Aj keď sa snažím vyhnúť sa neustálemu sťažovaniu sa, niekedy to proste nejde, pretože sa dostávam do absurdných sitácií, ktoré jednoducho potrebujem vyventilovať písanou formou. Nefunguje to ani na 10% ale aj malá úľava je úľava.
Toto všetko už trvá príliš dlho a môj smútok už nebaví ani mňa, ani tých ktorí sú aspoň trošku schopní ma podržať. Je mi už vrcholne trápne obťažovať sebou svoje okolie. Lenže ja som naozaj totálne zúfala a bezradná. Na svoj najväčší problém vidím 1000 riešení. Vzdala som sa takmer všetkého aby to fungovalo. A to len preto, že sa odmietam(nechcem) vzdať veci jedinej - toho človeka. Lenže moje riešenia mi on nedovolí zrealizovať. A moje chcenie či nechcenie, je čisto môj problém. A tak si prežívam, s vidinou skorého zrútenia sa, ďalšieho v poradí.
Nemôžem sa zbaviť spomienok a vecí ktoré potrebujem povedať a zrazu sa musím zaseknúť, lebo si uvedomím, že nemôžem. Neviem či existuje duša, alebo čo sa nachádza vo vnútri človeka, ale to čo je v mojom vnútri kričí. Tak silno že, niekedy mám pocit že to musí počuť celý svet. Ale počujem to len ja. A takisto, len ja cítim ako mi neviditeľná, železná ruka zviera srdce. Úzkosť ma totálne paralyzuje. Nemôžem vydržať sama, nemôžem vydržať s ľuďmi. Takisto nedokážem zniesť pobyt v škole, ale ani doma či vonku. Mám pocit že sa zachvíľku roztrhám na kúsky. To by asi teraz vyriešilo najviac. Samozrejme, rúti sa na mňa ďalších sto vecí, ktoré by sa mi sto krát ľahšie znášali, keby som nemusela znášať toto..... a keby som sa mala o koho oprieť. Lenže on tu pre mňa nie je. A ja naozaj neviem ako dlho to ešte takto vydržím. Keby som tak aspoň tušila prečo preboha sa toto deje, ale pravdepodobne zostarnem si v nevedomosti..................
o bozeeee tento pocit poznam =) poznam poznam, a neznasam ho, navyse presne - snazim s anestazovat vkuse kazdemu, ale niekam to musi ist, takze kam asi, no do vylevky (vylevka je moj blog, ako hovorieva moja draha sestra) ale tam to tiez niekto cita takze neviem neviem...a potom sa obcas dozviem nepekne veci, uz som si hovorila ze najlepsia volba je nedavat svj blog ludom ktorych realne poznam lebo to nerobi dobrotu...
OdpovedaťOdstrániťehm...a co som tym komentarom chcela povedat? ani sama vlastne neviem, no ale chapem ako si to myslela ked si to pisala. navyse, pre mna je hudba tiez zmyslom zivota =)
OdpovedaťOdstrániťJa tiez presne poznam ten pocit, ked sa ti vsetko ruti a prave vtedy by si sa potrebovala o niekoho opriet a prave to, ze ON tu nie je je zdrojom vsetkych ostatnych problemov a keby bol, tak ti je aj tak vsetko ostatne jedno. A neboj sa, podla mna ludia, ktori ta maju najradsej si tvoj problem vypocuju aj milionkrat ;) viem z vlastnej skusenosti, este sa so mnou stale bavia a to som bola vazne neznesitelna :D
OdpovedaťOdstrániť