London calling ?

Od mojho posledného príspevku z mojej dlhej a trnitej cesty padlo veľa rozhodnutí. V hlave som mala (aj mám) strašný bordel a aj keď som sa o to pár krát pokúšala, nikdy sa mi to nedarilo napísať. Teraz po rozhodnutiach ktoré padli, sú v mojej hlave asi na rade otázky a tak je čas si o tom trošku pokecať.

Keďže sa situácia v Prahe vyvŕbila tak ako sa vyvŕbila, mala som pár dní na spamätanie sa z ďalšieho pádu kedy som sa zožierala otázkami typu "čo teraz?". Vyhoretá a slabá po ďalšom zbytočnom boji, som fakt nebola schopná cez slzy vidieť ďalšie možnosti.

Ale potom to prišlo. Jasná a jediná rozumná odpoveď : Londýn. Je čas!
Samozrejme večný, pretrvávajúci problém zablikal aj v tomto prípade a ešte viac ako inokedy: Ako to urobiť bez jediného floka vo vačku?

A tak padlo rozhodnutie. Nájdem si dve práce. Vybavím všetky svoje nepríjemné záväzky tu a budem šetriť. A v lete 2015 odchod.

Prvú prácu som si našla v podstate len pár dní potom. Odvtedy pracujem v takej malej hospode v Lamači a až na pár mínusov som konečne niekde spokojná. S hladaním druhej práce to ale zas ide ako obvykle a zúfalstvo pomaly začína prevládať. Tiež si ma našli rovno dvaja exekútori a chcú odomňa vyše 950€.
A to som si chcela konečne dať urobiť zuby, aby som mohla ísť do Londýna aj so svojím strateným sebavedomím, pretože to budem sakramentsky potrebovať.

Ak by ste to nevedeli, tak Londýn je odmalička mojou vysnenou destináciou. Celá Británia je. Mala som tam odísť už po maturite s kamarátom ale on dostal lepšiu ponuku a ja som nechcela ísť sama. A tak sa začal moj neustály boj o život v Prahe. Teraz som ale dozrela do štádia kedy mi je jedno, že mám ísť sama, ale proste musím ísť. A odkedy je moj mozog zameraný čisto na tento cieľ, tak sa zdá, že to všetko začínam priťahovať. Nakoniec mám možnosť odísť už v Novembri. Mám už jednu pracovnú ponuku a teoreticky aj ubytovanie. Nič z toho ešte nie je stopercentné ale je to začiatok. Potrebujem ale našetriť aspon  2 kilá, minimálne na prvý týždeň. Čo je v tomto momente pomerne ťažko urobiťelné ale nejak sa mi to snaď podarí.

Mám strach, lebo naozaj nechcem skončiť v Novembri ako bezdomovec v Londýne. A po všetkej tej smole posledných troch rokov, je ťažké zatnúť zuby a urobiť niečo odvážné a hlavne niečo čo som už niekoľko krát spravila ale tentokrát bez najlepších kamarátov, omnoho ďalej a tak... Toto bude najväčší risk. Ale úprimne ak mi to nevýjde v Londýne/UK alebo okolí tak už naozaj možem ísť už len na inú planétu alebo umreť. Pretože cítim, že tam naozaj patrím a niečo na tom byť proste musí.

Možno sa mi preto doteraz nedarilo. Možno som proste mala ísť tam. Alebo som potrebovala čas aby som do toho dozrela. Takže keďže ja už naozaj nemám čo stratiť, je čas do toho skočiť po hlave. Mám pravdu? Geronimo!

Koniec letnej pauzy!

Zdravím Vás!

Oba moje blogy si prešli neplánovanými letnými prázdninami, ale nemyslite si, že sa mi toho deje málo. Práveže sa toho udialo strašne moc a ja tak nejak neviem, kde začať a ani práve nemám moc času!
Ale raz za čas sa určite niečo nové dozviete :).
Na mojom top secret blogu vás už napríklad čaká úplne čerstvý, ešte teplý článok z mojho aktuálneho súkromia a o zvyšku sa určite dočítate už v blízkej dobe.

Medzičasom by som ale prijala nejaký ten feedback. Čítate to tam vobec niekto, alebo si to píšem len sama pre seba? :D
A ak áno, baví vás to? Zaujíma vás to? Chceli by ste sa niečo opýtať alebo mám niečo pridať? Historiek mám hromadu ale má to zmysel? Dajte mi vedieť(ideálne tam)! :)

Samozrejme idem podobiehať zameškané aj ja, tak dúfam, že sa možem aspoň u vás tešiť na nejaké novinky :)