, budem prvá kto ten lístok do urny hodí. A myslím si, že aj vďaka takýmto akciám ako bolo Nikagda nězabuděm by sme sa mohli začať posúvať k čistejšej politike a hlavne k lepšiemu volebnému systému, lebo to čo máme teraz je úplne celé zle a už len keď čítam všetky tie predvolebné sľuby tak sa mi chce grcať, pretože mi to príde ako absolútny výsmech občanom do ksichtu.
Takže za seba by som už len odkázala:
Prosím ľudia, naučte sa myslieť mozgom, nedovolte aby vám ktokoľvek(nie len komunisti) zobral čo len kúsok Vašej slobody. Nepočúvajte falošné autority, pretože skutočná autorita Vás nikdy nebude nútiť robiť niečo čo by sa priečilo Vášmu vlastnému rozumu a PROSÍM, NAOZAJ NEVOLTE KOMUNISTOV!
Ten čas rýchlo uletel
Kto bol in a kto bol out
A PREČO NIKTO NESEDEL?"
-Slobodna európa-Podvod
V pondelok (21.10.) som sa v Prahe na Staroměstskom náměstí zúčastnila akcie Nikagda nězabuděm, ktorú mali na svedomí ľudia (poväčšinou umelci) ktorí chceli v súčasnom českom predvolebnom období zdeliť veľmi podstatné posolstvo: "Nevolte komunisty!".
A napriek tomu, že moja prítomnosť bola podmienená hlavne tým, že celý večer zakončila moja najmilovanejšia kapela Lucie(k čomu sa určite vyjadrím v nejakom ďalšom príspevku, keď to predýcham), asi by som sa zúčastnila aj tak, pretože antikomunistické akcie treba podporovať.
Tieto riadky teraz píšem preto, že celý čas, počas príhovorov hostí mi po hlave behali stovky myšlienok k téme a potrebujem ich akosi zverejniť.
Napríklad by som rada upozornila na to, že komunizmus sa netýka len predošlých generácií, možno aj sto krát viac sa týka generácie mojej, teda šťastne porevulčnej a tých ďalších.
Za nás sa na staromáku vyjadrila len speváčka Ewa Farna a jedna slečna z nejakého študentského antikomunistického spolku a keďže obe povedali len tolko, že aj keď to nezažili, rodičia im o tom rozprávali a plus mali dejepis a tak vedia že to bolo zlé, nemohla som sa s tým stotožniť.
Nepotrebovala som zažiť všetky tie desy ktoré sa za celé tie desaťročia diali. To mi stačilo počuť alebo čítať a naozaj sa z toho dá usúdiť, že to bolo zlo.
Horšie ale je, že vzhľadom na to, že všetci tí hajzli nikdy neboli súdení a pozatváraní tak sa to na "postkomunistickom" Československu silno prejavovalo a prejavuje.
Napríklad ja som štyri roky chodila na rovnakú základnú školu ako moja mama, učili ma tie isté učiteľky, z ktorých väčšina po revolúcii len prezliekla kabát, volali sme ich pani a nie súdružky ale na ich výchove a výuke sa zmena až tak neprejavila. To, že takýchto ľudí nechali naďalej učiť deti je podľa mňa len ďalším zločinom.
Ono to vlastne všetko ostalo aj v samotnej výuke. Už len keď si vezmeme taký telocvik, kde sme museli mať biele tričká, červené šortky a tie hnusné cvičky(jarmilky alebo ako sa tomu hovorí?), alebo stavanie sa do rady a hlásenia kolko nás je a podobné chujoviny. Doteraz som nepochopila ani zdravenie učitela na každej hodine. také to postavenie sa do pozoru a čakanie kedy nám učiteľ dovolí sadnúť si.... (toto sme robili ešte aj na strednej).
Čo sa toho dejepisu týka, neviem ako to mali v Čechách ale my sme mali velice podivuhodné osnovy.
Pamätám sa ako sme v deviatom ročníku ZŠ celý rok preberali 20. storočie, svetové vojny a tak.... ale následne udalosti od roku 1948 až do 1989 v ČSR sme prebrali za jednu, maximálne dve vyučovacie hodiny.
Čo potom vypadalo asi tak, že sme sa dozvedeli o Rusoch, že sú to hrdinovia, záchranci a kamaráti, pretože nás zbavili zlého diabla Hitlera. To bolo hodne rozvlečené a o ich ďalších skutkoch ako bola napríklad okupácia, sme sa nedozvedeli dohromady nič a celé to vyznelo tak, že síce urobili pár chybičiek ale dá sa to odpustiť, pretože nás zbavili vyššie spomínaného Adolfa Hitlera.
Ja osobne som dejepis milovala a v tom čase som sa históriou a práve touto vojnovou a komunistickou zaoberala snaď nonstop a tak som neostala obmedzená len školskými informáciami a viem o tom teda podstatne viac. Teda asi hlavne preto trpím tak výrazným antikomunistickým syndrómom. Krásne na tejto dobe ale je, že som sa k týmto informáciám sama mohla dostať a nezmizla som za to z povrchu zemského.
Všeobecne mám pocit, že celá tá postkomunistická výchova na školách(a kto nemal šťastie na rodinu akú mám ja, tak aj v rodinách) viedla akurát k tomu, že ľudia v mojom veku nie sú schopní používať vlastný mozog a majú strach alebo to priam nedokážu, utvoriť si vlastný názor, podľa vlastných noriem a pocitov.
Čo sa dnešnej politiky aj v Čechách aj na Slovensku týka, stále tu tých hajzlov máme. A ani sa moc nesnažia skrývať. Doteraz ma fascinuje, že aktuálny bratislavský primátor(alebo teda Župan), založil svoju predvolebnu kampaň na billboardoch, na ktorých mal miesto srdca kosák a kladivo. To, že predseda našej vlády je Fico snaď ani netreba spomínať a takisto, že máme legálne komunistické strany a že snaď aj v každej inej strane sú ľudia ktorí len v roku 1989 prezliekli kabát... Tomu všetkému jednoducho nerozumiem. Prečo ich všetkých už vtedy nepozatvárali a nezakázali....
K tomuto všetkému by som mala zopár konšpiračných teórii ale myslím, že to sem teraz nepatrí, tak to tým nechcem špiniť. V skratke ale musím povedať, že mám stále strach a neustály pocit, že nám nonstop dýchajú na krk. Podstatné ale je aby si toto všetko ľudia uvedomili a naozaj ich už nevolili. Nikde. Toto je vec ktorej sa v prvom rade musíme otočiť chrbtom aby sme mohli postaviť akýsi nový systém.
Musím sa ale priznať, že ja osobne nevolím. V ČR samozrejme nemožem ale na Slovensku to nerobím tiež.
Predtým ako ma ale všetci odsúdia, tak musím upozorniť na to, že to nerobím preto, aby som niekomu niečo ukázala, alebo preto, že by ma to nezaujímalo, ale preto, že neverím na väčšie a menšie zlo. Pretože menšie zlo je menším len preto, že zatiaľ nedostalo príležitosť aby sa stalo zlom väčším. A my máme stále na výber len tieto dve možnosti. A či už je tento prístup správny alebo nesprávny, moja povaha a hlava mi nedovolia ísť proti vlastnému presvedčeniu a ja nedokážem dať svoj hlas niekomu, komu neverím ani nos medzi očami. Opäť ale musím vyzdvihnúť fakt, že krásne na tejto dobe je aj to, že si celý tento svoj názor možem dovoliť. A naozaj by som o toto privilégium nerada prišla. Akonáhle sa ale nájde niekto, koho by som voliť mohla, budem prvá kto ten lístok do urny hodí. A myslím si, že aj vďaka takýmto akciám ako bolo Nikagda nězabuděm by sme sa mohli začať posúvať k čistejšej politike a hlavne k lepšiemu volebnému systému, lebo to čo máme teraz je úplne celé zle a už len keď čítam všetky tie predvolebné sľuby tak sa mi chce grcať, pretože mi to príde ako absolútny výsmech občanom do ksichtu.
Takže za seba by som už len odkázala:
Prosím ľudia, naučte sa myslieť mozgom, nedovolte aby vám ktokoľvek(nie len komunisti) zobral čo len kúsok Vašej slobody. Nepočúvajte falošné autority, pretože skutočná autorita Vás nikdy nebude nútiť robiť niečo čo by sa priečilo Vášmu vlastnému rozumu a PROSÍM, NAOZAJ NEVOLTE KOMUNISTOV!
utorok, októbra 08, 2013
Omnia vincit amor
Ešte som našla básničku, ktorú som v rámci bezinternetovej nudy zatiaľ čo som sa zužovala duševnou bolesťou, dala dohromady. Je to asi to najlepšie čo dokážem k svojmu súčasnému psychickému stavu povedať a tak je toto jedna z tých ktoré som sa rozhodla zverejniť. Pátos je bohužiaľ nutný. :D Toš enjoy.
Srdce sa mi trasie
Ale nechce začať bolieť
Už toho bolo dosť.
Strach vo mne rastie
No neprestávam horieť
Aj keď pre teba som len kosť
Pochoval si ma hlboko,
ale ja už nemôžem umrieť
-tak ako minule
A vidieť len svojho ducha
Horím príliš divoko
A aj keď to nesmiem vidieť,
zdá sa že milujem
-a toto nevyprchá
Tak s rukami od krvi
každú noc kričím tvoje meno
Ale vôbec nemyslím na teba
Tvoj život vo mne nebol prvý
A aj keď dnes plačem, to je jedno
Pretože už neplačem pre teba.....
Srdce sa mi trasie
Ale nechce začať bolieť
Už toho bolo dosť.
Strach vo mne rastie
No neprestávam horieť
Aj keď pre teba som len kosť
Pochoval si ma hlboko,
ale ja už nemôžem umrieť
-tak ako minule
A vidieť len svojho ducha
Horím príliš divoko
A aj keď to nesmiem vidieť,
zdá sa že milujem
-a toto nevyprchá
Tak s rukami od krvi
každú noc kričím tvoje meno
Ale vôbec nemyslím na teba
Tvoj život vo mne nebol prvý
A aj keď dnes plačem, to je jedno
Pretože už neplačem pre teba.....
EGGocentrik
ACH....Toto bolo najťažších niekoľko dní v mojom živote, pretože nám v stredu večer vypadol internet a nezapol sa až do dnešného rána....
Nechápte ma zle, nejsom až taký závislák na internete, ale v prípade, že je to vaše jediné spojenie s okolitým svetom.... no chápete, kam s tým mierim?...
Okrem toho som v stredu začala brať tie divné hormonálne injekcie na rozmnoženie vajíčok...
Takže už som naozaj musela upustiť od všetkých svetských radostí a prestať piť a fajčiť a húliť a šukať a tak.
Ďalšia aktualita je samozrejme to, že som (a stále pevne dúfam, že len dočasne) prišla o všetky svoje najmilovanejšie kapely ktoré ma v posledných rokoch držali pri živote a pomáhali mi prekonávať všetky zlé nástrahy....
A vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, sme sa v piatok rozhodli (teda ja som sa), že túto situáciu možeme využiť produktívne a vyskúšať pre zmenu niečo iné, ako presedieť celú noc v hospode a prepíjať všetky prachy. Plus som vedela, že keď už nemám svoju milovanú hudbu a som na dne, tak pre mňa bude najlepšie niečo zažiť, spoznať ľudí a tak, proste zakúsiť život....
Teraz si určite myslíte, že v Prahe toto není problém, že? No... Je... a tak sme sa po dvoch hodinách flákania po prázdnych uliciach(aj v centre) rozhodli zájsť do Modrej Vopice. Čo je super klub v ktorom sa konala aj moja minuloročná grungeová apokalypsa a ja neviem prečo som tam doteraz nebola.
Každopádne bol ale plán nepresedieť noc v hospode absolútne pass.... Na druhej strane, socializovala som sa až až.
Horšie bolo keď som sa tesne po našom príchode usadila a uvedomila som si, že predomnou stojí pivo, v jednej ruke mám cigaretu a v druhej ruke jointa ktorého mi práve nejaký človek podal....
Len to šukanie sa mi podarilo viac či menej ukorigovať.... No proste som absolútne hovado a zaslúžim si pár faciek.
Ale užila som si to a to je asi podstatné. Chvílku som vobec nemyslela na všetky tie veci čo ma serú a tak. Tak povedzme že zo 40% bol tento večer úspešný.
V sobotu sme potom boli len chvílku u Miška, kde už som sa krotila a popíjala len Radlera(nikdy som na radlerov moc nebola ale brusinkovo-limetkový Gambrinus fakt stojí za to, keď už sa chcete slušne správať.
No a odvtedy vlastne len čučím doma a zúfam, akurát v pondelok som bola na ultrazvuku(prvý krát s chlapom- bolo to celkom divné:D) na ktorom som sa dozvedela, že moje vajíčka ešte nejsú tak veľké ako by mali byť, takže mi ešte niečo pichli, zobrali krv a zajtra musím ísť na ďalší ultrazvuk, tak dúfam, že už to bude v poriadku. Lebo inak je to komplet v piči všetko a všetko toto som absolvovala zbytočne a šukať asi tiež nebudem mocť len tak okamžite, lebo by mi prej hrozilo okrem normálneho niekolko násobneho tehotenstva ešte aj mimomaternicové....
A viete si predstaviť ako som asi nadržaná keď vo mne plávu desiatky vajíčok ktoré netúžia po ničom inom ako po oplodnení? Ak mi ich nezoberú tak v čase keď začnú naozaj dozrievať tak asi nebude nikto v bezpečí podla mňa:D.
No proste držte mi palce, nech toto všetko prežijem, dostanem bubáky a budem mocť zabudnúť! :D
Inak ku predošlému článku.... ak by to niekoho zaujímalo, tak som samozrejme bohužial mala pravdu a naozaj je za to, čo už som spomínala aj vyššie (teda za to, že som minimálne dočasne prišla o všetky najmilovanejšie CZ kapely) a za to čo sa stalo v Mělníku zodpovedný niekto koho som bohužial mala veeeeelmi veeelmi rada a proste z nejakeho dovodu sa rozhodol mi všetko zobrať. (Detaily opäť verejne nechcem prepierať, ale prípadne otázky smerujte do správ:D ) Každopádne ho zabijem :)
A to je asi tak všetko k mojmu, momentálne, nie tak úžasnému a zábavnému životu.....
Zatímčok...
Nechápte ma zle, nejsom až taký závislák na internete, ale v prípade, že je to vaše jediné spojenie s okolitým svetom.... no chápete, kam s tým mierim?...
Okrem toho som v stredu začala brať tie divné hormonálne injekcie na rozmnoženie vajíčok...
Takže už som naozaj musela upustiť od všetkých svetských radostí a prestať piť a fajčiť a húliť a šukať a tak.
Ďalšia aktualita je samozrejme to, že som (a stále pevne dúfam, že len dočasne) prišla o všetky svoje najmilovanejšie kapely ktoré ma v posledných rokoch držali pri živote a pomáhali mi prekonávať všetky zlé nástrahy....
A vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, sme sa v piatok rozhodli (teda ja som sa), že túto situáciu možeme využiť produktívne a vyskúšať pre zmenu niečo iné, ako presedieť celú noc v hospode a prepíjať všetky prachy. Plus som vedela, že keď už nemám svoju milovanú hudbu a som na dne, tak pre mňa bude najlepšie niečo zažiť, spoznať ľudí a tak, proste zakúsiť život....
Teraz si určite myslíte, že v Prahe toto není problém, že? No... Je... a tak sme sa po dvoch hodinách flákania po prázdnych uliciach(aj v centre) rozhodli zájsť do Modrej Vopice. Čo je super klub v ktorom sa konala aj moja minuloročná grungeová apokalypsa a ja neviem prečo som tam doteraz nebola.
Každopádne bol ale plán nepresedieť noc v hospode absolútne pass.... Na druhej strane, socializovala som sa až až.
Horšie bolo keď som sa tesne po našom príchode usadila a uvedomila som si, že predomnou stojí pivo, v jednej ruke mám cigaretu a v druhej ruke jointa ktorého mi práve nejaký človek podal....
Len to šukanie sa mi podarilo viac či menej ukorigovať.... No proste som absolútne hovado a zaslúžim si pár faciek.
Ale užila som si to a to je asi podstatné. Chvílku som vobec nemyslela na všetky tie veci čo ma serú a tak. Tak povedzme že zo 40% bol tento večer úspešný.
V sobotu sme potom boli len chvílku u Miška, kde už som sa krotila a popíjala len Radlera(nikdy som na radlerov moc nebola ale brusinkovo-limetkový Gambrinus fakt stojí za to, keď už sa chcete slušne správať.
No a odvtedy vlastne len čučím doma a zúfam, akurát v pondelok som bola na ultrazvuku(prvý krát s chlapom- bolo to celkom divné:D) na ktorom som sa dozvedela, že moje vajíčka ešte nejsú tak veľké ako by mali byť, takže mi ešte niečo pichli, zobrali krv a zajtra musím ísť na ďalší ultrazvuk, tak dúfam, že už to bude v poriadku. Lebo inak je to komplet v piči všetko a všetko toto som absolvovala zbytočne a šukať asi tiež nebudem mocť len tak okamžite, lebo by mi prej hrozilo okrem normálneho niekolko násobneho tehotenstva ešte aj mimomaternicové....
A viete si predstaviť ako som asi nadržaná keď vo mne plávu desiatky vajíčok ktoré netúžia po ničom inom ako po oplodnení? Ak mi ich nezoberú tak v čase keď začnú naozaj dozrievať tak asi nebude nikto v bezpečí podla mňa:D.
No proste držte mi palce, nech toto všetko prežijem, dostanem bubáky a budem mocť zabudnúť! :D
Inak ku predošlému článku.... ak by to niekoho zaujímalo, tak som samozrejme bohužial mala pravdu a naozaj je za to, čo už som spomínala aj vyššie (teda za to, že som minimálne dočasne prišla o všetky najmilovanejšie CZ kapely) a za to čo sa stalo v Mělníku zodpovedný niekto koho som bohužial mala veeeeelmi veeelmi rada a proste z nejakeho dovodu sa rozhodol mi všetko zobrať. (Detaily opäť verejne nechcem prepierať, ale prípadne otázky smerujte do správ:D ) Každopádne ho zabijem :)
A to je asi tak všetko k mojmu, momentálne, nie tak úžasnému a zábavnému životu.....
Zatímčok...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)