Po zpojazdnení môjho notebooku som sa v ňom trošku pohrabala a nasla som tuto srandu. S týmto textom sa už našťastie vôbec neztotožňujem ale je sranda co mi chodilo hlavou:)
Už to nejsme my. Nejsom to ani ja, ale určite nie ani ty. Možno sme sa stratili. Možno je nejaká tajná dimenzia, kde sme sa stretli. To sa nedozvieme. Nie. Teraz sme tu. Stále spolu ale zúfalo bez seba.
Nemusíme to chápať. Možno ani nemáme.
Je to náš osud, byť stále spolu a ubližovať si kým to nedopadne naozaj zle?
Nevládzem už milovať s pocitom viny.
Sloboda je tak vzdialená. Prepásli sme ju keď sme mohli.Pamätám si ten moment keď som pochopila že ty si ju už nechal ujsť.
Aj tak som si to ani za ten čas nepripustila a stále na ňu čakám.
Sloboda..... Sloboda.....Sloboda..... proste sa nevracia. Nechce nás, lebo ty nechceš ju.
Bolo by to krásne.
Slnko, príroda, voľnosť, láska a mier. Láska a Mier. Skutočne potrebuje človek k životu niečo viac?
Dokázal by sa človek vzdať vlastných rozmarov a bol by ochotný žiť len pre lásku? Ty asi nie....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára