Čakám, ako sa vyvinie dnešný deň,
Hľadám žiarovku, ktorou nahradím zhasnutý oheň
Prosím pirátov o tri kvapky zelenej vody
No oni radšej, kurvy jedny, robia si na mne hody
Čakám na západ slnka ktoré už roky nesvieti
Len tak zo zvyku dúfam, že niekto ma znesvätí
Bolo to dávno, keď za mnou prišli a zlámali mi drápky
Vtedy po mne ostávali len páchnuce zvratky
Čakám na deň kedy utopím sa v chlaste
Možno si niekto pomyslí: "Sakra, tá má štastie!"
Zatiaľ každú polnoc pozerám do očí slnečného boha
a ráno spím v náručí ryšavého Thora
Čakám, kým mi namaľujú lepší svet
A na ten deň, kedy sľúbil si že vezmeš ma het
Poprosím vládcu nech daruje mi život
A potom, čo ja viem, pôjdem si dať pivo.....
Jsme trestáni za svá sebezapření. Každá žádost, kterou potlačujeme, vře dále v nás a otravuje naši duši. Tělo zhřeší a zbaví se hříchu, neboť každý čin je očištěním. Nic nezbude, leč vzpomínka na rozkoš, nebo slasť bolesti. Jedinou cestou zbaviti se pokušení, jest, podlehnout mu. Odporuj mu a duše tvá onemocní touhou po věcech, jež jsi sám sobě zakázal a jež učinily zákony nepřirozenými a nezákonnými.(Oscar Wilde, Obraz Doriana Graya)
sobota, augusta 21, 2010
pondelok, augusta 09, 2010
..o tom čo už je našťastie preč...:)
Po zpojazdnení môjho notebooku som sa v ňom trošku pohrabala a nasla som tuto srandu. S týmto textom sa už našťastie vôbec neztotožňujem ale je sranda co mi chodilo hlavou:)
Už to nejsme my. Nejsom to ani ja, ale určite nie ani ty. Možno sme sa stratili. Možno je nejaká tajná dimenzia, kde sme sa stretli. To sa nedozvieme. Nie. Teraz sme tu. Stále spolu ale zúfalo bez seba.
Nemusíme to chápať. Možno ani nemáme.
Je to náš osud, byť stále spolu a ubližovať si kým to nedopadne naozaj zle?
Nevládzem už milovať s pocitom viny.
Sloboda je tak vzdialená. Prepásli sme ju keď sme mohli.Pamätám si ten moment keď som pochopila že ty si ju už nechal ujsť.
Aj tak som si to ani za ten čas nepripustila a stále na ňu čakám.
Sloboda..... Sloboda.....Sloboda..... proste sa nevracia. Nechce nás, lebo ty nechceš ju.
Bolo by to krásne.
Slnko, príroda, voľnosť, láska a mier. Láska a Mier. Skutočne potrebuje človek k životu niečo viac?
Dokázal by sa človek vzdať vlastných rozmarov a bol by ochotný žiť len pre lásku? Ty asi nie....
Už to nejsme my. Nejsom to ani ja, ale určite nie ani ty. Možno sme sa stratili. Možno je nejaká tajná dimenzia, kde sme sa stretli. To sa nedozvieme. Nie. Teraz sme tu. Stále spolu ale zúfalo bez seba.
Nemusíme to chápať. Možno ani nemáme.
Je to náš osud, byť stále spolu a ubližovať si kým to nedopadne naozaj zle?
Nevládzem už milovať s pocitom viny.
Sloboda je tak vzdialená. Prepásli sme ju keď sme mohli.Pamätám si ten moment keď som pochopila že ty si ju už nechal ujsť.
Aj tak som si to ani za ten čas nepripustila a stále na ňu čakám.
Sloboda..... Sloboda.....Sloboda..... proste sa nevracia. Nechce nás, lebo ty nechceš ju.
Bolo by to krásne.
Slnko, príroda, voľnosť, láska a mier. Láska a Mier. Skutočne potrebuje človek k životu niečo viac?
Dokázal by sa človek vzdať vlastných rozmarov a bol by ochotný žiť len pre lásku? Ty asi nie....
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)