Day 2 - What’s in your handbag/purse?

Bordel! 

A naozaj neuveriteľný... nech robím, čo robím, v kabelke mám vždy bordel, ale okrem vecí ktoré tam rozhodne nepatria(osmrkané vreckovky, obaly od vreckoviek, prázdne krabičky od cigariet, celofániky od cigariet, rozličné obaly, rozsypaný tabak a pod.), okrem čiernej diery a okrem obrovského aligátora sa v mojej kabelke(prípadne brašni od foťáku) v bežný deň nachádza asi toto:

Mobil
Peňaženka
Kľúče
MP3 prehrávač
Balzam na pery
Antiperspirant
Vreckovky
Cigarety
Zapalovač
a v prípade brašne od foťáku, okrem týchto vecí aj:
samozrejme Foťáčik miláčik
Nabíjačka na miláčka
Handrička na objektív

A to je čo sa týka bežného obsahu mojej kabelky asi všetko... :)

Ďalšia reťazovka, s ktorou sa pokúsim mesiac spamovať + Deň prvý- At what time in your recent past have you felt most passionate and alive?

Ja reťazovky proste milujem, aj keď to skoro nikdy nevydržím dodržať ta,k aby som prispievala každý deň, tak uvidíme čo sa vykluje z tohto.... 

Túto konkrétnu som našla TU a musela som si ju proste ukradnúť.... 


At what time in your recent past have you felt most passionate and alive?

Je to bohužial smutné, že je to tak dávno, ale mala som náročný mesiac a bohužial, realita nepustí. Bolo to presne 6.4.2013. 

Dátum ktorý som už ospevovala v samostatnom článku. Vtedy som bola na milovaných Kurtizánach a všetko bolo krásne, farebné a zase som zažila taký ten pocit, že žijem najúžasnejší život z celej tejto planéty. 

Všeobecne mávam takéto pocity prevažne vtedy, keď zažívam niečo nové, zaujímavé, stretávam zaujímavých ludí plných energie, ocitám sa na nových miestach a keď je Rock n´roll. Viac mi ku šťastiu fakt netreba. Deprimuje ma každodenná realita a rutina a tak.
Vtedy v Strakonicích som dostala všetko z vyššie spomínaného a chcem stále viac a viac a viac.....Ale to je už fakt dlhá doba a dúfam, že čoskoro nejaký podobný moment keď sa takto budem cítiť znovu príde. Lebo nespoznávam(a ani nechcem) samú seba keď nejsom "živá" . 

A ako praví klasik:

 There's no point in living

If you can't feel the life

Špenátové halušky v syrovo-smotanovej omáčke

Dnes trošku odbočím od varenia s kocovinou, lebo prvý krát po dlhej dobe som varila absolútne čistá a triezva(dala som si záväzok, že vydržím bez kocoviny aspoň týždeň, lebo fakt už som na palicu:D) No napriek tomu sa to podarilo a opäť je to niečo s čím sa nemožem nepodeliť.... takže poďme na to...

Čo budeme potrebovať:

špenát(ja som mala mrazený)
1 vajce
múku(ja som mala polohrubú)
tavený syr(ja som mala nivové bambino a apetito, tam su try kocky v krabičke, ale babka mi jednu zedla takže ostali len dve)
asi dve smotany(kyslé)
mlieko(asi tak za hrnček)
slaninu(samozrejme len pre mäsožravcov)
a syr na strúhanie
(no a samozrejme sol)

Postup:

Zarobíme si cesto na halušky - špenát, štipka soli, vajco a múka(schválne neuvádzam množstvo lebo neviem, proste ju treba sypať kým cesto nebude akurát haluškové.... ) potom to normálne cez haluškovač nahaluškujute do vriacej vody(Vodu nezabudnite osoliť!!!). V tomto momente asi zistíte že sa Vám v nej halušky rozpadajú a tak do cesta primiešate ďalšiu múku a už by to malo byť ok. Necháte chvíľku povariť(normálne sa halušky varia tak, že počkáte kým vyplávu hore, ale mne vyplávali hneď tak neviem.... určite to tam ale nenehavajte dlhšie jak 5 minut :D)

Potom si nakrájajte slaninku, upečte a vzniknutý "olej" vlejte do halušiek a poriadne premiešajte(vegetariáni si tam možu kludne dať maslo alebo trochu oleja)

Omáčka:

Vykydnete syr do hrnca, ak je v takej celistvejšej podobe tak to treba trošku nakrajat alebo také niečo,  zalejete troškou mlieka. a varite a snažite sa aby sa ten syr roztopil....
Ja som tam ešte pridala trošku bazalky a polku zeleninoveho bujonu ale to neni treba, ak nemáte alebo sa Vám nechce:D Ten bujon som robila tak, že som si odliala trošku toho mlieka z hrnca do pohara a v tom to rozmiešala a vliala naspäť. Nakoniec, keď už som to vypla, som tam vliala tie dve smotany a poriadne zamiešala, ale v podstate ich tam možete dať ešte počas varenia. To je asi jedno.... No a nakoniec to len poriadne vmiešate do halušiek a máte hotovo. Mne ta omáčka vyšla trošičku redšia ako som chcela ale nevadilo to. Prípadne dajte len jeden a pol smotany alebo nejak si to zredukujte keď budete vidieť jak husté to máte:) No a potom už len naložiť do taniera, posypať nastrúhaným syrom a pokropiť slaninkou.

Ja si dnes možem fakt v pohode povedať, že som jednudocho BOHYŇA! :D



Dobrú chuť :)

...z tvý lásky mi zbyla v hlavě kocovina....

Nenechajte sa zmiasť názvom, o lásku tu moc nejde. Resp. ide ale len o takú špeciálnu k istej budove s názvom YMCA a k hudbe všeobecne....

Jó jó! Bola som na koncerte! 

Samozrejme, keďže ja som osamelý vlk a nemám kamarátov tak som išla sama. (Čo není taká tragédia, keďže samozrejme polovičku osadenstva poznám, ale aj tak je mi blbé proste niekam prísť sama.... no nevadí prekonala som sa.)

S plánom nepiť alkohol a z nejakého divného popudu v lodičkách som sa vydala smer najmilovanejšia budova s trošku malým oneskorením, pretože som nejak zázračne zaspala a zobudila sa o pol osmej, kedy mal koncert začínať. Po ceste ma ešte obťažoval nejaký gumený hip hoper, ale v pohode, ovládala som sa a nezabila som ho.

Každopádne som dorazila do MMC, stihla som si v klídku zapáliť, kúpiť si lístok, Mudhole začali hrať intro, kúpila som si pivo a všetko bolo na mieste.
Určite ste už postrehli, že plány nepiť mierne nevydali....
Večer ale samozrejme pokračoval a ja som tých pív vypila nespočetne vela(stavím sa, že tak za sud) a keď mi dole v Kobre povedali, že zatvárajú a pivo mi už nenalejú tak som to ešte podporila rumom a kofolou(aha aj na nealko sa dostala rada). No každopádne potom s miernými problémami s presunom sme zakotvili ešte v Randali, kde som znovu neváhala pokračovat v pivovaní až nakoniec zatvárali aj tam a všetci sme sa ocitli vonku, nočáky už nechodili, ranné ešte nechodili a že čo teraz?

Niektorí si posadali do taxíkov, iní išli ďalej piť, niektorí sa vyparili a tak som ostala s kamoškou z Dúbravky, odkázanou na ten istý autobus s ktorou som sa ešte kvalitne zhúlila.

Zhrnutie: Po kvalitnom koncerte, na ktorom bolo zas pramálo ludí, som sa parádne opila, pár krát dobre pokecala, pár krát som si nechala uraziť ego, pár krát som sa nasrala, a tak ďalej, ale inak to bola noc ktorá celkom kvalitne naplnila zopár potrieb mojej ranenej duše. A dokonca som bola taká super, že som neskončila v posteli nikoho koho som nechcela! :D Horšie je, že ani nikoho koho by som chcela, ale taký tam ani nikto nebol bohužial, takže sa to nuluje!

Ale dosť bolo kecov! Celá pointa tohto článku je, že mám obrovskú kocovinu a umieram!!!! 

V zátvorke....

Miláčkovia moji.....
Ako obvykle je všetko celé zle, ale nie o tom chcem hovoriť. Asi to aj tak čoskoro príde a budem sa musieť blogísku vyžalovať, lebo v poslednej dobe som na tom psychicky tak nejak blbě a nemám pocit, že to mám komu povedať a zvažujem návštevu psychológa, len aby som si pokecala alebo čo, ale keďže na to nemám prachy tak sa budem určite musieť vysťažovať svojmu milovanému blogísku.

Len sa tak zamýšlam, nad svojou minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou a neviem čo je so mnou v neporiadku. Odhliadnuc od ostatných sračiek, za ktoré si sama nemožem si prirábam ďalšie a ďalšie, len svojou demenciou.

Doteraz som neni tak úplne zmierená so svojim odchodom zo školy...Aj keby som sa tam prihlasila a dostala znovu(čo ešte neviem či urobím), vyštudovala až do PhD. a bola najslávnejšia muzikologička na planéte, tak toto si v živote, ale v živote nikdy neodpustím. Absolútne hlúpe, zbytočné zlyhanie ktoré mi už nikdy nikto nevyvráti.... Ako nerúcam sa z toho už, ale keď mám slabšiu chvílku tak mi to stále v tom mojom hlúpom mozgu hlodá a hlodá a cítim sa jak najmenší chrobák v obrovskom svete.

A tak všeobecne, mám strašnú potrebu už niečo začať robiť. Od väčšiny mojich ďalších krokov síce závisia prachy, ktoré nemám aj keď už konečne pracujem, ale tiež si moc nepomáhám tým, že každý voľný aj nevoľný(tie mäkké L sú tam úplne naschvál tak si ich všimnite) cent doslova a dopísmena preslopem....
Mám milión vecí ktoré ospravedlňujú prečo to vlastne robím, ale nakoniec sú to aj tak len hlúpe výhovorky a nemusí to tak byť. A potom(väčšinou síce pod vplyvom, ale nemožem si dvakrát veriť ani triezva) robím veci o ktorých dopredu viem, že je to hovadina a vlastne ich robiť ani nechcem, ale vždy ich spravím. Tak ja neviem... asi by som fakt mala vyhladať nejakú tú odbornú pomoc alebo čo....


Každopádne chcem to zmeniť! Neviem ako a tak, ale chcem to zmeniť. Chcem sa niekam pohnúť. Chcem znovu zaži´t ten pocit, že pre svoj život-resp. svoje sny a ciele, niečo robím. Aspoň maličké krůčky k veciam ktoré naozaj majú zmysel a viem, že na ne mám silu, odvahu aj všetko....
Už sa nechcem sama zabublinkovávať, osamelá a unavená.
Sú tu veci pre ktoré žijem a chcem, potrebujem, musím sa im venovať! A nielen čakať, vegetovať a pomaly ich zabíjať.

Takže asi tak. Dúfam, že tá potreba týmto článkom neskončí a naozaj sa aspoň pokúsim niečo so sebou a tými ostatnými vecami robiť.....

Dobrú noc!

Elektrický kytaristi.....(1)

......Elektrická kytara je elektrická bestie, probouzí sírény, valkýry a harpie.....


Ako správna gitarová valkýra, už pripravujem článok na túto tému strašne dlho. Chcem v ňom vzdať hold svojím najobľúbenejším gitaristom, ale keďže je ich veľa, tak rozhodne do budúcna plánujem viac dielov - možno rozdelených tematicky, možno len tak podľa chuti. Aby všetci dostali svoj zaslúžený priestor. Dnes sa pozrieme na rebríček mojich troch najobľúbenejších a najobdivovanejších, ktorých hra zakaždým rozbúchava moje krehké srdíčko. :)

1.SLASH
Slash bol pravdepodobne prvý hráč, ktorý je zodpovedný za moju špecifickú slabosť pre (hlavne) elektrické gitary. Jeho absolútne fascinujúci magický feeling(alebo ako inak by sa to špeciálne čo ho oddeluje od iných gitaristov, dalo nazvať) ma dodnes, po mnohých rokoch čo ho poznám nedokáže nechať chladnou a zakaždým chcem viac a viac a viac....
Slash je najslávnejší hlavne vďaka svojmu účinkovaniu v jednej z mojich najobľúbenejších kapiel Guns n´ roses, ktorú keď opustil založil vlastný(o niečo menej úspešný projekt) Slash´s Snakepit. Chvíľu po prekročení nového milénia hral v "superskupine" Velvet revolver, spolu s ďalšími dvoma kolegami z GnR Duffom McKagenom a Mattom Sorumom a za mikrofónom stál bývalý spevák inej slávnej skupiny(Stone temple pilots) Scott Weiland. Dnes Slash funguje víceméně ako sólista s vlastným projektom, pod ktorého hlavičkou vydal už dva albumy. Jeden bol plný hosťujúcich rockových(ale aj popových) hviezd, označkovaný jednoducho jeho menom a druhý(z roku 2012) už vznikol so stálou kapelou a spevákom Mylesom Kennedym pod názvom Apocalyptic love.
Slash tiež hosťoval v projektoch a kapelách iných slávnych hudobníkov. Za zmienku stojí napríklad Alice Cooper alebo Michael Jackson.....

Niečo z tvorby(čo minimálne stojí za počutie): 

Guns´n´roses-Estranged 
Godfather theme
Michael Jackson-Give in to me
Slash ft. Fergie - Beautiful dangerous
Velvet revolver-Slighter
Slash-Anastasia 

2.JERRY CANTRELL

Tento úžasný gitarista je známy predovšetkým vďaka ďalšej mojej ultra mega najoblľúbenejšej kapele Alice in chains, ktorú spoluzaložil a je autorom velkej časti repertoáru.
Takisto sa podielal na tvorbe niekoľkých filmových soundtrackov a rovnako ako Slash aj on sa v časoch keď Alice in chains v podstate nefungovali vydal na sólovú dráhu.
Pod svojím menom vydal v roku 1998 album Boggy Depot a chvíľu po smrti speváka AIC Laynea Staleyho, v roku 2002 mu vyšila druhá sólovka Degradation Trip. Vrámci novej zostavy Alice in chains vyšiel v roki 2009 album The Black gives way to blue a tento rok očakávame novinku The Devil put dinosaurs here....
Jerry tiež spolupracoval s množstvom iných umelcov medzi ktorých patrí napríklad Metallica alebo čo je pre mňa bolestívé a nechcem to sem ani napísať - Nickelback.
Tiež bol súčasťou formácie Cardboard Vampyres, s ktorou hrali v amerických kluboch covery svojich oblúbených kapiel.

Niečo z tvorby(čo minimálne stojí za počutie): 

Alice in chains-Them Bones
Alice in chains-Black gives way to blue
Jerry Cantrell-Cut you in
Jerry Cantrell-Anger Rising
Metallica + Jerry-For whom the bell tolls (naživo, nič moc kvalita, ale tie vlasy! )
Nejaké tie sólička


3.TOMÁŠ VARTECKÝ

Meno, ktoré nielen na tomto blogu figuruje možno častejšie ako je zdravé. Širokou verejnosťou možno trošku nedocenený, ale my čo máme šťastie a máme napríklad uši, proste víme :).
Tomáš je známy asi z väčšiny najlepších českých kapiel a projektov. Tak to skúsim nejako zhrnúť.
Nielen úžasný gitarista ale aj talentovaný skladateľ, textár a producent.
Pre mňa osobne(čo je asi úplne naopak s verejnosťou) má najmenšiu váhu ako dvorný textár a skladateľ českej speváčky Anny K. Ale odtiaľto sa to už len zvyšuje.
Okrem iného ste ho mohli vidieť hrať s Danielom Landom, od zhruba roku 1996 figuruje vo Wanastowých vjecech, od roku 2011 oficiálne, taktiež bol súčasťou koncertnej zostavy na doteraz poslednom turné legendárnej skupiny Lucie alebo figuroval aj v projekte Davida Kollera s názvom Kollerband.
Často hosťuje v kapelách všemožných hudobníkov, napríklad bol aj členom zloženej pražskej kapely na koncerte speváka skupiny Nazareth Dana McCaffertyho.
Najviac autorského a asi správne predpokladám, že aj srdcového podielu má ale rozhodne vo svojej domovskej kapele Kurtizány z 25. avenue, kde hrá cca od roku 1989 a keď pred cca 8 rokmi skupinu opustil spevák Simon, tak Tomáš to nevzdal a za mikrofón sa postavil sám. A rozhodne urobil dobre.
Albumy na ktorých je či už autorsky alebo hráčsky podpísany tu radšej ani vypisovať nebudem, pretože to by som mu musela venovať jeden samostatný článok, ale okrem vyššie spomínaných projektov stojí za zmienku aj jeho soundtrack ku filmu Musím tě svést s Janom Krausom a Ivanou Chýlkovou v hlavnej úlohe.
Jednoducho je Tomáš človek, ktorý si aj v prípade, že Vás jeho hudba nechytí za srdce zaslúži obrovský obdiv a ja tu pred ním už po miliónte skladám klobúk z hlavy!

Niečo z tvorby(čo minimálne stojí za počutie): 

Daniel Landa-Ona + špeciálne zameranie pozornosti na sólo
Wanastowi vjecy-Andělé
Wanastowi vjecy-Sběratel polibků (prvý krat vo WV aj s Tomášovým spevom :) )
Kollerband-Těžkej sen
Anna K-Nebe
Tomáš + Anna K - Šestý smysl
Kurtizány z 25. avenue-Omylem 
Kurtizány z 25. avenue-Ubiquity V

...........

A tak dále :)

Na výlete za Kurtizánami....

Pred niečo vyše mesiacom som sa dozvedela úžasnú novinu. A to takú, že moje milované Kurtizány z 25. avenue budú mať koncert. Síce trochu od ruky, ale kedy mňa zastavila dialka pri túžbe ísť na koncert nejakej svojej obľúbenej kapely, že?

A tak to prišlo. 11. tattoo jam v Strakonicích. 6.4. 2013 .
Vybrala som sa do matičky Prahy a odtiaľ sme s mojou sparing partnerkou Alenkou v sobotu zhruba v čase obeda vyrazili na cestu.
Tá trvala cca hodinu a pol a celý čas sme mali pocit, že sme na školskom výlete. Ale prežili sme to a dorazili sme na miesto.
Hneď po príchode sme objavili Billu kde sme si kúpili nejakú potravu a vydali sme sa hladať Kultúrny dom v ktorom sa všetko malo odohrávať...

Samozrejme sme nemali ani tušenie kde by sa mohol nachádzať a tak sme sa na cestu opýtali jednej pani ktorú sme stretli. Tá nám povedala, že to by sme museli ísť cez celé mesto a že lepšie to bude autobusom, tak nám pomáhala sa trošku zorientovať v jízdních řádech, ale nebolo nám to nič platné pretože nám samozrejme nič nešlo.
Medzi časom sa pani stretla aj so zvyškom svojej rodiny a prišiel čas zistiť, že Strakonice sú taká malá Kanada, pretože nám ponúkli, že nás do nášho cieľa zavezú. Z tohto som ešte doteraz v šoku. Boli fakt neuveriteľne milí a vďaka nim sme boli za tri minúty tam kde sme chceli.

Tak sme si rovno išli kúpiť lístky a porozhliadnuť sa po prebiehajúcej akcii. Bolo tam ale tak strašne vela ľudí, že minimálne ja som tam nemohla vydržať(a to som mala v pláne fotiť) a tak sme ostali verné svojej povesti a skončili v hospode. Niekoľko hodín sme tam presedeli pri pive a hrali hry až sme sa rozhodli, že je čas sa ísť napapať a pomaly sa presunúť naspäť do kulturáku. V tom si ku nám ale akurát počas našej filozofickej diskusie o systéme a spoločnosti a bla bla bla prisadol nejaký podgurážený pán, o ktorom som sa v priebehu krátkej chvílky dozvedela, že má 50 rokov a je bývalý policajt..... To mi samo o sebe stačilo ale okrem iného som sa potom dozvedela napríklad aj to, že som strašne krásna ženská, že som Polka alebo že je "bejvalej eSTéBák"..... No tak to si chlapec sadol k tomu najsprávnejšiemu stolu. Nával zlosti som celkom prekonala a len som zkonštatovala, že "No to si dopadol". Načo on zkonštatoval, že je spokojný so svojím životom.... ACH!

No a tak sme ho opustili(pričom mi ešte vnucoval svoj facebook ale tvárim sa, že si ho nepamätám samozrejme) a na parkovisku pred kulturákom sme vytiahli (ako správne bratislavčanky) pašteky a napapali sme sa. Potom sme opäť zablúdili dovnútra a našli si bar priamo na mieste a ďalej sme čakali na zlatý klinec nášho programu. Po jednom pive sme sa teda postavili a z predstihom sa vydali do koncertnej sály zabezpečiť si miesto pod pódiom.
Aké však bolo naše prekvapenie keď sme zistili, že sála je takmer prázdna! Hodín ešte bolo ale málo tak sme si povedali, že na Kurtizány sa zo zas zaplní.
Ďalšie prekvapenie prišlo keď sme zistili, že sme prišli práve včas, lebo Kurtizánky sa už zvučili. Tak sa nám čakalo rozhodne o dosť lepšie...

Koncert sa začal, ale sála sa nezaplnila, čo ma neskutočne sralo a podľa ich reakcií to celkom sralo aj kapelu. Problém bol celkom aj dosť zanedbaný zvuk ale dalo sa to prežiť a užila som si to teda fakt parádne! Aj napriek tomu, že vynechali dve pesničky na ktoré sme sa akurát v ten deň najviac tešili....
Ešte dnes ma z toho všetkého ale bolí krk a hneď po koncerte som ledva udržala hlavu hore, o svojich hlasivkách ani nehovorím! Proste rock n´roll jak má byť a už sa neviem dočkať ďalšieho koncertu, lebo závislosť stále rastie. Proste neuveritelná, úžasná, dokonalá kapela! A som za ich existenciu fakt strašne vďačná a som na nich absolútne najviac pyšná! :)

A tak, večer pokračoval ďalej. Niečo sme popili a nastal čas kedy odchádzali nielen Kurtizány, ale pomaly trebalo opustiť aj priestory Kultúrneho domu.
A tak sme sa patrične rozlúčili, kapela odišla a nás čakal celý zvyšok noci, lebo autobus nám išiel až o šiestej ráno. Mali sme hladať akýsi rockáč, otvorený do rána ale sbskar nás zle naviedol a skoro sme skončili, ak som to dobre pochopila na nejakej diskotéke. Našťastie sme ale stretli bandu ludí ktorí smerovali tam kam sme chceli smerovať my a zobrali nás zo sebou. Cez celé mesto, s vela vela zdĺhavými zástavkami, ale nakoniec sme sa tam dostali.

Musím povedať, že to bol fakt asi najhorší rockový "klub" v akom som bola a človek ktorý púšťal hudbu - hlavne teda za sposob akým ju púšťal by si zaslúžil tri roky hladovky, ale aspoň sme nemuseli čakať niekde vonku.

Nejakým zázrakom sme tam vydržali asi do trištvrte na 6, zatiaľ sa udialo zopár malých zaujímavostí(ako napríklad to, že som jedla tortovú sviečku alebo čo to bolo- doteraz mi je z toho špatne) a vyrazili sme na Autobusové nádraží. Na cestu sme sa zase pýtali niekoľkých ľudí a zase musím vyzdvihnúť to, akí strašne milí su strakonickí ľudia! Lebo za mnou keby pred 6tou ráno prišli dve rozbité zombice a pýtali sa ma na cestu, tak utekám kade ľahšie, a rozhodne by som nebola schopná im poradiť.
Každopádne dúfam, že už sa do Strakonic nevrátim lebo aj tak je to zakopaná díra! :D

Na autobus sme aj tak ešte čakali dlho, čo nám moc nepomohlo veru, ale keď konečne došiel, tak to bola fakt paráda. Zobudila som sa kúsok pred Prahou. Sranda začala až potom, keď sme sa trepali z Anděla do Kobylis cez Vršovice(mrknite si to na mape, je to fakt odveci cesta s miliontimi prestupmi), ale nemali sme na výber, pretože Alenka mala klúče od bytu u Miška ktorý jej musel íst večer vyvenčiť pejska. No a tak sme putovali, putovali, až sme doputovali konečne domov, kde nám pre zmenu celý deň, keď to bolo najviac na svete nutné, nefungoval internet..... .

No bol to rozhodne zážitok. Ďakujem ešte raz Kurtizánam za existenciu a dúfam, že sa blíži tona koncertov teraz, lebo potrebujem svoju dávku! :D

Ahoooj!

291592

Nebudu víla, co kolem tebe krouží

Jen bloudím ve snech, co zanechal prosinec

Hlavu mám prázdnou, tvá ruka mě drží

A taky se cítím někdy jak zločinec

Chci křičet z plných plic, jen za tvým hlasem 

a ráno nemůžu, nesmím vstát

Asi to nezvládnu, když uvidím tě zase
Ale ty musíš navždy jen pro mě hrát

Tak znova kouřím, ledy to neprolomí

jen s tebou má smysl řvát

Zapomenout si mé srdce nedovolí 

Možná o tebe se budu chtít prát....

Budu dál bloudit...

Kroužit ve snech za tebou

Už  nechci se probudit

Jen mě pak uvidíš, možná trochu zmatenou....