Ďalší z mojich "poetických" výplodov, vzniknutý počas jednej z mojich prebdených nocí
Prázdne slová nočnej oblohy mi nedovolia snívať
"Som tak unavená, no nemôžem spať"
Chcem splynúť s hviezdami-ale mám strach
Veď ty už začínaš zývať
Pomaly striedam všetky polohy
A ty stále držíš moje chvejúce sa telo
Nevieš, že chce dávno utiecť inam
Preč od konkrétnosti času
Na to miesto, kde ťa nevnímam
Jazvy od mojich nechtov na jeho chrbte
- tým žijem vždy keď ťa vidím
Keď ma to mrzí ticho ťa objímam
Už mi nestieraj slzy, všetko sa zmení
-ja dnes v noci zomieram....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára