pondelok, júla 22, 2013

Verím na zázraky!

Milí moji,
na chvílku som sa odmlčala, pretože sa absolútne nič nedialo a ak sa dialo tak to málokedy bolo niečo pozitívne. A rozhodne nič o čom by malo zmysel ešte nejak polemizovať, keďže v predchádzajúcich príspevkoch som vyjadrila ohľadom svojho aktuálneho života všetko čo bolo treba.

V posledných mesiacoch to bolo fakt zlé, cítila som sa ublížene, bola som oklamaná a zradená(ono to vlastne nezmizlo, ale proste snažím sa neriešiť veci ktoré boli a nič na nich nezmením, takže poďme sa tváriť, že je to za mnou. Ztvrdla som v Bratislave a nemala som šancu sa odtiaľto dostať.

Na tom sa tiež nič nezmenilo. Ale ja som si povedala, že proste už mám fakt dosť kvasenia doma, v posteli, premrhávania svojho života, zatiaľ čo všetci si užívajú leto a ja sa nemožem pohnúť nikam, kam nedojdem pešo. Mám toho naozaj dosť. A aj keď nemám záruku, že to takto nebude pokračovať ďalej, idem s tým bojovať! Zas skúšať. Aj keď je možné, že to skončí zas jednou obrovskou fackou, keď to neskúsim, nedozviem sa akoby to mohlo dopadnúť.

Takže, vec sa má tak, že som horko ťažko naškrabala na jednosmerný lístok do Prahy a zopár drobných na jízdenky a lístok na koncert ktorý ma nejak k tomuto všetkému vlastne dokopal, aj keď ho s najväčšou pravdepodobnosťou strávim na sucho.

Vyrážam zajtra, v stredu mám pohovor, vo štvrtok koncert a ide sa zažiť dobrodrúžstvo - hľadanie práce a hlavne zo začiatku budú nutné nejaké jednorazovky aby som vobec naozaj prežila. Okrem toho mi všetko komplikuje takmer nulová zásoba cigariet(cca 1 a pol krabičky) a tak ďalej.... Jednoducho už je to len na mne.... Neverím, že by jeden človek naozaj mohol mať takéto obrovské množstvo smoly aby to už naozaj nevyšlo.... Takže teraz to vyjsť musí a zárukou je už len to, že inak sa nedostanem ani domov.....

Nebudem si robiť veľké ciele, hlavne nech sa mi niečo podarí, budem skúšať aj mcdonaldy aj čokolvek, ale ono to už vyjde proste!

Druhá vec je, že budem mať možnosť darovať vajíčka, za čo by som mohla celkom slušne zinkasovať, ak som náhodou ešte plodná, takže najlepší čas je práve teraz.

Ozvem sa, keď bude o čom!

Wish me luck!!! (hlavne v tom aby sa mi podarilo zajtra v buse sedieť pri zástrčkách aby som mohla pozerať filmy:D )

Zatím ZDUŘ!!! S.



nedeľa, júla 07, 2013

Výblitok unavenej duše....

Tak mám za sebou opäť raz krásny víkend.... Teda ono boli krásne aj tie predchádzajúce dni ale víkend všetko tak dokonale zapečatil, že už normálne strácam reč....
To najlepšie začalo už v piatok poobede. Mala som ísť fotiť, ale nakoniec sa celý tento plán zmenil na ožran párty v medickej.

To vypadalo asi tak, že som vypila trošku piva, presne glg KBčka, presne glg vodky a hotovo. Všetko malo pokračovať na nejakej žúrke v Čunove, kde mala okrem iného hrať Zóna A a nejaký nový bratislavský Ramones revival... Medzitým som ale ešte predsa len išla odfotiť pár fotiek vedľa na Ondrejský cintorín pre "kamošku" do knižnej súťaže, následne bolo nutné ísť vrátiť knihu s ktorou sme fotili, kamošovi do Klubu umelcov, kde sme si ešte dali jedno pivo a potom sme mali pokračovať do Čunova, aj keď mne už bolo jasné, že dotyčný Ramones revival nestíham. Nepriazeň osudu ale bola ako inak so mnou a tak sa pri cestovaní všetko skončilo tak, že sme v Čunove akosi neprestúpili tak jak bolo potrebné a skončili sme na konečnej odkial do ciela nebolo v normálnom čase možné dojsť. Takže sme to otočili, že sa tu jednu zástavku vrátime a budeme pokračovať.

Počas nasledujúcich 15 minút, čo sme čakali na ďalší bus sme ale vďaka internetu zistili, že najbližší bus na ktorý máme prestúpiť, ide až ráno a tak sme ako inak pokračovali naspäť do civilizácie a rovno domov.... No proste piatková žúrka, jakú len tak niekto  nezažije.
Zabudla som dodať, že počas celého dňa som so sebou v ruksaku vláčila 5 kníh, pretože aj ja som chcela fotku do súťaže. To sa nakoniec jaksik nestihlo... nevadí...

Prišla sobota, ktorá mala pokračovať konečným odfotením mojej fotky a ani nepopieram, že fakt by som jednoducho prijala nejakú ľudskú spoločnosť. Nedostalo sa mi jej. Pretože nikto nemá čas....


Dnešok najprv vypadal fajn.... mala som piecť, mala som ísť konečne odfotiť tu posranú fotku, mala som sa ísť kúpať, mala som ísť do Randalu a konečne sa aspoň trošku uvolniť. Randal prišiel až potom, čo nič z tohto nevyšlo a tak som sa tam teda vypravila. Keďže nechodí 34ka, tak som musela ísť 83kou na SAVko a odtiaľ potom nejak busom, ale žiaden nešiel, tak som v opätkoch išla pešo. Dorazila som tam(asi okolo 20:30) a "kamarátka" ktorá ma tam volala, mi oznámila, že ona ide na deviatu na brigádu..... Toš, ďakujem pekne, otočila som to a išla sa zas trepať pešo na Savko, kde som ďalšiu štvrť hodinu čakala na bus a následne strávila pol hodinu sa trepala späť do Dúbravky, obklopená bezdomovcami a celým východom ktorý práve dorazil zo stanice a niektoré tie reči by som vám teda fakt želala počuť.... (Zabudla som dodať, že sa mi dojebali slúchatká, takže cestujem bez MP3 a fakt si to užívam.)

A teraz zas ležím v posteli a je mi tak strašne do plaču, že sa rozplakať ani nedokážem a ľutujem sa lebo neviem čo iné už možem urobiť....
Riadim sa heslom, že človek čo nedokže zvládnuť prehru a pobyt na samom dne, nemá ani najmenšiu šancu prežiť na vrchole. A naozaj tomu verím. Len proste už som si toho dna užila fakt príšerne moc a zaslúžila by som si keď už nič iné aspoň sa trošku odreagovať a ono to nejde. Ne kvoli mne, ale kvoli tomu, že okolnosti a vlastne všetko je vyslovene namierené proti mne a ja už som z toho unavená. Fakt unavená...

Som stále sama, jebe mi z toho, doma to je tiež hodne na hovno furt a v podstate len ležím a čumím do kompu nonstop, vďaka čomu som zase parádne rozkysla a pribrala dobrých 5 kíl, ktoré neviem ako mám zhodiť.

Všetko je na kokot, všetko je na piču, milé dámy a pání.
Potrebujem sa zbaviť ľudí, čo ma nonstop ťahajú dole, potrebujem vypadnúť z tohto mesta ktoré ma proste naozaj nenávidí, potrebujem už konečne žiť svoj život. Život ktorý si naozaj úprimne zaslúžím. Už naozaj nechcem len prežívať.... Už ani deň...

O zvyšku zážitkov len z posledného týždňa sa radšej ani nevyjadrujem, lebo by mi fakt už asi praskla cievka v mozgu od nervov...