W.E.E.K.E.N.D.

Ako som už avizovala v predchádzajúcom článku - tento víkend som bola opustená a ponechaná v garzonke na pospas svojmu mozgu, pretože Alenka išla po dlhej dobe do Bratislavy. Jedinú spoločnosť mi tu robí jej Lucky, ktorého strážim a venčím a ktorý robí furt bordel a nenechá ma spať a tak.

Piatok som strávila leňošením. Okrem iného som ale zistila, že som rozhodne topinková královná, lebo som si spravila takú topinku, že až. Večer som sa rozhodla pozerať Prelet nad kukučím hniezdom, z čoho som už tradične ostala celá komplet zdeptaná. A miestami ma to obchádza ešte doteraz.

Sobota sa vyvŕbila tak nejak sama od seba. Ráno som mala neviem prečo, chuť pozerať Káčerovo, ale nejak ma to nebavilo, tak som sa na to vybodla. Potom som si spravila obed (predtým som ešte umývala obrovitánsku horu riadov) a rozhodla som sa vybalit gitaru. Takže som pekne celé poobedie drtila Dotknu se ohně, až kým ma nevyrušil Juhoš, ktorý mi povedal, že za mnou nepríde a zrazu mi klope na okno. Tak sme si spolu dali láhev vína, kukli sme si Armageddon(pre oboch premiéra v origináli:D) a odišiel a zas ma nechal napospas samej sebe.

Teda to by bolo úplne v poriadku, keby zároveň s Juhošom nezmizol jediný funkčný zapalovač ktorý som tu mala. Ostatné moje zapalovače kamsi sublimovali a tento asi sublimoval za nimi, lebo Juhoš tvrdí, že on ho nemá. Takže sa nachádzam v príšernom absťáku, lebo Ali tu má len dvojplatničku, takže ani odpáliť od sporáku si nemožem. Dá sa na tom ale podpáliť papierik a zapáliť si tak, takže stojím nad tou dvojplatničkou tri hodiny a opekám jizdenky abych si mohla zapalit no....

No a tak dnes trpím, teším sa na Alenku(okrem jej prítomnosti ešte prinesie aj zásielku dobrot od mojej maminky:D), ktorá ale príde až za takých 8 hodín, tak ma dovtedy asi picne, ale tak mám v pláne tu poriadne poupratovať, aj seba poupratovať a zas od rána drtím na gitaru, takže bych to tých 8 hodín mohla zvládnuť, plus si vymýšlam nejaký film, keď už fakt nebudem vedieť čo so sebou, na skrátenie času. Ináč keď sa tú pesničku naučím tak aby som sa už nemusela hanbit, tak sa Vám možno aj nahrám aby ste ma mohli chváliť a velebiť, ale to asi ešte vela vody pretečie Vltavou:D.

Ináč dnes poobede si mám vziať už 8mu antikoncepčnú tabletku v živote. Prvú som jedla presne pred týždňom a očividne som najmenej vhodný človek na užívnie takýchto liekov, lebo za ten týžden som si ju len jediný krát dala na čas. Inak mám tak 1-2 hodinové meškania, prípadne včera to boli tak 3-4 hodiny.... Proste drblina no... Neviem čo som ja za človeka....

No a zajtra inak držte palce lebo idem na prvú skúšobnú smenu do novej práce a som úplne najviac vystresovaná, že budem totálne neschopná alebo čo... Vobec neviem čo ma vlastne čaká. Takže dnes zvelebím svoj zjav, vymyslím si nejaké neutrálne slušné oblečenie a snaď budem v poriadku :D. Bojím, bojim :D .

Udalosti a komentáre....

Včera som sa oddávala umlčiavaniu svojho pomotaného a pomäteného mozgu alkoholom a tak som si vykračovala od Juhoša, u ktorého som strávila posledné dva dni s dosť geniálnou náladou(aj keď umlčať mozog sa mi zas až tak nepodarilo, ale tak čo už:D), čo následne u Alenky vystriedal šok, zo správy ktorú mi Juhoš poslal asi tesne po mojom odchode. Zomrel Jozef Bednárik.

Všeobecne je tento rok taký divný, zomiera strašne veľa ľudí (samozrejme hovorim o tých verejne známych v tomto momente), ale toto ma šokovalo trošku viac. Totiž, keďže som bola už od svojich troch rokov posadnutá vampyrizmom, tak príchod jedného z najslávnejších českých muzikálov -Dracula(keď som mala zhruba 6-7), bol pre mňa ako dar z nebies(pre ostatných asi viac z pekiel) a Bednárik bol práve jeho režisérom. Roky plynuly, najväčšia posadnutosť ma prešla, ale na muzikál som nezanevrela. Naopak som pomaly začala premýšlať nad svojou budúcnosťou a ešte predtým ako som objavila príťažlivosť Rock ´n´rollu a rozhodla som sa svoj život obetovať jemu, tak som mala vymyslenú cestu trošku iným smerom.

Chcela som byť scenáristka a režisérka a držalo ma to celkom dlho, kým som sa rozhodla ísť opačne.
Počas tohto obdobia som začala chodiť aj na strednú školu  a začala som písať do školského časopisu, nad ktorým som potom v druhom ročníku prevzala vládu a následne som sa v rámci toho stala aj šéfredaktorkou(aj keď nechcene) nejakého študentského časopisu, ktorý mal byť dokumentáciou prebiehajúceho mesiaca kedy BSK(Bratislavsky samospravny kraj) vymýšlal hovadiny pre študentské parlamenty a tak. V rámci tohoto sa mi podarilo získať pol hodinu Bednárikovho času na rozhovor.

Odhliadnuc od toho, že mi pre svoju výrečnosť zvládol odpovedať asi na 3 otázky z 20 a dohromady to nedávalo dosť materiálu na otisknutie moc, bol to celkom fascinujúci zážitok. Celý čas ma mrazilo, pretože hovoril veci ktoré som v podstate ako mladý naivný umelec ktorý si vytýčil nejakú tu cestu, chcela počuť od niekoho, koho som už toľké roky vnímala a dá sa povedať, že obdivovala. Dnes už som si na takéto stretnutia celkom zvykla, aj keď ma z takých momentov, keď váš vzor povie presne to čo si myslíte aj bez toho aby ste s tým už mali nejaké skúsenosti, čo by stáli za reč, nikdy neprestane mraziť.

Každopádne nezabudla som na to nikdy a preto bola táto správa pre mňa celkom hodne smutná. Plakať nad tým nebudem a nebudem sa oháňať ani nejakými R.I.P.čkami, pretože mi to príde umelé a neosobné. Radšej si teda pustím svoj obľúbený muzikál- tento krát na jeho počesť.

Takže toľko komentár k tejto udalosti.

Zvyšok mojho života vypadá momentálne asi tak, že som stále pomerne pomätená, ako som už spomínala na začiatku. Okrem toho mám trojdňové VBčko, strážim Alenkinho pejska, lebo ona ušla do Bratislavy, nemám ani korunu na zmar samozrejme a celkom hrozí, že sa v mojom pomerne blízkom okolí nachádza Gary Oldman a keď už hovoríme o vzoroch, tak on je tiež iná pecka pre moj život. Tak teraz už len dúfam, že sa Miško zľutuje a počas víkendu ma príde navštíviť, nech mi neprepne z trojdňovej samoty no...
A aby som tu nevypadala jak nejaká zdeptaná troska(to momentálne fakt nejsom:D, tak sa tým, čo pravidelne sledujú moj boj o hladanie práce a ešte si to neprečítali na facebooku, musím pochváliť, že v pondelok idem na prvú, skúšobnú smenu v novej práci. Už teraz som vyklepaná jak osika, lebo mám stres, že budem úplne neschopná a budú sa mi triasť ruky, ale tak život není prechádzka ružovou záhradou a strach musím prekonať, že jo? :) Tak držte palce. Zatím, čau! :D 

....................................................................................................................................................

Takže pokračovanie mojho krásneho života....
Dnes mi volali z Pet centera, myslela som si, že to bude trvať dlhšie ale celkom sa hecli. Asi o jednej som sa teda dozvedela tú radostnú novinu, že dali prednosť jinému uchazečovi.
Ani nebudem hyperbolizovať, že sa mi zrútil svet, lebo ja už vlastne žiaden svet nemám... ešte som si ho nestihla od naposledy postaviť.
Takže celá moja dobrá nálada a dobré pocity ktoré som mala cez víkend, vďaka nádeji, že už by to bolo fakt komické keby to znovu nevyšlo, to všetko je proste fuč. Lebo ha-ha-ha, jaké prekvapko - ono to fakt nevyšlo.....
Lidi ja nevím, kdo mieša moje karty ale očividne je to buď retard alebo fakt tyran jakého by dohromady nestvorili ani Stalin s Hitlerom....

A tak no. Tak som si dnes trochu porumazgala(tento krát ale ne až tak moc - len pár kvapiek z nervov) a chvílu som bola riadne homesick až kým mi moja maminka na celú túto situáciu nepovedala, že "škoda" a následne ma neposlala do piče, lebo som si dovolila sa jej opýtať, že ako je možné, že v priebehu ani ne mesiaca odpálila dva compy, z toho jeden moj v ktorom mám ešte hromadu vecí ktoré potrebujem. A to to tam ani nebolo naznačené nejak vyčítavo, len som sa jej spýtala ako sa jej to podarilo.... Takže ak som tých 5 minút v medzičase mala nejaké plány, že jak sa najlepšie dostanem do BA(lebo fakt tu nemožem takto závisláčit na kamošoch proste, to fakt nejde... keby sami nemali málo tak nepovím ale aj keď im to všetko vynahradím hned jak to pojde, tak proste toto sa nedá takto žit ani pre mňa, ani pre nich podľa mňa... ale neuveritelne si cením čo pre mňa robia... sú fakt najlepší proste, aj napriek tomu, že Alena mi nechce dovoliť tu niečo kukať na zaspanie bez sluchatok.... a už je fakt na čase opustiť túto zátvorku.), velice rýchlo ma to prešlo v priebehu minúty komunikácie s mojou stvoriteľkou. Horšie je, že mi fakt strašne chýba moje milované psíčatko, za ním plačem fakt každý deň snaď.

No takže tak.... aby som sa vrátila k téme.... tak teraz fakt neviem, že čo.... Cítim absurdnú beznádej, netuším ako sa z tohto dostať, čo mám urobiť, ako mám prežiť keď momentálne sa najbližšie prachy rysujú až v októbri a to je proste bez šance. V hlave to mám už tak dokafrané, že aj na najširšom priestranstve chytám príznaky klaustrofóbie. Úzkosť je pre mňa samozrejmá rovnako ako dýchanie a proste naozaj neviem ako uniknúť.

Zo 100 životopisov sa mi ozvú na jeden, urobím všetko čo je v mojich silách aby to vyšlo a aj tak nič. To už je proste fakt neuveriteľné.
Cítim sa ako nejaká postava z Kafkovho románu. V úplne absurdnej bezvýchodiskovej situácii...ak sa ráno zobudím ako chrobák, tak ne len, že ma to neprekvapí, ale ešte ani to by nebolo absurdné tak jak je toto celé. Keby mi aspoň niekto poradil čo robiť, alebo pomohol nejak výjsť z toho.... Ale v posledných mesiacoch ma niektorí ľudia ťahali skor do ešte absurdnejších vodísk, miesto toho aby mi pomohli hore....
Proste neviem.....

Už ani neviem kam poslať životopis. Už len pri slove životopis, mi je totálne na grcanie (akože naozaj). Minule som poslala životopisy do troch rozličných Starbucksov a zatím ani len odpoveď, že ten mail dostali ne ešte aby mi volali....
Rovnako ako celé uplynulé dva roky, ich rozosielam desiatky denne a už naozaj neviem kam ďalej.

Keď som na tom psychicky trochu lepšie, tak si hovorím, že toto sa mi bude musiet asi obrovsky vynahradiť keď som teraz už tak dlho (a vlastne bez vlastného pričinenia) úplne na dne. Ale momentálne mám viac pocit, že už sa asi nikdy nevymotám a dnes som už viac krát pomyslela na veci ktoré do mojej hlavy fakt ani najmenej nepatria ....

Už naozaj začínam veriť, že ma niekto preklial, alebo, že sú za to zodpovedné nejaké iné nadprirodzené bytosti alebo netuším čo si vlastne myslieť. Ale normálne toto rozhodne nie je.

Takže sa stále len musím pýtať: Ako ďalej? Ako toto všetko prežiť, keď som fakt sakramentsky oslabená? Čo sa to vlastne kurva deje? A čo ešte príde?

Najlepší klub na svete.... ;)

Ok, inokedy sa ledva prinutim k jednému článku za týždeň a teraz hneď dva za deň.... ja viem trochu akward, ale vole je piatok, ja som hladná, smädná, zničená a sama a tak som sa rozhodla, že proste niekam musím ventilovať myšlienky lebo ma porazí. A napriek tomu, že som celkom unavená tak sa mi spať absolútne nechce a ešte k tomu je desať hodín a to aj keby to bolo možné tak nebudem v piatok o desiatej večer chrápať proste.... to fakt ne. Takže ma ospravedlňte, v prípade, že to bude moc na dlho a v prípade, že budem odbočovať od témy a celé to tu bude hala bala.... proste len tok myšlienok.

Tento týždeň ma okrem iného, nonstop v rámci nudy mátajú myšlienky o mojom budúcom klube.
Na jednu stranu sú to sťažujúce sa myšlienky, ktoré nonstop rumazgajú nad tým, že kým si nedám dohromady svoj život, tak sa k tomu klubu nikdy nedopracujem a na druhú stranu teraz začali myšlienky, že by som mohla začať aspoň len tak na nečisto. Urobiť si nejaký provizórny "podnikateľský zámer"(odteraz len PZ), ujasniť si aspoň približne čo mi bude reálne treba, kolko peněz a tak a následne zhodnotiť, čo ďalej možem podniknúť aj keď s tým v skutočnosti zatiaľ nemám čo urobiť.

S tým PZ je to komplikovanejšie, lebo vlastne neviem ako to má vypadať a tak ale to asi nebude taký problém to dohladať. Horšie je, že nemám ani základnú predstavu o mieste kde by mohol byť(naozaj, v podstate neviem ani mesto aj keď momentálne je v úvahe prevažne Praha) a fakt to asi ani nezistím pokiaľ nenájdem nejakú podobne dokonalú lokalitu ako je Karpatská 2 v Bratislave.
Rozmýšlala som že by nebolo odveci nájsť nejakú starú (najlepšie opustenú) budovu niekde v centre ale to je v Prahe za ťažko nájsť niečo také. Na jednej strane by nebolo odveci zohnať aj nejakú budovu ktorá by sa dala odkúpiť za symbolickú korunu alebo také niečo a zrekonštruovať ju komplet, ale obávam sa, že to by mohlo byť o dosť náročnejšie čo sa týka prachov ako odkúpenie nie úplne zdevastovanej budovy.
Samozrejme to aj architetonicky musí odpovedať mojím zámerom.

Ďalšia vec ktorá ma máta je názov. Jeden som už mala. Vydržal mi ako dobrý nápad celé roky ale zistila som, že niečo podobné a dokonca aj tu v Prahe tuším už existuje. Bolo to "Red Room" podľa prezývky mojej červenej izby, v ktorej sa kedysi konali červené party (a nie nemá to nič s bordelom ani pornom ani ničim podobným:D aj keď bordel tam mám nonstop riadny )

Jedna z vecí čo ma napadla, že možem robiť okrem spísania PZ, kým nemožem spraviť nič iné, je to, že by som si mohla pokecať s majiteľmi nejakých klubov a tak, prijať nejaké rady do začiatku a podobne. Viacerích  aj poznám, ale - a toto je asi najstupídnejšia vec ktorá sa vo mne ohľadom tohto deje a uvedomujem si ako strašne to musím prekonať a ani nechápem kde sa to vo mne bere, lebo ja taká nejsom- no proste hanbím sa :D .

Ďalej by som mohla aktívne(teda to až keď budem mocť normálne cestovať, lebo tie jízdenky sú na hovno a aj tak nemám už ani na jednu) hladať nejakú budovu. Nemusí to byť cieľová budova práve ale aspoň niečo čo by vyhovovalo mojím požiadavkam aby som si vedela nejak dať dohromady, koľko to asi tak može stáť.

No a tak. Takisto by sa zišiel aj nejaký múdry, ekonomicky zmýšlajúci a schopný človek, ktorému by som bezmedzne verila a išiel by do toho so mnou, s tým, že sa bude starať práve o tieto praktické veci. Ja mám úžasné, originálne, priam geniálne nápady, ktoré som (aspoň si to myslím, čo je asi základ) svojou veľmi zložitou, ale predsa húževnatosťou schopná doviesť do konca aj cez mŕtvoly. Ale som tak zúfalo nepraktická, že by bola škoda, keby toto všetko stroskotalo práve na tomto.....

Inak akurát ma napadlo, že ja sa tu síce celkom pravidelne oháňam tým, že raz budem mať najlepší klub na svete ale ešte som Vám o tom nič poriadne nepovedala, tak komu už sa nechce čítať tak teraz kĺudne skončite a koho to zaujíma tak nech číta ďalej.
Neprezradím samozrejme nič zásadné, predsa len ide o moje roky cibrené know-how ale aspoň taký stručný základ načrtnem. To si možem dovoliť lebo aj keby sa chcel niekto inšpirovať, nikdy to neurobí tak ako ja :D.

Najzákladnejšia vec bude, že potrebujem priestor kde budú minimálne dve "sály". Jedna klasicky koncertová, ideálne s kapacitou okolo 400-500 ľudí a jedna podstatne menšia, útulnejšia, celá pohodlná a mäkkučká kde sa budú premietať filmy a pod. a bude to fungovať viac ako taká čajovňa. V prípade väčších akcií(lebo plánujem napríklad filmové festivaly a party) sa bude premietať vo veľkej sále na plátne ale pre bežný provoz pre menej ľudí(maximálne 50 ale aj to skor menej možno bude táto pohodlná miestnosť(ktorá samozrejme bude celá červená . Tá by napríklad mohla byť celkom výhodná pre provoz cez taký bežný deň. A snaď netreba dodávať že musí byť odhlučnená od koncertovej sály.

Samozrejme ďalšia miestnosť pre verejnosť je tiež nutnosť a to bude klasický bar o kapacite cca 100 ludí napríklad(zatiaľ všetko len teoreticky).

Potom sú jasné záchody no a kuchyňa, pretože tú tam rozhodne chcem a to bude ďalšia výnimočná vec na mojom klube(samozrejme to najpodstatnejšie budú akcie ktoré sa tam budú konať a už minimálne stovku mám do detailu naplánovanúm čo sa mi určite na začiatok zíde:D). Každopádne kuchyňu chcem vyslovene špeciálnu. S jedlami ktoré nejsú úplne bežné v každej jednej reštaurácii, lebo to je nuda a ešte budem robiť domáce torty, cheescake-y a muffiny a podobné dobroty ktoré nebudú v stálom meníčku ale proste len tak ako také niečo bonusové čo poteší telo, ducha i oko.

Takže milí moji, toto je moj najväčší životný cieľ. Samozrejme nie len to samotné otvorenie. To není ani špička ladovca. Najviac srandy príde práve po tom.... Ale myslím si, že keď sa cez toto všetko prepracujem a už budem mocť makať len na tom čo mi ide najlepšie, tak to naozaj nebude len mojou ambíciou ale naozaj to bude mať možnosť byť najlepším klubom na svete. Takže asi toľko, tým čo došli až sem, ďakujem za vypočutie. :)


P.S. ešte ma napadla jedna vec ktorú som zabudla napísať ktorú by som chcela absolvovať,ale neviem či to bude v blízkej dobe možné, aj keď toto nie je nemožné robiť postupne počas celého života, že? Každopádne strašne rada by som aj pre toto išla do sveta, do veľkých miest a navštívila tie najlegendárnejšie kluby o akých som kedy počula a priučila sa, inšpirovala a hlavne to zažila. Lebo táto túžba ma prenasleduje už od puberty a zároveň je to skoro 50% dovodov prečo som si práve toto zvolila za svoj životný cieľ a cestu.(ten väčšinový zvyšok, okrem zopár drobností, je to, že chcem robiť akcie podľa svojej chuti a nikomu sa v ničom neprisposobovať. Aby to bolo všetko podľa mňa.  :) Tak snaď niekedy to vyjde. Myslím, že teraz sa možem pomaličky už aj ukladať na spánok, popri nejakom filme. Tak dobrú noc. :) S

PoHororovo

Už dlho rozmýšlam čo by som Vám tak napísala, lebo tých noviniek zas až toľko nemám aby stvorili nejaký plnohodnotný článok, ale tak skúsim prsty len tak nechať plynúť a snaď sa aj niečo dozviete prípadne. :)

Momentálne som sa(včera večer) na víkend presunula z Kobylis do Vršovic a v rámci celého tohto procesu som mala pocit, že som nechcené dieťa rozvedených rodičov, lebo okolo toho bolo toľko opletačiek, že som chvílu zvažovala či náhodou nepojdem radšej pod Čechův most(tade inak chodí strašne veľa ľudí a bicyklov a áut a každú chvílu máte pocit, že padnete do Vltavy, ale je to moj najobľúbenejší pražský most.

Každopádne si tu teraz tak hoviem a neviem čo od nudy, ale nehovela som si celý deň. Bola som na ďalšom pohovore-tento krát do Pet centera a bolo to celkom fajn. Na to, že pohovor a že(keďže som pani Piča) som meškala skoro pol hodinu tak to bol celkom zaujímavý deň a bolo to stokrát lepšie ako na pohovore do rovnakej "firmy" v Brne, minulý rok. Zatiaľ to vidím celkom pozitívne, výsledok sa dozviem v priebehu budúceho týždňa a teda dúfam pevne, že to výjde. Okrem toho, že ma táto robota fakt baví a bolo by to popiči tak aj preto, že som sa zo svojho nehorázneho pičizmu asi vysrala na celé Tesco, ktoré som už teoreticky mala isté, len trebalo doniesť tie papíre a ja som nebola schopná( hlavne finančne) ich vybaviť.
Takže sa momentálne modlím k Pet centeru no. :)

Ďalšia dobrá správa je, že budúci týždeň niekde v ďalekej časti Prahy budú hrať Kurtizány, takže aj keď to nebude ich samostatný koncert(čo je vždy lepšie) ako mal byť v besede, tak sa nehorázne teším a momentálne si vďaka tomu žijem na obláčiku, že predsalen to není až tak nahovno a nešla som sem úplne zbytočne trpieť ale aj si užijem trochu toho rokenrólu.

Takže asi toľko.... Nevím čo bych dodala. Jedine že bych šukala až by blila ale Všivavec je stále nedostupný a inak som v Prahe na nič dobrého zatím nenarazila(né že by bolo kde...)
V skratke trpím vo všetkých oblastiach :D . Tak zatím teda. :)

Takto sa to zatial vyvíja....

Ako som minulý týždeň avizovala, podnikla som nezmyselný útek do milovanej stovežatej, lebo som si povedala, že jednoducho to už musí nejak vyjsť. A zase až tak som sa možno ani nemýlila.

Aj keď to najhlavnejšie prečo som sem vobec isla, s prachmi len na listok na bus a asi 200 korunami českými -čiže koncert Kurtizán- sa zrušilo, z čoho mi už asi úplne preplo, lebo som to po celých tých mesiacoch strávených v BA, väčšinou zavretá sama doma(buď lebo som nemala peniaze alebo som si ich šetrila sem) potrebovala a zatiaľ sa mi stále nepodarilo vypustiť paru a patrične mi z toho jebe, nehovoriac o tom, že tu som tiež na 80% zavretá doma, pravidelne nemám čo fajčiť a už aj s jedlom je to mizerné a nemožem nikam ísť lebo nemám ani korunu a nemám nervy cestovať  na čierno.

No proste nudím sa, miestami ma chytajú depresie a všeobecne mi to už fakt prerastá cez hlavu.
Ale pozor! Toto už nie je sťažnosť. Pretože za ten týždeň čo som tu, som mala už dva pohovory, z čoho jeden úspešný a ďalší pohovor mám zajtra ale nejdem na neho, pretože sa stala malá chybička. Totižto, keď som ešte bola v BA a posielala som si sem životopisy, tak som si tam dala čislo na kamošku u ktorej momentálne prebývam, lebo mne by sa na slovensko na cz čislo nedovolali a na slovenske čisla sa väčšinou vyjebu... takže sa cica tvárila do telefonu, že som ja a jak som sem došla tak už normálne použivam svoje čislo...

Medzitým ale aj tak v pondelok zavolali jej a ona im strašne zle rozumela plus jej ešte v práci niekto prerušil tok myšlienok, čiže nakoniec neviem okrem toho že zajtra ani kedy, ani kam ani jako na ten pohovor mám ísť. Jediné info čo mám je telefónne číslo z ktorého volali - snažili sme sa to podla neho nájsť na nete ale nevydalo - a že telefonujuci bol Slovák.... No a samozrejme ani jedna nemáme kredit aby sme zavolali späť plus už si viem predstaviť jak by ten telefonát vypadal a jak by ma poslali do piče, že musím byť absurdne blbá :D . Nevadí no. Jednu prácu už v podstate istú mám, aj keď len na polovičný úväzok, takže to moc nerieši ale ako začiatok móže byť.

S tým bohužial prichádzajú ďalšie problémy- ako napríklad to, že musím ísť tuto v Prahe k nejakému lekárovi(wtf ja k lekárovi? plus kde, čo, ako, nevimch čo mám robiť), následne od toho lekára k firemnému lekárovi. Potom mi treba zdravotný preukaz a výpis z registra trestov. No proste po kokot byrokracie a najhoršie na tomto všetkom není to, že neviem čo mám robiť ale to, že neviem z čeho to zaplatím keď naozaj doslovne nemám ani korunu proste! :D Oni mi to všetko síce prej preplatia, ale až potom! Predpokladám, že vo výplate alebo tak.  Ale to sa vyrieši. Musí sa no. Ale je to až smiešne.
Jednorazovky sa zatiaľ žiadne nerysujú, aj keď už viem o jednej firme kde ich zoženiem. Len tam musím ísť osobne a tu je zas ten problém s jízdenkami a pešo je to asi hodina a pol, na čo si v týchto horúčavách moc netrúfam. Hold, Praha není Brno no.

Ďalšia vec je, že už mám za sebou úspešne odbery krvi na klinike kde mi zeberú vajíčka. Celý proces vyzerá desivo - ne len pre to čo sa so mnou bude diať v rámci samotného odberu ale hlavne preto, že v tom čase(predtým aj potom) nebudem mocť šukať, slopať, fajčiť ani húliť a dokonca pred samotným zákrokom vzhľadom na narkózu nemožem strašne veľa hodín piť ani len čistú vodu. A to ak zatiaľ neviete je pomerne nemožné u mňa lebo ja som NONSTOP dehydrovaná!.

Výhody sú ale také, že som dostala na 3 mesiace zadarmo antikoncepciu a hlavne po zákroku(ktorý bude ale až v októbri) dostanem na ruku 18 000. (Čo znamená, že sa následne budem musieť zas položiť do rúk zdravotníctvu a nechám si opraviť zatiaľ aspoň jeden zub- v tomto prípade ten z ktorého mám najväčšie komplexy, lebo sa nemožem ani smiať:(... a potom prídu na radu niekedy tie ďalšie)

No proste situácia sa vyvíja nanajvýš zaujímavo, ale myslím, že celkom dobrým smerom. Už len vydržať toto peklo a do zimy bude všetko v porádku! Dúfam a verím! :)