pondelok, augusta 12, 2013

....................................................................................................................................................

Takže pokračovanie mojho krásneho života....
Dnes mi volali z Pet centera, myslela som si, že to bude trvať dlhšie ale celkom sa hecli. Asi o jednej som sa teda dozvedela tú radostnú novinu, že dali prednosť jinému uchazečovi.
Ani nebudem hyperbolizovať, že sa mi zrútil svet, lebo ja už vlastne žiaden svet nemám... ešte som si ho nestihla od naposledy postaviť.
Takže celá moja dobrá nálada a dobré pocity ktoré som mala cez víkend, vďaka nádeji, že už by to bolo fakt komické keby to znovu nevyšlo, to všetko je proste fuč. Lebo ha-ha-ha, jaké prekvapko - ono to fakt nevyšlo.....
Lidi ja nevím, kdo mieša moje karty ale očividne je to buď retard alebo fakt tyran jakého by dohromady nestvorili ani Stalin s Hitlerom....

A tak no. Tak som si dnes trochu porumazgala(tento krát ale ne až tak moc - len pár kvapiek z nervov) a chvílu som bola riadne homesick až kým mi moja maminka na celú túto situáciu nepovedala, že "škoda" a následne ma neposlala do piče, lebo som si dovolila sa jej opýtať, že ako je možné, že v priebehu ani ne mesiaca odpálila dva compy, z toho jeden moj v ktorom mám ešte hromadu vecí ktoré potrebujem. A to to tam ani nebolo naznačené nejak vyčítavo, len som sa jej spýtala ako sa jej to podarilo.... Takže ak som tých 5 minút v medzičase mala nejaké plány, že jak sa najlepšie dostanem do BA(lebo fakt tu nemožem takto závisláčit na kamošoch proste, to fakt nejde... keby sami nemali málo tak nepovím ale aj keď im to všetko vynahradím hned jak to pojde, tak proste toto sa nedá takto žit ani pre mňa, ani pre nich podľa mňa... ale neuveritelne si cením čo pre mňa robia... sú fakt najlepší proste, aj napriek tomu, že Alena mi nechce dovoliť tu niečo kukať na zaspanie bez sluchatok.... a už je fakt na čase opustiť túto zátvorku.), velice rýchlo ma to prešlo v priebehu minúty komunikácie s mojou stvoriteľkou. Horšie je, že mi fakt strašne chýba moje milované psíčatko, za ním plačem fakt každý deň snaď.



No takže tak.... aby som sa vrátila k téme.... tak teraz fakt neviem, že čo.... Cítim absurdnú beznádej, netuším ako sa z tohto dostať, čo mám urobiť, ako mám prežiť keď momentálne sa najbližšie prachy rysujú až v októbri a to je proste bez šance. V hlave to mám už tak dokafrané, že aj na najširšom priestranstve chytám príznaky klaustrofóbie. Úzkosť je pre mňa samozrejmá rovnako ako dýchanie a proste naozaj neviem ako uniknúť.

Zo 100 životopisov sa mi ozvú na jeden, urobím všetko čo je v mojich silách aby to vyšlo a aj tak nič. To už je proste fakt neuveriteľné.
Cítim sa ako nejaká postava z Kafkovho románu. V úplne absurdnej bezvýchodiskovej situácii...ak sa ráno zobudím ako chrobák, tak ne len, že ma to neprekvapí, ale ešte ani to by nebolo absurdné tak jak je toto celé. Keby mi aspoň niekto poradil čo robiť, alebo pomohol nejak výjsť z toho.... Ale v posledných mesiacoch ma niektorí ľudia ťahali skor do ešte absurdnejších vodísk, miesto toho aby mi pomohli hore....
Proste neviem.....

Už ani neviem kam poslať životopis. Už len pri slove životopis, mi je totálne na grcanie (akože naozaj). Minule som poslala životopisy do troch rozličných Starbucksov a zatím ani len odpoveď, že ten mail dostali ne ešte aby mi volali....
Rovnako ako celé uplynulé dva roky, ich rozosielam desiatky denne a už naozaj neviem kam ďalej.

Keď som na tom psychicky trochu lepšie, tak si hovorím, že toto sa mi bude musiet asi obrovsky vynahradiť keď som teraz už tak dlho (a vlastne bez vlastného pričinenia) úplne na dne. Ale momentálne mám viac pocit, že už sa asi nikdy nevymotám a dnes som už viac krát pomyslela na veci ktoré do mojej hlavy fakt ani najmenej nepatria ....

Už naozaj začínam veriť, že ma niekto preklial, alebo, že sú za to zodpovedné nejaké iné nadprirodzené bytosti alebo netuším čo si vlastne myslieť. Ale normálne toto rozhodne nie je.

Takže sa stále len musím pýtať: Ako ďalej? Ako toto všetko prežiť, keď som fakt sakramentsky oslabená? Čo sa to vlastne kurva deje? A čo ešte príde?

8 komentárov:

  1. Och, toto sa strasne citalo:( skus si dat aspon jeden den off od toho vsetkeho,behnut niekam do prirody vycistit si hlavu...asi hlupa rada..ale hovori sa ze moment ked chces vsetko vzdat je zvycajne moment predtym nez sa stane zazrak. *hug*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. no jo, to ja sa moc nechystam vzdavat, len toto je stale dokola už dva roky a ja som proste unavená. Hlava sa asi nevyčisti až do momentu kým sa fakt toto nezmení, lebo už som zaseknutá a nemám sa kam pohnúť lebo nonstop premyšlam čo budem robiť a nemožem prestať.... celé zle, už naozaj rozmýšlam či nepožiadam o pomoc nejakú čarodejnicu alebo čo :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ale jak je mozne ze v prahe neni praca? desi ma to pomyslenie lebo ja idme do berlina tiez len tak. ale skus ist niekam osobne, predavacky v butikoch sa vzdy hladaju, je to nanic robota, ale da sa z toho platit najom... drz sa!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. No ono to vobec není tým, že by tu nebola práca, ono je tu toho po kokot, a aj keď toho v Brne alebo v BA bolo podstane menej, tiež som nemohla povedať, že by nebola práca.... Toto je vyslovene o mne celé tie dva roky, jediné čo sa zmenilo je to, že už sa mi na pár životopisov aspoň ozvali čo je novinka, lebo doteraz sa mi na ne ani neozývali vobec, ale aj tak jak som hovorila je to tak že jeden telfonat na 100 životopisov. Chodím aj osobne keď sa dá, ale všade mi hovoria, že majú plno, prípadne, že to nedávno obsadili :(
    Napríklad som takto bola v Comics pointe(komiksový obchod, úplne úžasný, práca snov) a povedali mi, že hladali pred dvoma mesiacmi a že nech skúsim pred vianocami zas. Čo je na tom vtipné je to, že som tam pred dvoma mesiacmi mala namierené, ale v ten deň som sa zobudila s komplet opuchnutou lavou polkou ksichtu od zubu a nemohla som vyjst z baraku lebo som vyzerala totálne jak obluda, ne to ešte ist niekam dáva´t životopisy..... potom som musela ísť do BA, a odtial som sa už nedostala lebo mi neboli pridelené moje zarobené peniaze a tak dalej.... Proste ak už toto neni prekliatie tak neviem čim to je :-/

    OdpovedaťOdstrániť
  5. oooch, to znie dost zle =( ale drzim palce nech sa nieco zadari, ja som teda tiez zvedava ako to pojde, mne sa zatial ozyvaju iba call centra, ale lepsie nez predavat kebaby.
    byvas teraz u kamaratov?

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Jo no, v podstate sa striedam u kamošky s ktorou som byvala už pred dvoma rokmi a raz za čas aby nám nepreplo idem ku kamošovi a vlastne keď sa tu všetko nejak ustáli a spraví a konecne zoženiem nejaku stalu prácu tak niekedy v septembri by sme sa mali stahovať (my dve teda) do nejakeho dvojizbaku, lebo to tak či tak vyjde lacnejšie ako jedna garzonka tak som zvedava:D

    tiež držím palce v berline mimochodom:) ale myslim že takýchto zvratov sa fakt nemusíš obávať :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ne v septembri - v decembri to malo byť/ vlastne keď jej vyprší zmluva v tomto byte :D

    OdpovedaťOdstrániť
  8. jaaj, no tak sa drz...ja som tiez bezdomovec, mam jedine stastie ze aitana robi teraz au-pair v berline a mozem byvat u jeje rodiny, lebo inak neviem co by som robila. som si to predstavovala jednoduchsie s tym bytom.

    OdpovedaťOdstrániť