Ultra mega Tesco Hejt

Tákže, ako som už nedávno spomínala, pracujem v Tescu na ktorého stavbu som pizdovala už v momente keď som sa dozvedela že ho idú stavať. Táto irónia osudu mi je fakt nehorázne vtipná. Mám pocit ako keby som sa zapredala ale to už je v podstate asi jedno. Hlavne, že je to cesta ako sa odtialto konečne dostat.
(Možno som mohla zvážiť radšej šlapanie ale nechajme minulosť s mojími rozhodnutiami v minulosti).

V minulom článku som  sa taktiež sťažovala na svoju príšernú uniformu a tá je aj dnes primárnym zdrojom tohto mojho Hejtu. Už mi síce konečne dali tričko s dlhými rukávmi, takže nemusím byť v mikine, teplo mi je aj tak ale neni to tak zlé ako to bývalo. Väčším problémom sa stali nohavice. Nechutné umelé polyesterové gate, ktoré by mali byť rituálne rozstrihané a upálené na hranici.

 Už dlhšiu dobu som sledovala, že mi v nich fakt nie je dobre, zaparovala som sa a podobne, až kým to po minulom týždni, čo som v nich bola deň čo deň od rána nedosiahlo svojho absolútneho vrcholu a ja som nezistila, že som dostala mykózu. Hneď som vedela, že vina padá jedine na tento nechutný kus handry a moj hnev sa rozhorel a horí ešte doteraz. Lieky ma stáli 10 € a keby mi nepomohli(čo našťastie asi pomohli) tak by som mohla začať behať po lekároch a možno už viete ako strašne rada mám lekárov, ale radšej bych umrela ako k nejakému ísť.

Takže takto to nechutné Tesco ohrozilo "my sweet little precious" , nehovoriac o tom, že ktovie kedy budem zas v dostatočnom poriadku aby som sa nemusela báť že sa to vráti alebo podobne. Mám chuť ich ísť vypáliť alebo aspoň si dať preplatiť tie lieky a mám nervy, že ako možu niekomu vnucovať vyjebanú uniformu a ani nezariadiť aby bola zdraviu neškodlivá.

Aby som v mojom Hejte pokračovala, myslím si, že to čo v prvom rade sposobilo túto moju infekciu, bol minulý víkend - resp. piatok a sobota. Keďže boli sviatky tak neviem ktorá "múdra" hlava vymyslela, že budeme robiť asi pravdepodobne všetci čo tam robíme. Takže to obidva dni vyzeralo tak, že nás tam bolo od 6tej rána jak hadov, ale zákazníci samozrejme neboli. Pretože možu jebať, aj tak tu nič nezoženú, viac sa im oplatí ísť do Lamača a hotovo. Akurát rozmýšlam, že asi som veštica, lebo pred troma rokmi som uplne trafila klinec po hlavičke, len si prečítajte: http://sheenka.blogspot.sk/2011/07/na-margo-dubravskeho-tesca.html

Proste nikto tam nebol a keďže tam nikto nemože nič nerobiť(ono vlastne ani nikto nechce aby ste niečo robili, vy sa musíte tváriť, že niečo robíte. To fakt nechápem proste, že aký to má zmysel, tváriť sa..... ), okrem nadřízených samozrejme, tak nám dali vykladať tovar....  Tu prichádza tá sranda.
V piatok sme dostali hromady a hromady paliet na vykladanie, ale u nás to je tak, že máme poloprázdne regále ale to čo tam chýba na vykladanie nemáme. Toho čo máme vykladať je všade tak strašne moc, že jediná možnosť ostala to dávať hore na vrchné časti regálov, celé aj s krabicami.
Takže to sme robili v piatok.

Potom prišla sobota, opäť nás bolo na pokladniach jak hadov a tak si "tí hore" vymysleli, že dnes budeme dávať všetko to čo je hore do regálov. Samozrejme keďže ale to Tesco bolo fakt celý piatok a potom aj sobotu vyľudnené, tak sa vobec nezmenila situácia s tým, že tie regály su plné a že to proste není kam dať a práve preto sú tie veci do prdele na vrchu. Takže jediné čo mi ostávalo bolo celý deň sa tváriť, že niečo robím( fakt som dohromady nespravila nič a to sa zdá ako great deal ale viete si predstaviť ako strašne pomaly sa tak vlečie čas?) No, napriek tomu som furt lozila na "bobika" a dolu a vtedy sa začala ta prekliata mykóza prejavovať najviac.

Potom som mala volno až do piatku, i keď už som mala robiť len stredu a štvrtok, medzičasom mi stihli trikrát zmeniť smenu a opäť zabrať celý víkend a ja som začala riešiť, že neexistuje ten ďábel ktorý by ma donútil si znovu obliecť henten humus. A tak mi ostala už len jediná možnosť a za to Tesco hejtujem ešte viac. keďže musím mať čierne alebo tmavomodré gate tak som si musela navliecť a teraz ich asi už budem mať kým tam budem robiť svoje novučičké čierne gate, ktoré som si kúpila na prípadne pohovory v Prahe alebo keby som robila niekde kde je taký ten dresscode "černé gate, biela blúzka" aby mi na tom, že to nemám zas nezlyhala kariéra. A teraz si ich mám špiniť a dreť v tejto králikárni? Kto mi to preplatí? Nikto. Pretože oni nejsú schopní zabezpečiť poriadne uniformy.

No a posledná kvapka ktorá ma vlastne nakoniec k tomuto Hejtu dokopala je to, že po hentom všetkom som zas včera došla do roboty na šiestu ráno a zas nebolo čo robiť, lebo tam NIKTO NECHODÍ. A tak ma ZASE nechali vykladať tovar. Princíp rovnaký: čo chýba není, čoho je úplne mega plno vo všetkých regáloch tak toho mám aj plno na vykladanie. Teraz to ale bola drogéria a tam to nemožem ani dávať nikam hore. Za dve hodiny a to fakt nepreháňam som z tej obrovskej preplnenej klietky vyložila tri kusy krému a jednu zubnú kefku.

 Dve hodiny som len brala vec za vecou(bolo toho fakt dosť), hľadala som to(čo je náročné pretože je tam bordel a aj keď sú tam orientačné nápisy, že kde čo nájdete (napr. starostlivost o plet, vonavky a tak sak viete jak to býva) tak je to vlastne úplne inak a pod tými napísmi nájdete úplne iné veci ) a keď som to konečne našla tak som zistila, že to fakt možem rovno vrátiť do klietky. Keďže mám aktuálne ešte aj PMS, tak cca po hodine mi z toho začalo byť fakt do plaču a začala som chytať taký malý vnútorný hisák. Potom som teda oznámila, že už fakt nemám čo vykladať a keď už si myslíte, že vám za týchto okolností dajú konečne pokoj, tak ne. Dozvedela som sa, že mám klietku odvliecť dozadu a zobrať si novú. O tom odvlečení dozadu sa radšej ani nebudem vyjadrovať, ale samozrejme nikto mi nepovie presne, že čo a jak a keď to potrebujete tak ani nikoho nenájdete a tak som zbadala nejaké klietky a strčila som tam aj tú svoju. Potom som konečne stretla zodpovedného týpka ktorý mi povedal, že tam tá klietka byť nemá ale miesto toho aby mi v tom precpanom sklade aspoň pomohol tak ma nechal ju prevážať jak inak samú a ukázal mi novú klietku ktorú som si samozrejme musela vyťahovať spoza ďalších dvoch klietok a samozrejme aj odviezť.....

Verili by ste ale tomu, že to bola zase klietka do drogérie a zase ten istý princíp? :D Ďalšia hodina, čístého zbytočného utrpenia a vrchol prišiel, keď mi ruplo v krížoch(ale fakt mrte). Pretože keďže nemám čo kam vyložiť a je to na sebe naskladané všetko, tak aby som sa dostala všade musela som dávať dole tie ťažké krabice a moje kríže to nedali. Akože keby to nebolo zbytočne, že by som fakt došla k niečomu čo sa naozaj vyložiť dá, tak nepoviem. Ale ja som ich dávala von a dnu naozaj úplne odveci na nič.
Potom ma ale konečne zavolali do pokladne a mimo prestávky som sa odtiaľ už nedostala.

Čo je super, až kým sa neblížil moj fajront a neprišiel týpek ktorý ma zabavil(nepreháňam na 20 minút) pretože mal tak obrovský nákup, za takmer 300€ (a nekupoval nič drahé, vážne toho bolo tak veľa), to som akože kukala jak puk ale akože super, aspoň som ten koniec mala rýchlejšie. Každopádne potom som musela ešte rátať papieriky čo mi vychádzajú za tie skurvené disney kartičky(o tom zas nabudúce) a nakoniec mi bolo povedané, že ešte mám odstrániť tu klietku z drogérie čo som nedovykladala. Tak ja už absolútne zmorená som to ani neriešila, proste som ju zobrala a začala ťahať dozadu, skoro som pri tom zbúrala Tesco ( to by ma zaujímalo kto by to zaplatil), keď tu zrazu som stretla riaditeľku a tá mi povedala, že nech to len pekne vezmem naspäť, že nech tie čo robili poobede pekne vykladajú. Takže som to zase cez celé Tesco ešte brala späť a dnes čakám, že ma niekto zdrbe, že mi snaď povedali, že to mam dať preč. :D


Mno a teraz som zvedavá keďže nevim nájsť tú múdru hlavu čo robí smeny, že či mi dajú voľno na ten týždeň čo chcem ísť do Prahy na pohovory. Tak si to musím vybaviť a prisahám, že ak budú mať problém tak počkám pekne do cca konca mesiaca a potom stretlím výpoveď rovno. (Aj tak by to bolo len o pár dní skor ako to urobím aj tak ale aspoň im to tam rozvírim trošku.

Takže toľko k hejtovaniu na dnes. Užite si víkend. S.

Po 25 rokoch SLOBODKY

Po dlhej dobe kedy som vám nepísala nič o úžasných koncertoch ktoré navštevujem (pretože som na žiadnom nebola) sa konečne možem pochváliť šťastím z jedného úžasného. Ako iste viete, som neuveriteľne hrdá na zopár kapiel na československej hudobnej scéne a chodím na každý jeden ich koncert na ktorý ísť možem a možno aj svojou troškou prispievam k ich ďalšej existencii na pódiách. Väčšina týchto kapiel je na svete zhruba rovnakú dobu a väčšinou sú tak o rok- dva staršie odomňa. To už je taký moj celoživotný údel, že jaksik sú mojí obľúbení hudobníci cca od 40 rokov vyššie a to ešte možem byť rada, že zopár z nich ešte žije:D. Ale nie o tom som chcela.

V piatok(11.4.) som navštívila výročný koncert slovenskej (a v prvom rade bratislavskej) legendy, ktorou nie je nikto iný ako Slobodná Európa.
Oslavovali sme 25. výročie kapely a zhodou náhod sme krstili nové cédečko s názvom Štvorka, ktoré prišlo na svet o jedenásť rokov neskor ako ich posledný album Trojka.

Asi sa nemožem podeliť o žiadnu časovú postupnosť, ako sa čo kedy v ten večer dialo, ale každopádne koncert odštartovali (na moje prekvapenie, lebo som o tom vobec netušila) Ramones revival z Bratislavy.
Aj keď mali otrasný zvuk tak svoju úlohu predkapely splnili na výbornú, lebo mňa to rozhodne dostalo do toho správneho rozpoloženia.
Po ich pomerne krátkom vystúpení sme sa neskutočne dlho načakali na hlavnú hviezdu večera, boli sme celí smädní, pretože už bolo absolútne nemožné dostať sa k baru ale keď už to prišlo tak som na smäd zabudla dokonca aj ja, A.K.A. večne dehydrovaný červík.

Nechcem hovoriť typické kecy ako, že setlist bol poskladaný z toho najlepšieho, pretože aj keď to rozhodne je pravda, Slobodka sa radí medzi moje najmilovanejšie kapely hlavne preto, že rovnako ako tie ostatné má najlepšiu skoro každú jednu pesničku, takže by asi museli hrať úplne všetko, alebo keby hrali čokolvek, stále platí to isté. V takých prípadoch sa dobre skladá setlist "z toho najlepšieho".

Na výročí nechýbali ani hostia v podobe bývalých členov kapely, dokonca aj s Braňom Alexom ktorého som ja za svoju koncertnú históriu ešte nevidela a vzhľadom na to, že bol velmi podstatnou osobou v histórii kapely, tak to bol rozhodne silný zážitok, vidieť ich znovu takto pohromade. Nechýbali ani bývalí bubeníci Tuleň, Ozi a Čunďo a takisto prišli zahrať aj gitaristi Peci Uherčík a Laco Lučenič.

Pri samotnom akte krstenia sa v roli krstného otca objavila slovenská bigbítová legenda Marián Varga, ktorý si na cédečko(ktoré si mimochodom kapela zabudla priniesť :D) odklepol z cigary a za obrovského burácania celého MMCéčka odišiel.

Samozrejme do repertoáru kapela zaradila aj pesničky z nového cédečka, z ktorých jednu po dvoch pokusoch vzdali, čo mňa mimochodom strašne potešilo, né preto, že by som ju nemala rada, ale mám rada takéto vtipné momenty na koncertoch, lebo šak preto na ne chodím, keby bolo všetko dokonalé tak bych si mohla radšej pustit v klude cédečko a ani by som sa nespotila. :D Jediné čo ma zamrzelo bolo, že vynechali moju najmilovanejšiu novú pesničku, ktorú si teraz púšťam 50 krát denne a neskutočne mi udrela na všetky aktuálne pocitové aj hudobné najcitlivejšie struny v mojom tele, ale snaď som na ich koncerte nebola naposledy a ešte si ju naživo niekedy užijem.



No a neviem čo viac dodať. Koncert bol natrieskaný neuveriteľnou energiou, rock n´ rollom v tom najčistejšom a najskutočnejšom zmysle slova a ja nemožem prestať rozmýšlať nad tým, ako som strašne hrdá na to, že mám takýto dobrý vkus a že si možem pravidelne užívať takéto neskutočné koncerty. 

Som hrdá na Slobodku, že to takto dlho vydržala, dúfam, že vydrží aspoň ešte rovnako dlhú dobu 

a som šťastná, že tu máme aspoň zopár takýchto kapiel ktoré vedia jak sa robí rock n´roll.

Možno kvalitu tohto "článku" trošku ovplyvňuje to, že ešte stále som trošku v eufórii, ale keby som to nepísala v eufórii, nebolo by to tak úprimné. :D Takže všecko je jak má byť, dúfam, že budem moct čo najskor písať ďalšie takéto články(lebo osobne ich mám najradšej), z úžasných koncertov všetkých mojích najmilovanejších.

Blúdny kruh

Milí moji čitatelia,
ak sem ešte niekedy zavítate, viete, že som sa na pomerne dlhú dobu odmlčala. Chcem sa ale podeliť o novinky a tak som si ich zopár nazbierala a móžem vám porozprávať čo sa deje.

Takže zásadná novinka, opäť som urobila niečo čo som viac menej fakt nechcela ale nakoniec to ostalo ako jediná možnosť. Zamestnala som sa na polovičný úväzok v Tescu.
Na tejto novinke je najzábavnejšie asi to, že ide konkrétne o Tesco na ktorého stavbu som pizdovala asi pred dva a pol rokom z Prahy. Je to za mojím barákom, v tejto dobe už je vyše pol roka otvorené a ja pracujem za pokladňou. Mám neuveriteľne nechutnú uniformu a musím mať na sebe hrubú mikinu kvoli kérkam, pretože mi nejsú schopní zaobstarať tričko s dlhým rukávom a ani nemožem mať pod uniformným tričkom, vlastné tričko s dlhým rukávom. A vzhľadom na to, že tam nie je klimatizácia, prípadne ak je tak funguje presne naopak, tak je to čisté peklo a ja sa dusím vo vlastnej šťave. To všetko za 223 € mesačne. A to som rada, že som na polovičný úväzok, pretože na plný by som tam bola od nevidím do nevidím za 446€ mesačne, čo je fakt mizerná pláca za takúto prácu. Inak to není až tak zlé.

Čo mi vadí je fakt, že to nie je prvý krát čo som sa takto niekde zamestnala len aby som našetrila na Prahu a konečný výsledok bol, že som sa nakoniec tak či tak musela vrátiť (alebo som bola vrátena a donútená zostať) späť do svojho rodného mesta. Strašne sa obávam, že toto proste není cesta ako sa z tohto blúdneho kruhu dostať. Plus ma desí, že mi tu zarobenú almužnu okamžite niekto vezme, čo sa tiež stalo už viac menej pravidlom a toto nebezpečenstvo na mňa teraz striehne zo všetkých strán.

Medzitým ale stále uvažujem ako sa z tohto neuveriteľného blúdneho kruhu dostať živá a zdravá. Lebo povedzme si na rovinu, samovražda by bola riešením síce efektívnym, ale mňa by bola príliš veľká škoda.
Ako som už viac krát spomenula, v tomto štádiu a po toľkých rokoch blúdenia som na trhu práce v neuveriteľnej nevýhode voči ostatným a ja fakt nejsom človek ktorý by si zaslúžil stráviť život za pokladňou v hypermarkete. Mne ta práca až tak nevadí ale vole, som génius a tam proste nepatrím.
Zaujala ma myšlienka rekvalifikačných kurzov z úradu práce. Problém je ale taký, že vzhľadom na to, že tam zapísaná nejsom, tak by pre mňa táto možnosť asi neplatila a hlavný problém je, že úrad práce ponúka absolútne zbytočné rekvalifikačné kurzy. Potom je tu ešte možnosť nájsť si rekvalifikačný kurz z vlastnej iniciatívy a po písomnom požiadaní vám ho úrad práce preplatí možno dokonca celý ale len do 600€.
Tu opäť platí prvý problém, že na mňa by sa úrad práce ale asi z vysoka vysral (nie že by som sa čudovala-to vobec) a druhý problém je, že vám to preplatia až po nástupe do zamestnania(tipujem, že takého kvoli ktorému ste si ten kurz robili) a to ma opäť dostáva na začiatok problému, že jo.

Ja osobne by som si chcela spraviť barmanský kurz. Nie je ani taký drahý, našla som dva a základný barmanský v oboch stojí 5000 kč. To sa ale opäť dostávame na začiatok blúdneho kruhu - prachy. Proste na to nemám a takto ani mať nebudem.
Pri tom viem, že by mi to konečne získalo nejakú výhodu na trhu práce, zároveň by som sa dostala priamo do prostredia ktoré sa ma bytostne týka- chcela by som samozrejme najviac pracovať v nejakom klube. A tým pádom by sa konečne rozbehol nejaký ďalší rozvoj mojho života a pracovných skúseností, ktoré potrebujem k tomu aby som raz v budúcnosti mohla vlastniť a viesť svoj klub a tiež by som konečne vyriesila tú vec, že bez praxe vás nikto nezamestná ale prax získate len ak vás zamestnajú. Teda ďalší blúdny kruh ktorý je ale všetkým v mojom veku asi dobre známy.

Ale vráťme sa späť k mojmu súkromnému blúdnemu kruhu. Ako mám vyriešiť situáciu, v ktorej som zamotaná, keď moja jediná možnosť sú veci podobné tejto - na všetko čo by som mohla alebo potrebovala urobiť potrebujem hromady prachov do začiatku ale nemám ich kde zobrať pretože ma bez tých vecí na ktoré tie prachy potrebujem nikto nikdy nezamestná. Vážne som v tomto momente na trhu práce úplne na spodku nejakej pyramídy kde sú mojou možnosťou len pokladne(do ktorých vezmú každého bez ohľadu na vzdelanie, osobnostné kvality a podobne). ktoré človeka len otupujú a na ktorých nič nezarobím a budem nonstop žiť len z ruky do úst, takže na nejaké dovzdelávanie nikdy nenašetrím a ani sa nikam nikdy nepohnem..... Chápem, že to nie je len moj problém, v podstate presne takto z nás robia ovečky, ale ja to odmietam a budem s tým bojovať do smrti..... Len už sa mi z toho všetkého zastavuje mozek!

No a aby som to tu na koniec trošku osviežila aj niečím, čo možme nazvať celkom pozitívnym. Po tej nechutne dlhej dobe čo som v BA a ešte dlhšej dobe odkedy sa splnili moje najhoršie nočné mory a ja som kompletne osobnostne a duševne vyhorela som stretla niekoho kto ma aspoň na chvíľku prebral k životu. Nabalila som si v Randali takého šialeného angličana s ktorým mám fascinujúce, niekedy možno trošku desivé a nechutné a samozrejme hlavne krásne zážitky len za tých pár dní čo sme spolu strávili. Neviem či sa ešte niekedy uvidíme, teraz je niekde na východze či čo, a ja by som ho rozhodne rada videla ešte raz ale aj keby ne tak to sakramentsky stálo za to. Aspoň na chvíločku som v sebe pocítila plamienok, aj keď len malinký, z ktorého sa raz dúfam znovu stane tá obrovská vatra. Moj život dokáže byť pekne fascinujúci a ja ho chcem späť. Takže svojmu angličanovi som za toto rozhodne vďačná :). Aj keď to stále nejsom ja, tak viem, že ešte nejsom úplne stratený prípad.




Au revoir!