Včera som sa oddávala umlčiavaniu svojho pomotaného a pomäteného mozgu alkoholom a tak som si vykračovala od Juhoša, u ktorého som strávila posledné dva dni s dosť geniálnou náladou(aj keď umlčať mozog sa mi zas až tak nepodarilo, ale tak čo už:D), čo následne u Alenky vystriedal šok, zo správy ktorú mi Juhoš poslal asi tesne po mojom odchode. Zomrel Jozef Bednárik.
Všeobecne je tento rok taký divný, zomiera strašne veľa ľudí (samozrejme hovorim o tých verejne známych v tomto momente), ale toto ma šokovalo trošku viac. Totiž, keďže som bola už od svojich troch rokov posadnutá vampyrizmom, tak príchod jedného z najslávnejších českých muzikálov -Dracula(keď som mala zhruba 6-7), bol pre mňa ako dar z nebies(pre ostatných asi viac z pekiel) a Bednárik bol práve jeho režisérom. Roky plynuly, najväčšia posadnutosť ma prešla, ale na muzikál som nezanevrela. Naopak som pomaly začala premýšlať nad svojou budúcnosťou a ešte predtým ako som objavila príťažlivosť Rock ´n´rollu a rozhodla som sa svoj život obetovať jemu, tak som mala vymyslenú cestu trošku iným smerom.
Chcela som byť scenáristka a režisérka a držalo ma to celkom dlho, kým som sa rozhodla ísť opačne.
Počas tohto obdobia som začala chodiť aj na strednú školu a začala som písať do školského časopisu, nad ktorým som potom v druhom ročníku prevzala vládu a následne som sa v rámci toho stala aj šéfredaktorkou(aj keď nechcene) nejakého študentského časopisu, ktorý mal byť dokumentáciou prebiehajúceho mesiaca kedy BSK(Bratislavsky samospravny kraj) vymýšlal hovadiny pre študentské parlamenty a tak. V rámci tohoto sa mi podarilo získať pol hodinu Bednárikovho času na rozhovor.
Odhliadnuc od toho, že mi pre svoju výrečnosť zvládol odpovedať asi na 3 otázky z 20 a dohromady to nedávalo dosť materiálu na otisknutie moc, bol to celkom fascinujúci zážitok. Celý čas ma mrazilo, pretože hovoril veci ktoré som v podstate ako mladý naivný umelec ktorý si vytýčil nejakú tu cestu, chcela počuť od niekoho, koho som už toľké roky vnímala a dá sa povedať, že obdivovala. Dnes už som si na takéto stretnutia celkom zvykla, aj keď ma z takých momentov, keď váš vzor povie presne to čo si myslíte aj bez toho aby ste s tým už mali nejaké skúsenosti, čo by stáli za reč, nikdy neprestane mraziť.
Každopádne nezabudla som na to nikdy a preto bola táto správa pre mňa celkom hodne smutná. Plakať nad tým nebudem a nebudem sa oháňať ani nejakými R.I.P.čkami, pretože mi to príde umelé a neosobné. Radšej si teda pustím svoj obľúbený muzikál- tento krát na jeho počesť.
Takže toľko komentár k tejto udalosti.
Zvyšok mojho života vypadá momentálne asi tak, že som stále pomerne pomätená, ako som už spomínala na začiatku. Okrem toho mám trojdňové VBčko, strážim Alenkinho pejska, lebo ona ušla do Bratislavy, nemám ani korunu na zmar samozrejme a celkom hrozí, že sa v mojom pomerne blízkom okolí nachádza Gary Oldman a keď už hovoríme o vzoroch, tak on je tiež iná pecka pre moj život. Tak teraz už len dúfam, že sa Miško zľutuje a počas víkendu ma príde navštíviť, nech mi neprepne z trojdňovej samoty no...
A aby som tu nevypadala jak nejaká zdeptaná troska(to momentálne fakt nejsom:D, tak sa tým, čo pravidelne sledujú moj boj o hladanie práce a ešte si to neprečítali na facebooku, musím pochváliť, že v pondelok idem na prvú, skúšobnú smenu v novej práci. Už teraz som vyklepaná jak osika, lebo mám stres, že budem úplne neschopná a budú sa mi triasť ruky, ale tak život není prechádzka ružovou záhradou a strach musím prekonať, že jo? :) Tak držte palce. Zatím, čau! :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára